Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248744
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6117248744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: SETCAR s.r.o., IČO: 278 50 991, so
sídlom Rychvald č. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, na území Slovenskej republiky konajúci
prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47 790 857,
so sídlom Černík 386/4, Turany, právne zastúpeného JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Martin,
Kuzmányho č. 4, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595
545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka č. 6, o zaplatenie 336,82

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.
júna 2018, č.k. 13C/5/2018-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. čo do sumy 336,82 eur p o t v r d z u j e
a vo zvyšnej časti čo do úrokov z omeškania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 74,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 336,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 336,82 eur od 22.06.2016 do

zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného na Okresný súd
Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 336,82 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 336,82 eur od 22.06.2016 do zaplatenia. Okresný súd Banská

Bystrica vydal dňa 30.11.2017 platobný rozkaz č. k. 14Up/478/2017-25, ktorým návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v čas vecne odôvodnený
odpor. Žalobca podaním zo dňa 06.02.2018 oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať na miestne
príslušnom Okresnom súde Prievidza, kde došlo ku škodovej udalosti.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa

12.05.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Kia
Sportage evidenčné číslo M ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému A. S.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné
poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidloopraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 13.05.2016 do 30.05.2016.
Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečenie dochádzky do práce zo Sebedražia
do Bratislavy a súkromných potrieb rodiny, preto dňa 13.05.2016 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme

č. 221, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky Kia Sportage, a to v období
kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 13.05.2016 do 30.05.2016. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2016250 za prenájom motorového vozidla
počas 18 dní pri dohodnutom zmluvnom nájomnom 54 eur bez DPH, teda spolu sumu 1166,40 eur
(vrátane DPH). V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.06.2016, žalovaný žalobcovi oznámil, že

ukončil šetrenie poistnej udalosti ku dňu 06.06.2016 a následne poskytol žalobcovi poistné plnenie za
prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 829,58 eur, s tým, že žalovaný znížil náklady za
prenájom náhradného vozidla o sumu 336,82 eur (za 4 dni navyše o sumu 259,20 eur a za prevádzkové
náklady o 77,62 eur).

4. Medzi stranami sporu zostala teda sporná výška náhrady škody, ktorú žalovaný poškodenému z titulu

poistnej udalosti zaplatil. Skutočnou škodou, ktorá poškodenému vznikla, pozostáva z nájomného za
prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo poškodeným, pričom poškodeným prenajaté motorové
vozidlo zn. Kia Sportage bolo vozidlo rovnakej triedy akým bolo poškodené vozidlo. Poškodený v
záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré on a jeho rodina užívali na pracovné a osobné účely,
mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal za účelom opravy do servisu. Súd súhlasil s právnym

názorom žalobcu, a síce, že po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť
dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet
objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tam o objektívne okolnosti
existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného
ani spravodlivo (navyše, keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, ako to tvrdil žalovaný,

iniciatívnehľadalservis(čobytiežtrvaloistýčas),vktorombyjehomotorovévozidlobolovčonajkratšom
čase a za čo najnižšiu cenu opravené. Poškodené vozidlo bolo v oprave 18 dní a preto si žalobca
ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 18 dní používania náhradného motorového
vozidla, akým bolo aj poškodené vozidlo, v sume 54 eur za deň nájmu bez DPH, čo spolu s uplatnenou
DPH predstavuje za 18 dní spolu sumu 1166,40 eur. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia

majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom škody. Nebolo
sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutný čas opravy svojho
motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise, pričom náhradné vozidlo Kia Sportage používal za tým
istým účelom, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom

prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné,
že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje
motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn.
2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom

vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré
musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. 3Cob/189/2014). Dôvodnosť dĺžky opravy
v danom prípade preukazujú aj dve doobhliadky poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.05.2016 a

30.05.2016. Podľa Oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 07.06.2016, žalovaný výšku poskytnutého
plnenia určil tak, že uznal náklady na použitie náhradného vozidla za 14 dní a vo výške 64,80 eur za
jeden deň nájmu vozidla s DPH, čo za celú dobu nájmu, t.j. 14 dní predstavuje sumu 907,20 eur vrátane
DPH. Zároveň odrátal prevádzkové náklady náhradného vozidla za 14 dní v sume 77,62 eur. Žalobcovi
plnilcelkomsumu829,58eur.Poškodenýtedazobjektívnychpríčinnemoholvrozhodnomobdobíužívať

svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS Košice
sp. zn. 2Co/240/2014). Tak, ako to uviedol i právny zástupca žalobcu, skutočnou škodou je nájomné
za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo (v tomto prípade Kia Sportage) počas doby opravy
poškodeného vozidla, a nie individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) dĺžke opravy
vozidla, ak bolo nepochybne preukázané, že vozidlo bolo účelne v oprave 18 dní a nie ako vypočítal

žalovaný 14 dní. Rovnako súd nepovažoval za dôvodné krátenie poistného plnenia o prevádzkové
náklady vozidla počas prenájmu náhradného vozidla za 14 dní vo výške 77,62 eur pričom poukázal
na závery, ktoré vyplývajú z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že
uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem-leadere- nikoho nepoškodzovať. Opačnýprístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu
v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do
stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. Vzhľadom k týmto

záverom, nepostupoval žalovaný správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na
použitie náhradného vozidla i prevádzkové náklady vo výške amortizácie 77,62 eur. Rovnako, ako to
tvrdil i právny zástupca žalobcu, aj podľa právneho názoru súdu pri postúpení predmetnej pohľadávky
medzi žalobcom a poškodeným, došlo medzi poškodeným a žalobcom k vzájomnému započítaniu
pohľadávok (napr. rozhodnutie KS Bratislava zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, v ktorom krajský

súd prezentoval právny názor, podľa ktorého pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané,
či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného, je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení).
Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň
prenajímateľomnáhradnéhomotorovéhovozidla.Medzižalobcomapoškodenýmtakdošlokpostúpeniu
pohľadávky a súčasne k vyporiadaniu uzatvorenej zmluvy medzi poškodeným ako nájomcom vozidla
a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha svojím menom a

na svoj účet. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v konaní aktívne legitimovaným subjektom.
Rovnako považoval súd námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016
za účelové v tomto konaní, nakoľko žalovaný na základe predmetnej nájomnej zmluvy č. 221 žalobcovi
ako oprávnenej osobe podľa §797 ods. 3 OZ poukázal poistné plnenie v krátenej výške 829,58 eur. S
poukazom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo

výške 336,82 eur.

5. Podľa § 11 ods. 7 PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
Žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti skončil dňa 06.06.2016. Lehota na poskytnutie

poistného plnenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda uplynula dňa 21.06.2016, teda
žalovaný sa od 22.06.2016 dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti. Preto súd žalovanému
uložil takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ním v konaní uplatnené úroky z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil správne, v súlade s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995Z.z..Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSP.Žalobcabolvkonanívcelom

rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Zmluvu o nájme č. 221 zo dňa 15.05.2016 medzi poškodeným A. S., bytom N. XXX/XX,
XXX XX O. (ďalej len ako „poškodený“) ako nájomcom a prenajímateľom SETCAR s.r.o., organizačná
zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47790857 so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany je možné

bez ďalšieho dôvodne vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 38
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko s poukazom na výpis z obchodného registra Okresného
súdu Žilina je preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá
nemá právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby
na území Slovenskej republiky je podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikanie tejto osoby

prostredníctvom organizačnej zložky umiestnený na území SR. Organizačná zložka však nemá právnu
subjektivitu, a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosť a robiť právne úkony.
Z vyššie uvedeného je jednoznačne v konaní preukázané, že prenajímateľ označený na Zmluve o
nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016, teda organizačná zložka žalobcu, nebola spôsobilá na uzavretie
tejto nájomnej zmluvy na prenájom náhradného motorového vozidla, nakoľko organizačná zložka

žalobcu podľa ustanovenia §21 Obchodného zákonníka nemá právnu subjektivitu čo má v konečnom
dôsledkuzanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonupodľaustanovenia§38ods.1Občianskeho
zákonníka, teda neplatnosť právneho úkonu od počiatku (od jeho vzniku). Z uvedeného dôvodu mal
súd pristúpiť k zamietnuť žaloby žalobcu v plnom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Na skutočnosti, že Zmluva o nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016 je od počiatku absolútne

neplatná nič nemení ani „DODATOK č. 1 k Zmluve o nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016“ (ďalej len
„Dodatok č. 1“) zo dňa 12.03.2017. Je neprijateľné, aby zo strany žalobcu došlo uzatvorením dodatku
zmluvy k absolútne neplatnej zmluve k „zhojeniu“ absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo
uzatvorenie zmluvy o nájme náhradného vozidla. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (Zmluva onájme č. 221 zo dňa 13.05.2016), je neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí od počiatku (ex tunc),
pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik akýchkoľvek práv a povinností (neexistujúci právny úkon), v danom prípade vyplývajúcich zo

zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla žalobcu, resp. z jeho dodatku. Z uvedeného teda
vyplýva, že neplatnosť žalobcovej zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla nemožno žiadnym
spôsobom zhojiť, nakoľko tento právny úkon žalobcu je postihnutý absolútnou neplatnosťou a nikdy
tento právny úkon ani len nevznikol, teda nedošlo k vzniku žiadnych práv a povinnosti podľa takejto
zmluvy. Dodatkom č. 1 Zmluva o nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016 sa však žalobca pokúšal svoju

absolútne neplatnú zmluvu o nájme náhradného vozidla zhojiť aj napriek jeho vlastnej vedomosti o
tejto právnej vade tohto právneho úkonu. Žalobca sa týmto dodatkom pokúsil obísť zákon tak, aby
sa predmetná zmluva o nájme náhradného motorového vozidla javila ako na prvý pohľad ako platná.
Uvedený postup žalobcu tak považuje za postup v rozpore s Občianskym zákonníkom, všeobecne s
dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, resp. možno takéto konanie považovať za
konanie spĺňajúce znaky nekalej obchodnej praktiky. Vzhľadom na uvedené poukazuje aj na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008. K vyššie uvedenému súčasne
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/53/2016 zo dňa 20.10.2016. Pokiaľ ide
o úroky z omeškania, nesúhlasí s názorom a odôvodnením súdu týkajúceho sa úrokov z omeškania
obsiahnutého v 32. bode predmetného rozsudku, nakoľko zastáva názor, že súd nesprávne priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to v rozpore s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o PZP“). V
tejto súvislosti poukázal na § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP. Súd prvej inštancie, vzhľadom na vyššie
uvedené, nepostupoval dôsledne pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a
nesprávne ustálil vznik žalobcovho nároku na ich zaplatenie v rozpore s ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP v

nadväznosti na nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn.: 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, rozsudok Okresného
súduBanská Bystrica sp. zn. 62Cb/29/2016 zo dňa 26.06.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 2Cdo/224/2013 zo dňa 12.06.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný v zákonnej lehote od
oznámenia žalobcu o škodovej udalosti, splnil listom označeným ako „Oznámenie o ukončení škodovej

udalosti“ zo dňa 07.06.2016 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ zákona o PZP, od dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti (01.06.2016) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, nevznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8 citovaného zákona.

Povinnosť žalovanému plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody a do omeškania by sa odporca mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatnýmrozhodnutímzaplatiťžalobcovivýškupriznanejnáhradyškody.Zastávanázor,žepeňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. Zákona o PZP je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11ods. 6 písm. a/ alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je

ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná
a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto
povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného
plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je ani to, ako mal, resp. mohol inak žalovaný

poistnú udalosť vybaviť. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES
Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene
a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS. Žalobca, ako poškodený, bol na jednej strane v
právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane bol žalobca, ako poškodený,
aj v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý bol poisťovateľom škodcu, tým, že si u žalovaného žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu je
preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe

ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), teda v závislosti od
toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením
poistného plnenia je potrebné posudzovať výlučne podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, ktoré je
u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnejudalosti na základe oznámenia poškodeného. Ďalej namieta súdom priznanú náhradu trov konania
vo výške 100%. Žalobcovi nemožno priznať náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nie je
aktívne legitimovaný s poukazom skutočnosti v bode III. tohto odvolania. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu
žalobcu zamietne, prizná žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a zároveň, aby rozhodol
o trovách odvolacieho konania.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotýka, že aj naďalej zotrváva

na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. K odvolaniu žalovaného považuje za
potrebné, okrem skutočností už uvedených v jeho vyjadreniach zdôrazniť, že tvrdenia žalovaného
ohľadom neplatnosti zmluvy o nájme a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu má za nepreukázané a
zjavne účelové, nakoľko vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje
sama o sebe jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností,
kto bol jeho účastníkom (rozsudok NS ČR z 10.04.1997, sp.zn. 2 Cdon 386/1996). Rovnako tak

v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2001, sp. zn. 7 M Obdo 2/2000 možno
konštatovať, že samotné nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak
je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Práve za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností
alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa
bol medzi žalobcom a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o nájme, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť
poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Napokon aj zo samotného Oznámenia o
poistnom plnení vyplýva, že aktívna legitimácia, ktorú žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže
sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie žalobcovi (resp. jeho organizačnej zložke) poskytol na
jeho účet čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti boli predložené

súdu a na tieto opätovne odkazuje. Tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy o
nájme, ako aj ďalších právnych úkonov, o ktoré opiera žalobný návrh sú preto neopodstatnené. Tu
poukázal aj na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/35/2018 - 104
zo dňa 05.10.2018. Podľa § 13 ods. 5 ObZ vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku
zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť

všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. Organizačná zložka nie je
povinná mať základné imanie. Majetok organizačnej zložky je majetkom zriaďovateľa, z čoho vyplýva že
aj za záväzky organizačnej zložky je zodpovedný zriaďovateľ. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva,
že vedúci organizačnej zložky je splnomocnený robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej
zložky. Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a je nedeliteľnou súčasťou zakladajúcej

zahraničnej osoby, všetky jej záväzky a dlhy sú súčasne záväzkami a dlhmi tejto zahraničnej osoby. Teda
za ne ručí svojim majetkom. Je teda zrejmé, že organizačná zložka podniku nemá právnu subjektivitu,
nakoľko koná v mene a na účet zahraničnej spoločnosti na základe zákonného zastúpenia, ktoré
je zapísané v obchodnom registri, na základe čoho zahraničná osoba podniká na území Slovenskej
republiky prostredníctvom tejto organizačnej zložky. Opätovne podotýka, že náhrada škody má plniť

reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným
pričinením po dobu opravy fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Pokiaľ však ide o namietanú
aktívnu legitimáciu žalobcu a z toho vyplývajúci vznik škody, uvádza, že podľa bodu 5. predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu,
v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. V zmysle predloženej zmluvy o

postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za
nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Keďže žalovaný nenahradil vzniknutú
škodu v uplatnenom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia
nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o

neexistencii predmetnej pohľadávky, rozpore so zákonom, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
považuje za neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných
prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožňuje s odôvodnením
rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v

konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému vznikla, a to na základe dohody o
započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky
zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o
postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenémuz titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3Cob/2/2018 zo dňa 22.03.2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky neakceptoval. Krajský súd v Žiline taktiež považoval nárok žalobcu v obdobnej

veci za dôvodný a vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018 potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu. Zároveň uviedol, že vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom
dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to bolo aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý
ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti škody uplatnenej žalobcom, bolo práve na ňom,
t.j. na žalovanom, aby poskytol okresnému súdu nielen tvrdenia, ale aj dôkazy, ktorými namietal

výšku škody uplatnenej žalobcom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania má za to, že do omeškania
s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo
ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii
poistnej udalosti, nakoľko poisťovateľ t.j. žalovaný má zákonnú povinnosť v tejto lehote poskytnúť
poškodenému poistné plnenie, avšak nie v akejkoľvek výške, ale v rozsahu na aký má poškodený
nárok. Moment, kedy sa poisťovňa dostáva do omeškania je tak nezávislý od rozhodnutia súdu, na

rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd
posúdi, či je žalobcom uplatnený nárok dôvodný. V prípade určenia začiatku plynutia omeškania však
súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu vzniknutej škody (zvyšných
vynaložených nákladov) tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí neoprávnene kráteného
poistného plnenia. Ak ale súd žalobu zamietne ako nedôvodnú, tak deklaruje oprávnenosť a zákonnosť

výšky poisťovňou poskytnutého plnenia, z čoho jasne vyplýva, že sa poisťovňa nemohla dostať do
omeškania. V zmysle uvedeného preto považuje uplatnený úrok z omeškania za zákonný a plne
dôvodný. V danom smere tiež poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/73/2016-52 zo
dňa 13.12.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti namieta použiteľnosť žalovaným uvedených rozhodnutí na tento prípad,

nakoľko nezohľadňujú špecifiká skutkového a právneho stavu predmetnej veci. Má za to, že okresný
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal so všetkými skutkovo aj právne
relevantnými skutočnosťami s prihliadnutím na špecifiká daného prípadu. Záverom uvádza, že všetky
námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní považuje za neopodstatnené a preto navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiadal priznať

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné vo výroku I. čo do sumy 336,82 eur podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť a
vo zvyšnej časti čo do úroku z omeškania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

zmeniť.

9. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 336,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke

správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle

§ 387 ods. 2 CSP.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

16. Podľa § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak

by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.
19. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému
bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník
nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie

ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o
určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,
strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére

poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.
20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa
12.05.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Kia

Sportage evidenčné číslo M ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému A. S.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné
poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo
opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 13.05.2016 do 30.05.2016.
Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečenie dochádzky do práce zo Sebedražia

do Bratislavy a pre súkromné potreby rodiny, preto dňa 13.05.2016 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o
nájme č. 221, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky Kia Sportage, a to
v období kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 13.05.2016 do 30.05.2016. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2016250 za prenájom motorového
vozidla počas 18 dní pri dohodnutom zmluvnom nájomnom 54 eur bez DPH, teda spolu sumu 1166,40

eur (vrátane DPH). V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.06.2016, žalovaný žalobcovi oznámil, že
ukončil šetrenie poistnej udalosti ku dňu 06.06.2016 a následne poskytol žalobcovi poistné plnenie za
prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 829,58 eur, s tým, že žalovaný znížil náklady za
prenájom náhradného vozidla o sumu 336,82 eur (za 4 dni navyše o sumu 259,20 eur a za prevádzkové
náklady o 77,62 eur). Predmetom sporu je tak suma 336,82 eur.

21. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak
je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené
nutne a účelne. V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane
poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového
vozidla v trvaní 18 dní, t.j. od 13.05.2016 do 30.05.2016, pričom k zapožičaniu náhradného motorového

vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 12.5.2016. Odvolací súd zdôrazňuje,
že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo
v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po
skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Taktiež bolo preukázané, že žalovanýpriznal poškodenému poistné plnenie 829,58 eur len za 14 dní vypožičania. Odvolací súd považuje v
danom prípade cenu 54- eur/deň za primeranú. Objektívnosť potreby náhradného motorového
vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému preplatil. Účelnosť vynaložených

nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných
alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové
vozidlo, keď poškodený uviedol vo svojom vyjadrení k dôvodom prenájmu náhradného vozidla, že auto
potreboval na zabezpečenie dochádzky do práce zo Sebedražia do Bratislavy a súkromných potrieb
rodiny.

22. Žalovaný v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu
žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme č. 221 zo dňa 13.05.2016, z dôvodu
neexistencie subjektu prenajímateľa, a z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného
na žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.06.2016jedanáaktívnalegitimáciažalobcu,nakoľkopredmetnouzmluvoudošlojednakkpostúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako

prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože
predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej
nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný
na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné
započítanie pohľadávok. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 30.06.2016 nepochybne vyplýva predmet -

pohľadávka vo výške 336,82 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za
odplatu vo výške 336,82 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 2016250.V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli,žesivzájomnénároky-úhradaodplatyaúhradanájomného,započítavajú.Postúpenámôžebyť
iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.
„Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované

z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že
postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia
žalobcu v spore.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 336,82 eur.

24. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 336,82 eur od 22.06.2016 do zaplatenia,
odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti
nesprávne.

25. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného
odkladuzačaťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieado
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

26. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.

2 OZ).

28. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, a to aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 dospel k záveru, žepovinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,
ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na

strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011
Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona
č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti.

29. Odvolací súd má teda za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia
povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje
podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods.

6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca
povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

30.Zobsahuspisujezrejmé,ževposudzovanomprípadesižalovanýsplnilpovinnostivzmysle§11ods.
6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo 07.06.2016 informoval poškodeného o výsledku šetrenia

a krátenia poistného plnenia, teda poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
poistné plnenie v plnej výške, ktoré si žalobca od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v
samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v
zmyslecitovanéhoustanoveniajepoisťovateľpovinný„len“poskytnúťpísomnévysvetlenieatotodoručiť
poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil.

To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať
spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti
sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.

31. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru,

že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil, nie
je preto povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady
škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v
lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti,
v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
336,82 eur od 22.06.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku zmenil a žalobu v tejto
časti zamietol.

33. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. V časti o zaplatenie istiny mal žalobca
úspech a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 336,82 eur od 22.06.2016 do zaplatenia
mal neúspech. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 50,10 eur.
Teda úspech žalobcu bol 87,1 % (336,82 eur) a úspech žalovaného 12,9 % (50,10 eur). Po odpočítaní

úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo
výške 74,2 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).