Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202172
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116202172.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu Zvolenská investičná s. r. o
„v konkurze", IČO: 36 634 832, so sídlom Žilina, Pri Kysuci 99/77, proti žalovaným 1/ Waldviertler
Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika, organizačná zložka
Waldviertler Sparkasse Bank AG, IČ: 49 060 724, so sídlom Klášterská č. 126/II, 377 01 Jindřichův

Hradec, Česká republika, právne zastúpeným BBH advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 713 006, so
sídlom Bratislava, Suché Mýto 1, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., IČO: 36 583 936, so
sídlom Košice, Masarykova ul. č. 21, právne zastúpenému splnomocneným advokátom JUDr. Martinom
Bašistom, advokátska kancelária so sídlom Poprad, Štefánikova ul. 8, a 3/ SNOW SPORT SERVICES,
a. s., IČO: 35 954 311, so sídlom Donovaly č. 167, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní
žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 15C/31/2016-242 zo dňa 10.

11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalobca má voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobca má voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % od žalovaných 1/ - 3/ po tom, čo dospel k záveru, že hoci k zastaveniu konania o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uznesením č. k. 15C/31/2016-135 zo dňa 29. 7. 2016 došlo pre
späťvzatie žaloby, žalobca k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodov na strane žalovaného 3/. Žalovaný 3/

totiž ako vydražiteľ po podaní žaloby žalobcom neuhradil cenu za predmet dražby v zmysle § 26 ods.
5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoDD“), čím zmaril napadnutú
dražbu. Nakoľko žalobca po začatí konania dosiahol to, čoho sa podanou žalobou domáhal, teda
zachovania jeho vlastníckeho práva k predmetu dražby, nie je možné mu pričítať procesné zavinenie na

zastaveníkonania.Zopakoval,žespäťvzatiežalobyprocesnezavinilžalovaný3/,ktorýzmarilnapadnutú
dražbu, a nakoľko žalovaní 1/ a 2/ spolu so žalovaným 3/ zodpovedajú spoločne a nerozdielne z titulu
procesného postavenia nerozlučným spoločníkov v zmysle § 77 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), bolo potrebné s poukazom na § 256 ods. 1 CSP žalobcovi priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od všetkých žalovaných.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 2/ a 3/.3. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že tak okresný súd v napadnutom uznesení, ako aj
odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí, konštatovali, že k zastaveniu konania v
predmetnom prípade došlo v dôsledku zavinenia žalovaného 3/. Žalovaný 2/ tak na základe doterajšieho

skutkového stavu veci nenesie zavinenie na zastavení konania. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu
k žalovanému 2/ ohľadom jeho zodpovednosti za náhradu trov konania voči žalobcovi sa týka len tej
častiodôvodneniajehorozhodnutia,vktorejokresnýsúdpoukazujenaprocesnépostaveniežalovaného
2/ v zmysle § 77 CSP, t. j. okresný súd žalovaného 2/ zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi len z
titulu jeho nerozlučného spoločenstva. Vecná legitimácia žalovaného 2/ v konaní však predstavuje len

jeho hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci a povinnosť súdu vydať v prejednávanej veci rozsudok
vo vzťahu ku všetkým účastníkov konania. V prípade, ak súd rozhoduje o náhrade trov konania, a
teda o tom, ktorá zo sporových strán zastavenie konania zavinila, mal by predmetnú vec posúdiť len z
procesného hľadiska a priznať oprávnenej strane náhradu trov konania len vo vzťahu k tomu účastníkovi
konania, ktorý takéto zastavenie konania zavinil. V predmetnej veci sa konanie nezastavilo pre procesný
úkon niektorej zo sporových strán, ale pre skutočnosť, ktorá vyplynula už z konania žalovaného 3/

(nečinnosť ohľadom zaplatenia ceny vydraženého predmetu dražby) pred podaním žalobného návrhu.
Preto je otázne, či má vôbec žalobca nárok na náhradu trov konania, ak vedel predmetnú skutočnosť.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný 2/ navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobcovi náhradu trov konania nepriznať, prípadne žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu
100 % len od žalovaných 1/ a 3/.

4. Žalovaný 3/ vo svojom odvolaní s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Sžo/225/2010 a sp. zn. 7 M Cdo/4/2010 v prvom rade konštatoval, že z dôvodu, že nárok na náhradu
trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, je potrebné otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania

žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle
žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho
správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. V takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca.Aplikujúcuvedenénaprejednávanýprípadpotomchovaniežalovaného3/,ktorýneuhradilcenu

za predmet dražby v stanovenej lehote (zmarenie dražby), nemožno považovať za chovanie žalovaného
3/ k požiadavkám žalobcu. Takéto chovanie žalovaného 3/ nemožno považovať za uspokojenie žalobcu,
ktorý sa domáhal neplatnosti dražby. Žalovaný neuhradil cenu za predmet dražby s vedomím, že
bude uhrádzať náklady v zmysle § 25 ods. 4 a ZoDD, a je v rozpore s dobrými mravmi požadovať
od neho aj náhradu trov konania. Žalovaný 3/ navyše ako účastník dražby a vydražiteľ postupoval

v priebehu dražby v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobca v podanej žalobe ani konanie
žalovaného 3/ nijako nespochybnil. Naopak, v žalobe napádal postup žalovaného 2/. Záverom odvolania
uviedol, že nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré cena predmetu dražby nebola uhradená, súvisia
s podanou žalobou, rovnako, ako nebola preukázaná skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne. V
zmysle uvedeného porušenie povinnosti žalovaného 3/ zaplatiť cenu za predmet dražby v ustanovenej

lehote (zmarenie dražby) nemožno považovať za zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska.
Zastavenie konania zavinil žalobca tým, že pristúpil k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom k uvedenému navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznať.

5. K podaným odvolaniam zaujali písomné stanovisko žalovaný 1/ a žalobca.

6. Žalovaný 1/ uviedol, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. On totiž zastavenie konania nezavinil a nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania. Preto sa
stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaných 2/ a 3/.

7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniam v plnom rozsahu sa stotožnil s uznesením okresného súdu.
Zdôraznil, že v predmetnom konaní dosiahol to, čoho sa domáhal, a teda zabránil prechodu vlastníckeho
práva na vydražiteľa. Je preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe konania žalovaného 3/,
ktorého konaním (nezaplatením ceny dosiahnutej vydražením) odpadol dôvod žaloby. Žalobca tak síce
vzal žalobu späť, ale len na základe konania žalovaného 3/. Záverom poukázal na skutočnosť, že v

zmysle § 78 CSP sa v konaniach o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby jedná o nútené spoločenstvo
nakoľkozákonč.527/2002Z.,z.naúspechvsporevyžadujeúčasťvšetkýchsubjektovprávnehovzťahu.
Nútené spoločenstvo je vždy nerozlučným spoločenstvom, preto súd rozhodol správne, keď nárok na
náhradu trov konania priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/.8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 písm. b/ a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ust. § 388 CSP

zmenil (nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie) tak, že žalobca má
voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z nasledovných dôvodov.
9. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 8.
2. 2018 domáhal voči žalovaným 1/ - 3/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, na ktorej došlo dňa
29. 1. 2016 k vydraženiu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ písomným podaním

zo dňa 23. 2. 2016 navrhli podanú žalobu zamietnuť a následne podaním zo dňa 30. 3. 2016 oznámili
konajúcemusúdu,žedobrovoľnádražbabolavzmysle§2písm.j/ZoDDzmarená,nakoľkožalovaný3/v
ustanovenej lehote neuhradil cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením, a teda sa nestal vlastníkom
predmetu dražby. V nadväznosti na uvedené žalobca pristúpil k späťvzatiu svoje žaloby s odôvodnením,
že zmarením napadnutej dražby žalovaným 3/ odpadol predmet tohto konania. Okresný súd uznesením
č. k. 15C/31/2046-135 zo dňa 29. 7. 2016 konanie pre späťvzatie žaloby zastavil a žiadnej zo strán

náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, ktorá
zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Na odvolanie žalobcu krajský súd uznesením
č. k. 16Co/523/2016-210 zo dňa 23. 2. 2017 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania
zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd okrem iného uviedol, že kritérium procesného zavinenia je nevyhnutné posudzovať z objektívneho

hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo
zastavené. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17. 01. 2017 (sp. zn. III. ÚS 2741/16),
podľa ktorého, ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žaloby
zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať

formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca
žalovaného plnenia domáha. Následne po vrátení veci z krajského súdu súd prvej inštancie napadnutým
uznesením žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaných 1/ - 3/ z
dôvodov, o ktorých odvolací súd už pojednával v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
10. Odvolací súd reagujúc v prvom rade na odvolacie dôvody žalovaného 3/ a vychádzajúc z už

vyššie formulovaných záverov uznesenia č. k. 16Co/523/2016-210 zo dňa 23. 2. 2017 uvádza, že v
prejednávanom prípade sa žalobca domáhal súdnou cestou zachovania svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby a jediný procesný nástroj, ktorým sa
zachovania svojho vlastníckeho práva mohol domôcť (nakoľko nehnuteľnosti boli vydražené), bola
žaloba na neplatnosť dražby, ktorú na súde podal v zákonom stanovenej lehote, a to konkrétne dňa 8.

2. 2016. Až v priebehu konania o určenie neplatnosť dražby došlo k tomu, že žalovaný 3/ neuhradil
cenu dosiahnutú vydražením (nakoľko dispozitívna lehota na uhradenie ceny dosiahnutej vydražením
ustanovenáv§26ods.5 ZoDDmuuplynulaaždňa15.2.2016aexistenciainejdohodyosplatnostitejto
ceny v konaní preukázaná nebola), čím zároveň došlo k zmareniu dražby. Len v dôsledku neuhradenia
ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote sa žalovaný 3/ nestal vlastníkom predmetu dražby,

týmto vlastníkom zostal naďalej žalobca, čím de facto odpadol predmet konania. Hoci totiž formálne
možno uvažovať o tom, že súd by v prípade, ak by k späťvzatiu žaloby nedošlo, teoreticky mohol
posudzovať splnenie podmienok potrebných na určenie dražby za neplatnú podľa § 21 ods. 2 ZoDD, t.
j. to, či v priebehu dražby došlo alebo nedošlo k porušeniu tohto zákona (alebo či je záložná zmluva
platná), žalobe by však nemohol vyhovieť už len z dôvodu, že nedošlo k zásahu do práv žalobcu

nakoľko z dôvodu zmarenia dražby k strate vlastníckeho práva u neho nedošlo. Navyše, ak by aj
konajúci súd navzdory uvedenému porušenie zákona (či neplatnosť záložnej zmluvy) skonštatoval a
žalobe by vyhovel (t. j. by určil, že dražba je neplatná), uvedené by nemalo žiaden vplyv na postavenie
žalobcu, ktorého vlastnícke právo pre neuhradenie ceny dosiahnutej vydražením nezaniklo. Povedané
inak, neuhradenie ceny dosiahnutej vydražením v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5 ZoDD bolo samo o

sebe dôvodom, pre ktorý predmet žaloby odpadol tak, ako to vo svojom späťvzatí uviedol aj samotný
žalobca. S poukazom na § 21 ods. 5 ZoDD totiž platí, že tak určenie dražby za neplatnú, ako aj zmarenie
dražby vydražiteľom, má totožné právne účinky, a to zánik účinkov príklepu ku dňu príklepu. Naopak
však platí, že ak by cena dosiahnutá vydražením bola žalovaným 3/ uhradená, žalobca by, ak by chcel
zabrániť strate svojho vlastníckeho práva k predmetu dražby, musel na podanej žalobe zotrvať a v tejto

byť aj úspešný. Preto odvolací súd nemá žiadnych pochýb o tom, že hoci k zastaveniu konania došlo
pre spätvzatie žaloby žalobcom, dôvodom takéhoto dispozičného úkonu žalobcu bolo práve správanie
sa žalovaného 3/, ktorý teda zastavenie konania zavinil. Uvedené platí o to viac, že nie sú relevantné
tvrdenia žalovaného 2/ o tom, že žalobca v čase podania žaloby vedel o tom, že k uhradeniu cenydosiahnutej vydražením nedošlo. Žalovaný 2/ totiž nie len, že nepreukázal vedomosť žalobcu o tejto
skutočnosti, ale je potrebné uviesť i to, že v čase, keď bola žaloba na okresný súd podaná (8.2.2016) mal
žalovaný 3/ ešte minimálne sedem dní na to, aby uvedenú cenu uhradil. Ak teda aj žalobca vedel o tom,

že ku dňu 8. 2. 2016 nie je uvedená cena uhradená, nemohol vedieť, či sa tak nestane do uplynutia 15
dňovej lehoty stanovenej zákonom (z ktorej ostávalo ešte 7 dní), nehovoriac už o skutočnosti, že mohlo
dôjsť k predĺženiu tejto lehoty na základe dohody medzi vydražiteľom (žalovaným 3/) a navrhovateľom
dražby (žalovaný 1/), a to aj na lehotu dlhšia ako 3 mesiace, dokedy je možné v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD
napadnúť platnosť dražby žalobou na súde, o čom by žalobca rovnako s najväčšou pravdepodobnosťou

vedomosť nemal. Je totiž potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že vydražiteľ a navrhovateľ dražby
nie sú povinní informovať dražobníka a ani iné osoby (teda ani žalobcu), o svojej dohode o predĺžení
lehoty na zaplatenie ceny predmetu dražby.
11. Ďalej je potrebné uviesť, že pasívne procesné spoločenstvo (t. j. spoločenstvo na strane žalovaných)
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je spoločenstvom núteným a zároveň spoločenstvom
nerozlučným (k uvedenému pozri § 78 a 77 CSP v spojení s § 21 ods. 4 ZoDD, rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Cdo 51/2009, či Števček, M. Ficová. S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. Diel.
Komentár. 2. Vydanie. Praha, C.H.Beck, 2012, s. 314 - 315), ktorú skutočnosť napokon nespochybnila
žiadna zo strán sporu. Z platnej právnej úpravy (§ 77 ods. 1 CSP) ďalej vyplýva, že nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že
sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca ako žalovaný a kde procesný

úkon jedného z nich (žalobcu alebo žalovaného) platí i pre ostatných (žalobcov alebo žalovaných).
Nerozlučným spoločenstvom je tak potrebné rozumieť situáciu, kedy sa z povahy veci účinok rozsudku
vzťahuje na všetkých spoločníkov zhodne, a ktorí spoločníci sú potom z hľadiska výsledku konania buď
spoločnevkonaníúspešnýmialebonaopakneúspešnými.Uvedenévšakeštebezďalšiehoneznamená,
že vždy a za každých okolností musí nevyhnutne dôjsť k rovnomernej distribúcii procesnej povinnosti

(spoločne a nerozdielne) hradiť protistrane ňou vynaložené náklady v prípade, ak má stanovenie
takejto povinnosti nerozlučným spoločníkom svoj dôvod v procesnom neúspechu týchto nerozlučných
spoločníkov, či v tom, že niektorý z nich zastavenie konania zavinil. Staršia judikatúra, či právna doktrína
(k uvedenému pozri napr. Handl V., Rubeš J. a kol, Občanský soudní řád. Komentář, I. díl, Panorama,
1985, str. 409 alebo R 44/1956) totiž už dospela k záveru, že ani nerozlučné spoločenstvo nebráni

použitiu § 150 zákona č. 99/1963 Zb. (ktorému dnes zodpovedá znenie § 257 CSP) len u jedného
z v konaní neúspešných účastníkov. Druhému účastníkovi je však potrebné uložiť náhradu všetkých
nákladov konania. Zároveň možno len pre ilustráciu uviesť aj ďalšiu špecifickú situáciu, kedy je s
jednotlivými nerozlučnými spoločníkmi potrebné nakladať odlišne a kedy je možné (až nevyhnutné)
uložiť procesnú povinnosť len jednému z nich. Uvedenou situáciu je napr. neospravedlniteľná neúčasť

jedného z nerozlučných spoločníkov na súdnom pojednávaní, ktorú situáciu rozhodne nemožno riešiť
uložením poriadkovej pokuty tomu spoločníkovi, ktorý sa na predmetné pojednávanie riadne dostavil,
či spoločným uložením poriadkovej pokuty všetkým nerozlučným spoločníkom (t. j. aj neprítomným a
neospravedlnenýmaajprítomným),alelenuloženímsamostatnejporiadkovejpokutytomuspoločníkovi,
ktorý sa neospravedlniteľnej neúčasti dopustil.

12. Odvolací súd majúc za to, že na otázku povinnosti náhrady trov konania žalovanými 1/ a 2/ je
potrebné aplikovať už spomínané ust. § 257 CSP, t. j. iné ustanovenie zákona, ako bolo aplikované
okresným súdom, vyzval v zmysle § 382 CSP strany sporu, aby sa k možnému použitiu § 257 CSP vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ vyjadrili.

13. Žalovaný 1/ k výzve odvolacieho súdu uviedol, že on zastavenie konania nezavinil a preto priznanie
nárokunanáhradutrovkonaniažalobcovispoločneanerozdielneodžalovaných1/-3/pôsobívzhľadom
na okolnosti prípadu neprimerane. Preto s aplikáciou § 257 CSP na prejednávaný prípad súhlasil.

14. Žalovaný 2/ k výzve odvolacieho súdu uviedol, že nemá k aplikovaniu § 257 CSP žiadne námietky.

15. Žalobca a ani žalovaný 3/ vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu nepodali.

16. Po preskúmaní súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že ak v prejednávanom prípade
žalovaní 1/ a 2/ podanej žalobe odporovali (viacerými písomnými podaniami ju žiadali zamietnuť) a

žalovaný 3/ nie len, že sa k podanej žalobe nevyjadril, ale svojim nekonaním (nezaplatením ceny
dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote) spôsobil stav, ktorý sa de facto rovná uspokojeniu žalobcu,
čím žalovaný 3/ zároveň zavinil zastavenie konania, je v prejednávanom prípade na mieste aplikácia
§ 257 CSP vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ totiž síce v konaní vystupovali akonerozluční spoločníci žalovaného 3/, ktorí zastavenie konania zavinil, na dôvodoch, ktoré k zastaveniu
konania viedli, sa však nijakým spôsobom nepodieľali a týmto nedokázali ani zabrániť, čo podľa názoru
odvolacieho súdu predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie nároku na

náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/. Nie je totiž možné opomínať, že ak by dôvodom,
pre ktorý by žalobca už na žalobe netrval, mala byť iná skutočnosť, napr. uznanie nároku, či uzavretie
zmieru, na takéto úkony by bol s poukazom na ods. 2 § 77 CSP potrebný súhlas všetkých žalovaných a
nie len žalovaného 3/. Žalovaní 1/ a 2/ by teda jednoduchou pasivitou dokázali takýmto úkonom zabrániť.
Za takto špecifického stavu je potom aplikácia § 257 CSP vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, ktorí síce

zostali nerozlučne v konaní spätí so žalovaným 3/, avšak bez možnosti zvrátiť existenciu dôvodu, ktorý
žalovaný 3/ vyvolal, a pre ktorý už žalobca nemal prečo na žalobe trvať, podľa názoru odvolacieho súdu
plne na mieste. Vzhľadom k uvedenému krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, že žalobca má (len) voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný voči žalovanému 3/, preto
má voči tomuto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolacom konaní však
boli taktiež úspešnými žalovaní 1/ a 2/, a to voči žalobcovi, preto má žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nárok
na náhradu 100 % trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O odlišnostiach v procesnom postavení
žalovaných 1/ - 3/ pritom platí to, o čom už odvolací súd pojednával vyššie.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).