Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207006
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: U. Z.,

K.. XX. XX. XXXX, O. W. XXX/XX, XXX XX B. K. I., zast.: Mgr. František Chochol, advokát, Advokátska
kancelária, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, žalovanému: Q. Z., K.. XX. XX. XXXX, O. Q.
XXXX/XX, XXX XX B. K. I., zast.: JUDr. Zuzana Adamová Tomková, advokátka, so sídlom Boženy
Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, o vrátenie daru, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti žalovanému podanou žalobou domáhala tohto výroku: "Žalovaný vracia späť

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti - pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1030 m2, pozemok parcela reg. „C" Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 758 m2, dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C" Č.. XXXX
v podiele 1/1 nachádzajúce sa v obci B. K. I., okres B. K. I., katastrálne územie Č., zapísaných na
liste vlastníctva číslo XXX. Žalobkyňa prijíma dar späť do svojho vlastníctva. Pokiaľ žalovaný listinu
nepodpíše, tento rozsudok nahrádza jeho podpis.“ Súčasne sa domáhala aj náhrady trov konania.
Vyššie uvedeného rozhodnutia sa domáhala z dôvodu, že darovacou zmluvou zo dňa 28.9.1998 spolu

s jej nebohým manželom X. Z. darovali žalovanému synovi predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v obci B. K. I., okres B. K. I., katastrálne územie Č., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX.
Správou katastra vo Vranove nad Topľou bol vklad povolený pod č. B. XXXX/XX- XXX/XX. Predmetné
nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a nebohého manžela. V predmetnom dome
s nimi býval aj žalovaný. Nehnuteľnosti mu darovali v dobrej viere, že tam pokojne bez problémov
dožijú, synovi pomôžu v riešení otázky bývania a že im syn pomôže na starobu. Syn sa však po
smrti jej manžela (XX.XX.XXXX) začal k nej správať v príkrom rozpore s tým, ako by sa ku svojej

matke správať mal. Už dva dní po pohrebe manžela, po tom, čo ju chcel dať do domova dôchodcov a
ona s tým nesúhlasila, jej povedal: „mali sce syna, ale vecej ho mac nebudzece". Tomuto jeho výroku
nasvedčuje aj jeho následné správanie, ktoré hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov. Po smrti
jej manžela žalovaný s vedomím, že v dome zostala bývať sama, dlhodobo neprejavuje o ňu žiaden
záujem, nekontaktuje sa s ňou; ani nezisťoval, či potrebuje pomoc. Skutočnosť, že potrebuje pomôcť,
žalovanému dvakrát telefonicky oznamovala, no on jej žiadosti ignoroval. Svojím správaním navodil
stav dlhodobého neposkytovania pomoci a nezáujmu o ňu, aj napriek tomu, že si je vedomý, že je

odkázaná na pomoc iných. Od roku 2014 jej syn neposkytuje žiadnu starostlivosť. Po jej viacerých
žiadostiach o jeho návštevu tieto ignoruje, z jeho strany jej nebola poskytnutá pomoc, o ktorú ho žiadala,
nijakým spôsobom neprejavil opravdivý záujem o svoju matku, nepomáha jej, nenavštevuje ju. Počas
jeho viacerých pobytov na Slovensku ju nebol ani raz navštíviť. Toto jeho správanie sa k nej, ako matke,ale aj ako k darcovi, je takým správaním, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Nielenže jej nezabezpečuje
potrebnú opateru, ktorú vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje, ale správa sa k nej
spôsobom neprislúchajúcim vzťahu k staršej a chorej osobe, jeho matke. Správanie žalovaného k nej

hodnotí ako hrubé porušovanie dobrých mravov, preto ho písomne vyzvala na vrátenie nehnuteľnosti,
avšak neúspešne. Toto podanie odôvodnila ust. § 630 Obč. zák., podľa ktorého sa môže darca môže
domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný sa správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo
porušuje dobré mravy. K žalobe pripojila kópiu darovacej zmluvy, sobášny a úmrtný list, neotvorenú
doporučenú zásielku adresovanú žalovanému. Navrhla vypočuť účastníkov a vyžiadať spis Správy

katastra Vranov nad Topľou, č. B..

2. Neskôr podaním doručeným súdu dňa 26.6.2018, označeným ako úprava žalobného petitu sa
domáhala zmeny petitu žaloby v tomto znení:
„Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podpísať listinu o vrátení daru v tomto znení:
„Žalovaný vracia späť nehnuteľnosti: - pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 1030 m2, - pozemok parcela reg. „C“ Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
758 m2, - dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C“ Č.. XXXX, zapísané na LV Č.. XXX, kat.
územie Č., obec B. K. I., okres B. K. I., do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1. Žalobkyňa
prijíma dar späť do svojho vlastníctva. Pokiaľ žalovaný listinu nepodpíše, tento rozsudok nahrádza
jeho podpis. Súd zároveň určuje, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam patrí do

dedičstva po K.. X. Z., K.. XX.X.XXXX U. G.. XX.X.XXXX, ktorého podiel bude prejednaný v dedičskom
konaní.“ Súčasne sa naďalej domáhala náhrady trov konania. Zmeny petitu sa domáhala s poukazom
na rozhodnutie NS SR č. k. 5Cdo/255/2007, v ktorom súd vyslovil názor, že: „Súdna prax je v otázkach
vlastníctva vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednotná v tom, že každý
z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného z manželov sú obmedzené

rovnakýmiprávamidruhého(viď.napr.R42/1972).Pretoajjedenzmanželov,ktorídarovalispoločnevec
(hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho
zákonníka. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď
pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového

spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z
titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku
poručiteľa (§ 175x OSP) v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k
podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a
aplikácia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade

s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

3. Žalovaný k doručenej žalobe v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa - jeho matka sa domáha,
aby vrátil dar - nehnuteľnosti na J. Č.. XXX, S..Ú.. Č., ktoré mu darovali obaja rodičia darovacou zmluvou

zo dňa 28.9.1998. Žalobkyňa uvádza, že od smrti otca sa o ňu nezaujíma, že ignoruje jej žiadosti a
neposkytol jej pomoc, aj keď je odkázaná na pomoc iných. V dome, ktorý mu bol darovacou zmluvou
darovaný, nebýval od roku 1991, kedy sa oženil. Teda, v čase, keď mu rodičia darovali dom, s nimi
nebýval a o dare sa rozhodli obaja dobrovoľne. Od toho roku 1998, čo je skoro dvadsať rokov, nemala
a nemá žalobkyňa dôvod, aby žiadala dar vrátiť. Nie je pravda, čo sa uvádza v žalobe, aby sa o matku

nezaujímal a odmietal jej poskytnúť pomoc. Práve zo strany matky bol on, aj jeho rodina odmietaní. On
žije už od roku 2003 v zahraničí. Na Slovensko zvykne chodiť asi 2x ročne a zvykli sa vždy zastaviť aj
u jeho rodičov. O smrti otca X. Z. v roku 2014 sa dozvedel až od svojej švagrinej Y. S.. Podľa tvrdenia
jeho matky sa mu údajne nemohli dovolať, aj keď iní ľudia sa mu dovolali. Keď prišli na Slovensko,
jeho matka si začala nárokovať na opatrovateľku na 24 hodín denne, aj keď ju vlastne nepotrebovala

na 24 hodín. Nechcela byť sama, a tak sa striedali pri nej. Jeho dcéru W., keď k nej išla spať, poslala
preč, že už ju nechce ani vidieť. Nárokovala si, aby sa o ňu starala jej vnučka W. Z. a on jej mal za to
platiť 450,- € mesačne, čo sa mu zdalo veľa. Nie je pravdou, že ju chceli dať do domova dôchodcov.
Boli sa pýtať na Mestskom úrade vo B. K. I., ako je to s opatrovateľkou pre matku. Dostali papiere,
ktoré bolo treba vyplniť a potvrdiť od doktora a na základe toho určí príslušné oddelenie na koľko

má matka nárok na ošetrovateľku. Matka o tom nechcela ani počuť, a stále tvrdila, že on je povinný
platiť jej vnučke 450,- € na mesiac. Nechcela o tom vôbec diskutovať, aj napriek upozorneniam, že sa
musia vrátiť naspäť do Y. a teda potrebujú situáciu vyriešiť. Poprel, aby bolo pravdou, že mu telefonicky
oznamovala, že potrebuje pomoc. Telefonicky s ním rozprávala iba raz, keď chcela jeho rodné číslo,vraj kvôli plynu a elektrine. To bol jediný telefonát, ktorý s ním mala a netýkal sa ničoho iného. Za
tým všetkým videl názory svojho brata a jeho manželky. Neexistujú ani žiadne žiadosti o návštevu a
matka ho vôbec nekontaktuje a všetko preberá iba s bratom, ako to bolo vždy. Nemal informáciu ani

o tom, aby bol písomne vyzvaný k vráteniu daru - nehnuteľností. Matka mu posiela poštu na adresu
trvalého bydliska na Slovensku, a takú uviedla aj v žalobe, aj keď dobre vie, že sa 350 dní v roku
nachádza v Y., kde mu, samozrejme, nedošla žiadna pošta. Celý rok sa nachádza s rodinou v Y., kde
žijú. On nemá problém sa s ňou porozprávať, aj jej pomôcť, keď to potrebuje. No odmietol vrátenie
daru. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká. Obnovenie

vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o
novoobjavenom majetku poručiteľa, v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Teda,
ak by aj súd uveril skutočnostiam, uvádzaným žalobkyňou, tak on by aj tak prichádzal do úvahy ako
dedič z podielu jeho otca. V prvom rade by matka, žalobkyňa mala preukázať, že bola odkázaná výlučne
na jeho pomoc a že on jej túto pomoc odmietol poskytnúť. V žalobe vôbec nie je uvedené, o čo ho matka

vlastne mala žiadať, ani akú pomoc a v čom potrebovala. Matka mu nemôže vytýkať jeho správanie sa,
keď ona sama sa voči nemu nespráva dobre, keď odmietla stretnutie s ním, a jeho rodinou. Pomoc je
predsa to, čo je pre odkázaného človeka nevyhnutne potrebné, a nie to, čo si ten človek požaduje. Jeho
brat s manželkou býva asi 500 m od mamy, preto jej pomoc môže poskytovať aj on. To, že jemu rodičia
v roku 1998 darovali dom, neznamená, že teraz mame musí poskytovať pomoc len on a brat nemusí.

Žalobu žiadal zamietnuť a nepriznať právo na náhradu trov konania žalobkyni.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 4.1.2018,
označenom ako vyjadrenie k tvrdeniam žalovaného, uviedla, že s týmito nesúhlasí, nakoľko tieto nie sú
pravdivé. Dom, ktorý spolu s jej nebohým manželom žalovanému darovali, mu bol darovaný na jeho

naliehanie, keďže jeho brat W. dostal dom od ich uja, na ktorý si žalovaný robil tiež nárok. Aj napriek
tomu, že žalovaný aj počas života manžela im neposkytoval pomoc, dar nežiadali vrátiť, pretože boli
na tom finančne lepšie, pár rokov dozadu boli aj viac fyzicky zdatnejší, tak väčšinu prác zvládali sami.
Neskôr, keď potrebovali väčšiu finančnú a fyzickú pomoc pri výmene okien, bojlera, prác okolo domu,
o ktorú žalovaného požiadali, dostalo sa im od neho odpovede, že nemá peniaze, ani čas na to, aby

im pomohol. Jeho pomoc bola podmienená tým, že sa zruší právo doživotného užívania domu, teda
zbavením sa starostlivosti o nich. Keď zomrel jej manžel v apríli 2014, minimálne 20-krát sa žalovanému
a jeho žene pokúšala dovolať, avšak neúspešne. Nakoniec to skúsili cez jeho švagra p. X. S., ktorý ho
následne kontaktoval. Po pohrebe jej manžela - otca žalovaného, ju tento doma navštívil iba jediný raz,
a to v nedeľu, v ruke mal papier, ktorý bolo nutné vypísať. Bol to papier, na základe ktorého ju chcel

umiestniť do domova dôchodcov. Svedkom tohto momentu je jej vnučka Q., ktorú žiadala v konaní,
ako svedka vypočuť. Žalovaný necitlivo riešil otázku jej vysťahovania z domu, len deň po manželovom
pohrebe, v čase, keď bola plná smútku a žiaľu a nebola schopná rozmýšľať. Podľa nej, žalovaný chcel
využiť situáciu a dať jej podpísať papiere do domova dôchodcov aj napriek tomu, že celý život sa snažila
byť mu oporou,. V snahe riešenia situácie žiadala o opatrovateľku. Z úradu práce sa dozvedela, že by

jej bola uhrádzaná štátom určitá suma a žalovaný by to doplatil do zvyšku minimálnej mzdy. O opateru
chcela požiadať svoju vnučku W., ktorá bola momentálne bez práce a mala v nej istotu opatery a dôveru.
S týmto žalovaný nesúhlasil a trval na domove dôchodcov. Na jeho naliehanie o podpísanie týchto
papierov, s čím nesúhlasila, doslova prehlásil: „Mali ste syna, už ho mať nebudete", týmito slovami sa s
ňou rozlúčil a ukončil ich kontakt. Aj napriek týmto slovám, ktoré ju silne zasiahli, premohla sa a 2x mu

volala a žiadala ho o pomoc pri výmene kotla a pomoc okolo domu. Zároveň chcela vedieť, ako sa má.
Na jej požiadanie však nereagoval, neprišiel a nepomohol. Prestal sa úplne zaujímať o jej osobu. Nie sú
pravdivé tvrdenia o tom, že vedela adresu žalovaného - jeho adresu v Y. sa dozvedela až z vyjadrenia k
žalobe o vrátenie daru. Adresu v zahraničí jej nikdy nechcel poskytnúť. Žalovaný minimálne 2x do roka
chodí na Slovensko a ju nepríde pozrieť, opýtať sa, ako sa má, či jej netreba pomôcť. Jeho syn V. je na

Slovensku častejšie a rovnako ju od smrti jej manžela neprišiel pozrieť. Uviedla, že môže len smutne
konštatovať, že od žalovaného sa nikdy s manželom pomoci nedočkali (fyzickej alebo finančnej), ani
opravdivého záujmu, a to ani teraz, keď zostala sama. Najviac, je jej ľúto, že syn voči nej neprejavuje
ani náznak súcitu a úcty. Keďže je chorý človek, ktorý chodí s 2 barlami, tak pomoc od iných je pre ňu
nevyhnutná a potrebná, preto sa musí so všetkými potrebami obrátiť na svojho staršieho syna W. a

jeho rodinu. Správanie žalovaného je nutné vo svetle jednotlivých okolností považovať za v rozpore s
dobrými mravmi. Jeho správanie voči nej nie je totiž v žiadnom prípade príkladným, ak sa o svoju matku,
ktorá mu dala život, vôbec nezaujíma, nenavštívi ju, nepomôže jej. Ak žalovaný tvrdí, že sa správa v
súlade s dobrými mravmi, nech uvedie, kedy za ňou bol, kedy jej zavolal, kedy sa o ňu zaujímal, ako jejpomohol. Je predsa starým obyčajovým pravidlom, že syn, ktorý dostal od rodičov dom, mal záväzok
sa postarať o svojich rodičov na starobu. Ona od svojho syna nežiadala veľa, ale absolútny nezáujem
nie je možné hodnotiť inak ako hlboko neúctivé správanie, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi. V

konaní chcela byť vypočutá a vyjadriť sa osobne, rovnako žiadala, aby boli v konaní vypočuté jej vnučky,
ktorých prítomnosť zabezpečí.

5. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej
žalobe uviedol, že nie je pravda, že naliehal, aby mu rodičia darovali dom. Dom ich uja dostal jeho brat

tak, že ani on, ani jeho otec o tom nič nevedeli. Keď ešte nepracoval v Y., vždy pomáhal rodičom na
záhrade, aj pri dome. Keď začal pracovať v zahraničí, pomáhala rodičom jeho manželka, ktorá s deťmi
zostala ešte vo B.. Vozila mamu do V. na ozónové injekcie v roku 2006-2007, ozónovú terapiu v W. K. B.
v roku 2008 (W. U. S.). Vozila mamu na neurochirurgiu do S., aj otca do S. na neurochirurgiu. Pomohli im
vybaviť ZŤP preukazy a príspevok na benzín. Darovali rodičom mobilný telefón, aby bol otec dostupný,
keď bol v meste alebo v nemocnici, ktorý používala aj mama, keď bola v nemocnici. Keď sa prechádzalo

na digitálnu televíziu, bola jeho manželka s jeho otcom kúpiť televízor, satelit a receiver. Manželka šila
a opravovala oblečenie pre jeho rodičov. Keď sa v roku 2009 aj jeho manželka a deti presťahovali za
ním do zahraničia, pretože rodičia už mali staré auto, poskytli im ich Škodu Feliciu, ktorú používali až
do otcovej smrti v roku 2014. Pri návštevách im nosili rôzne veci, prášky na pranie, čokolády a iné veci
z Y.. Jeho svokra, ktorá býva vo B., vozila v roku 2013 jeho mamu do Q. na ortopédiu. Aj jeho svokra

šila mame a otcovi oblečenie. V decembri 2013 bola jeho mama na operáciu - umelé koleno a keď prišla
domov, otec mal malú mozgovú príhodu a mama strávila Štedrý večer u nich. Starali sa o ňu po celý čas,
čo boli na Slovensku. Navštevovali otca v nemocnici. Predtým, ako sa vrátili do Y., vybavili otcovi pobyt
v doliečovacom ústave, kde strávil 10 dní a mame vybavili rehabilitáciu vo B., kde strávila 7 dní. Jeho
syn V. bol v januári 2014 na Slovensku, on priviezol otca z nemocnice domov a na druhý deň ho viezol

k jeho lekárovi a celý január vozil deda a babku po vyšetreniach a nákupoch, a kde potrebovali. Nie je
pravda, že žiadal zrušiť právo doživotného užívania k domu, ani sa nezbavoval starostlivosti o rodičov.
Nie je pravda, že po pohrebe otca chcel mamu dať do ústavu. Keď sa dozvedel, že otec zomrel, prišli v
piatok o 5:00 ráno. Volal mu brat, že má ísť k mame, aby nebola sama. Keď tam prišli, dostali vynadané,
že kde sú, že bratove dcéry si potrebujú ísť niečo kúpiť a ona je sama. Neakceptovala, že oni celú noc

cestovali, že majú maloletú dcéru a potrebujeme si kúpiť potraviny a takisto aj sa pripraviť na pohreb,
kúpiť veniec a pod. Doobeda sa boli pýtať na mestskom úrade, ako je to s opatrovateľskou službou.
Dostali informácie a papiere, ktoré bolo potrebné vypísať a dať potvrdiť od lekára, na základe čoho by
určil príslušný úrad, či by mala mama nárok na opatrovateľku. Jeho dcéra W. tam išla spať, aby nebola
mama sama a vrátila sa s plačom, že ju babka vyhodila. Na kare po pohrebe, počula jeho manželka, ako

hovorí jeho mama viacerým ľuďom, že už má len jedného syna, čo z jej správania vyznelo, akoby mňa
už za syna nepovažovala. To počula aj jeho stryná z S., jej syn G. a jeho manželka H.. Nie je pravda,
že bol u mamy v nedeľu s papiermi do domu dôchodcov, keďže cestoval skoro ráno so svojim synom do
Y., lebo museli niečo v pondelok v práci dokončiť. V nedeľu bola za jeho mamou jeho manželka, aby išli
spolu v pondelok odhlásiť otca z poisťovne, vrátiť občiansky preukaz; lieky si potrebovala dať predpísať

a pod. Manželka našla mamu u jeho brata, kde sa k nej všetci nepríjemne správali, že sa musí o mamu
postarať vnučka W. a oni že to majú platiť, aj jej vynadali. Ona potom zobrala jeho mamu domov, kde
sa dohodli, že v pondelok pôjdu povybavovať potrebné veci. Vtedy sa jeho manželka dozvedela, že sa
chystá kar pre susedov, ale my sme o ničom nevedeli. V pondelok ráno o 7:00 hod. manželka prišla
pre jeho mamu, ale tá s ňou nechcela už nikam ísť a povedala jej, že oni musia splniť, čo si ona želá.

Pourážala jeho manželku a potom ju vyhodila z domu. On sa vrátil z Y.Ú. do B. v utorok ráno cca 4:00.
Neskôr išiel k mame, porozprávať sa s ňou, čo sa deje. Bol tam iba on a jeho mama. Nie je pravda,
že ju chcel vysťahovať z domu, ani nič podobné. Stále iba chcela, že ju bude opatrovať vnučka W. a
on že jej má platiť 450,- € mesačne. Nevedel uviesť, či bola žiadať opatrovateľku z Mesta alebo Úradu
práce, nič také mu nepovedala. Nenaliehal, aby niečo podpísala, iba jej povedal, že sa musí vrátiť do

Y., a preto potrebuje vyriešiť túto situáciu. Snažil sa jej vysvetliť, že to, nakoľko potrebuje opatrovateľku,
nerozhoduje ona, ale príslušný úrad na základe jej zdravotného stavu potvrdeného lekárom. Nechcela
o tom ani počuť, a stále mu tvrdila, že on musí platiť W. 450,- €. Tak sa rozlúčil a odišiel. Mama
ho kontaktovala odvtedy iba raz, keď potrebovala zmeniť dodávateľa plynu a chcela jeho rodné číslo.
Pri tomto rozhovore bol prítomný aj manžel vnučky W., lebo z jeho telefónu sa volalo. Viackrát ho

nekontaktovala, a ani ho nežiadala o pomoc. Nie je pravda, že jej nechcel poskytnúť adresu svojho
pobytu v zahraničí. Správanie jeho mamy po smrti jeho otca bolo hlboko urážlivé nielen pre neho, ale
aj pre jeho manželku a deti. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne a vyššie uvedené tvrdenia žalovaného, k
preukázaniu tvrdení žalovaný predložil písomné vyjadrenie svojej manželky. Podľa ustálenej judikatúry,právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo

nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999). Rovnako tak, je
ustálený aj názor súdov, že za právne relevantné považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa
objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. (R 61/1997). Namietal
výklad, ktorý podáva žalobkyňa vo vzťahu k neposkytnutiu pomoci zo strany žalovaného. V samotnej
darovacej zmluve zo dňa 28.09.1998 je uvedené, že Q. Z. umožní rodičom do konca ich života užívať

darované nehnuteľnosti v celom rozsahu, nie je tam ale záväzok, že sa o nich osobne postará v danej
nehnuteľnosti. Pomoc žalobkyni poskytuje brat žalovaného, ktorý býva vo B. aj so svojou rodinou.
Žalobkyňa zatiaľ nepreukázala, akú pomoc a v akom rozsahu nevyhnutne potrebuje. Nie je práve v
súlade s dobrými mravmi, aby sa žalobkyňou vyžadovala pomoc od žalovaného, ktorý s rodinou žije a
pracuje v zahraničí, len z dôvodu, že pred 20 rokmi mu rodičia darovali dom. Nezhody, ktoré po smrti
otca žalovaného medzi žalobkyňou a žalovaným nastali, vznikli pre postoj samotnej žalobkyne, a to nie

je možné pripísať na ťarchu žalovaného a odôvodniť tým jeho povinnosť vrátiť dar žalobkyni. Dokonca
výzva žalobkyne na vrátenie daru sa k žalovanému ani nedostala, zistil to až po prijatí žalobného
návrhu. Zachovávanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov. Ťažko považovatˇ
správanie jedného úcˇastníka k druhému úcˇastníkovi v rozpore s dobrými mravmi, kedˇ tento druhý
úcˇastník svojim konaním priamo spôsobil uvedený stav. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupnˇa ako vecne správny podlˇa § 219 OSP potvrdil. (Rozsudok Krajského
súdu Nitra z 19. 06. 2013, sp.zn. 6Co/107/2013) Podlˇa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 1997, sp. zn. 2Cdo 5/1997 vyplýva, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékolˇvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
lensamotnájehonevdˇacˇnostˇ,aletakésprávaniesa,ktorésohlˇadomnavšetkyokolnostikonkrétneho

prípadu možno kvalifikovatˇ ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, cˇi urcˇité konkrétne
správanie sa obdarovaného možno považovatˇ za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom
vychádzatˇ z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba bratˇ do úvahy a hodnotitˇ aj správanie sa
darcu, zistitˇ, cˇi tento sám sa nespráva vocˇi obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a cˇi práve
jeho správanie sa nie je prícˇinou nevhodného správania sa obdarovaného vocˇi nemu alebo cˇlenom

jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhatˇ vrátenia daru, lebo reakciu
obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovatˇ ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Išlo by v takom prípade o spolocˇensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a
obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovatˇ ako hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom

nepomere k správaniu sa samotného darcu. Žalobkyňa sa domáha vydania takého rozhodnutia súdu,
ktoré nie je reálne možné, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá len počas existencie
manželstva. Tým, že manžel žalobkyne v roku 2014 zomrel, čo v konaní je preukázané úmrtným listom,
nemôže byť dar vrátený do bezpodielového spoluvlastníctva a kataster nemôže takýto zápis vykonať,
pretože nemôže majetok zapísať späť do vlastníctva len jednej osoby, keď predtým bol v bezpodielovom

spoluvlastníctveanemôžezapísaťmajetokanidospoluvlastníctvažalobkyneazomrelejosoby,alemusí
nastať konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa a v polovici majetku zapíše príslušných dedičov.
Podľa odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu Trnava z 09. 04. 2014, sp.zn. 24Co/332/2013) : “ Preto
aj jeden z manželov, ktorí darovali spolocˇne vec (hnutelˇnú alebo nehnutelˇnú) z majetku tvoriaceho
predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhatˇ vrátenia daru z

dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Obcˇianskeho zákonníka. To platí aj v prípade smrti jedného
z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, kedˇ pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa
môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhatˇ vrátenia
celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Obcˇianskeho
zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku porucˇitelˇa (§ 175x O.s.p.), v rámci ktorého

bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého manžela nadobudnú
vlastnícke právo dedicˇia ku dnˇu jeho smrti. “ Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasil so
žalobou žalobkyne a navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu.

6. Na pojednávaní dňa 4.10.2018 súd do zápisnice pripustil zmenu žaloby tak, ako je to uvedené vyššie

a pokračoval v konaní o zmenenej žalobe.

7. Vykonaným dokazovaním, po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, s darovacou
zmluvou a dohodou o vzniku vecného bremena súd zistil tento skutkový a právny stav veci:8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi mimo iného uviedla, že chce, aby jej syn vrátil predmetné nehnuteľnosti,
ktoré mu s neb. manželom darovali, hoci to ona nechcela urobiť, tvrdiac, že syn ich nikdy nedochová, čo

sa aj stalo. Mimo tejto darovacej zmluvy žiadnu inú zmluvu neuzatvárali. Teraz jej pomáha jej starší syn
a pritom z toho nič nemá, nič od nej nedostal. Žalovaný, ktorý s rodinou odišiel do Y., sa o ňu nestará,
hoci ona potrebuje pomoc. Neopýtal sa jej už 4 roky, ako sa má. Chcel jej síce zabezpečiť opatrovateľku,
s čím ona nesúhlasila, lebo táto jej drevo nezabezpečí, nenarúbe. Nevychádza ani s dôchodkom, ktorý
má malý. V čase uzavretia darovacej zmluvy žalovaný býval vo B. K. I.. Medzi žalovaným a žalobkyňou

k žiadnym hádkam, nezrovnalostiam nedochádzalo, hoci potvrdila, že žalovaný zabezpečil napojenie
vody a syn, ktorý býva a pracuje v Y., napriek tomu, že príde na Slovensko k svokre, ku nej sa nezastaví.
Keď zomrel manžel, syn býval, aj pracoval dlhodobo, aj s rodinou v Y.. Dodala, že po pohrebe manžela
prišla za ňou manželka žalovaného, s tým, že sa pýtala, či chce ísť do Penziónu alebo starobinca, na
čo jej oznámila, že nikde, že chce bývať v rodinnom dome, kde bývala doposiaľ. Potvrdila, že vnučku,
dcéru žalovaného, poslala preč, keď táto povedala, že táto spať pri nej nebude.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi mimo iného uviedol, že keď mu boli v roku 1998 darované predmetné
nehnuteľnosti, býval a pracoval tu, aj s rodinou, s tým, že chodil k rodičom, pomáhal im, udávajúc, že
pred smrťou otca chodil jeho syn po lekároch. Všetko sa začalo smrťou otca, keď žalobkyňa - matka
neakceptovala žiadne jeho návrhy, iba to, čo ona chcela. Chcela, aby sa o ňu starala neter, a že on má

za to platiť cca 400,- €, čo on nebol ochotný akceptovať. On chcel žalobkyni zabezpečiť opatrovateľku,
ak by matka niečo potrebovala. Poprel, aby chcel matku umiestniť v domove dôchodcov. Dodal, že keď
bola jeho manželka za žalobkyňou, táto bola u brata. Tam jeho manželke všetci vynadali, s tým, že on s
bratom nehovorí už veľmi dlhú dobu. Pokiaľ ho o niečo žalobkyňa požiadala, že bolo potrebné urobiť v
dome, to urobil. O nefunkčnosti kotla sa dozvedel až na pojednávaní pred tunajším súdom v tejto veci.

Matkesaneozývalzdôvodu,ženechcelpočúvaťjejvýčitky,nadávky.Nepoprel,žematkunekontaktoval,
túto nenavštevoval. Dodal, že na Slovensku bol 2x do roka - na Veľkú noc, na Vianoce, ale za matkou
nebol, lebo boli rozhádaní. O matke mal informácie od matkinej švagrinej.

10.SvedokW.Z.,synžalobkyne,bratžalovaného,uviedol,ževzťahmedzimatkouažalovaným,bratom,

jetaký,žedostanecelýmajetokavôbecsaomatkunestará,nekontaktujeju.Nemávedomosťotom,aby
si matka s bratom nadávali, mal sprostredkovanú vedomosť o tom, že matku asi chceli dať do ústavného
zariadenia. Podľa jeho informácií, brat sa mal vyjadriť matke, že „mali ste syna, už ho mať nebudete“. Mal
informácie, že žalovaný chodil na Slovensko, ale matku nekontaktoval napriek tomu, že treba vykonať
práce okolo domu, pokosiť trávu, dať dom do poriadku, urobiť nákupy. Taktiež vie o tom, že matka sa

snažila dovolať žalovanému do zahraničia, ale nikdy sa mu nedovolala. Brat žije v zahraničí cca 15
rokov. On sa s ním nestretáva. Po dotaze, či bol svedkom toho, že manželka žalovaného chcela dať
matke podpísať papier slúžiaci k umiesteniu žalobkyne do sociálneho zariadenia, alebo či sa nejednalo o
opatrovateľskú službu, uviedol, že on ho nevidel a brat pri tom nebol. Podľa jeho názoru, ak brat vlastní
dom, má zabezpečiť všetko okolo domu a mal by vrátiť matke jej čiastku. Potvrdil, že z jeho strany bol

návrh, aby sa o matku postarala jeho dcéra W., a aby to platil brat. Ten sa však vyjadril, že to platiť
nebude. Služby opatrovateľky neboli využité z dôvodu, že matka potrebuje celodennú starostlivosť.

11. Svedkyňa W. E. uviedla, že so žalovaným nekomunikuje niekoľko rokov. Po smrti deda sa to
ochladilo, s tým, že manželka žalovaného chcela, aby žalobkyňa - babka podpísala papier o umiestení

do domova dôchodcov, s čím táto nesúhlasila. Z ich strany bol návrh, že sa bude o babku starať, lebo
ona chodila opatrovať do Y., avšak žalovaný sa vyjadril, že jej platiť peniaze nebude. Všetci sa snažia
babke pomáhať, či už nakúpiť, ísť s ňou k lekárovi a pod. Nebola svedkom toho, aby sa žalovaný správal
hrubým spôsobom k babke, podobne ani jeho manželka. Táto babke nevytýkala nič, iba chcela riešiť
„starobinec“.

12. Z darovacej zmluvy a dohody o vzniku vecného bremena uzavretej 28.9.1998 vo B. K. I., medzi
darujúcimi a oprávnenými - t.č. neb. X. Z. a žalobkyňou, manželkou U. Z., Y.. V., a žalovaným bola
uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej darujúci neb. X. Z. a manželka darovali svojmu synovi,
žalovanému, nehnuteľnosti, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, zapísané na LV Č.. XXX

k.ú. Č. - dom Č.. XXX a dvor výmera 131 m2, KN XXXX/X - zastavaná plocha 758 m2 pod B1 v celosti,
v zmysle znaleckého posudku H.. F., kde súčasne v zmysle bodu V. bola uzavretá dohoda o vzniku
vecného bremena podľa §151 písm. n-r OZ s obsahom, že obdarovaný, žalovaný, umožní rodičomdo konca ich života užívať darované nehnuteľnosti v celom rozsahu. Obsahom tejto zmluvy nebola
povinnosť doopatrovať darujúcich rodičov.

13. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnostiapodľapokynovsúdustým,žepodľačlánku11ods.1a4úkonystránsporusaposudzujú
s prihliadnutím na ich obsah. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

V ustanovení článku 15 Civilného sporového poriadku sa uvádza, že dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu. Z článku 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd postupuje
a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu
a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

14.Vzmysle§150ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a z ustanovenia § 153 ods. 1, kde sa
uvádza sudcovská koncentrácia konania, vyplýva, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania s tým, že v ustanovení § 154 Civilného sporového poriadku, kde je zakotvená
zákonná koncentrácia konania, sa uvádza, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu

alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo,
právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému a týmto
okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci
sa v takom jeho konaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o

porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho konania,
priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia
dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé
urážky a podobne. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom
odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej

nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká
(§579ods.2OZ).Dedičiadarcusapretonemôžudomáhaťvráteniadaru,atoanivtedy,keďobdarovaný
naplnil znaky ust. §630 OZ ešte za darcovho života. Jedine v tom prípade, že darca za svojho života
urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania

predmetu daru, príp. zaplatenia peňažnej náhrady. V súlade s ust. §630 OZ, možno za právne relevantne
považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci
subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

16. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, ako aj výsledkov vykonaného

dokazovania, súd pri hodnotení dôkazov mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, aby
žalovanému doručila výzvu na vrátenie daru, keďže táto bola súdu dodaná v zalepenej obálke, kde
adresátom bol žalovaný, ale tento sa dlhodobo zdržiaval v cudzine, zásielka mu napriek tomu bola
doručovanánaadresuQ.XXXX/XX,B.K.I.. Otom,žežalobkyňasadomáhalavráteniadarusažalovaný
dozvedel až z doručenej žaloby dňa 13.10.2017. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať

do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodnéhosprávaniasaobdarovanéhovočinemu(princípvzájomnosti).Vdanomprípade,vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že aj správanie žalobkyne po tom, čo jej syn - žalovaný odmietol vrátiť
predmet daru, odmietol sa podieľať na financovaní opatrovateľskej služby, ktorá mala byť poskytovaná
jehoneterou, napriekjehosnaheriešiťsituáciumatky,čiužzabezpečenímopatrovateľskejslužby, alebo

iným spôsobom, nebolo v poriadku, keď táto začala vlastného syna, ako aj jeho rodinu úplne ignorovať.
Tvrdenia v žalobe o tom, že obdarovaný sa správal k darkyni, ako matke, v rozpore s dobrými mravmi,
neboli vykonaným dokazovaním preukázané v zmysle hmotno-právnych podmienok vrátenia daru podľa
§630 OZ. Podobne je to aj so správaním sa žalovaného k rodine darkyne, k svojmu súrodencovi,keďže spolu už dlhú dobu žalovaný s bratom a jeho rodinou nekomunikoval. Žiadny z navrhnutých a
vypočutých svedkov intenzitu porušovania dobrých mravov, ako to má na mysli vyššie uvedené hmotno-
právne ustanovenie, nepreukázal a dokonca to netvrdili, a teda nepreukázali ani samotní účastníci

tohto konania. Pochopiteľne, určité nezrovnalosti medzi blízkymi príbuznými sa vyskytovali, avšak z
vykonaných dôkazov nevyplýva, aby išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov v zmysle §630 OZ.

17. V zmysle rozsudku NS SR zo dňa 30.5.2011, sp.zn. 1Cdo/183/2009, pokiaľ sa v konaní o dedičstve
vyskytne rozpor v tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie

je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe
rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci
dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný
prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva, (obdobný právny názor
zaujal už NS SR napr. v uznesení z 28.9.2006, sp.zn. 3 Cdo/178/2006). Pritom pre takéto sporové
občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných

spoločníkovpodľa§91ods.2OSP,(R49/82aleboR65/2003).Obdobneajrozsudok NSSRz14.3.2011,
sp.zn. 3Cdo/222/2010. V danom prípade v konaní o určenie, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, patrí do dedičstva po K.. X. Z., XX.X.XXXX, G.
XX.X.XXXX, ktorého podiel bude prejednaný v dedičskom konaní, nebolo preukázané, aby K.. X. Z.
urobil voči žalovanému úkon smerujúci k vráteniu daru. Okrem toho, vo vyššie uvedenom konaní musia

byť účastníkmi konania všetci dedičia prichádzajúci do úvahy po K.. X. Z., čo nebolo splnené. Z toho
dôvodu súd žalobu žalobkyne aj v tejto časti zamietol.

18. Na základe vyššie uvedeného preto súd mal za to, že nie je možné petitu žaloby, ako to požadovala
žalobkyňa, vyhovieť, a preto žalobu žalobkyne zamietol.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Keďže v danom prípade žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, sa vzdal nároku na náhradu trov
konania, súd podľa §257 CSP, vidiac v tom dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania
žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).