Rozsudok – Ostatné – Majetok – Sloboda… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 22, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010196
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419010196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a
prísediacich sudcov Oľgy Navarčíkovej a Ing. Ladislava Bartoša, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
22. júla 2019

r o z h o d o l :

obžalovaný V. V. : nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Nitra, vo väzbe
v Ústave na výkon väzby od 08.02.2019 do 25.06.2019

obžalovaná K. S. : nar. XX.XX.XXXX v Bánovce nad Bebravou, trvale bytom Nitra

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, že

po tom ako v presne nezistenom čase v lete 2018, pred 14. augustom 2018, poškodený W. M. zaslal
prostredníctvom sociálnej siete FACEBOOK - zoznamka fotografiu svojho obnaženého pohlavného
orgánuspolusosvojímtelefónnymčíslomaslovami„mámhodobrý"naFACEBOOKOVÝprofilsnázvom
Z. P., obžalovaný vystupujúc pred poškodeným pod menom H. a obžalovaná pod menom Z. od
poškodeného telefonicky aj osobne žiadali peniaze za to, aby jeho vyššie popísané konanie neoznámili
polícii a fotky vymazali, pričom poškodenému tiež uviedli, že prístup k uvedenej fotografii

majú aj deti, ktoré bývajú s obžalovanými a poškodenému hrozili, že môže skončiť za toto konanie
vo väzení. Z tohto dôvodu poškodený W. M. po inštruktáži zo strany obžalovaných zaslal na účet č.
SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený na meno Q. V. dňa 14. augusta 2018 sumu vo výške 50,--
Euro a dňa 15. augusta 2018 sumu vo výške 145,-- Euro, 31. októbra 2018 vo výške 150,-- Euro
prostredníctvom svojho účtu vedeného v Raiffeisen, poškodený tiež odovzdával finančné prostriedky
obžalovaným osobne a preto dňa 11. januára 2019 vybral poškodený sumu vo výške 300,-- Euro
z bankomatu v obci Partizánske a časť sumy vo výške 250,-- Euro na mieste odovzdal obžalovanej,

poškodený si tiež zobral zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. úver vo výške 6 200,-- Euro, z čoho
sumu 6 000,-- Euro, dňa 14. novembra 2018 odovzdal obžalovaným a následne dňa 16.novembra 2018
vyčerpal ďalší úver vo výške 2500,-- Euro od Všeobecnej úverovej banky, a.s. ktorú sumu tiež odovzdal
obžalovaným a na naliehanie obžalovaných v súvislosti s intímnymi fotografiami poškodený
dňa 10. novembra 2018 v OKAY Elektro v Partizánskom kúpil mobilné telefóny v
hodnote 1 515,36 Euro, na kúpu ktorých si zoberal úver 2 280,--Euro, pričom následne tri kusy

mobilných telefónov odovzdal obžalovaným, pričom obžalovaný V. V. dňa 07. februára 2019 v
čase 12:45 hod. kontaktoval poškodeného počas výsluchu pred vyšetrovateľom na Odbore kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, pričom uviedol poškodenému, že ak dňa
08. februára 2019 nepríde do E., tak príde za ním Z. do Bratislavy aj s policajtmi a tí ho vybavia, pričom
uvedená návšteva mala byť za účelom odovzdania finančných prostriedkov zo strany poškodeného
obžalovaným, čím obžalovaní spôsobili poškodenému škodu vo výške 11 375,-- Euro.T e d a

spoločným konaním iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a spáchali uvedený čin a

spôsobili ním väčšiu škodu

č í m s p á c h a l i

zločin vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j ú :

obžalovaný V. V.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 39 ods. 1, §

39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovanej
s určením skúšobnej doby vo výmere 5 (päť) rokov.

obžalovaná K. S.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 39 ods. 1, §

39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovanej

s určením skúšobnej doby vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá nahradiť spoločne a
nerozdielne poškodenému W. M., nar XX.XX.XXXX v Michalovciach, trvale bytom B. Č.. XXX škodu vo
výške 3 375,-- Euro (tritisíctristosedemdesiatpäť Euro).

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť poškodenému v skúšobnej spôsobenú škodu vo výške 3 375,-- Euro.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona obžalovanému V. V. ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného V. V.P. o jeho právach umožnil súd obžalovanému
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“).
Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8
Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovanej K. S. o jej právach umožnil súd obžalovanej urobiť
niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“).
Obžalovaná urobila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8
Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovanej o jej vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej

viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojím protiprávnym konaním
naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu vydierania spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) pretože
obaja obžalovaní spoločným konaním poškodeného hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a
protiprávnym konaním spôsobili väčšiu škodu

Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka.
Objektívna stránka spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom
na dosiahnutie cieľa páchateľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy.
Pod hrozbou inej ťažkej ujmy ako to bolo i v danom prípade sa rozumie hrozba spôsobenia napr.

majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo rodinného života a
podobne.
Čin je dokonaný uvedeným konaním, pričom páchateľ nemusí dosiahnuť svoj zámer.

Dokazovaním bolo preukázané, že obaja obžalovaní použili ako prostriedok nátlaku na vôľu

poškodeného hrozbu inou ťažkou ujmou. Vzhľadom na osobu poškodeného jeho mentálnu úroveň -
práve okolnosť, že fotografie, ktoré on poslal obžalovaným môže byť trestným činom - pretože takto ho
obaja obžalovaní traktovali a teda „vydierali“ - že títo predmetné fotografie predložia polícii - bola tou
okolnosťou, ktorí obaja obžalovaní využili vo svoj prospech. Predmetné fotografie slúžili k tomu, že tohto
poškodeného obžalovaní vydierali. Boli to všetky okolnosti k tomu, aby poškodený týmto skutočnostiam

(ohlásenia veci na políciu, lebo je to trestné) skutočne i uveril.
Predmetné hrozby - vyslovené obžalovanými boli teda objektívne spôsobilé k tomu, aby u poškodeného
mohli vyvolať určitú obavu.

Konanie tak viedlo k ujme na cti, dobrej povesti poškodeného a tento ju ako ťažkú ujmu pociťoval,

pretože bol ochotný zaplatiť obžalovaným požadované čiastky. Išlo tak o neoprávnené konanie
obžalovaných.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Najvyššieho súdu ČSFR - kde k povahe hrozby sa nevyžadovalo, aby hrozba dôvodnú obavu

skutočne vzbudila, ale stačilo, aby bola objektívne spôsobilá dôvodnú obavu vyvolať.Obaja obžalovaní s týmto vedomím pod uvedenou hrozbou nútili poškodeného k majetkovému plneniu.
Týmto protiprávnym konaním - ktorá bola preukázaná v spisovom materiáli bola celková škoda vo výške
11 375,-- Euro a teda išlo o väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Tr.zák.).

Konanieobžalovanýchsúdvyhodnotilakoúmyselnépodľa§15písm.a/Tr.zák.Obajaobžalovaní konali
ako trestne zodpovedné subjekty, ktorých ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania
skutku neboli ovplyvnené vo forenznom chápaní.

K druhu trestu a výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti,

na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Pri hodnotení osoby a pomerov páchateľa berie súd do úvahy predovšetkým jeho vek, fyzické a
psychické zdravie, vývoj osobnosti, schopnosti jedinca a osobné okolnosti.

Súd v predmetnej veci si uvedomuje, že ide o závažné protiprávne konanie oboch obžalovaných,

ktorí zneužili najmä mentálnu úroveň poškodeného a jeho predmetný strach, ktorí obaja obžalovaní v
ňom utvrdzovali. Konali tak obaja obžalovaní so zištným úmyslom získať takto bezprácnym spôsobom
finančné prostriedky, čo sa im aj podarilo. Predmetné protiprávne konanie vykonávali od leta 2018 (pred
14.augustom 2018) do času, kým poškodený predmetnú záležitosť neoznámil na polícii a tak protiprávne
konanie zo strany orgánov na to povolaných bolo ukončené - t. j. do 08.februára 2019. Za predmetné

obdobievšakobžalovanítakýmtospôsobomodpoškodenéhovylákalipeniazevcelkovejvýške11375,--
Euro.

Vo vzťahu k obom obžalovaným zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.
Obaja obžalovaní sa ku skutku kladenému za vinu priznali v celom rozsahu. Spáchanie skutku úprimne

oľutovali. Predmetné úprimné oľutovanie urobil i v rámci svojho práva posledného slova pred vyhlásením
rozsudku.
Súd v danom prípade preto aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (priznal sa k
spáchanému trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval).

Pokiaľ išlo o odpis registra trestov
- vo vzťahu k obžalovanému V. V. boli v minulosti dva odsúdenia. V oboch prípadoch sa na jeho osobu
hľadelo akoby nebol odsúdený (posledne Okresným súdom Partizánske, sp.zn. 2T/56/2008, osvedčenie
zo dňa 02.novembra 2011),
- vo vzťahu k obžalovanej K. S. boli v minulosti štyri odsúdenia. Vo všetkých prípadoch sa tiež na jej

osobu hľadelo akoby nebola odsúdená (posledne Okresným súdom Partizánske, sp.zn. 1 T/7/2014,
osvedčenie zo dňa 24.mája 2016).

Iné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.zák. súd nezistil. Súd nezistil ani priťažujúce okolnosti v súlade
s ustanovením § 37 Tr.zák.

Vo vzťahu k obom obžalovaným nebolo zistené - že by boli riešení v priestupkovom konaní.
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. - ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák. - pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Pomermi páchateľa sa rozumejú osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizujú osobu

páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný.
Súdy pri hodnotení pomerov páchateľov pristupujú k hodnoteniu jednak osobných pomerov ale taktiež
rodinných pomerov.Skutočnosť, že obvinený sa riadne stará o početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, sa môže
považovať za mimoriadne pomery páchateľa - R 52/1967, R 35/1963.

Dokazovaním v súvislosti s osobami obžalovaných mal súd preukázané, že títo majú v osobnej
starostlivosti šesť maloletých detí - maloletý V. je narodený dňa XX.XX. XXXX, maloletý P. je narodený
dňa 20.02.2009, maloletý Q. je narodený v roku 2012, maloletá P. je narodená dňa 30.05.2015, maloletá
R. je narodená dňa 14.09.2016 a maloletý N. je narodený dňa 31.05.2017.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Partizánskom, odbor sociálnych vecí

a rodiny, zo dňa 27.júna 2019 - bolo preukázané, že maloleté deti navštevujú ako základnú školu tak i
materskú škôlku. Obžalovaná je na rodičovskej dovolenke.
Zo správy od Základnej školy M. A. s materskou školou v Chynoranoch, zo dňa 26.júna 2019 bolo
preukázané
- že maloletý V. sa pravidelne zúčastňoval na vyučovaní v školskom roku 2017/2018. Bez problémov sa
adaptoval na školské prostredie. Do školy sa pripravoval, nechýbali mu školské pomôcky. Domáce úlohy

mal urobené. Desiatu nosil pravidelne. Všetky poplatky súvisiace so školou boli uhradené. Vysvedčenie
mal veľmi dobré - slovenský jazyk - 2, matematika - 1, prvouka - 1.
-maloletý P.ro si tiež riadne plnil školskú dochádzku. Neboli mu dané žiadne výchovné opatrenia , jeho
správanie bolo v súlade so školským poriadkom. Do školy chodil čistý, mal pomôcky. Dosiahnuté študijné
výsledky - slovenský jazyk - 2, matematika - 1, anglický jazyk - 3, PDA - 2, vlastiveda - 4. Desiatu nosil

pravidelne. Všetky poplatky súvisiace so školou boli uhradené
-maloletý Q. - vlasy a hygiena tela bola v poriadku.

Zo správy od Obec Chynorany zo dňa 02.júla 2019 bolo preukázané, že v súvislosti s poplatkami a ich
platbami - mali jedine dlh na poplatku za vývoz komunálneho odpadu zo rok 2018 vo výške 55,16 Euro.

Obžalovaný V. V. bol uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 4 Tos/76/2019,
zo dňa 25.júna 2019 prepustený z väzby na slobodu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.júla 2019 predložil doklady súvisiace s potvrdeniami od príslušných
úradov o hľadaní zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja - po tom, čo bol z väzby prepustený.

Práve s prihliadnutím na predmetné šetrenia a hodnotenia od jednotlivých štátnych orgánov aplikujúc aj
vyššie citovanú judikatúru mal súd za to, že práve vzhľadom na pomery oboch obžalovaných je možné
aplikovať ustanovenie § 39 Tr.zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktorý v mene štátu,
na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za
spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom protiprávneho konania páchateľa (spáchaného
trestného činu). Trest má páchateľa postihnúť a obmedziť, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, čím zároveň chráni spoločnosť.

Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k
páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu
páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality).
Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj

následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených v § 34 Tr. zák. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trest je nielen následnou represiou, ale rovnako má pôsobiť
preventívne (či už na páchateľa alebo vo vzťahu k celej spoločnosti) a na páchateľa aj výchovne.

Represiu je potrebné používať rozumne,
t. j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu, musí sa pritom prihliadať na osobnosť páchateľa
a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest by tak páchateľovi nemal spôsobiť zbytočné útrapy a mal by mať čo možno najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Obžalovaní sa starajú a zabezpečujú výchovu šiestich maloletých detí. Tieto sú na ich osobnú, ale
i finančnú starostlivosť odkázané. Nebolo preukázané, že by sa obžalovaní o svoje deti nestarali,

zanedbávali ich.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality
trestu.

Súd poukazuje na skutočnosť, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k
spáchanému, v danom prípade zločinu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutieúčeluTrestnéhozákona.Týmjeurčená ajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať
na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom
na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú
represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom
neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno
považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok.
U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene
nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto

má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v

každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Medzi skutočnosti, na ktoré v záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadaljemožnosťnápravyobžalovanéhovyplývajúcazjehosprávaniaponadobudnutíprávoplatnosti
rozsudku.
Základnátrestnásadzbaprižalovanomtrestnomčinebola-štyriroky-desaťrokov.Právesprihliadnutím

na § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák. súd obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody v trvaní
tri roky.Obom obžalovaným uložil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní päť rokov, čo je podľa názoru
dostatočnedlhýčas,abyobajaobžalovanínielenpočasskúšobnejdoby,aleipojejuplynutísavyvarovali
ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom najmä na rodinné pomery obžalovaných uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie (§ 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák.). Obžalovaný si musí uvedomiť, že jeho povinnosťou je v prvom
rade sa postarať o svoju rodinu i po materiálnej stránke a preto je nevyhnutné jeho zamestnanie, resp.

preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Obžalovanej predmetnú povinnosť neuložil z dôvodu, že
táto v čase vyhlasovania rozsudku bola na rodičovskej dovolenke.

Obom obžalovaným uložil v priebehu skúšobnej doby nahradiť škodu poškodenému a to vo
výške 3 375,-- Euro. I keď - ako je konštatované i v tomto rozsudku bola škoda spôsobená v celkovej
výške 11 375,-- Euro - vysvetlené nižšie v rámci tohto rozsudku.

Poškodený si uplatnil škodu vo výške 11 375,-- Euro. Výška takto uplatneného nároku na náhradu škody
bola v súlade so spisovým materiálom preukázaná (peniaze zaslané na účet vedený na meno Q. V.
poškodeným dňa 14.08.2018 vo výške 50,-- Euro, dňa 15.08.2018 vo výške 145,-- Euro, dňa 31.10.2018
vo výške 150,-- Euro, keďže istá časť finančných prostriedkov bola odovzdaná poškodeným i osobne

obžalovaným - vybratie finančných prostriedkov z automatu vo výške 300,-- Euro, osobne odovzdaná
čiastka vo výške 250,-- Euro, dňa 14.11.2018 čiastka 6 000,-- Euro, dňa 16.11.2018 čiastka vo výške
2 500,-- Euro, kúpa mobilných telefónov a teda vybratý úver vo výške 2 280,-- Euro - predmetné mobilné
telefóny v počte tri kusy boli zo strany poškodeného obžalovaným odovzdané).
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, pod sp.zn. 2T/43/2019, zo dňa 22.júla 2019 súd rozhodol

podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku a finančné prostriedky vo výške 8 000,-- Euro vrátil
finančné prostriedky poškodenému, ktoré boli zaistené na účte peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.júla 2019.
Preto súd v danom prípade uložil obom obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške
3 375,-- Euro poškodenému. Súd v rámci adhézneho konania aplikoval ustanovenie podľa § 438 ods.

1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) - ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne
a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom

tunajšieho súdu.