Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/229/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212522
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému I. C., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. Č. F. Q., W. XXX/X, o
zaplatenie 5.928,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k.
15Csp/323/2017-65 zo dňa 23. marca 2018

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku pod č. II.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III.

III. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.984,28 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od
30.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Predmetom konania je žalobca žalobcu, ktorou spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.928,60 eur s 8,05 % ročným úrokom z
omeškania od 30. 11. 2014 do zaplatenia, keďže ako veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 28. 02. 2012
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.763,85
eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 96 mesačných splátkach po 151,32 eur až do celkovej sumy

14.526,72 eur, z ktorej ale žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.944,32 eur. Keďže žalovaný bol v
omeškaní s povinnosťou splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval žalovaného listom zo dňa
19. 11. 2014 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a uplatnil si trovy konania. Žalovaný
sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 19. 01. 2018 nevyjadril, pričom súd za splnenia podmienok
uvedených v ust. § 178 ods. 2 CSP vo veci rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný ako fyzická osoba

(klient), dňa 28. 02. 2012 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, spol. Consumer Finance Holding,
a.s., Kežmarok, ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí pôžičky evid. pod č. XXXXXXX. Predmetom Zmluvy
o pôžičke bolo poskytnutie úveru 5.763,85 eur na financovanie záväzkov voči spoločnosti Quatro č.
úveru XXXXXXX zo dňa 19. 12. 2009 a úveru č. XXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2010 a na financovaniezáväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa č. úveru XXXXXXX zo dňa 08. 12. 2011. Celková suma
pôžičky je vyčíslená sumou 14.526,72 eur. Pôžička mala byť uhradená v 96 splátkach po 151,32 eur.
Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32 % ročne, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 18,77

%. Celkové náklady spotrebiteľa sú zjednané na 8.762,87 eur. Termín konečnej splatnosti je uvedený
03/2020.Jednásaotypickyformulárovúzmluvu.Podľapredloženéhoprehľadusplátokaúhradžalovaný
splatil celkom sumu 3.944,32 eur, nesplatený zostatok pôžičky predstavuje 6.702,85 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v

zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
t.j. ku dňu 28. 02. 2012, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 53 ods. 1 až ods. 4 písm. k/, ods. 5,
6 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a dospel k záveru, že nárok

uplatnený žalobcom je dôvodný len v časti zaplatenia sumy 1.984,28 eur s 8,05 % ročným úrokom z
omeškania od 30. 11. 2014 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
5.763,85 eur a žalovaný už zaplatil žalobcovi sumu vo výške 3.944,32 eur, nakoľko je žalovaný povinný
žalobcovi vrátiť to, čo mu žalobca poskytol.

5. Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu má v predmete činnosti okrem iného
aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto
činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.

6. Žalovaný vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba spotrebiteľ, čo vyplýva zo zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj zo zákona o ochrane
spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

7. Z obsahu predloženej Zmluvy a účelu, na ktorý boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté
jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na vzťahy upravené medzi stranami sporu
v tomto konaní sa použijú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade, ak tieto predpisy
neupravujú niektorú otázku, nastupuje úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa
Občianskeho zákonníka.

8. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver. Sporné však
bolo, či zmluva, na základe ktorej bol žalovanému, ako spotrebiteľovi, teda slabšej strane sporu, úver
poskytnutý, je platnou a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie uplatnenej
pohľadávky.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5.763,85 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
splatiť v 96 mesačných splátkach po 151,32 eur. V zmluve zo dňa 28. 02. 2012 bol dohodnutý úrok z

úveru vo výške 32 % ročne.

10. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže s odkazom na ust. § 11 ods. 1
písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v čase uzatvorenia
zmluvy, t.j. ku dňu 28. 02. 2012 bola priemerná úroková sadzba obchodných bánk pri spotrebiteľských

úverochsplatnýchnad5rokovvovýške14,25%avzmluvebolúrokzúverudohodnutýročnouúrokovou
sadzbou 32 %, čo je úroková miera vyššia ako obvyklá úroková miera, a preto konštatoval, že v tejto
výške úroky vykazujú znaky úžery, čo je v rozpore s dobrými mravmi s odkazom aj na § 4 ods. 8 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čím ide o neplatný právny úkon v rozpore s dobrým mravom v
rámci tohto dojednania s odkazom na ust. § 39 OZ.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 2
CSP. Úspechom žalobcu zo žalovanej sumy 5.928,60 eur je suma 1.984,28 eur (čo predstavuje úspechžalobcu v rozsahu 33,46 %, jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovaného v rozsahu 66,54 %. Prevažne
úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

12. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalovaný a navrhoval,
aby súd zrušil rozsudok, keďže nemá vedomosť o uzavretí úverovej zmluvy, s odkazom aj na to, že
úvery sú bezúročné a bez poplatkov, pričom v čase konania súdneho pojednávania už spoločnosť
zanikla a spoločnosť s názvom Intrum Slovakia nemá oprávnenie na vymáhanie v Slovenskej republike.
Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

14.KeďžezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,sosídlomvBratislave,Šafárikovonámestie
7, po uplynutí lehoty na podanie odvolania zo strany žalovaného, v rámci odvolacieho konania, súdu
prvej inštancie doručilo žiadosť o zistenie stanoviska žalovaného, t.j. či súhlasí s pribratím združenia

ako osobitného subjektu do tohto konania, súd prvej inštancie na túto žiadosť žalobcu s odkazom aj
na odpoveď na túto žiadosť (č.l. 89 spisu) v tom znení, že žiadne ustanovenie CSP súdu neukladá
povinnosť získavať daný súhlas žalovaného za subjekt, ktorý mieni v konaní vystupovať ako osobitný
subjekt podľa § 95 CSP, správne neprihliadal a rovnako ani odvolací súd.

15. Odvolací súd apeluje na to, že žiadosť o zistenie stanoviska zo strany združenia bola doručená
súdu prvej inštancie až po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalovanému, a preto správne súd
prvej inštancie na túto výzvu združenia v pozitívnom znení nereagoval a súhlas správne od združenia
nežiadal.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, t.j. výroky rozsudku pod č. I. a III.,
nakoľko výrok napadnutého rozsudku pod č. II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol,

odvolací súd odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže
žalovaný týmto výrokom nie je dotknutý na svojich právach, a to podľa obsahu podaného odvolania z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP, pričom dospel k
záveru o nedôvodnosti týchto uplatnených odvolacích dôvodov.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. 06. 2019 o 09.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 05. 06. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
CSP a § 378 ods. 1 CSP.

18. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového zistenia v zmysle
následného právneho posúdenia veci, odňatie možnosti konať vo veci, keďže žalobca využil jeho
neprítomnosť, a to v čase, keď sa zdržiaval v zahraničí a zároveň spochybňoval aktívnu legitimáciu
žalobcu v konaní, čím podľa obsahu uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po
skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi,
neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v

rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej
inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s
podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument,ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho
preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

21. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR a rovnako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Má za
to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať
izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok s tým, že odvolací súd len
dopĺňa, že skutočnosť, že žalovaný pracuje v zahraničí je irelevantná pre konanie, nakoľko súd prvej
inštancie postupoval pri doručovaní žaloby, listín a predvolania na pojednávanie v zmysle ust. § 106,
§ 112 a § 116 CSP, pričom adresa trvalého pobytu žalovaného ostala nezmenená (viď výpis z Registra
obyvateľov SR na č.l. 24 spisu).

22. Odvolací súd uvádza, že prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj
procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom
k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní
odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom

odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ' v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná
zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len
v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň

vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. l
Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie

zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku
oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to
z úradnej moci.

23. Nakoľko odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, keďže súd prvej inštancie výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa právny záver súdu
prvej inštancie vo veci, keď vec správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2

Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodkazujenasprávneapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku a uvádza, že nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a to aj čo sa týka aktívnej a pasívnej legitimácie v spore, nakoľko
podľa výpisu z obchodného registra SR, právny predchodca žalobcu má v predmete činnosti okrem
iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto
činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania na území SR a to aj v čase vydania rozhodnutí v spore.

24. Odvolací súd uvádza že žalovaný vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba spotrebiteľ, čo
vyplývazozákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomkudňuuzavretiazmluvy,akoajzozákona

o ochrane spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

25. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali

procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku.

26. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na
neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, žeodvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté

stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

27. Odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie.

Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

28. Ďalej odvolací súd apeluje na to, že za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. l CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné

vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je možné - teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
získaného žalovaným. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec

rozhodujúcimi argumentmi, s odvolaním sa na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na
prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní
nároku uplatneného žalobcom (výrok pod č. I) s tým, že svojím procesným postupom neznemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

30. Preto odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným
nie sú naplnené.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods.

2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III. ako vecne správne.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Z dôvodu, že v
odvolacom konaní žalobcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, odvolací súd nárok na náhradu

trov odvolacieho konania plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nepriznal.

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciach pomeromhlasov3:0(§393ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).