Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813204460.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: OSIVEX - Trebišov, a.s., v likvidácií,
so sídlom Kukučínova 13, 075 01 Trebišov, IČO 36 189 456, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom
Hribom, so sídlom W. Q. X, XXX XX F., proti žalovaným: 1. R. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. XXX,
XXX XX N. Y., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Trnovským, so sídlom E. Šimerovej Martinčekovej

4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, 2. Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. II XXXX/XX, XXX XX U. W. M., X. V.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX U. W. M., 4. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX
XX U. W. M., zastúpený advokátkou R.. Evou Dorociakovou, so sídlom ul. Ester Šimerovej Martinčekovej
4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, 5. T. I., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX U. W. M., 6. Y.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 47X/X, XXX XX U. W. M., o zriadenie vecného bremena, takto o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/150/2013-125 zo dňa 17.3.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 26.4.2013 domáhal toho,
aby súd určil, že vlastník stavby so súp.č. XXX a popisom sklad bez pozemku, nachádzajúci sa na

parc.č. XXXX/X, sociálnej budovy bez pozemku, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/X, výrobnej haly
bez pozemku, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/XX, ktoré sú evidované Správou katastra Vranov
nad Topľou na LV č. XXXX, k.ú. S., U. nad M., okres U. nad M., má právo prechodu, prejazdu a
obhospodarovania zodpovedajúce vecnému bremenu cez parcelu registra „E“ č. XXXX/XX, o výmere
XXXX m2, druh pozemku orná pôda, ktorá je evidovaná Správou katastra Vranov nad Topľou na LV č.
XXXX, k.ú. S., obec U. nad M., okres U. nad M., v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý tvorí

prílohu tohto rozsudku a za náhradu podľa znaleckého posudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca prenajal predmetné nehnuteľnosti nájomcovi Stará sladovňa
Košice, s.r.o. a tento poskytol na základe zmluvy zo dňa 5.12.2012 nehnuteľnosti do podnájmu
spoločnosti PARAMOGUL s.r.o. a žalovaní sú podielovými vlastníkmi parcely č. XXXX/XX - ornej pôdy
o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. S., na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve

žalobcu. V priebehu konania žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že zriaďuje vecné bremeno
zodpovedajúce právu prechodu pešo, prejazdu motorovými vozidlami a právo obhospodarovania cez
parcelu registra E č. XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, ktorá je evidovaná
Správou katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: S., obec U. nad
M., okres U. nad M., v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a za
náhradu podľa znaleckého posudku v prospech stavieb:

- sklad bez pozemku so súpisným č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X,
- sociálnej budovy bez pozemku, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X,- výrobnej haly bez pozemku nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX, ktoré sú evidované Správou
katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., obec U. nad M., okres
U. nad M..

Uznesením č.k. 5C 150/2013-69 zo dňa 08.09.2015 súd pripustil zmenu žaloby v žalobcom
navrhovanom znení.
Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že spory
týkajúce sa nehnuteľnosti vznikli ešte v roku 1995, kedy Y. I. žiadala vlastníka stavieb o vyplatenie
náhrady za pozemok. Napriek tomu, že stavby sú postavené neoprávnene na pozemku žalovaných

už niekoľko rokov, zo strany právnych predchodcov žalobcu, ani žalobcom, nebola vyplatená žiadna
náhrada. Žalovaní nemajú možnosť parcelu č. XXXX/XX žiadnym spôsobom užívať, lebo žalobca si
stavby v jeho výlučnom vlastníctve oplotil a zabezpečil stráženie objektu strážnym psom. Žalovaný v 1.
rade taktiež poukázal na neurčitosť navrhovaného výroku rozsudku ako aj to, že žalobca je v likvidácii a
likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Obdobne argumentoval
aj žalovaný v 4. rade. Mal tiež za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Jeho konanie je

nesúladné s ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že likvidátor žalobcu nie je vecne aktívne legitimovaný na to,
aby sa v súdnom konaní domáhal zriadenia vecného bremena súdom v prospech vlastníka stavieb, ktorý
je v dôsledku vstupu do likvidácie zrušený. Obchodným zákonníkom je jednoznačne vymedzený rozsah
pôsobnosti likvidátora, a tým aj rozsah aktívnej legitimácie žalobcu. Likvidátorovi zákon neumožňuje

viesť iné súdne konanie, než konanie smerujúce k likvidácii spoločnosti, len pri výkone tejto pôsobnosti
plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi
a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov - vždy však len pri
výkone pôsobnosti smerujúcej k likvidácii spoločnosti. Akýkoľvek iný výklad pôsobnosti likvidátora bol
by v rozpore s podstatou inštitútu likvidácie spoločnosti ako významnej právnej skutočnosti, ktorej

predchádzalo zrušenie samotnej spoločnosti - žalobcu. Argumentáciu žalobcu, že k speňažovaniu
majetku nebude možné pristúpiť bez zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti mal za irelevantnú.
Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka - § 72 ods. 1, 2, § 70 ods.
2 a z ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka.
Postup pri rozhodovaní o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu je formalistické. Na jednej strane sa odvoláva na účel
likvidácie, na druhej strane je likvidácia fakticky znemožnená. Likvidácia konkrétneho nehnuteľného
majetku spoločnosti - stavby, bez vyriešenia práv k pozemku, t.j. požadovaného vecného bremena,
je vylúčená, keďže stavba bez možnosti prístupu obhospodarovania je nepredajná. Žiadal preto, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ust. § 470 ods.
1, ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre
zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práv na osobnú ochranu a
právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady Iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(II.ÚS71/97,IVÚS77/02,II.ÚS249/04),pričomrozhodnutievšeobecnéhosúdumusíuviesťdostatočné

argumenty, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo
veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
6. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania, pričom platí, že súd je žalobou viazaný. Rovnako platí aj to, že konanie je
riadne začaté aj vtedy, keď treba odstrániť nedostatky podania - žaloby.

7. Dňa 26.4.2013 podal žalobca OSIVEX - Trebišov, a.s., IČO: 36 189 456 na súde prvej inštancie
žalobu, petit ktorej síce formálne formuloval ako určovací petit vzťahujúci sa k vecnému bremenu
práva prechodu, prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných, avšak bez akéhokoľvek tvrdenia
skutočností, z ktorých by mala vyplývať existencia dôvodov vzniku vecného bremena, práve naopak,z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu a obhospodarovania nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré stoja na pozemku vo
vlastníctve žalovaných. Žiadal, aby bolo vecné bremeno zriadené s vecnoprávnymi účinkami - pre

vlastníka stavieb. Podanie žaloby s návrhom smerujúcim k zriadeniu vecného bremena mu bolo uložené
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/110/2017-16 z 19.3.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/102/2017-63 z 3.7.2013.
Pokiaľ uznesením č. k. 5C/150/2013-69 z 8.9.2013 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, došlo
tým len k upresneniu formulácie v tom zmysle, že obsah žaloby z hľadiska jej požiadavky dostal sa do

súladu s petitom žaloby.
Uvedené však neznamená, že petit žaloby súdom pripustený bol petitom, ktorý zodpovedal požiadavke
v tom čase platného ustanovenia § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p., t.j. že bol určitý a zrozumiteľný.
Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena. Vecné bremeno, zriadenie ktorého sa navrhuje, musí
byťnielenvrozsudku,aleajvžalobeoznačenénatoľkourčito,abyvýrokrozsudkusúdu,pokiaľby žalobe
vyhovel a vecné bremeno zriadil, bol vykonateľný. V žalobe však absentuje akékoľvek vymedzenie

rozsahu vecného bremena, ktoré by malo byť súdom zriadené.
Súd prvej inštancie napriek tomuto zásadnému nedostatku o žalobe konal, nerealizujúc procesný
úkon vedúci k odstráneniu vady žaloby. Poučovacia povinnosť súdu pritom priamo súvisí so zásadou
predvídateľnosti rozhodnutia. Súd je povinný adresne a konkrétne žalobcovi signalizovať to, že jeho
podanievykazujevady.Súdmásúčasnežalobcupoučiťotom,akýmspôsobommávadyodstrániťpokiaľ

chce, aby sa súd podaním zaoberal so zodpovedajúcimi procesnými a hmotnoprávnymi dôsledkami.
8. Dôvodom, pre ktorý bola žaloba zamietnutá bolo to, že žalobca nemal byť aktívne vecne legitimovaný,
nakoľko je v likvidácii, pôsobnosť likvidátora je definovaná v § 72 Obchodného zákonníka, nepatrí do nej
domáhanie sa zriadenia vecného bremena. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že v čase,
keď bola žaloba podaná, v likvidácii nebol. Uvedené znamená, že pokiaľ vstúpil žalobca do likvidácie po

začatí konania, v konaní, ktoré bolo začaté pred vstupom do likvidácie, likvidátor len pokračoval.
9. Súd prvej inštancie sa časovými súvislosťami likvidácie v kontexte s obsahom a dôvodmi žaloby
nezaoberal, pritom práve na tej skutkovej okolnosti, že žalobca je v likvidácii, založil dôvody zamietnutia
žaloby, naviac konal o žalobnom návrhu vykazujúcom vady bez toho, aby žalobcu vyzval k ich
odstráneniu. Jeho rozhodnutie je preto nezrozumiteľné, zmätočné, zaťažené vadou vykazujúcou znaky

rozporu so zásadami spravodlivého súdneho procesu, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP.
10. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä
- procesným upraveným postupom vyzve žalobcu k odstráneniu vád žaloby,

- len ak žalobca vady žaloby odstráni, vec prejedná a opätovne rozhodne, majúc na zreteli to, že v
spore o zriadenie vecného bremena žalobou konkrétne vymedzeného a špecifikovaného súd môže, t.j.
nemusí vecné bremeno zriadiť. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu pokiaľ sa zriaďuje, musí byť
zriadené a vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej, a keďže sa zriaďuje zásadne za
náhradu, rubom požiadavky na zriadenie vecného bremena by mali byť aj aktíva v majetkovej sfére

subjektu žiadajúceho zriadenie vecného bremena, čo je jedným z faktorov potenciálne ovplyvňujúcich
rozhodnutie domáhať sa žalobou zriadenia vecného bremena, resp. na žalobe zotrvať.

11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane
nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.