Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203488
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116203488.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. O. X., Na E. XXX/X, právne zastúpená L.. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155,
Mlynské nivy 1, Bratislava, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava,

ovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške853Eur,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 25C/56/2016-48 zo dňa 12.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vracia sa vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 853 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 853 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 266,56
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 6, § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 26.04.2009 požiadala žalovaného o aktiváciu

AUTOKARTY. Žalovaný následne dňa 29.04.2009 potvrdil predmetnú žiadosť so schváleným úverovým
rámcom 300 Eur a štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur, pod číslom zmluvy 0031723033.
Žalobkyňa vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1 031,06 Eur a žalovanému zaplatila 1 884,06 Eur.
Žiadosť o aktiváciu AUTOKARTY obsahuje osobné údaje o klientovi, teda o žalobkyni, úverový rámec
vo výške 300 Eur a štandardnú mesačnú splátku 10 Eur.
V schválení žiadosti o AUTOKARTU zo dňa 29.04.2009, ktoré predložil žalovaný a ktoré malo byť

zaslané žalobkyni, avšak nie je ňou podpísané, je uvedená aktuálna mesačná úroková sadzba 1,98 %,
aktuálna ročná úroková sadzba 23,76 % a termíny splátok od 1. do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
Z výpisu z účtu žalobkyne je zrejmé, že žalovaný si účtoval poplatok za každý výber z bankomatu vo
výške 1,63 Eur, poplatok za vyhotovenie a zaslanie každého výpisu vo výške 0,63 Eur, poplatok za
spracovanie poštovej poukážky vo výške 0,30 Eur a poplatok za správu kartového úveru vo výške 0,65
Eur mesačne.

Prvoinštančný súd skonštatoval, že strany sporu uzatvorili dňa 29.04.2009 úverovú zmluvu č.
0031723033 majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením § 4 zákona č.
258/2001 Z. z. Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 300 Eur.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i), ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2

písm. h), vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov (§ 4 ods. 2 písm. j, k) s tým, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje,
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prípade, ak žalovaný určiť percentuálnu mieru nákladov nemohol, bol v zmysle ustanovenia § 3

ods. 6 citovaného zákona povinný informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a
poplatkochplatnýchoddoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenená
a doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Žalovaný však v danom prípade nepreukázal, že žalobkyňu ako spotrebiteľku o týchto náležitostiach
informoval, nakoľko predmetná zmluva vrátane úverových podmienok neobsahuje žiadne údaje o výške

uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane tzv. pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ktoré má spotrebiteľ veriteľovi na základe úverových podmienok platiť, pričom v uvedenej zmluve
absentuje jedna z podstatných náležitostí zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to uvedenie
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k), preto
sa predmetný úver v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný nijako nepreukázal, že by schválenie žiadosti o AUTOKARTU (potvrdzujúci list)

žalobkyniajdoručil.Súdvychádzaztoho,žetuabsentujepodstatnánáležitosťzmluvyospotrebiteľskom
úvere, a to písomná forma. Žalobkyňa má teda podľa súdu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
teda toho, čo žalovanému plnila nad rámec ním poskytnutého plnenia. Ide o žalovanú sumu.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nárok žalobkyne je premlčaný, keďže súd vychádzal z
toho, že subjektívna lehota je zachovaná vzhľadom na skutočnosť, že začala plynúť najskôr v máji

2015, kedy žalobkyňa požiadala o pomoc Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a objektívna
lehota taktiež neuplynula. Súd mal za to, že je namieste použiť desaťročnú premlčaciu lehotu. Žalovaný
ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov,
v rozpore so zákonom nedodržal predpísanú písomnú formu zmluvy, preto jeho konanie nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného

úkonu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť,
aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzatvorením absolútne neplatnej zmluvy a
pre prípad, že sa tak stane, s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku tak súd
vychádzal z desaťročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s osobitnou

právnou úpravou upravujúcou daný zmluvný vzťah, nezaoberal sa otázkou obsahu zmluvy o úvere. Súd
neuviedol,akýmspôsobomdospelkzáveruoskutočnosti,žeabsentujepodstatnánáležitosťzmluvy,ato
jej písomná forma. Žalovaným prezentovaná skladba zmluvy o úvere neodporuje žiadnemu zákonnému
ustanoveniu a nemožno ju považovať za uzavretú v nepísomnej forme. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo
súd odmietol argumenty žalovaného o tom, že prílohy zmluvy sú plnohodnotnou súčasťou zmluvnej

dokumentácie, že v tejto dokumentácii sa nachádza každá jedna zo zákonom stanovených náležitostí
a že časť obsahu zmluvného vzťahu možno určiť odkazom na obchodné podmienky banky. Zmluva
bola uzatvorená písomne a skutočnosť, že žalovaný pôsobí dlho na finančnom trhu nijakým spôsobom
nepreukazuje úmysel vo vzťahu k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktorý je žalovanému kladený
za vinu. Žalobkyňa svoje tvrdenia o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nijak počas konania

dôkazne nepodložila, svoje dôkazné bremeno doposiaľ neuniesla. Nie je zrejmé, na základe čoho
dospel prvostupňový súd k záveru o aplikácii desaťročnej premlčacej doby. Je nesprávnym tvrdením
prvoinštančného súdu, že sa jedná o neplatný úkon, keď starý zákon o spotrebiteľských úveroch v
§ 4 ods. 3 písm. a) jasne hovorí, že pokiaľ spotrebiteľ začne čerpať finančné prostriedky z danej
zmluvy, úverová zmluva sa považuje za platne uzavretú. Súdu prvej inštancie zároveň vytýkal, že

sa nezaoberal správaním žalobkyne v čase uzatvárania úverovej zmluvy. V spore sa riešia okolnosti
spred viac ako 7 rokov, pričom žalobkyňa počas celej tejto doby ani raz nekontaktovala žalovaného za
účelom informovania sa ohľadom toho, že jej niečo nie je jasné alebo nebola dostatočne informovaná.
Podanie žaloby sa dá celkom jasne považovať za šikanózne zneužívania práva. Žalovaný si počas
trvania zmluvného vzťahu plnil všetky zmluvné povinnosti zatiaľ čo žalobkyňa nie vždy a riadne plnila

splátkové povinnosti voči žalovanému. Rozsudok nie je možné považovať za jasný a presvedčivý,
ktorý by riadne odpovedal na zásadné otázky sporu. Rozsudok trpí vadami, ktoré majú za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho nezákonnosť. Žalovaný už vo
vyjadrení zo 17.03.2016 vysvetlil a poukázal na konkrétne miesta v zmluvnej dokumentácii, kde saprvoinštančným súdom vytýkané zmluvné podmienky nachádzajú. Údaj o RPMN bol jasne uvedený v
indikatívnom výpočte RPMN, ktorý je priamo v zmluve ako aj v Potvrdzujúcom liste. RPMN v čase pred
podpisom zmluvy nemohol byť vyjadrený konkrétnym, absolútnym číslom z dôvodu charakteristiky úveru

(revolvingový). S výškou úrokovej sadzby sa žalobkyňa pred uzavretím zmluvy o úvere preukázateľne
oboznámila. Údaj o úrokovej sadzbe sa nachádzal aj v pravidelných výpisoch, ktoré boli žalobkyni
zasielané.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania
začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s
princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon
súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval nesplnenie podmienky písomnej formy zmluvy
o úvere, nie je však zrejmé, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. Odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie vyznieva rozporuplne, keď súd na str. 5 rozsudku konštatuje, že mal
za preukázané uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý
predpokladá písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súdvods.4nastr. 5uvádza,žeúversapreneuvedenieúdajaoRPMNvzmluvepovažujezabezúročný
a bez poplatkov, ďalej v odôvodnení poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo
získané plnením z neplatného úkonu.
Vzhľadomnatietoskutočnostimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštanciedoposiaľnáležiteprepotreby
rozhodnutia vo veci neustálil, či zmluva medzi stranami sporu vôbec vznikla, bola uzatvorená platne.

Ak je zmluva neplatná, konštatovanie o absencii údaja o RPMN je právne bezvýznamné, keďže nie je
možné konštatovať absenciu náležitostí zmluvy, ktorá po právnej stránke ani neexistuje.
Žalovaný v priebehu konania pred prvoinštančným súdom uviedol argumenty na podporu svojho
tvrdenia, že zmluva o úvere bola uzatvorená v písomnej forme, platne a obsahovala všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na podstatné

argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.03.2016 (ide najmä o tvrdenie o uvedení výšky
úrokovej sadzby v dokumentoch tvoriacich súčasť zmluvy, dôvod neuvedenia konkrétnej výšky RPMN v
zmluve spočívajúci v zmluvnom type - revolvingový úver). Z rozhodnutia nie je možné vyvodiť, či sa súd
prvej inštancie zaoberal skúmaním povahy zmluvy, jej skladbou a špecifikami tak, ako na to poukazoval
žalovaný.

Z rozhodnutia nie je možné zistiť ani to, akú právnu normu súd prvej inštancie aplikoval, keď dospel
k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a existencii povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie žalobkyni. Súd náležite nezdôvodnil potrebu aplikácie 10 ročnej objektívnej
premlčacej doby, z rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý okamih považoval za určujúci pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe súd prvej inštancie len stroho

konštatuje, že táto bola zachovaná, neuvádza však ani jej dĺžku, zákonné ustanovenie, z ktorého
vychádzal. Dôvody vyhodnotenia námietky premlčania vznesenej žalovaným ako neopodstatnenej preto
nemožno považovať za dostatočné, jasné a zrozumiteľné.
Keďže prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (od
01.07.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP), je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a v

rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie
vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.6. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa
vysporiada aj so všetkými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, prioritne sa súd prvej inštancie vysporiada s touto
námietkou. Ak námietka nebude dôvodná, potom sa bude zaoberať vecou samou. Zároveň rozhodne
aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.