Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201478
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116201478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, R.
C. XXX, právne zastúpená JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti
odporcovi: H. R., nar. XX.XX.XXXX, R. C. XXX, t.č. T., T. XXXX/XX, o určenie výživného pre manželku,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C 21/2016 - 102 zo dňa 27.06.2016
v spojení s opravným uznesením č. k. 25C 21/2016 - 130 zo dňa 21.02.2017 a dopĺňacím uznesením
č. k. 25C 21/2016 - 136 zo dňa 07.06.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím uznesením.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím uznesením Okresný súd
Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo
výške 200,- Eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania
tohto návrhu. Dlžné výživné za obdobie od 25.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 1.045,16 Eur je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd

prvej inštancie návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhovateľke a odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume po 7,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svojim návrhom podaným dňa 25.01.2016
žiadala, aby jej súd určil výživné zo strany manžela vo výške 400,- Eur mesačne od podania návrhu,
ktoré by odporca platil vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ku
koncu roka 2015 odišiel zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti jej na domácnosť nijako neprispieva.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že má len minimálny príjem a tento nezodpovedá tomu, aby

mohol platiť navrhovateľke výživné.
3. Navrhovateľka v súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok v obci R. C., jej čistý mesačný príjem je 186,-
Eur. Poberá osobitný príspevok vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 63,- eur.
Nájomné a inkaso uhrádza vo výške 211,- Eur mesačne, internet a televíziu vo výške 20,- Eur mesačne
a mobilný telefón vo výške 16,- Eur mesačne. Výdavky na drogériu predstavujú 20,- Eur, lieky 10,- Eur a
na stravu vynaloží navrhovateľka spolu so synmi 150,- Eur. V spoločnej domácnosti žije s dvoma synmi.
Starší syn pracuje a prispieva na chod domácnosti.

4. Odporca žije v prenajatom byte v T. nad T., za ktorý platí 350,- Eur mesačne. Mobilný telefón platí
odporca mesačne vo výške 36 Eur, splátku úveru vo výške 175,- Eur a 61,- Eur. Výdavky na stravu
predstavujú sumu 220,- Eur, potreby na osobnú hygienu 20,- Eur. Odporca uviedol, že jeho príjem je asi
350,- Eur mesačne, pričom poprel, že by finančné prostriedky, ktoré mu chodia na účet, boli jeho. Máísť o peniaze, ktoré patria jeho kamarátom, prípadné sú to preddavky zamestnávateľa na používanie
služobného motorového vozidla.
5. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že odporca na výživu manželky a

ani do domácnosti nijako neprispieva. Príjem odporcu je asi 100,- Eur. Súd vychádzal z výpisov účtov
H. R. v roku 2015, ktoré preukazovali, že jeho príjem je vyšší než ten, ktorý oficiálne deklaruje jeho
zamestnávateľ Navrhovateľka má príjem asi 250,- Eur a žije v domácnosti s plnoletým synom, ktorý sa
podieľa na nákladoch do domácnosti. Je zrejmé, že navrhovateľke náklady na svoju výživu a náklady
na domácnosť, zo svojho príjmu pokryť nemôže. Bolo teda na mieste určiť zo strany súdu primerané

výživné tak, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká. Súd tak určil výživné vo výške 200,- Eur,
príjem navrhovateľky bude asi 450,- Eur a príjem odporcu asi 600,- Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Výživné súd určoval od podania návrhu, teda od 25.01.2016. Do 30.06.2016,
keďže v čase rozhodovania bol splatný aj mesiac jún, vzniklo odporcovi dlžné výživné za 5 mesiacov,
ktoré má byť zaplatené v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne, súd nepriznal náhradu trov konania ani jednému z nich.

II. Obsah odvolania odporcu
1. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Uviedol, že súdom určené
výživné pre manželku vo výške 200,- Eur, je vzhľadom k jeho príjmu vysoké. Tvrdenie, že dostáva
peniaze mimo výplatnú pásku je nepravdivé. Odporučil, aby si navrhovateľka našla prácu. Na výzvu

súdu odporca doplnil odvolanie. Uviedol, že jeho príjem je 355,01 Eur za mesiac. Zo svojho príjmu platí
pôžičku, ktorú má s navrhovateľkou vo výške 175,- Eur, ako aj pôžičku, ktorú si vzal sám, vo výške 61,-
Eur. Za telefón platí odporca 40,- Eur. Na platenie výživného pre manželku mu neostávajú prostriedky.
Na základe uvedeného žiadal, aby manželke nemusel nič platiť.
2. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie odporcu považuje

za obštrukčné konanie, s cieľom oddialiť plnenie uloženej povinnosti. Práve odporca opustil spoločnú
domácnosť, z dôvodu mimomanželského vzťahu. Žiadnym spôsobom neprispieva na svoju rodinu, v T.
nad T. si však prenajíma byt, za ktorý platí 350,- Eur. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
vykonané súdom prvej inštancie, ako aj na skutočnosti, uvedené vo vyjadrení navrhovateľka navrhla
napadnutý rozsudok potvrdiť.

3.Odporcavpodanejreplikenadrámecodôvodneniaodvolaniauviedol,žemesačnezarába355,01Eur.
Prostriedky zasielané na účet, prevyšujúce sumu 355,01 Eur, boli určené na chod autoparku a nákup
materiálu. Nájom k bytu končí ku dňa 30.11.2016, z dôvodu, že odporca nemá peniaze.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a § 380 C.s.p., bez
nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý bol oznámený

na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
1, 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.06.1989. Dňa
30.12.2015 odporca opustil spoločnú domácnosť, od toho času na chod domácnosti neprispieva.
Navrhovateľka je zamestnankyňou Z. R. C., kde dosahuje mesačný príjem vo výške 186,19 Eur, zároveň

jej bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 66,80 Eur mesačne.
3. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza

vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho zániku.
Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve
zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a z
rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. V zásade nie je

podstatnéčimanželiaspolužijúalebonie.Manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosťatátosanedá
vylúčiť, obmedziť a na jej existenciu nemá vplyv ani prípadné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov počas trvania manželstva.Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné aj v prípadoch, keď sú obaja
zárobkovo činní a schopní zabezpečiť svoje osobné potreby. V dôsledku oddeleného hospodárenia však
vzniká medzi nimi disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Súd určuje výšku výživného na manžela

na základe podaného návrhu tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov.
4. Je zrejmé, že otázka príjmu odporcu bola v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sporná.
Odporca opakovane uvádzal, že jeho príjem v roku 2016 je zhruba na úrovni 350,- Eur, na preukázanie
svojich tvrdení predložil pracovné zmluvy. Pochybnosti o správnosti jeho tvrdení vyvolávali výpisy z
bankových účtov, z ktorých je zrejmé, že na účet odporcu boli zamestnávateľom poukazované aj iné

sumy, nad rámec deklarovaného čistého príjmu. Podľa tvrdení odporcu sa jednalo o prostriedky jeho
kamarátov, ktorí nemajú zriadené bankové účty, prípadne išlo o prostriedky určené na prevádzkovanie
vozového parku spoločnosti, respektíve, na nákup materiálu. Uvedené skutočnosti však odporca v
priebehu konania hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto odvolací súd vychádzal z výšky čistého
príjmu odporcu, zistenej súdom prvej inštancie.
5. Odporca k odvolaniu pripojil vyhlásenie zamestnávateľa, z obsahu ktorého vyplýva, že odporca je

osobou zodpovednou za vozový park spoločnosti a za nákup materiálu, potrebného na stavbu, preto sú
mu zasielané finančné prostriedky aj nad rámec jeho mzdy. Predložené vyhlásenie zamestnávateľa je
koncipované všeobecne a nemožno z neho zistiť výšku prostriedkov, ktoré majú byť odporcovi zasielané
na iný účel ako na výplatu mzdy, rovnako tak periodicitu tohto vyplácania. Na základe uvedeného
odvolací súd zotrváva na tvrdeniach, že odporca nepreukázal účel vyplácania prostriedkov nad rámec

deklarovanej čistej mzdy.
6. Za daného stavu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V
konaní bolo preukázané, že životná úroveň manželov nie je rovnaká tak, ako to vyžaduje zákon o
rodine. Odvolací súd je preto toho názoru, že je v zárobkových možnostiach odporcu, aby navrhovateľke
uhrádzal výživné pre manželku, v súdom priznanej výške.

7. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným
uznesením a dopĺňacím uznesením ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
8. Záverom odvolací súd poznamenáva, že platenie výživného pre manžela/ku je časovo limitované
trvaním manželstva. Vykonaným zisťovaním odvolací súd zistil, že manželstvo odporcov bolo
právoplatne rozvedené dňa 16.01.2017

9. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Mimosporový civilný poriadok tak, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).