Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200744
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118200744.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318
916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti povinnému C.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
V. XXX, právne zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401, so sídlom
Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, konajúca konateľkou JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou, o
vymoženie 721.535,55,-EUR s prísl, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom

exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra pod sp. zn. 271EX 407/18 rozhodujúc o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/7/2018 zo dňa 5. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/7/2018 zo dňa 5. februára 2019 m e
n í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 72,-
EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 22.12.2017 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je
Notárska zápisnica N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX spísaná notárkou JUDr. Vierou
Kalinovou, so sídlom notárskeho úradu Komenského 3, Banská Bystrica, dňa 17.6.2013. Z obsahu
notárskejzápisnicevyplýva,žepovinnýmápostavenieručiteľa-osobypovinnejč.2/,predmetomplnenia
je záväzok dlžníka - osoby povinnej č. 1/ voči veriteľovi - osobe oprávnenej, vo výške 800.000,-EUR s

úrokom a úrokom z omeškania, ktorý má povinný povinnosť plniť titulom ručenia za dlžníka. Predmetom
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie istiny vo výške 840.131,52,-EUR a vymoženie nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 10.147,31,-EUR. Z podaného návrhu vyplýva, že istina vo
výške 840.131,52,-EUR má pozostávať z istiny 688.290,03,-EUR, kapitalizovaného zmluvného úroku vo
výške 65.311,86,-EUR a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 86.529,63,-EUR. V čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný označený ako povinný 2/ a povinným 1/ bola obchodná

spoločnosťMARBEX,spol.sr.o.,IČO:36292729,sosídlomKalnickácesta8,93401Levice,namajetok
ktorej bol uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 27.04.2018, zverejneným v
Obchodnom vestníku 87/2018, dňa 7.5.2018, vyhlásený konkurz a exekučné konanie tak bolo v zmysle
§ 48 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, zastavené (t.j. ku dňu 7.5.2018). Obchodná
spoločnosť MARBEX, spol. s r.o., IČO: 36 292 729, so sídlom Kalnická cesta 8, 934 01 Levice, mala v
predmetnej notárskej zápisnici postavenie dlžníka - povinnej osoby č. 1/ (ďalej len „dlžník“). K návrhu

na vykonanie exekúcie oprávnený predložil výzvu na zaplatenie - vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 12.11.2014, adresovanú dlžníkovi. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti záväzku - dňa12.11.2014, výška záväzku dlžníka predstavovala sumu vo výške 721,535,55,-EUR, z čoho istina bola
vo výške 691.158,35,-EUR, úroky vo výške 24.455,86,-EUR, úroky z omeškania vo výške 2.431,75,-
EUR a poplatky vo výške 3.489,59,-EUR.

2. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci, uznesením sp. zn. 65Ek/7/2018 zo dňa 29.3.2018, zamietol
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vo výške 118.595,97,-EUR (rozdiel medzi istinou
uvedenou v návrhu na vykonanie exekúcie 840.131,63,-EUR a celkovou sumou zosplatneného záväzku
721.535,55,-EUR) v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a v časti vo výške 10.147,31,-

EUR v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.4.2018.

3.Vykonanímexekúcievozvyšnejčasti(vovzťahuužibakpovinnému2/),poveriltunajšísúdPoverením
sp. zn. 65Ek/7/2018 dňa 18.7.2018 súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, so sídlom exekútorského
úradu Farská 5, 949 01 Nitra. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 18.7.2018 sa začala

exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

4. V priebehu konania a to dňa 20.12.2018 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 10.12.2018, podaný v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. bez odkladného
účinku,spolusvyjadrenímoprávnenéhozodňa14.12.2018knávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie.

5. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie, uznesením sp. zn.
65Ek/7/2018 zo dňa 5.2.2019, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods.
3 Exekučného poriadku.

6. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že tvrdenia povinného, ktorý namietal,

že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, z dôvodu, že v čase keď povinný súhlasil s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice žiaden záväzok neexistoval a on ako ručiteľ nevedel, že dlžník svoj
záväzok nesplní a že v notárskej zápisnici nie je uvedená ani konkrétna suma záväzku, vyšší súdny
úradník nepovažoval za také skutočnosti, ktoré by vznikli po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku).

Preto bez toho, aby tieto skutočnosti vyšší súdny úradník vecne preskúmaval, návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol. Nad rámec uvedeného poukázal na to, že notárska zápisnica bola
uzavretá dňa 17.6.2013 a ručiteľská listina č. 4001/11/035-RL-01, ktorá tvorí prílohu tejto notárskej
zápisnice bola podpísaná dňa 26.5.2011.V čase podpisu notárskej zápisnice teda povinný vedel aký
záväzok a v akej výške sa zaväzuje uhradiť oprávnenému, ak dlžník túto pohľadávku nesplní. K tvrdeniu

povinného, že návrh na zastavenie podáva po uplynutí lehoty z dôvodu, že upovedomenie o začatí
exekúcie mu bolo doručené na zlú adresu, vyšší súdny úradník uviedol, že upovedomenie o začatí
exekúcie bolo súdnym exekútorom zaslané na aktuálnu adresu povinnému ako FO, ktorá je aktuálne
uvedená v Registri obyvateľov SR a teda správne. Za správnosť a aktuálnosť svojej adresy uvedenej v
Registri obyvateľov SR zodpovedá sám povinný.

7. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 25.2.2019, podal
povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 1.3.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť
v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal ho zrušiť.

8. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil skutočnosťou, že má naďalej za to, že mu bolo upovedomenie o
začatí exekúcie doručené vadne, pričom toto upovedomenie naviac obsahuje aj nesprávne označenie
povinného. Preto nesúhlasí s tým, že podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty
od doručenia upovedomenia ale naopak, podal ho včas. Poukázal na to, že ak dôvod na zastavenie
exekúcie existuje, potom nemožno návrh zamietnuť len preto, že bol podaný oneskorene. Súd mal

dôsledne skúmať, či by inak, v prípade včasného podania návrhu takéto dôvody boli dané a nie iba
konštatovať, že tieto skutočnosti nenastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. Opätovne preto poukázal na to, že v notárskej zápisnici, ktorá je v konaní predložená ako
exekučný titul, je neurčitým spôsobom uvedená výška nároku, keď v čase spísania notárskej zápisnice
takýto nárok oprávneného v rozsahu ako bol uznaný povinným ani neexistoval, a to vzhľadom na

skutočnosť, že pohľadávky veriteľa neboli splatné v rozsahu, v akom vyplývajú z uznania dlhu. Uznať
možno len dlh, ktorý už vznikol. Notársku zápisnicu považuje teda povinný v časti uznania dlhu za
absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením § 574 odsek 2 v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že ak notárska zápisnica nie je spôsobilá byť exekučným titulombuď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania. Povinný sa pred samotným podaním návrhu musel vysporiadať aj s
tým, že v upovedomení o začatí konania nie je uvedený ako fyzická osoba ale ako fyzická osoba s údajmi

týkajúcimi sa jeho podnikateľskej činnosti a teda, či podá návrh na zastavenie exekúcie ako oprávnená
osoba. Okrem toho je povinný toho názoru, že exekučný súd mal oprávnenie skúmať stránku formálnej
a materiálnej vykonateľnosti uvedeného exekučného titulu, čo neurobil, pričom vykonateľnosť notárskej
zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti obsiahnuté v notárskej
zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných

predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Exekučný súd
tedamusískúmaťformálnuamateriálnuvykonateľnosťexekučnéhotitulu.Akbudeexekúciapodľatitulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Cdo/164/1996 a na uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. mája 2009, č.k.
10CoE/12/2009-79, z ktorého vyplýva, že ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného notárskou

zápisnicou je aj zmluva, na ktorú sa zápisnica odvoláva, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní
súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože aj na exekučný súd dopadá tá časť
úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si
otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám. Napokon, povinný poukázal aj na skutočnosť, že súd

pochybil aj pri doručovaní uznesenia ktoré touto sťažnosťou napadol, nakoľko toto nebolo doručené jeho
právnemu zástupcovi. Na základe uvedených skutočností, povinný navrhol aby súd exekúciu zastavil.

9. Súd dňa 5.4.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 15.4.2019 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a sťažnosť povinného

považuje za nedôvodnú. Ďalej uviedol, že exekučný súd už pred vydaním poverenia skúmal ex offo
exekučný titul z hľadiska jeho spôsobilosti. Na základe posúdenia a odobrenia exekučného titulu, bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. To znamená, že notárska zápisnica tak,
ako je spísaná, je materiálne spôsobilým exekučným titulom. Ďalej poukázal aj na to, že právny poriadok
v SR neurčuje ani nevylučuje pri ručení, aký majetok ručiteľa môže, či nemôže byť (pri nútenom výkone

povinnosti plniť za priameho dlžníka), postihnutý. Ak platí zásada, že živnostník ručí za svoje záväzky
z podnikania celým svojím majetkom, t.j. majetkom vloženým či získaným v podnikaní, ako aj osobným
majetkom, bolo by nespravodlivé a nesprávne, aby táto zásada neplatila aj naopak. Takýto výklad by bol
obchádzaním platného práva a preto má za to, že výkon rozhodnutia tak voči povinnému ako občanovi
a súčasne voči povinnému ako podnikateľovi, je v súlade s platným právnym poriadkom, exekučným

titulom a poverením na výkon exekúcie.

10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho

úradníka.

11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu
je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.16. V zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.

17. V zmysle § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa
exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa

záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

18. V zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s
dobrými mravmi.

19. V zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

20. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

21. V zmysle § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. V zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Preskúmaním spisu sudca zistil, že exekúcia je voči povinnému vedená na základe exekučného
titulu, ktorým je Notárska zápisnica N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. 20598/2013 spísaná notárkou
JUDr. Vierou Kalinovou, so sídlom notárskeho úradu Komenského 3, Banská Bystrica, dňa 17.6.2013,
v ktorej má povinný postavenie ručiteľa. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej oprávneným ako

exekučný titul, sudca zistil, že povinný ako ručiteľ v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že záväzok
popísaný v notárskej zápisnici uznáva v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky, že súhlasí s jej
vykonateľnosťou ako exekučným titulom v prípade ak by došlo zo strany veriteľa k odstúpeniu od zmluvy
o úvere. Ručiteľské vyhlásenie je v bode 4. predmetnej notárskej zápisnice uvedené nasledovne: „V
Ručiteľskej listine č. 4001/11/035-RL-01 vystavenej dňa 26. mája 2011 (slovom: Dvadsiatehošiesteho

mája dvetisícjedenásť) (ďalej aj „Ručiteľská listina") ručiteľ - C.. E. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, r.č. XX-
XX-XX/XXXX, trvalé bytom XXX XX B., Zd. L. XX vyhlásil veriteľovi, osobe oprávnenej, že uspokojí
pohľadávku veriteľa - osoby oprávnenej, ktorá vznikne na základe Zmluvy o úvere. Súčasne sa ručiteľ
C.. E. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, r.č. XX-XX-XX/XXXX, trvale bytom XXX XX B., Zd. L. XX, ako osoba
povinná č. 2 zaviazal uhradiť zabezpečovanú pohľadávku, ak dlžník - osoba povinná č.l svoj splatný

záväzok nesplní. Ručiteľský záväzok prijíma ručiteľ - osoba povinná č. 2 na dobu neurčitú, až do úplného
vyrovnania pohľadávky veriteľa, osoby oprávnenej.“ Z čl. I. Ručiteľskej listiny č. 4001/11/035-RL-01 zo
dňa 26.5.2011, ktorá je s notárskou zápisnicou pevne zviazaná vyplýva, že: “Ručiteľ sa zaväzuje uhradiť
zabezpečovanú pohľadávku veriteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok nesplnil. Písomná výzva dlžníkovi
na splnenie pohľadávky v dodatočnej primeranej dobe, nie je potrebná.“

24. Základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3
písm.h)Exekučnéhoporiadku.Exekučnýsúdtakpreskúmavapredovšetkýmvšetkyzákladnénáležitosti
notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či

obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny
dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne
určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej
zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťounotárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav
vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu. Súd ďalej
skúma, či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v

notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Notárska zápisnica
je exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej
vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a
materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku,
ktoré súd uviedol vyššie. Preskúmavanie, v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, t.j.

rozporu záväzku, ktorý je obsahom notárskej zápisnice so zákonom alebo s dobrými mravmi znamená,
vecný prieskum notárskej zápisnice spočívajúci v skúmaní toho, či na konkrétnu povinnosť vyplývajúcu
zo záväzkového vzťahu, ktorej plnenie má byť vymáhaným nárokom v exekúcii, je daný nárok v
hmotnom práve alebo nie (rozpor so zákonom), alebo či nie je táto povinnosť v rozpore so všeobecne
zachovávanými a uznávanými morálnymi a etickými pravidlami správania sa ľudí v demokratickej
spoločnosti (rozpor s dobrými mravmi).

25. K vykonateľnosti notárskej zápisnice sudca ďalej poukazuje na to, že vykonateľnosť notárskej
zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej
zápisnice. Pokiaľ ide o určenie času na splnenie povinnosti, tento musí byť priamo v notárskej
zápisnici určený jednoznačným a nepochybným spôsobom, pričom nie je vylúčené, že čas plnenia

je určený aj odkazom na iný právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici
uvedenýnepochybnýmspôsobom,vpresnešpecifikovanomzneníazmluva,naktorúnotárskazápisnica
odkazuje, s ňou musí byť pevne spojená. V posudzovanom prípade, je čas plnenia vo vzťahu k
povinnému ako ručiteľovi určený tak, že ručiteľ sa zaviazal splniť pohľadávku veriteľa, ak dlžník svoj
splatný záväzok nesplní. Presnejšie určená lehota na plnenie ručiteľovi nevyplýva ani z notárskej

zápisnice a ani zo zmluvy, ktorá je s ňou spojená. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nijako neurčil ani
oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie a nevyjadril sa k tejto otázke ani po tom, ako
nevykonateľnosť notárskej zápisnice namietol v podanej sťažnosti povinný, ktorý súdu vytkol, že sa touto
otázkou nezaoberal a to napriek tomu, že ide o otázku, ktorú má súd skúmať ex offo.

26. Súd zdôrazňuje, že ak má byť notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom, potom z
jej obsahu musia jednoznačne vyplývať všetky zákonné náležitosti v zmysle § 45 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Tieto náležitosti súd nemôže, ako nezávislý a nestranný orgán súdnej moci,
dedukovať, či nepriamo vyvodzovať z obsahu notárskej zápisnice v prospech alebo v neprospech
niektorého z účastníkov exekučného konania. Musia byť jasne, určite a zrozumiteľne dané. Je preto

samozrejmé, že aj pokiaľ ide o čas plnenia notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. vykonateľnosť
notárskej zápisnice, podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, platí, že ak má byť
vykonateľná, čas plnenia v nej určený, musí byť určený presným a nepochybným spôsobom.

27. Sudca, po preskúmaní notárskej zápisnice, vrátane ručiteľského vyhlásenia v ručiteľskej listine,

ktoré súd citoval vyššie (bod 23 odôvodnenia), konštatuje, že jednoznačné a určité stanovenie času
plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi sa v predloženej notárskej zápisnici ako exekučnom titule
nenachádza. Slovné spojenie „ak dlžník svoj splatný záväzok nesplnil“, podľa názoru súdu nezodpovedá
zákonnej požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia pre ručiteľa. Čas, do akej lehoty
je povinný ako ručiteľ predmet plnenia plniť oprávnenému, za predpokladu, že svoj záväzok nesplní

dlžník, tak nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule nijako vymedzený. Na určenie
času plnenia nepostačuje vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici, že splní záväzok dlžníka voči
oprávnenému, ak dlžník nesplní splatný záväzok. Zo subsidiárnej povahy ručiteľského záväzku vyplýva,
že čas plnenia povinného ako ručiteľa sa musí odvíjať od času plnenia dlžníka, pričom povinný môže
mať povinnosť plniť až prípade, keď dlžník svoj záväzok v stanovenej lehote riadne a včas nesplní

(§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka). Čas plnenia pre povinného ako ručiteľa, musí byť následne
špecifikovaný takým spôsobom, aby nenastali najmenšie pochybnosti o tom, do kedy má ručiteľ svoj
záväzok splniť, a teda kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k nemu vykonateľnosť, čo je
nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Čas plnenia musí
byť pritom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku jednoznačným spôsobom

vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice. Nemožno ho určiť dodatočne. Ako už súd uviedol,
čas plnenia môže by určený aj odkazom na iný právny úkon (napríklad zmluvu). Takýto odkaz však musí
byť v notárskej zápisnici uskutočnený nepochybným spôsobom, t.j. odkazom na konkrétne ustanovenie
konkrétneho právneho úkonu (zmluvy), ktorý musí byť zároveň s notárskou zápisnicou pevne spojený ataktopredloženýexekučnémusúduakoexekučnýtitul (zozáverovuzneseniaKrajskéhosúduvTrenčíne
sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016).

28. Ďalej sú poukazuje na ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorom je vyjadrená
subsidiárna (podporná) povaha ručiteľského záväzku, súd uvádza, že veriteľ oprávnený domáhať sa
splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po
tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Zákon tak požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku
predovšetkým u hlavného dlžníka a pre toto uplatnenie ustanovuje určitý postup. Vyzvanie dlžníka

veriteľom nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ak dlžník nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, t. j.
v primeranej dobe od tejto výzvy, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa. Z
uvedeného postupu pri uplatnení veriteľovej pohľadávky Obchodný zákonník ustanovuje dve výnimky,
keď veriteľ nie je povinný vyzvať dlžníka na plnenie a so svojím nárokom sa môže primárne obrátiť
na ručiteľa. Predovšetkým je to vtedy, ak veriteľ výzvu nemôže uskutočniť (napr. preto, lebo dlžník sa

skrýva alebo je nedostupný). V druhom prípade zákon vyžaduje, aby bolo nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní (napríklad že je insolventný). Ide teda o prípady, keď výzva na plnenie je buď nemožná,
alebo zbytočná. V oboch prípadoch ide o prelomenie zásady subsidiarity. Pri uplatnení uvedených
výnimiek sa ručiteľ stáva primárnym dlžníkom, a preto sa v týchto prípadoch hovorí aj o priamom
ručiteľstve. Ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívne. Strany sa preto môžu

dohodnúť, že výzva dlžníka na plnenie nie je potrebná (tak, ako je tomu v posudzovanom prípade)
a veriteľ môže požiadať ručiteľa o plnenie splatnej pohľadávky priamo. Aj v tomto prípade pôjde o
priame ručenie, ktoré nevyplýva zo zákona, ale z dohody. Napriek tomu, že v týchto prípadoch ručiteľ
vystupuje ako primárny dlžník, nie je dlžníkom solidárnym, lebo jeho vzťah k dlžníkovi nie je založený
na solidarite dlžníkov (z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016). Súd

v posudzovanom prípade preskúmaním notárskej zápisnice zistil, že oprávnený, vzhľadom na dohodu
o vylúčení zasielania výzvy svojmu dlžníkovi, bol oprávnený žiadať plnenie priamo od povinného ako
ručiteľa, čo aj urobil, avšak nedohodol v notárskej zápisnici s ručiteľom (ani mu inak neurčil) čas plnenia
jeho ručiteľského záväzku. Nie je tak možné stanoviť čas, kedy sa notárska zápisnica stala vo vzťahu
k ručiteľovi vykonateľnou.

29. Sudca v súvislosti so závermi, ku ktorým dospel poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016, z ktorého vyplýva, že:“Čas plnenia musí byť pritom podľa
názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonným ustanovením §41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku
(pozn. v súčasnosti § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) a právnym názorom súdu prvého

stupňa jednoznačným spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice, nemožno ho určiť
dodatočne.“ a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 653/2016 z 14.2.2017 s ním
súvisiaci, v ktorom ústavný súd, pokiaľ ide o určenie času plnenia v notárskej zápisnici ako exekučnom
titule,uviedol,že:„Záverkrajskéhosúdu,žečasplnenianiejejednoznačneurčený,resp.ženiejeurčený
nepochybne a určito vo vzťahu k ručiteľom, teda povinnému v 3. a 4. rade, je v okolnostiach prípadu

riadne odôvodnený, pričom ústavný súd nezistil, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem platného
práva v rozhodnom čase by v okolnostiach prípadu nezodpovedala rozhodným okolnostiam prípadu.“

30. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď vo
veci konal a postupoval napriek tomu, že nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok

za ktorých je možné považovať notársku zápisnicu za exekučný titul a to, nebol v nej určený čas plnenia
záväzku ručiteľa titulom jeho ručenia, pričom sa vyšší súdny úradník touto otázkou ani len nezaoberal.
Predložená notárska zápisnica tak nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom vo vzťahu k
povinnému. Exekučný súd pritom musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu
zosvojejúradnejpovinnostieštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemu

exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie. V prípade, ak by bola exekúcia nesprávne nariadená a bola by
vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996).

31. Na základe uvedeného, keďže v predmetnej notárskej zápisnici nie je zákonným spôsobom určený

čas plnenia pre povinného ako ručiteľa (určenie času plnenia absentuje), predloženú notársku zápisnicu
nemohol súd považovať vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi za spôsobilý exekučný titul podľa § 45
ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd nevedel zistiť kedy sa stala notárska zápisnica vykonateľnou
voči povinnému. Z dôvodu, že exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu,je tak daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd preto v zmysle ustanovenia
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

32. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, sa súd ďalšími tvrdeniami povinného (o nesprávnosti jeho
označenia a doručovaní) nezaoberal. Súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.

33.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na
náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol
v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky

na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nebol voči povinnému materiálne vykonateľný, súd
nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a oprávnenému

náhradu trov exekúcie nepriznal.

36. Povinný si nárok na náhradu trov súvisiacich s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v konaní
o sťažnosti neuplatňoval.

37. Súd sa ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.

38. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora,
účastníkom konania je aj exekútor.

39. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových
výdavkov ustanovených týmto zákonom.

40. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

41. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

42. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného

nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu
výdavkov podľa prvej vety.

43. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na
trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného
dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

45. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ao zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“),
exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.

46. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

47. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie
exekúcie na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu, možno konštatovať, že dôvod
zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného
poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.

48. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi

nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú
v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia
proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
podaného v lehote podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. bez odkladného účinku, priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo v rozsahu 100%, v zmysle § 22 ods.

1 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 60,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197
ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 12,-EUR (t.j. 20 % zo 60,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo
výške 72,-EUR.

49. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch

tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.