Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010485
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010485.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 6. marca 2019, prejednal
odvolaniaokresnéhoprokurátoraaobžalovanéhoE.H.,protirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
z 15.11.2018 sp.zn. 3T/38/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného E. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa bol obžalovaný E. H. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 Tr. zák., ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, ul. Komenského 7, Banská Bystrica,
kde vykonával výkon väzby, s dátumom dňa 01.07.2017 napísal a následne 04.07.2017 odoslal list na

adresu G.. P. H., XXX XX M. T., ktorý označil ako ,,podanie“ a podľa jeho obsah bol určený pre jeho
neter a súčasne aj dcéru jeho bývalej manželky Y. H., P.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. T.
XX, okr. N. nad M. a jej manžela G.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.O. XXX/X, N., v ktorom ich
vyzýva na plnenie jeho požiadaviek, dáva im rôzne pokyny a okrem iného uvádzal, že použije všetky
zákonné aj nezákonné prostriedky, včetne sily (lebo sila začína tam, kde končí rozum), to znamená
včetne hrubej sily, ďalej manželovi G.. P. H. doporučil silnú terapiu, lebo vie, aký je lakomec a držgroš a

dúfa, že pochopí, kde je ,,sever“ a podľa toho sa zariadi, nebude to hovoriť dvakrát, je relatívne zdravý
a životaschopný a použije všetky dostupné zákonné aj nezákonné prostriedky na to, aby obidvaja P.. Y.
H. a G.. P. H. čo by jeho rodina sa konečne spamätali, následne po tom čo, už disponoval informáciou o
tom, že P.. Y. H. podala na neho v tejto súvislosti trestné oznámenie jej napísal ďalší list datovaný dňom
21.08.2017, ktorý jej bol doručený 24. resp. 25. augusta 2017, v ktorom oznamuje, že ho tým trestným
oznámením ,,nepotešili“, vytýka im, že nesplnili jeho požiadavky, zadáva ďalšie pokyny a okrem iného

uvádza, že P.. Y. H. a G.. P. H. ako vlastníci nehnuteľnosti na F. č. XX sú zo zákona povinní udržiavať
nehnuteľnosť v takom stave, aby bola obývateľná, čo nerobia a on sa s nimi nemieni súdiť, nakope
ich do riti a budú robiť to, čo majú, pán inžinier nech sa konečne zobudí, lebo ak ho on zobudí, tak to
nebude akceptovať, jednoducho nech ho prestanú srať, čím obžalovaný týmto konaním, poznajúc jeho
predchádzajúcu kriminálnu minulosť a sklony k agresivite vzbudil u P.. Y. H. a G.. P. H. dôvodnú obavu
o život a zdravie tým, že tieto vyhrážky by bol schopný aj uskutočniť.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,7 a 8 Tr. zák. za použitia § 37
písm. h), m) Tr. zák., § 41 ods. 1,2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica z 11.05.2018 sp.zn. 3T/46/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica z 26.09.2018 sp.zn. 5Tos/84/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.Podľa § 62 ods. 2 Tr. zák. bol uložený obžalovanému trest zákazu pobytu zdržiavať sa v obci M. T.,
okres N. A. M., v trvaní troch rokov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku

o treste a obžalovaný do výroku o vine resp. proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody
vo výmere minimálne sedem rokov, pretože s uloženým trestom vo výmere šesť rokov odňatia slobody
nesúhlasí a zdá sa mu byť príliš mierny. Zdôraznil, že u obžalovaného došlo k úprave trestnej sadzby z
pôvodnej sadzby tri roky až desať rokov na trestnú sadzbu tri roky až dvanásť rokov a štyri mesiace a

pri takto určenej sadzbe je polovica trestnej sadzby sedem rokov a osem mesiacov. Trest bol uložený
v dolnej polovici takto určenej trestnej sadzby a veľmi priaznivo v prospech obžalovaného. Domnieva
sa, že trest mal byť uložený minimálne v polovici zvýšenej trestnej sadzby tak, ako navrhol okresný
prokurátor na hlavnom pojednávaní, teda vo výmere sedem rokov.
Poukazuje na neexistenciu poľahčujúcich okolností a na druhej strane množstvo priťažujúcich okolností,
keď obžalovaný bol v minulosti desaťkrát súdne trestaný, a to aj za prečin nebezpečného vyhrážania,

podľa vyjadrenia samotného obžalovaného a tiež hodnotenia z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica je
zrejmé, že bol počas väzby a výkonu trestu dvadsaťštyrikrát disciplinárne potrestaný, pričom predmetnej
trestnej činnosti sa dopustil v čase väzobného stíhania za iný trestný čin. Je tu zrejmá arogancia
obvineného voči inštitútu väzobného stíhania, ktoré má zabrániť obvineným v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a pôsobiť na nich preventívne, resp. výchovne. V ďalšom poukazuje na to, že obžalovaný okrem

arogantného správania počas väzby a výkonu trestu sa takto správa a útočí aj na štátne orgány, keď
v súčasnosti prebieha prípravné konanie pre jeho výroky voči predsedovi senátu, ďalej poukazuje na
zápisnicu z 15.11.2018, kde obžalovaný napriek upozorneniam predsedu senátu používal agresívne
vulgarizmy voči konajúcemu prokurátorovi, nazval ho skurvenec vyjebaný, debil, dement, smradľavý
tchor a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uložený trest nezodpovedá stavu veci a zákonu a

je potrebné uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody.
Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušením napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, lebo
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poukazuje na to, že obžalovaný
nepísallistypoškodenejY.H.,alelistyadresovalpoškodenémuG..P.H.,pritomvetnýmrozborommožno
zistiť, že uvedené slová v listoch nesmerovali voči poškodenej a tieto jej ani neadresoval.

Pokiaľ použil na adresu poškodeného slová ako trúby, poslal ich tam, kam patria, ak ich chcete
nasledovať, tak mi dajte vedieť skôr, tieto nemôžu vyvolať u poškodenej žiadnu obavu, pretože trúba
je hudobný nástroj a obžalovaný pojem trúby nikdy nestotožňoval s poškodenou. Poškodená neuviedla
žiadnu skutočnosť - dôkaz, že vie čím, kedy, kde a ako obžalovaný poslal trúby tam, kam patria a keď
tam patria, tak čo môže nastať, resp. akú ujmu, obavu môže spôsobiť ich nasledovanie. Poškodená

neuviedla, že by mala vedomosť o tom, že obžalovaný niekoho zavraždil, zabil, spôsobil iné zranenia
a podobne. Taktiež nebolo preukázané, že by v minulosti obžalovaný poškodenej ublížil. Myslí si, že
prostriedky trestného práva sú voči nemu využité preto, že je vo väzbe a má kriminálnu minulosť. Je
zrejmé, že obžalovaný a poškodená sú vo vzdialenejšom rodinnom vzťahu a obžalovaný má doživotné
právo užívať nehnuteľnosť (dom v W. W. - v F., ktorý je vo vlastníctve poškodenej). Ide medzi nimi o

štandardné civilné vzťahy, ktoré sa riešia podľa obžalovaného len na jeho úkor prostriedkami trestného
práva, ktoré je takto zneužívané na riešenie jeho rodinných sporov, krívd, ktoré oznamovateľ pociťuje.
Poškodený G.. P. H., ktorému boli listy z väzby adresované, ich má subjektívne vnímať ako hrozbu
a mali vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie detí a táto obava má podľa poškodeného prameniť
z kriminálnej minulosti obžalovaného. Poškodený neuviedol, v čom konkrétne kriminálna minulosť u

neho subjektívne vyvolá uvedené obavy. Ak obžalovaný nikdy neublíži fyzicky poškodeným, tak ako
môže spôsobiť dôvodnú obavu u poškodených, ktoré sú o viac ako o jednu generáciu mladší, žijú mimo
Banskej Bystrice, v inom okrese. Obžalovaný nikdy nebol v ich dome v M. T. a kriminálna minulosť
obžalovaného nemôže automaticky naplniť spôsobenie dôvodnej obavy.
Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania
odvolateľov nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých zásad trestného konania pri

vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i
v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.Súhrn priamych a nepriamych dôkazov rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku bol
vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 2 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného
presvedčenia, takéto hodnotenie potom aj odvolací súd vedie k jednoznačnému záveru, že obžalovaný

je páchateľom predmetného skutku tak, ako ho ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
prvostupňový súd a správne bolo jeho konanie aj právne posúdené podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne obsiahlo, zrozumiteľne a vecne odôvodnil všetky
výroky napadnutého rozsudku, tieto si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom preto na

ne iba poukazuje.
Reagujúc na odvolania odvolateľov, v prvom rade musí len zopakovať a zdôrazniť skutočnosti uvedené
v napadnutom rozsudku, že obžalovaný sa dlhodobejšie voči svojmu okoliu správa agresívne, pácha
trestnú činnosť, hlavne po požití alkoholických nápojov sa jeho agresivita stupňuje, v poslednom
období však aj bez vplyvu alkoholických nápojov alebo iných návykových látok tak, ako je tomu počas
výkonu väzby a trestu odňatia slobody. Toto jeho konanie sa prejavuje dlhodobo, predchádzajúce

tresty odňatia slobody, resp. hrozby k trestom odňatia slobody neplnili zákonom sledovaný účel a
obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť jednak majetkovú, ale aj tohto istého druhu násilnej
povahy, počas výkonu trestu odňatia slobody a väzby v podstate ignoruje a nerešpektuje základné znaky
vnútorného poriadku, vyplývajúce z výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody voči svojmu okoliu a
k nadriadeným sa správa agresívne, neúctivo, odmietavo, sústavné opakované tresty u obžalovaného

tiež neplnia zákonom sledovaný účel, pritom závažným konaním obžalovaného počas výkonu väzby
a výkonu trestu odňatia slobody sú útoky obžalovaného v zmysle vyhrážok aj zabitím vo vzťahu k
sudcom konajúcim v jeho veciach, resp. okresnému prokurátorovi činnému a prítomnému na hlavnom
pojednávaní, nejde len o útoky v zmysle urážok, nadávok, ale aj vyhrážky zabitím, v dôsledku čoho je
voči obvinenému vedené aj trestné konanie v štádiu prípravného konania a toto preniesol dokonca aj

voči osobám, s ktorými je v rodinnom pomere, teda poškodeným v tejto veci ako osobám blízkym, na
ktoré nemá priamy slovný dosah, a preto svoje agresívne správanie na nich predniesol v predmetnej
veci písaním výhražných listov, ktoré nie je možné inak nazvať ako výhražnými listami voči poškodeným
v zmysle fyzickej ujmy v zmysle hrubého násilia pre prípad, že sa nebudú správať tak, ako ich vyzýva
v týchto listoch a že sa dostane na slobodu. Poznajúc uvedené správanie a kriminálnu minulosť

obžalovaného možno jednoznačne konštatovať dôvodnosť podozrenia zo strany poškodených, že
obžalovaný by skutočne mohol pre prípad vykonania trestu, resp. prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody alebo z väzby zaútočiť na tieto osoby fyzicky, sám na to používa termíny, ktoré aj u osoby
nezainteresovanej po ich oboznámení môžu viesť k takémuto záver v zmysle obáv na fyzický útok
ublíženia na zdraví alebo dokonca usmrtenia. Sám obžalovaný na otázku svojho obhajcu na hlavnom

pojednávaní,žeakomysleltietovyhrážkyzdôraznil,žetak,akotonapísalaženanichvpodstatetrvá,že
správne im porozumel aj vyšetrovateľ a takto dal najavo aj súdu a procesným stranám svoj postoj, ktorý
nebol ľútosťou, ale naopak zvýraznením a zdôraznením svojich vyhrážok, nie je potom podstatné jeho
tvrdenie v zmysle obhajobných tvrdení v rámci písomného odvolania proti rozsudku okresného súdu.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tu odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest zodpovedá všetkým

zákonným hľadiskám ust. § 34 Tr. zák., pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu dostatočne pozorne bral v úvahu hlavne podmienky ods. 1 až 4 § 34 Tr. zák. Treba uviesť, že
obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, a to aj za trestnú činnosť vo veci rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica z 11.05.2018 sp.zn. 3T/46/2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica z 26.09.2018 sp.zn. 5Tos/84/2018, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z

pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom
šiestimi čiastkovými skutkami. Uvedený rozsudok bol vynesený 11.05.2018 a právoplatnosť nadobudol
26.09.2018, pritom teraz posudzovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil pred vynesením
uvedeného rozsudku okresného súdu, tým boli i splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného

trestu tak, ako to postupoval súd prvého stupňa, v tom zmysle ust. § 41 ods. 1,2 Tr. zák. Súd prvého
stupňa bral v úvahu aj tú skutočnosť, že obžalovaný má zistené priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
h). m) Tr. zák., ale súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. a ukladal obžalovanému trest
v základnej sadzbe trestného činu najprísnejšie trestného, teda podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., keď nepoužil
sprísňujúce ustanovenie ods. 4 § 38, teda zvýšením hornej hranici trestnej sadzby, keď súčasne ukladal

zvýšený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2, § 42 Tr. zák., kde horná hranica trestnej sadzby
predstavuje 12 rokov a 4 mesiace odňatia slobody. Treba uviesť, že zrušeným rozsudkom vo výroku
o treste bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov odňatia slobody za
podstatne prísnejší trestný zločin, pritom s prihliadnutím na teraz prejednávanú trestnú činnosť v zmysleprečinu podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák. je stanovená trestná
sadzba šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody a takto možno konštatovať, že obžalovanému bol za
tento skutok ukladaný trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby § 360 ods. 2 Tr. zák. a

súhrnný trest odňatia slobody zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám aj z pohľadu individuálnej aj
generálnej prevencie. Treba zdôrazniť, že v tomto konaní možno hodnotiť správanie sa obžalovaného
voči orgánom činným v trestnom konaní, jeho výstupom na hlavných pojednávaniach voči sudcom a
okresnému prokurátorovi za značnú dávku arogancie a drzosti, ktorá ho sprevádzala celým trestným
konaním a takýmto spôsobom vyvrchoľuje, ale tieto útoky nie je možné zahrnúť ako kvalifikované

sprísnenie trestnej sadzby v tomto konaní, keď obžalovaný je len trestne stíhaný a dôvodne podozrivý zo
spáchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti v zmysle uvedených útokov a obžalovaný bude v prípade
uznania viny samostatne potrestaný. Jeho takéto správanie, vrátane jeho správania počas výkonu
trestu odňatia slobody a tiež prostredníctvom pošty aj voči osobám mimo ústavu výkonu trestu odňatia
slobody odvolací súd hodnotí ako ťažkú aroganciu voči všetkému, čo je v rozpore s jeho záujmami,
či už na slobode alebo vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe a obžalovaný sa snaží dokazovať,

že jeho údajnú osobnú slobodu, kde poukazuje na svoje ústavné práva v tomto zmysle, nikto nemôže
obmedzovať, nebráni v takomto konaní ani trestanie počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. uložené
trestysčastiužajvykonanézaobdobnésprávanieobžalovanéhovzmysleodňatiaslobody.Uloženýtrest
podľa odvolacieho súdu teda zodpovedá všetkým základným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej
a generálnej prevencie, hoci o individuálnej prevencii u obžalovaného v zmysle možného ponaučenia

sa, sa míňa účinkom, tu možno skôr hovoriť o represii, ktorá v postupujúcom čase u obžalovaného môže
jedine splniť zákonom sledovaný účel.
Obžalovaný bol správne pre výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože
v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
V súlade so stavom veci a zákonom je aj uloženie zákazu pobytu obžalovanému v mieste bydliska

poškodených, ktorý by mal byť jedným z prostriedkov zabránenia obžalovanému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti v zmysle jeho vyhrážok v tomto konaní voči poškodeným.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo
žiadne pochybenie, považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a odvolania odvolateľov
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.