Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205948
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216205948.2

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, právne zast. SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. S., K..
XX.XX.XXXX U. X/ I.Ü. S., K.. XX.XX.XXXX, R. O. B. P. XXX/XX, o zaplatenie 9.499,37 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9.349,37 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
zo sumy 10.077,37 eur od 30.12.2015 do 08.01.2016,
zo sumy 9.677,37 eur od 09.01.2016 do 26.02.2016,
zo sumy 9.349,37 eur od 27.02.2016 do zaplatenia,
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, to
všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/v rozsahu 96,84 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14.04.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 9.499,37 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne
a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 10.227,37 eur od 30.12.2015 do 08.01.2016,
zo sumy 9.827,37 eur od 09.01.2016 do 26.02.2016 a zo sumy 9.499,37 eur od 27.02.2016 až do
zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu (vrátane jej doplnenia z 25.10.2016) odôvodnil tým,

že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzavretej na cieľovú sumu 10.000,-
eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel žalobca so žalovanými 1/ a 2/ dňa 14.09.2014 úverovú
zmluvu k účtu č. XXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL vo výške 10.000,- eur, pri úrokovej sadzbe 6,99 % ročne.
Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom splátka
medziúveru žalovaných vo výške 100,- eur bola v zmysle s ust. čl. IV bod 2 a čl. III bod 3 Zmluvy

rozpočítaná tak, že 0,47 % z cieľovej sumy (10.000,- eur) bolo použitých na sporenie pre účely
vytvorenia kapitálu na dosporenie a pridelenie cieľovej sumy, t.j. vzniku nároku na riadny stavebný úver
a 0,58 % z cieľovej sumy (10.000,- eur) bolo použitých na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru
a poplatkov súvisiacich s medziúverom. Žalovaní podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku
nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, kedy by sa medziúver transformoval
na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou,

nesplnili, nakoľko prestali uhrádzať riadne mesačné splátky. V dôsledku toho žalobca po opakovaných
upozorneniach dňa 29.12.2015 požiadal žalovaných v súlade s čl. VIII bod 3, 4 a § 12 ods. 2 VOPo okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 10.227,37 eur, čo predstavuje výslednú
sumu po zúčtovaní zostatkov a príslušných obratov na sporiteľskom a medziúverovom
účte, v dôsledku čoho sa vytvorila istina zohľadňujúca aj úhrady žalovaných vykonané do

predčasného zosplatnenia medziúveru v celkovej výške 1.174,- eur. Žalovaní však finančné prostriedky
vcelku nevrátili a vykonali len dve úhrady, a to 08.01.2016 vo výške 400,- eur a 26.02.2016 vo výške
328,- eur. Všetky splátky boli započítané prednostne na úhradu istiny. Po uvedených úhradách podal
žalobca predmetnú žalobu o zaplatenie aktuálneho zostatku úveru vo výške 9.499,37 eur spolu s vyššie
uvedeným príslušenstvom.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným 1/ a 2/ do vlastných rúk dňa 23.03.2018 a 03.04.2018.
Žalovaní sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadrili.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.04.2018 a 25.05.2018, ktoré súd vykonal
v prítomnosti strán sporu, resp. právneho zástupcu žalobcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu
(žaloba, úverová zmluva, prílohy žaloby - sumárny prehľad splátok úveru, prehľad platieb klienta
zaúčtovaných poplatkov a iných nákladov, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, výzva pred
žiadosťou okamžitého splatenia úveru a žiadosť o okamžité splatenie úveru s doručenkami, potvrdenie
o úhradách žalovaných po zosplatnení, doplnenie žaloby, výpis z úverového účtu a súhrnný prehľad,

začiatok splácania úveru, oznámenie o výplate, výpis z účtov, vyjadrenie žalobcu z 09.04.2018 a
z 23.04.2018 spolu s prílohami vrátane listiny - Požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z
16.09.2014), ako aj prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ a zistil, že skutkový
stav zodpovedá stavu popísanému žalobcom v žalobe a jej doplnení s tým, že reálne bolo na žiadosť
žalovaných vyplatených 10.000,- eur ako medziúver, ktorý žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ za

podmienok uvedených v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaní síce na pojednávaní zhodne
tvrdili, že z predmetného úveru dostali len sumu 5.000,- € a to bezhotovostným prevodom v prospech
účtu žalovaného 1/ v Slovenskej sporiteľni a.s. uvedeného ako druhý účet v poradí na oznámení
žalobcu o výplate zo dňa 22.09.2014, avšak žiadne dôkazy v tejto súvislosti neoznačili a nepredložili
a zároveň uznali podpisy za svoje na žalobcom doloženom doklade - požiadavke na čerpanie

finančných prostriedkov z 16.09.2014 s označenými dvomi účtami, kde majú byť čiastky úveru po 5000,-
eur poukázané. Žalovaní ohľadom ďalších 5.000,- € uviedli, že pokiaľ si dobre pamätajú, táto suma mala
byť použitá na nejaké poistenie. Žalovaní na pojednávaní potvrdili, že žiadne ďalšie úhrady nevykonali
po dvoch úhradách po zosplatnení úveru uvedených na str. 3 vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.04.2018, ako
aj v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti splácať poskytnutý

úver riadne v pravidelných splátkach žalovanými, pristúpil žalobca dňa 29.12.2015 k predčasnému
zosplatneniu medziúveru v súlade s čl. VIII bod 3, 4 a § 12 ods. 2 VOP a vyzval žalovaných na okamžité
splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 10.227,37 eur, čo žalovaní 1/ a 2/ neurobili. Zostatok
pohľadávky bol ku dňu podania žaloby vo výške 9.499,37 eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v
ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva

patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná
pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaní však uzavreli predmetnú zmluvu
ako spotrebitelia, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 369 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,
ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaní
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu
zmluvy,ktorouboližalovanýmposkytnutépeňažnéprostriedkyatítosazaviazalivrátiťichvdohodnutých
mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ho neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu

veriteľa a spotrebiteľov v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 14.09.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má

písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaní nárok žalobcu
na pojednávaní rozporovali v tom ohľade, že z predmetného medziúveru mali dostať len sumu 5.000,-
eur, a to namiesto žalobcom tvrdených 10.000,- eur. Celkovú výšku úhrad vykonaných žalovanými pri
tomto úvere pritom potvrdili bez akýchkoľvek námietok. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj
s ohľadom na splnenie náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v prípade

predmetného druhu úveru súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie nesplateného zostatku
úveru v sume 9.349,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.077,37 eur od
30.12.2015 do 08.01.2016, zo sumy 9.677,37 eur od 09.01.2016 do 26.02.2016 a zo sumy
9.349,37 eur od 27.02.2016 do zaplatenia, bola podaná dôvodne, keď 9.349,37 eur je výslednousumou k zaplateniu po zúčtovaní zostatkov a príslušných obratov na sporiteľskom a
medziúverovom účte (po vylúčení položiek samostatne upravených v odseku 7 odôvodnenia) ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti medziúveru 29.12.2015 a po zohľadnení aj dvoch splátok uhradených

po tomto zosplatnení dňa 08.01.2016 vo výške 400,- eur a dňa 26.02.2016 vo výške 328,- eur. Pre
omeškanie s platením mesačných splátok bol predmetný úver v súlade s úverovou zmluvou (čl. VIII
bod 3, 4 a § 12 ods. 2 VOP) a zákonnou úpravou (po predchádzajúcich výzvach zo dňa 26.11.2015
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnený ku dňu 29.12.2015, čím
vznikla žalovaným 1/ a 2/ povinnosť jednorazovo uhradiť žalobcovi celý vyčíslený zostatok úveru vo

výške 9.349,37 eur spolu s vyššie uvedeným príslušenstvom. Žalovaní po uvedených úhradách už
neuskutočnili počas konania žiadne ďalšie úhrady, preto na základe uvedeného súd žalobe v časti sumy
9.349,37 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd
zároveň zaviazal žalovaných aj k zaplateniu úrokov z omeškania z tejto sumy, a to v zákonnej výške
5 % ročne v zmysle citovaných ustanovení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (30.12.2014)
až do zaplatenia, zohľadňujúc pritom vyššie uvedené dve platby uskutočnené po tomto dátume, keďže

sa žalovaní s plnením týchto svojich záväzkov nepochybne dostali do omeškania (výrok I). Vzhľadom
na to, že žalovaní 1/ a 2/ sú solidárnymi dlžníkmi, súd ich zaviazal na uvedené plnenie spoločne a
nerozdielne, pričom paričnú lehotu im určil v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. na 60 dní, keďže na
pojednávaní žalovaní požiadali o povolenie možnosti splácania predmetného dlhu mesačnými splátkami
po 50,- eur, čo síce súd považoval za neprimerané vzhľadom na celkovú sumu dlhu a tejto žiadosti

nevyhovel, avšak na druhej strane predĺžením lehoty na splnene uloženej peňažnej povinnosti napokon
prihliadol na nepriaznivé finančné pomery žalovaných osvedčované na pojednávaní týmito stranami
sporu. Súd procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/ spočívajúcu v tom, že žalobca im neposkytol medziúver
vo výške 10.000,- eur, ale len vo výške 5.000,- eur, považoval za neopodstatnenú, pretože jednak
tieto námietky žalovaných zostali počas celého konania (napriek procesnému poučeniu súdu v tomto

smere) len v rovine ničím nepodložených tvrdení a jednak žalobca listinnými dôkazmi predloženými v
spore riadne preukázal, že sumu medziúveru v celkovej výške 10.000,- eur vyplatil na základe dokladu
- požiadavky na čerpanie finančných prostriedkov z 16.09.2014 na tam označené dva rôzne bankové
účty, a to v dvoch čiastkach vo výške 5000,- eur, pričom žalovaní na pojednávaní uznali podpisy na tomto
doklade za svoje, čo znamená, že boli to priamo žalovaní, ktorí tento spôsob výplaty na dva bankové

účty v predmetnom doklade výslovne určili a potvrdili svojimi podpismi. Okrem uvedeného vyplatenie
medziúveru v celkovej výške 10.000,- eur dohodnutého v zmluve zo dňa 14.09.2014 podpísanej opäť
obidvomi žalovanými (ich podpisy sú aj úradne osvedčené) nepochybne vyplýva aj z výpisu z
medziúverového účtu za rok 2014 založeného na č.l. 68, kde je zaevidované vyplatenie medziúveru dňa
22.09.2014 vo výške 2 x 5.000,- eur a ďalej z oznámenia o výplate z 22.09.2014, z ktorého je zrejmé,

že na základe žiadosti žalovaných bol ich medziúverový účet zaťažený výplatou tak, že platby vo výške
2 x 5.000,- eur boli zrealizované bezhotovostným prevodom v prospech tam označených dvoch účtov
vedených vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. a v Slovenskej sporiteľni a.s. Súd preto konštatuje, že tieto
skutočnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o uvedených tvrdeniach žalovaných,
a to aj v spojení s faktom, že žalovaní hoci vedeli, že medziúver mal byť poskytnutý vo výške 10.000,-

eur, čovyplývazichprednesu,údajnénevyplateniečiastky5.000,-eureštevseptembri2014nijakým
spôsobomdoprvéhopojednávaniavtejtovecivapríli2018neriešili,pričomvšakžalovanísipodľasvojho
tvrdenia pamätali aj druhú čiastku 5.000,- eur s tým, že táto mala byť použitá na nejaké bližšie neurčené
poistenie, čo však z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva. Súd tu poznamenáva, že v danej
veci bolo podstatné len to, že žalobca si svoj záväzok poskytnúť medziúver vo výške 10.000,- eur splnil

podľa predloženej požiadavky žalovaných, pričom pokiaľ by v danej súvislosti malo dôjsť k prípadnému
žalovanými bližšie nekonkretizovanému konaniu tretej osoby (ktorú možnosť však žalovaní len nepriamo
naznačili), v dôsledku čoho by žalovaní druhú čiastku 5.000,- eur v rozpore s ich vôľou neobdržali,
žalovaným je bez ohľadu na výsledok tohto sporu zachované právo iniciovať v danej súvislosti príslušné
konanie, čo sa však doteraz nestalo.

7. Z predloženého výpisu z medziúverového účtu vyplýva, že do žalovanej istiny 9.499,37 eur boli
zahrnuté aj poplatky za upomienky v celkovej výške 165,- eur (9 upomienok). Podľa názoru súdu
zasielanie upomienok a výziev na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorými boli spojené uvedené poplatky, nie
je bankovou službou, resp. službou sporiteľne poskytovanou žalovaným ako spotrebiteľom, za ktorú

by patrila sporiteľni odplata. Tieto poplatky predstavujú plnenia, za ktoré sa žalovaným neposkytuje
skutočné protiplnenie a poplatky za upomienky a výzvy vyjadrujú finančný záväzok žalovaných ako
spotrebiteľov za plnenie, ktoré im po materiálnej stránke nie je dodané a zároveň sú neprimerané
nákladom, ktoré je reálne nutné vynaložiť v súvislosti s nimi zo strany žalobcu. S prihliadnutím na cenypoštových služieb, časovú a personálnu náročnosť na vypracovanie takýchto upomienok,
ktoré sú väčšinou vypracované ako vzory, súd považuje takéto poplatky za neprimerané a poškodzujúce
spotrebiteľa. Tieto nakoniec neboli uvedené ani v zmluve o medziúvere a stavebnom úvere, ani vo

Všeobecných obchodných podmienkach. Súd preto od žalovanej istiny (zohľadňujúc jednotlivé úhrady)
odrátal poplatky za upomienky celkovo vo výške 150,- eur (súd priznal žalobcovi náklady len za jednu
upomienku - výzvu z 26.11.2015 vo výške 15,- eur, ktorá bola žalobcom predložená a súdom posúdená
ako účelné náklady žalobcu v súvislosti s uplatnením jeho práva na zosplatnenie celého zostatku
úveru) a žalobcovi túto sumu nepriznal a žalobu v časti tejto sumy zamietol spolu s prislúchajúcim

príslušenstvom (súčasť výroku II). Súd tu poznamenáva, že v prípade predloženia potrebného dokladu
o uvedených poplatkoch by bolo potrebné túto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ . Ide totiž
o dojednanie, ktoré nebolo so žalovanými individuálne dojednané (žalobca počas celého konania
nepreukázal opak) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán práve
z vyššie uvedených dôvodov.

8. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10.227,37 eur od 30.12.2015 do
08.01.2016, zo sumy 9.827,37 eur od 09.01.2016 do 26.02.2016 a zo sumy 9.499,37 eur od 27.02.2016
až do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi (popri nepriznaní úrokov v časti zamietnutej žaloby z dôvodu
podľa odseku 7 odôvodnenia rozsudku) nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503

Obchodnéhozákonníkavyplýva,žedlžníkjepovinnýnazákladezmluvyoúvereplatiťúrokyvdojednanej
výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti
úveru.Veriteľovitedapatriadohodnutézmluvnéúrokyzposkytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,
a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi
(uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj
po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už
neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred

vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej
dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou
splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť
úroky vo výške 6,99 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného
zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou

úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri
riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom nič nemení ani
prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko
táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento
nárok žalobcovi nepriznal (súčasť výroku II).

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo
výroku I ) zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§262ods.1C.s.p. a§255ods.2
C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu
96,84 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkovéhoúspechu strany v spore) úspešný na 98,42 % a neúspešný na 1,58 %, t.j. jeho čistý úspech vo veci
predstavuje 96,84 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).