Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201169
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4015201169.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Miroslav Lanfer, s miestom podnikania Hlavná
137/67, Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 33 128 472, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 874972/2015 zo dňa 12. júna 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/39/2015-73 zo dňa 17. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 15S/39/2015-73 zo dňa 17. mája 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 15S/39/2015-73 zo dňa 17. mája
2016 postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)

rozhodnutie žalovaného č. 874972/2015 zo dňa 12.06.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O
trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo
výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 537,62 €.

2. Napadnutým rozhodnutím č. 874972/2015 zo dňa 12.06.2015 žalovaný ako odvolací orgán podľa §

74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9414401/5/5197574/2014/Ges zo dňa 26.11.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového
poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 38 018,- €.

3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v rozpore so

zisteným skutkovým stavom ako aj v rozpore s právnym stavom. Taktiež namietal, že v konaní,
ktoré predchádzalo ich vydaniu, došlo k podstatnému porušeniu jeho procesných práv. Podľa žalobcu
nesprávnosť rozhodnutí a postupu daňových orgánov spočíva v nesprávnom a výlučne jednostrannom
hodnotení dôkazov. Mal za to, že vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť a preto mu z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah a z akého hodnotenia dôkazov dospel
správca dane k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na to, že s námietkami

žalobcu sa prvostupňový a ani druhostupňový orgán riadne nevysporiadali, považoval rozhodnutie za
nedostatočne odôvodnené, čo je v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol také nové skutočnosti,
ktoré by svojou podstatou mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukazoval na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žiadal preto žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť.5.Krajskýsúdmalzobsahupripojenéhoadministratívnehospisužalovanéhoza preukázané,žeDaňový
úrad Nitra, pobočka Topoľčany, rozhodnutím č. 9414401/5/5197574/2014/Ges zo dňa 26.11.2014 vo
výroku tohto rozhodnutia určil žalobcovi rozdiel dane v sume 38 018,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie jún 2012. Daňový úrad Nitra nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
jún 2012 v sume 23 604,37 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť žalobcu na dani z pridanej hodnoty v
sume 14 413,63 €, ktorú je daňový subjekt - žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Nitra.

6. Krajský súd v súvislosti s výrokom žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Nitra len v časti určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2012 v sume 38 018,- €. Z takto čiastočne potvrdeného výroku prvostupňového správneho
orgánu však nevyplýva, že žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdil i ostatné ďalšie výroky rozhodnutia
Daňového úradu Nitra, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že výrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia

daňového orgánu. Musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti a pokiaľ sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníka konania, musí byť určitý a zrozumiteľný tak, aby rozhodnutie daňového
orgánu bolo vykonateľné. Potvrdzujúci výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výroku
prvostupňového správneho orgánu však tieto náležitosti nemá. Ide teda o procesnú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu konania pred správnym orgánom je

treba považovať i nezrozumiteľnosti výroku správneho orgánu, čo je dôvodom na zrušenie takéhoto
rozhodnutia.

7. Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového
správneho orgánu sú naviac nepreskúmateľné i pre nedostatok dôkazov.

8. Mal za to, že v konaní sa vyskytla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom ako platiteľom DPH a správcom dane. V tejto súvislosti poukázal na
rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho rozsudkoch napr. sp.zn.
3Sžf/1/2010, 3Sžf/19/2010, 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012, 6Sžf/81/2013 a pod., z ktorých vyplýva, že ak

predávajúci má JCD a doklad o preprave, predpokladá sa, že k vývozu tovaru došlo. Daňový subjekt
nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu ako žalobcu a za ktoré
zodpovedá iný daňový subjekt. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na
preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha
úplne iný subjekt. Nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých

sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane,
že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) nemožno vyvodiť
dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových
subdodávateľov a pod.

9. Krajský súd konštatoval, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z
ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní je modifikované i právom Európskej únie. Správca dane
a žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili i z
hľadiska práva Európskej únie.

10. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vyššie uvedeným právnym
záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezodpovedá. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
totiž na žalobcu prenieslo dokazovanie takých skutočností, za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt.
Konkrétne poukázal na to, že nezodpovedá princípu právnej istoty a presvedčivosti napadnutého

rozhodnutia konštatovanie žalovaného i správcu dane, že „daňový subjekt na adrese sídla reálne nesídli,
nespolupracuje so správcom dane, úradné písomnosti nepreberá, nepredložil požadované doklady“ a
pod. (týka sa napr. spoločnosti MC GOLD s.r.o. Pezinok, NAROKO s.r.o. Trenčín, Stone Bohemia s.r.o.)
a tieto skutočností zaťažujú žalobcu.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Vo vzťahu k záverom krajského
súdu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri vydaní predmetného
rozhodnutia postupoval v zmysle § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku. Žalovaný potvrdil v zmysle§ 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5
daňového poriadku vo vydanom rozhodnutí vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani a v zmysle § 68
ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov

vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Z rozhodnutia správcu dane
jednoznačne vyplýva, že na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly nepriznal žalobcovi uplatnený
nadmerný odpočet a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť, čím vznikol žalobcovi rozdiel dane. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, v ktorom je
nazákladevykonanejdaňovejkontrolyvyčíslenásumanepriznanéhouplatnenéhonadmernéhoodpočtu

a určená výška vyrubenej vlastnej daňovej povinnosti, ktorých súčet predstavuje sumu vyrubeného
rozdielu dane, ktorý je povinný žalobca uhradiť. Z uvedeného dôvodu žalovaný vo svojom rozhodnutí
potvrdil iba výslednú sumu vyčísleného rozdielu dane, ktorý vznikol na základe výsledku daňovej
kontroly. Výrok rozhodnutia je preto určitý, zrozumiteľný tak, že rozhodnutie žalovaného je vykonateľné.

12. Vo vzťahu k záverom krajského súdu týkajúcim sa otázky rozloženia dôkazného bremena žalovaný

poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Je vecou daňového subjektu, aké
dôkaznéprostriedkymákdispozíciiačijeschopnýtvrdenéskutočnostiajpreukázať.Dôkaznápovinnosť
daňového subjektu je spojením tvrdenia a povinnosti takéto tvrdenie doložiť dôkazmi. Uskutočnenie

zdaniteľného obchodu je obchodná transakcia, ktorú musia preukázať obaja obchodní partneri a to
predložením dokladov s rovnakým obsahom, ktoré sú súčasťou účtovnej evidencie. Akékoľvek listinné
dôkazy predložené iba jedným účastníkom konania nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa
reálne uskutočnil. Povinnosťou platiteľa je preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako
ich deklaroval v zmysle predložených dokladov. Správca dane je v priebehu daňovej kontroly oprávnený

určovať rozsah vykonania dokazovania a rozhodovať o výbere dôkazných prostriedkov. Správca
dane skúma uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad
skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov
zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych predpisov. V procese výkonu daňovej kontroly uplatňuje správca dane pri dôkaznej

povinnosti daňového subjektu prejednávaciu zásadu, nie vyhľadávaciu, čo znamená, že správca dane
nie je povinný vyhľadávať dôkazy, svedčiace v prospech daňového subjektu, ale je oprávnený zákonným
spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pokiaľ správca dane má

preukázané, že daňový subjekt neoprávnene čerpá nadmerné odpočty na základe faktúr, ktoré má
zahrnuté vo svojom účtovníctve, ale ktoré nezakladajú reálne plnenia, potom je správca dane povinný
konať tak, aby chránil záujmy štátu a zabránil neoprávnenému vyplácaniu takto vyplávaných odpočtov.
Ďalej uviedol, že z konania správcu dane nevyplýva, že by požadoval od žalobcu preukázať skutočnosti
týkajúce sa jeho dodávateľov. Správca dane vykonal dokazovanie u obchodných partnerov žalobcu a to

napr. zaslaním MVI, miestnymi zisťovaniami, svedeckými výpoveďami a pod.. V prípade, že obchodní
partneri žalobcu nepreukážu dodanie tovaru v zmysle predložených účtovných dokladov alebo listinnými
dôkazmi,nemožnovyvodiťzáver,žedodanietovarubolouskutočnenétak,akotopredloženýmidokladmi
deklaroval žalobca. Záverom poukázal na to, že krajský súd vo svojom rozhodnutí nevyslovil právny
názor a svoje rozhodnutie neodôvodnil t.j. neuviedol, aké úkony má žalovaný v ďalšom dokazovaní

vykonať. Podľa žalovaného dokazovanie v priebehu daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní
bolo vykonané v rozsahu postačujúcom pre vyslovenie záveru, že dodanie tovaru resp. služieb nebolo
žalobcovi dodávateľskými spoločnosťami uskutočnené tak, ako to deklaroval žalobca.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne
správne. Zároveň poznamenal, že podanie - odvolanie žalovaného je v súlade s názorom vysloveným

v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 10Sžk/4/2016 zo dňa 02.11.2016 potrebné posúdiť ako kasačnú
sťažnosť.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z

dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.15. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie
je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli

v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

17. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

18. V predmetnej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 15S/39/2015-73 zo dňa

17. mája 2016 doručený žalovanému dňa 28.06.2016. Krajský súd pritom účastníkov konania správne
poučil o možnosti podať proti tomuto rozsudku odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Vzhľadom
na to, že žalovaný napadol odvolaním rozsudok krajského súdu (dňa 08.07.2016) za účinnosti S.s.p.,
nebola splnená podmienka na aplikáciu ustanovení O.s.p. v zmysle § 492 ods. 2 S.s.p.. Odvolací
súd vychádzajúc z ustanovenia § 491 ods. 2 S.s.p. mal za to, že v danej veci by bolo uplatňovanie

ustanovení S.s.p. v neprospech žalovaného (právna úprava S.s.p. neumožňuje napadnúť rozsudok
odvolaním), a preto jeho odvolanie prejednal v zmysle ustanovení O.s.p. Uvedený záver napokon
vyplýva aj z uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 10Sžk/4/2016 zo dňa 02.11.2016, v ktorom konštatoval,
že „nie je dôvodné prekvalifikovávať odvolanie podané v súlade s poučením prvostupňového súdu voči
neprávoplatnému rozhodnutiu na kasačnú sťažnosť“.

19. Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

20. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

22. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

23. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

28. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z
tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre

inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

29. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.34. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

35. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo

stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí
byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods.
5 cit. ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhom a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

37. Predmetom tohto odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu č.k. 15S/39/2015-73 zo dňa 17.
mája 2016, ktorým podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 874972/2015
zo dňa 12.06.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako

odvolacíorgánpodľa§74ods.4daňového poriadkupotvrdilprvostupňovérozhodnutieDaňovéhoúradu
Nitra č. 9414401/5/5197574/2014/Ges zo dňa 26.11.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5
daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 38
018,- €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

39. Jedným z dôvodov, na základe ktorého krajský súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutiažalovanéhobolopochybeniežalovanéhospočívajúcevtom,žežalovanýakoodvolacíorgán
rozhodujúci o odvolaní žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane len v časti určenia rozdielu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 38 018,- €. Podľa názoru krajského súdu z

takto čiastočne potvrdeného výroku prvostupňového správneho orgánu však nevyplýva, že žalovaný
vo svojom rozhodnutí potvrdil i ostatné ďalšie výroky rozhodnutia správcu dane, čo spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť a ktorá skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

40. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu zistil, že správca dane rozhodnutím č. 9414401/5/5197574/2014/
Ges zo dňa 26.11.2014 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z
pridanej hodnoty v sume 38 018,- € za zdaňovacie obdobie jún 2012 s tým, že žalobcovi nepriznal
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 23 604,37 € a vyrubil mu vlastnú daňovú
povinnosť v sume 14 413,63 €. Z výroku rozhodnutia správcu dane tak vyplýva, že nepriznal žalobcovi

uplatnený nadmerný odpočet a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť, na základe čoho vznikol žalobcovi
rozdiel dane. Pokiaľ sa týka výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný v ňom postupom podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového
poriadku vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 38 018,- €potvrdil. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na nutnosť chápať rozhodnutie ako univerzálny celok
a na zásadu jednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho
začatia až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno

posudzovať izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať
v ich vzájomnej súvislosti, nie samostatne. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane v plnom rozsahu
spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia a výrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje
na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na to, že výpočet rozdielu na dani
z pridanej hodnoty vyrubeného žalobcovi je obsiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane

a z výroku rozhodnutia žalovaného (v ktorom je prvostupňové rozhodnutie identifikované označením
správcu dane, číslom a dátumom jeho vydania, vrátane uvedenia výsledného rozdielu na dani z
pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia) ako i jeho odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný ním potvrdil
rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu (nedošlo k čiastočnému potvrdeniu ani k žiadnej zmene
v súvislosti s vyčíslením a vyrubením výsledného rozdielu na dani), výrok napadnutého rozhodnutia
vyhovuje zásade právnej istoty rozhodnutí správnych orgánov. Odvolací súd preto túto skutočnosť

(nevyčíslenie rozdielu na dani) nepovažoval vadu, ktorá by mala za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia a teda ani vplyv na jeho zákonnosť.

41. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobcovi bol v
zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

jún 2012 v sume 38 018 eur s odôvodnením, že žalobca:
I. nesplnil podmienky na dodanie tovaru s oslobodením podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH za dodanie
tovarov a služieb spoločnosti Stone Bohemia s.r.o. s komoditou Full set of Atomization Device EGO-T
v zmysle faktúry č. 12008 zo dňa 29.06.2012 v sume 81 000,- €.
II. nesplnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a/ zákona o DPH, keď nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých bol:
- nákup PHM a stavebné práce od spoločnosti NAROKO s.r.o. v zmysle faktúry č. 2012/06/04 zo dňa
04.06.2012 vo výške 13 680,- €, faktúry č. 2012/6/27/01 zo dňa 27.06.2012 vo výške 13 560,- € a faktúry
č. 2012/6/30/03 zo dňa 30.06.2012 v sume 28 968,- €.
- nákup Full setov od spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. v zmysle faktúry č. 10120457 zo dňa 15.06.2012

v sume 74 700,- €.

42. Odvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutia žalovaného a správcu dane
za preukázané, že správca dane - Daňový úrad Nitra začal u žalobcu na základe oznámenia zo dňa
11.09.2013 daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, ktorá bola začatá spísaním

zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.10.2013.

43. V súvislosti s preverovaním zdaniteľného plnenia - dodanie tovarov a služieb spoločnosti Stone
Bohemia s.r.o. s komoditou Full set of Atomization Device EGO-T v zmysle faktúry č. 12008 zo
dňa 29.6.2012 v sume 81 000 eur správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly požiadal v

rámci medzinárodnej výmeny informácii českú daňovú správu o preverenie uskutočnenia nadobudnutia
tovaru českou spoločnosťou Stone Bohemia s.r.o. a o preverenie, či z nadobudnutého tovaru bola
odvedená daň. Z odpovede na toto dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť Stone Bohemia s.r.o., podala
za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, pričom v podaných daňových priznaniach za
zdaňovacie obdobia jún 2012, júl 2012, august 2012 vykazovala vysoké obraty a zároveň si uplatňovala

nadmerné odpočty. Taktiež bolo zistené, že za rok 2012 vykázala stratu vo výške 2 359 018 Kč.
Preverovaná spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a v čase preverovania bola spoločnosť
nekontaktná. Správca dane taktiež vykonal na adrese sídla tejto spoločnosti miestne zisťovanie, na
základe ktorého zistil, že spoločnosť na svojej adrese nesídli. Česká daňová správa zároveň nepotvrdila,
že tovar bol prijatý, zaúčtovaný, priznaný a zaplatený spoločnosťou Stone Bohemia s.r.o..

44. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení vykonal dňa 28.05.2014 so žalobcom za účasti
jeho splnomocneného zástupcu ústne pojednávanie, z ktorého spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.
Žalobca k faktúram vystaveným pre spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. uviedol, že faktúry vystavil v
uvedenom množstve a sume s tým, že predmetom dodania boli elektronické cigarety. Za spoločnosť

bol v kontakte s p. Rakom. K otázke správcu dane, či boli dodávky uskutočňované na základe
písomných alebo telefonických objednávok odpovedať nevedel. K otázkam správcu dane týkajúcim sa
nadobudnutia tovaru, jeho množstva, skladovania, prepravy, prevádzkových nákladov, úhrady faktúr
odpovedal, že si nepamätá. Taktiež si nepamätal ani to, či so spoločnosťou Stone Bohemia s.r.o.obchodoval aj v ďalších obdobiach. Žalobca na výzvu správcu dane nepredložil žiadne doklady, dôkazy
či vysvetlenie k predmetnému zdaniteľnému obchodu. Na základe takto vykonaného dokazovania
správca dane vyslovil záver, že žalobca nepreukázal, že dodávka tovaru odberateľovi Stone Bohemia

s.r.o. bola reálne uskutočnená.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo skutočností zistených v súvislosti s odberateľom - spoločnosťou
Stone Bohemia s.r.o. nevyplýva, že žalobca preukázal dodanie tovaru odberateľovi Stone Bohemia
s.r.o. a teda, že splnil podmienky uvedené v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Najvyšší súd poukazuje,

že pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
nie je predloženie účtovných dokladov bez reálneho preukázania nadobudnutia tovaru odberateľom
dostatočným dôkazom. Pretože spoločnosť Stone Bohemia s.r.o. ako obchodný partner žalobcu
nadobudnutie tovaru nepotvrdila, nie je možné v zmysle platných právnych predpisov vysloviť záver,
že tovar bol spoločnosti preukázateľne dodaný, a že žalobca splnil predložením faktúr podmienky
oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení zákona o DPH.

46. Správca dane kontrolu dokladov predložených žalobcom zistil, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2012/06/04 zo dňa 04.06.2012
v celkovej sume 13 680,- €, č. 2012/6/27/01 zo dňa 27.06.2012 v celkovej sume 13 560,- €, č.
2012/6/30/03 zo dňa 30.06.2012 v celkovej sume 28 968,- € za nákup PHM a vykonanie stavebných

prác od spoločnosti NAROKO s.r.o.. Na základe dožiadania príslušnému správcovi dane bolo zistené,
že spoločnosť NAROKO s.r.o. na adrese svojho sídla reálne nesídli. Správca dane vyzval súčasnú
konateľku tejto spoločnosti Ing. Y. T., aby sa vyjadrila k predmetnému zdaniteľnému plneniu. Z jej
vyjadrenia vyplynulo, že konateľkou spoločnosti nie je a na zmenu konateľa bol zneužitý jej občiansky
preukaz odcudzený v apríli 2012. Ďalej uviedla, že nemá žiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti

a nikdy nebola ani v kontakte s bývalým konateľom spoločnosti O. W.. Správca dane následne
vypočul bývalého konateľa spoločnosti NAROKO s.r.o. O. W.. Žalobca sa napriek upovedomeniu
správcu dane jeho výsluchu nezúčastnil. O. W. k obchodnej činnosti tejto spoločnosti uviedol, že všetky
obchody uskutočňoval sám, vystavené faktúry vystavil, opečiatkoval a zaúčtoval sám. Ďalej uviedol, že
spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, všetko sa riešilo zmluvami o dielo. Po predaji spoločnosti

odovzdal všetky doklady novej konateľke spoločnosti. Prepravu tovaru uskutočňoval sám a niečo
žalobca. Na otázku správcu dane ohľadne miesta nakladania, vykladania tovaru, názvu prepravcov,
kto a aké stavebné práce zabezpečoval uviedol, že si nepamätá. Pri odovzdávaní tovaru bol sám a pri
jeho prevzatí žalobca. Na otázku správcu dane akým spôsobom boli uskutočňované úhrady za uvedené
faktúry odpovedal, že on nakupoval tovar a väčšinou hradil v hotovosti a jemu bolo za predaný tovar

platené bankovým prevodom.

47. Správca dane spísal v priebehu daňovej kontroly som žalobcom za účasti jeho splnomocneného
zástupcu - Ing. T. X. zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 28.05.2015, v ktorej žalobca uviedol, že
faktúry vystavené spoločnosťou NAROKO s.r.o. boli asi od p. W., ale kedy a kde nevedel povedať. Na

otázku správcu dane s kým za uvedenú spoločnosť bol v kontakte pri uzatváraní predmetných obchodov
a kedy bol uzatvorený prvý obchod a na základe čoho, uviedol, že len s p. W., tovar a práce boli
objednané telefonicky. Na otázku správcu dane aké stavebné práce boli vykonané, koľko ľudí tam bolo,
kto ich vykonal za spoločnosť NAROKO s.r.o. odpovedať nevedel. K dodávke pohonných hmôt uviedol,
žedokladomnožstvedodanýchPHMnemá.Naotázkukambolanaftadodaná,akobolaodovzdaná,ako

sa dala skontrolovať odpovedal, že prítomný bol on sám alebo zamestnanec a za dodávateľa to bol vodič
cisterny. Uviedol, že vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav väčšinu obchodov zabezpečoval jeho
syn. Na ústnom pojednávaní dňa 16.07.2014 žalobca k nákupu pohonných hmôt uviedol, že prevádzkuje
medzinárodnú kamiónovú prepravu, pričom v roku 2012 disponoval piatimi motorovými vozidlami, ktoré
v rámci tohto roka najazdili 560 188 km. Najvýznamnejšou nákladovou položkou bol nákup pohonných

hmôt, pričom v roku 2012 ich nakúpil v objeme cca 272 000,- €. Na podporu svojich tvrdení predložil
správcovi dane internú evidenciu spotreby pohonných hmôt. Ďalej uviedol, že ak by nemali fyzicky k
dispozícii pohonné hmoty, neboli by motorové vozidlá schopné najazdiť 560 000 km. Správca dane s
poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že žalobca svojou výpoveďou nedokázal relevantne potvrdiť
uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca s výnimkou faktúr a internej evidencie spotreby pohonných
hmôt nepredložil správcovi dane žiadne relevantné doklady viažuce sa na dodávku tovaru - pohonných
hmôt od spoločnosti NAROKO s.r.o.. Pochybnosti správcu dane pritom nespočívali v tom, či výkonpodnikateľskejčinnostižalobcu-kamiónovápreprava,vyžadujenákuppohonnýchhmôt,avšakspočívali
v tom, či došlo k dodaniu tovaru - pohonných hmôt, tak ako to žalobca deklaroval v daňovom priznaní
a predložením faktúr Žalobca na podporu svojich tvrdení, predložil správcovi dane okrem faktúr a listov

o ich úhrade iba internú evidenciu spotreby pohonných hmôt, bez toho aby predložil akékoľvek ďalšie
relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné konkretizovať okolnosti uzatvárania obchodov, t.j. kým bola
realizovaná nakládka, preprava a dodanie tovaru žalobcovi, ale napr. i to, kým bola prijatá úhrada za
tovar a pod. Žalobca tak nepredložil žiadne relevantné dôkazy o dodaní tovaru - pohonných hmôt, ale
i vykonaní stavebných prác, na základe ktorých by preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane

podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

49. V súvislosti s preverovaním zdaniteľných plnení - nákup Full setov od spoločnosti MC GOLD,
spol. s.r.o. v zmysle faktúry č. 10120457 zo dňa 15.06.2012 v sume 74 700,- € správca dane zistil,
že predmetná spoločnosť si písomnosti na adrese svojho sídla nepreberá, zástupcovia spoločnosti
sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiavajú, zásielky doručované do vlastných rúk s opakovaným

doručením sa vrátili správcovi dane s poznámkou doručovacej pošty „adresát neznámy“. Správcovi
dane sa so zástupcami spoločnosti skontaktovať nepodarilo. Splnomocneným zástupcom spoločnosti
bol pán L. P., ktorý so správcom dane nespolupracoval. Správca dane zahájil v spoločnosti MC GOLD,
spol. s r.o. dňa 05.03.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až december 2012, nakoľko spoločnosť napriek opakovaným výzvam správcu dane doklady k výkonu

daňovej kontroly nepredložila, správca dane určil spoločnosti daň podľa pomôcok. Na základe údajov z
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I správca dane zistil, že odo dňa 05.09.2013
je jediným konateľom spoločnosti P. T. U., občan Bulharskej republiky. Správca dane predvolal k podaniu
svedeckejvýpovedepánaP.T.U.,ktorýsavšakkpodaniusvedeckejvýpovedenedostavil.Rovnakosak
podaniu svedeckej výpovede nedostavil ani splnomocnený zástupca spoločnosti p. L. P.. Správca dane v

ďalšomkonanízaslalpredvolaniekpodaniusvedeckejvýpovedebývalýmkonateľomspoločnostipánom
Y. U. a Q. S.. Svedok Q. S. na úvod svedeckej výpovede uviedol, že ku koncu roka 2010 splnomocnil p. L.
P., aby ho zastupoval v plnom rozsahu, čo znamená, že L. P. vykonával obchodnú činnosť spoločnosti a
viedol účtovnú evidenciu. K predloženým faktúram, vystaveným pre žalobcu uviedli, že ich nevystavovali
a k obchodnej činnosti spoločnosti a jej fungovaniu sa vyjadriť nevedeli z dôvodu, že za spoločnosť koná

splnomocnený zástupca L. P., ktorý na základe opakovanej výzvy poskytol správcovi dane svedeckú
výpoveď, v ktorej uviedol, že si nepamätá, kedy mu pán S. udelil plnú moc na zastupovanie spoločnosti.
Uviedol, že prevažujúcou činnosťou spoločnosti bolo obchodovanie s mäsom, ďalej obchodovali s DVD,
kozmetikou, vínom, sanitou.

50. K dodávkam tovaru od spoločnosti MC GOLD, spol. s.r.o. žalobca na ústnom pojednávaní uviedol,
že faktúry od p. S. prevzal, ale kedy nevedel povedať, tovar dovážal dodávateľ, ktorý sa vykladal v
Bratislave alebo Behynciach. K dopravným prostriedkom a uskladneniu tovaru sa nevedel vyjadriť. K
forme úhrady za tovar, kde sa skladoval a kto sa skontaktoval s odberateľom uviedol, že si nepamätá,
ale elektronické cigarety dodával Stone Bohemia s.r.o. Žalobca k zisteniam v spoločnosti MC GOLD,

spol. s.r.o. nepredložil žiadne dôkazy. Z vykonaného dokazovania preto nevyplynulo uskutočnenie
zdaniteľných obchodov a teda ani splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm.
a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

51. Krajský súd vo vzťahu k záverom daňových orgánov o tom, že žalobca v súvislosti s posudzovanými

zdaniteľnými plneniami nesplnil podmienky v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH resp. podľa § 49 ods. 1
a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH poukazujúc na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce
sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov a pod.. Podľa názoru krajského súdu napadnuté

rozhodnutie žalovaného prenieslo na žalobcu dokazovanie takých skutočností, za ktoré zodpovedá iný
daňový subjekt. Poukázal na to, že nezodpovedá princípu právnej istoty a presvedčivosti napadnutého
rozhodnutia konštatovanie žalovaného i správcu dane, že „daňový subjekt na adrese sídla reálne nesídli,
nespolupracuje so správcom dane, úradné písomnosti nepreberá, nepredložil požadované doklady“ a
pod. (týka sa napr. spoločnosti MC GOLD s.r.o. Pezinok, NAROKO s.r.o. Trenčín, Stone Bohemia s.r.o.)

a tieto skutočností zaťažujú žalobcu.

52. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne inýúčastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

53. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS/115/03, či sp.zn. III. ÚS/60/04 - www.concourt.sk).

54. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, však zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie
rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej
dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd len
všeobecne a bez akýchkoľvek relevantných úvah poukázal na judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu
sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, avšak nezaoberal sa

konkrétnymi dôvodmi, na ktorých boli rozhodnutia daňových orgánov založené a teda ani otázkou, či v
danej veci boli splnené podmienky na prenos dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Krajský
súd sa tak napriek vyššie popísanému rozsiahlemu dokazovaniu zo strany daňových orgánov (z ktorého
vyplynulo, že žalobca v danej veci nepredložil s výnimkou faktúr žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
preukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH resp. podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v

nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ) jednostranne priklonil k argumentácii žalobcu, že
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov,
avšak nezaoberal sa otázkou, či v danej veci žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

55. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní najvyšší súd zdôrazňuje že, dôkaznú povinnosť má

prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je
zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe
ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a
objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je
však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z

uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
správne orgány povinné postupovať.

56. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,

pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním

vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.57. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009
zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa

23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;

preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

58.Odvolacísúdpretospoukazomnavyššieuvedenézáverynapadnutýrozsudokkrajskéhosúdupodľa

§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.). Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať rozhodnutie žalovaného
vo vyššie naznačenom smere, pričom po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov vo veci
rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s
ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.

59. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať
prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

60. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.