Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815205193.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcov: 1: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XX, XXX XX D. nad R., 2. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX D. nad R.,
proti žalovaným: 1. V. a pasienkové pozemkové spoločenstvo Z., so sídlom Z. XX, XXX XX D. nad R.,
P.: XX XXX XXX, 2. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, Z. 4, XXX XX D. nad R., 3. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z.

8, XXX XX D. nad R., 4. A. U., nar. XX.XX.XXXX, Z. 9, XXX XX D. nad R., 5. Z. S., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XX, XXX XX D. nad R., 6. A. D. (ml.), nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., 7. B. D., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., 8. A. E., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., 9. Z.
C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. B. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad
R., XX. A. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX
XX D. nad R., XX. A. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. G. C., nar. XX.XX.XXXX,

Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. K., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., 18. B. T.,
nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. F. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX.
P. E., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad
R., XX. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. R., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX
D. nad R., XX. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. N., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX,

XXX XX D. nad R., XX. A. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. A. R., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R. XX. B. D., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX D. nad R., XX. S.
C., nar. XX.XX.XXXX, Z. č. XX, XXX XX D. nad R., všetci žalovaní okrem žalovaného v XX. rade právne
zastúpení advokátskou kanceláriou A.. K. E., s.r.o., so sídlom V. 1. mája XXXX, XXX XX N. nad R., P.: XX
XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov

nad Topľou, č.k. 11C/209/2015-227 zo dňa 27. marca 2017 a o odvolaní žalovaných (okrem žalovaného
v XX. rade) proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k 11C/209/2015-260 zo
dňa 09. júna 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania tak,
že žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že určuje, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi so spoluvlastníckym
podielom, každý vo veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku. O trovách
konaniarozhodoltak,žežalobcoviamajúvočižalovanýmv1.ažXX.radenároknanáhradutrovkonania.2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 110, § 114, § 115, § 116 ods. 1, 2, § 145 ods. 1, 2, § 566 ods. 1
zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, § 854, § 865 ods. 3, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, §
132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 137 písm. c), § 255 ods.

1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 31 ods. 14 zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

3. Súd prvej inštancie napadnutým opravným uznesením rozhodol tak, že opravil výrok rozsudku o
trovách konania tak, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade majú voči žalovaným v X. až XX.. rade

nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. Zároveň opravil aj odôvodnenie v bode 42 rozsudku.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

5. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva
k špecifikovaným nehnuteľnostiam a to z dôvodu, že tieto užívali nepretržite 10 rokov. Žalobcovia tvrdili,

že vstúpili do držby ich právnych predchodcov na základe dohody o odovzdaní majetku z 04.06.1996,
predmetom ktorej bolo odovzdanie užívacieho práva k citovaným nehnuteľnostiam. V pripojenom spise
v konaní sp. zn. 7C/203/2014 súd určil vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaných v X.. až XX. rade. Žalobcovia v predmetnom konaní, ako aj v konaní sp. zn. 7C/203/2014
predložili postupne aktualizované zoznamy členov spoločenstva (žalovaného), vždy k 31.12. bežného

roka, a to postupne za obdobie rokov 1996 až 2013. Zo súčasných listov vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. Z.
vyplýva, že na základe cit. rozsudku boli žalovaní v X. až XX. rade zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností. Pokiaľ ide o LV č. XXX, dva podiely z XX podielov boli zapísané v prospech subjektu
označeného ako „V. majetok X. v celku“ a pokiaľ ide o LV č. XXX ako „urbarialisti“.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v 1. rade je pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou,ktorésatransformovalozospoločenstvabezprávnejsubjektivity,akotovyplývaznotárskej
zápisnice H Vykonaným dokazovaním mal za plne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užívali
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia odo dňa registrácie V. a pasienkového pozemkového
spoločenstva Z. po predchádzajúcom odovzdaní nehnuteľností N. lesmi, štátny podnik E. s tým, že už pri

registrácii spoločenstva, pozemkové spoločenstvo užívalo nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú Z..
Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe
vydržania a že u nich boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
ako aj to, že u žalobcov je daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného preto súd žalobe
vyhovel. Poukázal na to, že námietka žalovaného v 1. rade týkajúca sa jeho pasívnej vecnej legitimácie

nie je dôvodná, nakoľko v LV č. XXX a XXX je síce uvedené, že dva podiely z XX podielov boli zapísané
v prospech V. majetku X. v celku a urbarialistov, ale zrejme ide o chybu v zápise na liste vlastníctva
zo strany katastra, a s poukazom na citované zákonné ustanovenie je zrejmé, že sa musí jednať o
pozemkovéspoločenstvosprávnousubjektivitou,tedaožalovanéhov1.rade,pretožetotospoločenstvo
vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, ktoré členmi boli strany sporu a navyše v obci Z. iné

pozemkové spoločenstvo, či urbarialisti nie sú a nejde ani o neznámych vlastníkov nehnuteľnosti.

X. O trovách konania rozhodol tak, že keďže súd vyhovel žalobe, úspešní boli žalobcovia. Vzhľadom na
uvedené súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodol o nároku žalobcov voči žalovaným na náhradu
trov konania v pomere úspechu, t.j. 100%. Zároveň poukázal na to, že žalovaní v konaní nesúhlasili

s úhradou trov konania, pretože žalobcovia o konaní vedenom pod sp. zn. 7C/203/2014 vedeli a nič
im nebránilo zúčastniť sa ho a žiadať určenie svojho podielu, čo však v konaní nebolo jednoznačne
preukázané. Z uvedeného dôvodu neaplikoval ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z., pretože na tieto
dôvody hodné osobitného zreteľa nemohol prihliadnuť a riadil sa zásadou úspechu.

8. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote žalovaní, a to len proti výrokom o trovách konania.
Žalovaní odvolanie právne odôvodnili § 365 ods. ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedli, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu je neprijateľné z
viacerých dôvodov. V prvom rade namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Uviedli, že ani jeden zo
žalovaných nemá vo vlastníctve spoluvlastnícke podiely, ktorých určenia vlastníctva sa v tomto konaní

domáhajú žalobcovia. Ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade nevie súdu, ani žalobcom zaručiť, že je
právnym nástupcom zaniknutého pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Ďalej uviedli, že
v predmetnom konaní nebola preukázaná žiadna vina na strane žalovaných v zmysle zapríčinenia stavu,
žežalobcovianemajúzapísanévosvojomvlastníctvepredmetnéspoluvlastníckepodiely.Nesúhlasilianiso záverom súdu o tom, že sú medzi stranami konania nejaké rozpory ohľadne týchto spoluvlastníckych
podielov. Nesprávne právne posúdenie videli v neaplikovaní ust. § 257 C.s.p.. Uviedli, že nedali príčinu
na vedenie tohto konania a teraz boli všetci žalovaní zaviazaní na úhradu trov konania, pretože

žalobcovia sa vtedy nechceli na súdnom konaní zúčastniť. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamieta a zaväzuje žalobcov k náhrade trov celého konania, alebo aby rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaní si tiež uplatnili aj náhradu
trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní. Navrhli, aby odvolací súd
nariadil na prejednanie odvolania žalovaných pojednávanie.

9. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že žiadali, aby prostriedky na vyhotovenie 30 rovnopisov boli aj
s poplatkom súdu započítané a vrátené spolu s trovami konania, ktoré im boli priznané vo výške 100%.
V ďalšom podaní priložili vyčíslené náklady spojené s trovami.

10. Súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, kedy výrok o trovách konania ostal nezmenený.

11. Proti opravnému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, pričom obsah ich odvolania
bol totožný s obsahom predchádzajúceho odvolania podanému proti rozsudku v časti o výroku o trovách
konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o

náhrade trov konania, ktorý bol odvolaním napadnutý.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva

zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

18. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu/žalobcov vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala
plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada
úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

19. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľkokauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z
08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

20. Zo slovného ust. § 257 C.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

21. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257

C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

22. V predmetnom prípade sa žalobcovia domáhali určenia, že nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v podanej žalobe, nakoľko podľa ich názoru došlo k splneniu

zákonných podmienok pre vydržanie nehnuteľností. V konaní boli ako pasívne vecne legitimovaní
označení V. pozemkové spoločenstvo a ďalšie fyzické osoby, ktorým bolo rozsudkom v konaní sp. zn.
7C/203/2014 určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom prejednávanej veci.

23. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 257 C.s.p. z dôvodu,

že na dôvody hodné osobitného zreteľa nemohol prihliadnuť, nakoľko v konaní nemal preukázané,
že žalobcovia skutočne nemali vedomosť o prebiehajúcom konaní sp. zn. 7C/203/2014. Odvolací
súd sa však s takýmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nakoľko má za to, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu
práva žalobcami. Odvolací súd má za to, že v danom prípade konanie o určenie vlastníckeho

práva, nebolo iniciované zo strany žalobcov z dôvodu správania alebo konania žalovaných, tzn. že z
obsahu spisu nevyplýva, že by im títo nejakým spôsobom bránili v ich právach, alebo by neuznávali
vydržanie predmetných nehnuteľností. Žalovaní v prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie
dokonca nenamietali vydžanie predmetných nehnuteľností žalobcami a ani nijako výrazne neprejavovali
nesúhlas s priebehom vydržania, čím nárok žalobcov vlastne uznali a preto aj okolnosti vydržania

neboli sporné, čo uviedol už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (bod 43 rozsudku). Jedinou
skutočnosťou, ktorú žalovaní namietali bola ich pasívna vecná legitimácia a skutočnosť, že žalobcovia
mali vedomosť o prebiehajúcom konaní sp. zn. 7C/203/2014, avšak nejavili v danom čase záujem byť
účastní na prebiehajúcom konaní. Na základe uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že sú
splnenépodmienkypreaplikáciuust.§257C.s.p.,teda,ževpredmetnomprípadeexistujúdôvodyhodné

osobitného zreteľa, kedy možno aj plne úspešným žalobcom nepriznať náhradu trov konania. V tomto
type sporu je spravodlivé, aby si strany sporu niesli trovy konania samostatne. Jedná sa o spor, ktorý
vznikol v dôsledku spoločenských zmien, kedy v období minulého režimu neboli dôsledne zapisovanéúdaje o vlastníckych vzťahov, na čom nemajú vinu strany sporu a mohli sa nápravy dožadovať súdnou
cestou.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil v súlade s ust.
§ 388 C.s.p..

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 257 C.s.p.. V odvolacom konaní rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie je nutné uplatniť

dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukázal odvolací súd vyššie.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).