Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200528
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817200528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: A. Y., bytom A. C. XXX/X, T., zast. JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava proti žalovanému: C. L., bytom Q. XXX/
XX,T.,zast.JUDr.JaroslavHujík,advokátsosídlomHviezdoslavova3,Prievidza,ourčenievlastníckeho
práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/3/2017-109 zo dňa 27.
júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zrušil uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co 81/2017-47 zo dňa 28.4.2017 a výrokom III. žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na §
126 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137, § 262 ods. 1 a 2 CSP.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia
vlastníckeho práva k bytu č. 6, vchod 5, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXXX, na parcele č. XXX o výmere 445 m2, zapísaný na LV XXXX, k.ú. T.. Žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,

svedkov R. C., H. T., PhDr. M. H., Ing V. L., listinnými dôkazmi: LV č. XXXX, kúpna zmluva zo
dňa 09.01.2017, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor z 10.1.2017, list zo dňa
11.1.2017 žalovanej adresovaný Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor, príjmový pokladničný
doklad zo dňa 10.1.2017 a obsahom spisu tunajšieho súdu 16C 7/2017.
Zkúpnejzmluvyzodňa9.1.2017č.l.14,uzatvorenejmedzižalovanouakopredávajúcouažalobcomako
kupujúcim súd zistil, že premetom prevodu bola nehnuteľnosť a to byt č. X, vchod X, nachádzajúci sa na
1.poschodíbytovéhodomusosúpisnýmčíslomXXXXX,naparceleč.XXXvcelostiakbytuprislúchajúci

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 57/1386-tín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a pozemku parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 445 m2, zapísaný na LV XXXX, k.ú. T..
V článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli na kúpnej zmluve vo výške 15000 eur s tým, že kupujúci
kúpnu cenu zaplatí predávajúcej v deň podpisu zmluvy v hotovosti. Predávajúca podpisom tejto zmluvy
zároveň potvrdila fyzické prevzatie dohodnutej kúpnej ceny. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza,
katastrálny odbor zo dňa 10.1.2017 mal súd preukázané /prílohová obálka/, že vklad vlastníckeho práva,
na základe uvedenej kúpnej zmluvy, bol povolený dňa 10.1.2017 s tým, že právne účinky vkladu nastali

dňa 10.1.2017 pod V128/2017. Z listu zo dňa 11.1.2017 od žalovanej adresovaného Okresnému úradu
Prievidza, katastrálny odbor /prílohová obálka/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste žalovaná
požiadala uvedený úrad o zastavenie konania o návrhu na vklad z dôvodu, že kupujúci jej nezaplatil
kúpnu cenu za byt v celom rozsahu, z ktorého dôvodu odstúpila od zmluvy a navrhla, aby uvedený úradkonanie o návrhu na vklad zastavil. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.1.2017 /prílohová
obálka/ mal súd preukázané, že žalovaná potvrdila na uvedenom príjmovom pokladničnom doklade,
ktorý sama vyplnila, prevzatie sumy 15000 eur z titulu predaja nehnuteľností. Z rozsudku Okresného

súdu Prievidza 16C 7/2017-110 zo dňa 23.4.2018, ktorý v čase rozhodovania v tomto konaní nebol
právoplatný, súd zistil, že žalobu žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy zamietol z toho
dôvodu, že neexistoval právny úkon a to odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že pred dvoma rokmi kúpila 2-izbový byt. Chcela ho prerobiť, avšak s jej príjmom predavačky nebolo
možné dostať úver. Žalovaný je známy tým, že poskytuje pôžičky, preto ho oslovila. Ona chcela požičať

15 000 eur na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Pôžičku uzatvárali pri stretnutí v reštaurácii Sedma, kde ona
prišla s kamarátkou p. C.. Dohodli sa tak, že žalovaný jej bol ochotný požičať 15 000 eur s tým, že
sa vyhotoví záložná zmluva, s dobou splatnosti 5 rokov. Žalobkyňa sa uistila, či bude vlastníčkou bytu,
žalovaný ju v tom uistil z dôvodu, že ide o záložnú zmluvu. Žalovaná nemala záujem predávať byt za 15
000 eur vzhľadom k situácii, že je matka troch detí. Pani T. - priateľka žalovaného, bola tiež svedkom ich
dohovoru. Na druhý deň po tom, čo pre žalobkyňu prišiel žalovaný aj s jeho priateľkou, aj za prítomnosti

pani C., išli na mestský úrad podpísať záložnú zmluvu, kde ich čakal pán H., ktorý zmluvu vyhotovil, v
priestoroch, kde sa overovali podpisy. Žalovaný nalistoval stranu, kde bolo treba dať podpis žalobkyne,
prstom jej ukázal, kde sa má podpísať, naháňal ju, že sa to musí rýchlo urobiť z dôvodu, že žalovaný má
ísť ešte na kataster. Žalobkyňa mala záujem si zmluvu prečítať, pán H. jej povedal: „ je tam len to, na
čom ste sa dohodli“. Žalobkyňa si zmluvu pred podpisom neprečítala. Po podpise zmluvy žalobkyňou,

p. H. otočil stránku, uviedol, že ide o kúpnu zmluvu. Žalobkyňa v ten deň kontaktovala právnika, ktorý
jej povedal, že na katastri zablokuje odvkladovanie zmluvy. Pri podpise zmluvy jej suma 15 000 eur
vyplatená nebola. Na druhý deň sa so žalovaným stretla v cukrárni vedľa Tesca, kde podpísala doklad
o prevzatí sumy 15 000 eur, avšak na ruku jej bola vyplatená iná suma z dôvodu, že si žalovaný odrátal
ročné splátky, išlo o sumu 3600 eur. S týmto súhlasila. Po porade s právnikom od zmluvy odstúpila.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mu chcela byt predať. Kontaktovala ho jedna jeho
známa, že jej známej známa, chce byt predať. Stretli sa v reštaurácii Sedma, aj za prítomnosti p. C.,
p. T., kde prejednávali predaj bytu, sumu, za ktorú to odpredá. Žalovaný žalobkyni oznámil, že má k
dispozícii len 15000 eur, keby išlo o inú sumu, tak by k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Žalovaný býva
u mamy, po rozvode chcel vybaviť bývanie pre jeho dve deti a preto tento byt chcel kúpiť. Žalovaný

pred uzatvorením kúpnej zmluvy nemal záujem sa oboznámiť s prevádzanou nehnuteľnosťou z dôvodu,
že cena bola pre neho zaujímavá a kamarát má takýto byt v tom istom vchode, mal informáciu, že
byt je čiastočne prerobený. Kúpnu zmluvu vyhotovil PhDr. H., ktorý bol prítomný pri overení podpisov
na mestskom úrade. Žalobkyňa mala k dispozícii možnosť oboznámiť sa so zmluvou, ktorej podpis sa
išiel overovať na mestský úrad. Uvedenú zmluvu si čítala a s jej obsahom sa oboznámila na mestskom

úrade. Nie je pravda, že pri overení podpisov jej bola daná k dispozícii len posledná strana na podpis.
Je klamstvo, že PhDr. H. by jej bol odokryl len miesto na podpis. Potom ako došlo k overeniu podpisu
na zmluve, minimálne jeden exemplár žalobkyňa obdržala. Žalovaný zmluvu odniesol na kataster. K
odovzdaniu peňazí došlo v nasledujúci deň v cukrárni a to sumy 15 000 eur. Príjmový pokladničný
blok vlastnoručne vypísala žalobkyňa. Pri odovzdávaní peňazí boli traja, žalobkyňa, žalovaný a p. T..

Finančné prostriedky žalobkyňa prevzala 10.1.2017 a 12.1.2017 doručila na kataster odstúpenie od
zmluvy. Z výpovede svedkyne R. C. mal súd zistené, že žalobkyňa je jej kamarátka. Má vedomosť
o tom, že žalobkyňa si chcela od žalovaného požičať sumu 15 000 eur na prerobenie bytu. Nevie či
byt prerobila. Svedkyňa bola v reštaurácii Sedma prítomná, keď sa dohadovali ohľadom tejto sumy a
doby splácania, bolo to asi na 5 rokov. Svedkyňa vie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, avšak nevie o

akú zmluvu ide, lebo ju nevidela. V deň podpisu zmluvy finančné prostriedky žalobkyňa neobdržala.
Žalovaný povedal, že finančné prostriedky jej odovzdá v nasledujúci deň, pretože musí dať najskôr návrh
na vklad na kataster. Svedkyňa od žalobkyne vie, že jej neodovzdal tú sumu, na ktorej sa dohodli. Keď
sa žalobkyňa dozvedela, že neuzatvorila záložnú, ale kúpnu zmluvu, tak od nej odstúpila. Z výpovede
svedkyne H. T. mal súd zistené, že žalovaný je jej priateľ. S podmienkami uzatvorenia zmluvy sa

oboznámila v reštaurácii Sedma. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný mal k dispozícii určitý
obnos peňazí a chcel kúpiť byt. Žalovaný chcel uzatvoriť len kúpnu zmluvu, pretože chcel kúpiť byt
a o nič iné mu nešlo. Svedkyňa bola prítomná pri odovzdávaní sumy 15000 eur, kde žalobkyňa po
prevzatí peňazí vyplnila pokladničný doklad. Z výpovede svedkyne Ing. V. L. mal súd zistené, že vie,
čo je predmetom konania vzhľadom k tomu, že je v pracovnoprávnom pomere s Okresným úradom,

katastrálny odbor Prievidza, kde predmetom jej náplne je rozhodovať o povolení vkladu vlastníckeho
práva. Ona rozhodovala o povolení vkladu, na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu.
Pamätala si z toho dôvodu, že povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a následne
zo strany žalobkyne došlo k odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku čoho ju v zmysle internej smernice arozhodnutia NS usmernila ako má ďalej postupovať. Z výpovede svedka PhDr. M. H. mal súd zistené,
že vzťah k účastníkom konania nemá žiadny. Kúpnu zmluvu pripravoval písomne on. Bol pritom, keď
ju predávajúca podpisovala v priestoroch mestského úradu. Uvedenú zmluvu vyhotovoval na základe

požiadaviek žalovaného. So žalobkyňou sa stretol jedenkrát pri podpise. Žalobkyňa si v jeho prítomnosti
uvedenú kúpnu zmluvu prečítala v priestoroch mestského úradu pred recepciou. Súčasne ako sa so
zmluvou oboznamovala, on jej zdôraznil podstatné náležitosti zmluvy: zmluvné strany, predmet zmluvy,
kúpnu cenu, podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva. Nemala žiadne otázky. Podľa jeho názoru
vedela akú zmluvu podpisuje.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, považoval
súd žalobu žalobkyne za nedôvodnú a preto ju zamietol. Predmetom konania bol určovací návrh, ktorým
sa domáhala určenia, že byt č. 6, vo vchode 5, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXXXX, na parcele č. XXX o výmere 445 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T. je v
jej vlastníctve. V prvom rade sa súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne

na požadovanom určení. Žalobkyňa odvíjala existenciu vlastníckeho práva od kúpnej zmluvy zo dňa
9.1.2017, ktorou previedla na žalobcu vyššie uvedenú nehnuteľnosť. V konaní tvrdila, že nemala záujem
uzatvoriť kúpnu, ale záložnú zmluvu a nebola jej vyplatená celá kúpna cena. Súd je toho názoru, že
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zásade je daný. Prípadné rozhodnutie o určujúcom
nároku žalobkyne, by bolo spôsobilé vytvoriť právny základ pre zápis vlastníctva žalobkyne, pretože

medzi stranami sporu je to sporná skutočnosť. Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby
je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, preto je žalobca povinný tvrdiť a preukázať právny dôvod
resp. titul, o ktorý opiera tvrdenia o svojom vlastníckom práve. Žalobkyňa v predmetnej veci tvrdí, že
kúpna zmluva je neplatná pre nedostatok vážnosti prejavu vôle predávajúcej, keď mala úmysel uzatvoriť
záložnú zmluvu, alebo kúpnu zmluvu. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu

vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát takéhoto úkonu aspoň
mohol pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť prejavu vôle. Po vykonanom dokazovaní v
danej veci a po zhodnotení všetkých zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti, súd konštatoval, že
žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť, nepreukázala svoje skutkové tvrdenia relevantnými dôkazmi,

najmä to, že účastníci uzavreli len fiktívnu zmluvu, resp. že nevedela akú zmluvu podpisuje, že chcela
uzavrieť záložnú zmluvu, alebo pôžičku a nie kúpnu zmluvu. Jej skutkové tvrdenia boli vyvrátené
výsluchom svedkov PhDr. H. a H. T.. Taktiež v konaní pred Okresným súdom Prievidza sp.zn.
16C 7/2017, v ktorom prebiehal spor o platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, je zadokumentované
písomné podanie žalobkyne doručené katastru /v tomto spise v prílohovej obálke/ v ktorom uvádza,

že odstúpila od kúpnej zmluvy, teda neuvádzala, že by kúpnu zmluvu nebola uzavrela, ale len to,
že jej nebola vyplatená kúpna cena, dohodnutá v zmluve. Najmä z výsluchu svedka PhDr. H. sa
preukázalo, že žalobkyňa si kúpnu zmluvu ešte pred podpísaním riadne prečítala, dokonca obsah i
následky boli osobne svedkom vysvetlené, podpísala aj návrh na vklad kúpnej zmluvy, takže jej skutkové
tvrdenia, že si myslela, že uzatvára záložnú zmluvu boli aj vykonaným dokazovaním vyvrátené. Kúpna

zmluvaoprevodenehnuteľnostijedvojstrannýmhmotnoprávnymúkonom,ktorýmusíspĺňaťpožiadavky
ustanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ust. § 7 a nasl. pre právne úkony,
ako prejav vôle účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch. Právny úkon musí byť okrem iného určitý
(§ 37 ods. 1 OZ), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a nesmie sa
priečiť dobrým mravom (§ 39 OZ), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli

obsiahnuté na tej istej listine. Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom
tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu
nehnuteľnosti - jej účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny a to ku dňu uzavretia takejto zmluvy. Pritom
úmysel strán musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. Ak nie je
vôľa prevodcu dostatočne a kvalifikovane prejavená zvlášť, ak zákon stanoví, že sa tak má stať písomne

na jednej listine, nemôže potom nedostatočne prejavená vôľa zakladať právne následky. Inými slovami,
vykladať možno len to, čo je v kúpnej zmluve nie celkom jednoznačne uvedené, či zmienené, nemožno
výkladom nahradzovať to, čo v nej chýba, resp. nie je ani naznačené alebo diametrálne odlišne uvedené.
Vspornejkúpnejzmluvesiúčastnícizmluvydohodlivšetkyzákladnédojednania,ktorémákúpnazmluva
obsahovať a to predmet zmluvy a kúpnu cenu, táto zmluva je po formálnej obsahovej stránke perfektná.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že kúpna zmluva je platná. Nevyplatenie plnej výšky
kúpnejcenynespôsobujúneplatnosťkúpnejzmluvyabsolútne,pretožetentoprávnyúkonboluzatvorený
tak, ako vyžaduje zákon a nevyplatenie kúpnej ceny je len dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa
ani nepreukázala skutočnosť, že jej bola vyplatená nižšia suma, ako je uvedená v kúpnej zmluve.Na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 10.1.2017 /prílohová obálka/, sama žalobkyňa vyplnila
prevzatie sumy 15000 eur z titulu predaja nehnuteľností. V prípade, keby preberala nižšiu sumu, tak ju
tam mohla uviesť, lebo ona sama uvedený pokladničný doklad vyhotovovala. Pokiaľ ide o namietané

tvrdenie, že výška kúpnej ceny bola nižšia než je všeobecná hodnota predmetu prevodu súd uviedol,
že vzhľadom na zmluvnú voľnosť účastníkov kúpnej zmluvy, nespôsobuje táto skutočnosť, taký právny
následok,akývyvodzuježalobkyňa,tedaneplatnosťkúpnejzmluvy.Zdôvodovuvedenýchvyššie,keďže
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno - nepreukázala neplatnosť kúpnej zmluvy, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd z dôvodu, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne č. 27Co 81/2017-47 zo dňa 28.4.2017, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému nenakladať so spornými nehnuteľnosťami zrušil. /Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenienariadenépozačatíkonaniavovecisamejsúdprvejinštancieajbeznávrhuzrušírozhodnutím,
ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje/. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že rozhodol o nároku na náhradu
trov konania. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom žiadala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že má

za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jednotlivými dôkaznými prostriedkami, a to najmä
výpoveďou svedkyne p. R. C..
Súd tým, že nezobral všetky skutočnosti, čo odzneli v rámci svedeckej výpovede p. R. C. do úvahy,
porušil princíp právnej istoty a princíp rovnosti strán, podľa ktorého majú strany sporu v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany. Súd vo svojom odôvodnení uviedol len, že „Jej (žalobkyne) skutkové
tvrdenia boli vyvrátené výsluchom svedkov PhDr. H. a H. T..“ Uvedený postup súdu, pri ktorom svoje
závery vyvodí len zo svedeckých výpovedí jednej strany, a nijako sa pritom nevysporiada so svedeckou
výpoveďou, ktorú navrhla druhá strana, spôsobuje značnú nerovnováhu v procesných právach a
povinnostiach jednej zo strán. V danom prípade bolo zo strany súdu porušené právo na dôkladné a

presvedčivé odôvodnenie svojho rozhodnutia - rozsudku. Poukázala na viaceré vážne vady rozsudku,
ktoré ho robia nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie sa najmä žiadnym spôsobom nevysporiadal so
svedeckou výpoveďou, ktorú navrhla žalobkyňa a v odôvodnení uviedol len veľmi nepodstatné okolnosti
v rámci tejto svedeckej výpovede. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné tento rozsudok zrušiť.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou

podľa § 365 ods. l písm. b), h) CSP nie sú dané, pretože zo strany súdu nebolo procesným postupom
znemožnené uplatnenie jej procesných práv, súd vykonal všetky žalobkyňou označené dôkazy, umožnil
jej i odročovaním pojednávania účasť v súdnom konaní, i keď bola zastúpená právnym zástupcom.
Žalobkyňa si však svoje právo na spravodlivý súdny proces a na dodržanie jej procesných práv vykladala
tak, že sa vedome a úmyselne nezúčastňovala pojednávaní. Teda súd prvej inštancie svojim postupom

umožnil žalobkyni jej procesné práva riadne uplatniť. Žalobkyňa sa na hlavné pojednávanie dostavila
až potom ako on opakovane žiadal jej výsluch ako procesnej strany a potom ako súd prvej inštancie vo
vzťahu k právnemu zástupcovi žalobkyne konštatoval, že považuje za potrebné ju vypočuť. Na tvrdenie
žalobkyne v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci nie je v odvolaní konkretizované údajné nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie pri

právnom posudzovaní spornej veci vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a podrobne svoje
právne úvahy rozviedol v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. On sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a odôvodnenie rozsudku v tomto smere považuje za
správne, logické a zodpovedajúce skutkovým zisteniam ku ktorým súd dospel na základe vykonaného
dokazovania označeného aj žalobkyňou. Pokiaľ ide odvolací dôvod uplatnený v odvolaní podľa § 365

ods. l pís. h) CSP spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zastáva stanovisko, že ani tento odvolací dôvod uplatnený
žalobkyňouniejedôvodný.Podstatouvyššieuvedenéhoodvolaciehodôvodujeto,žesúdprvejinštancie
sa podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nevysporiadal so svedeckou výpoveďou R. C.. Z obsahu
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd výpoveď tejto svedkyne neopomenul, v odôvodnení rozsudku

podstatnúčasťjejvýpovedemajúcuvýznamprerozhodnutiesúduvovecisamejuvádza,cituje.Súčasne
s týmto vykonaným dôkazom súd prvej inštancie poukázal v rozsudku aj na ďalšie vykonané dôkazy, a
to výpoveď svedkyne H. T., Ing. L., PhDr. M. H., ktorých výpovede však nepotvrdili tvrdenia svedkyne C..
Svedkyňa C. je priateľkou žalobkyne, jej výpoveď je jednoznačne účelová a je aj v rozpore so samotnýmitvrdeniami a najmä konaním žalobkyne v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy i s jej konaním po uzavretí
kúpnej zmluvy. Svedkyňa H. T. nepotvrdila tvrdenie svedkyne C. i žalobkyne, že žalobkyňa si chcela
požičať finančné prostriedky a nie predať byt, alebo že žalobkyňa chcela uzavrieť záložnú zmluvu a

nie kúpnu zmluvu. Tvrdenie žalobkyne je v zásadnom rozpore s jeho skutkovými tvrdeniami o priebehu
uzatvárania kúpnej zmluvy a najmä tiež s tvrdeniami PhDr. M. H., ktorý kúpnu zmluvu vyhotovoval a
pred ktorým si žalobkyňa kúpnu zmluvu prečítala ešte pred jej podpísaním a s jej obsahom súhlasila a
zmluvu následne podpísala. Tým nepochybne prejavila aj vo vzťahu k nemu, ktorý bol prítomný pri čítaní
obsahu kúpnej zmluvy a jej podpisovaní, vôľu previesť mu vlastnícke právo k bytu za dohodnutú kúpnu

cenu a on zas prejavil vôľu predmetný byt za dohodnutú kúpnu cenu do svojho vlastníctva odkúpiť.
Akákoľvek pochybnosť o vôli žalobkyne previesť mu vlastnícke právo k bytu za dohodnutú kúpnu cenu
je aj vo vzťahu k nemu jednoznačne vylúčená tým, že žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala potom ako
sa s jej obsahom oboznámila, podpísala následne aj návrh na vklad vlastníctva do katastra, pričom pod
oboma jej podpismi na týchto listinách je jej označenie - predávajúca. Neskoršie tvrdenia žalobkyne, že
nevedela čo podpisuje, sú jednoznačne vyvrátené aj výpoveďou svedka PhDr. M. H. a tiež samotným

konaním žalobkyne po uzavretí kúpnej zmluvy. Sama žalobkyňa vypovedala v tomto konaní, že v deň
keď kúpnu zmluvu podpísala vedela akú zmluvu podpísala, že podpísala kúpnu zmluvu, ktorou mu
odpredáva byt za kúpnu cenu 15.000 eur a na druhý deň po uzavretí kúpnej zmluvy si prišla prevziať
kúpnu cenu 15.000 eur. Ak by žalobkyňa nebola mala vôľu odpredať mu predmetnú nehnuteľnosť, je
logické, že by si nebola išla prevziať kúpnu cenu, jej postup by nebol predsa smeroval k naplneniu

kúpnej zmluvy, ale bola by nepochybne konala tak, aby nedošlo k jej naplneniu a bola by postupovala
tak akoby kúpnu zmluvu nebola uzavrela. Žalobkyňa však aj v liste podanom na kataster nehnuteľností
už po prevzatí kúpnej ceny uviedla, že odstupuje od kúpnej zmluvy, pretože jej nebola zaplatená celá
kúpna cena. Logicky, ak by nebola mala vôľu, ktorá bola prejavená v obsahu kúpnej zmluvy, predmetný
byt mu predať za dohodnutú kúpnu cenu, nebola by Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru

oznamovala, že odstupuje od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie celej kúpnej ceny. Ani v tomto písomnom
podaní nie je ani len zmienka o tom, že by bola oklamaná, podvedená, že by nemala vôľu nehnuteľnosť
mu odpredať, že by bola mala vôľu uzavrieť záložnú zmluvu, zmluvu o pôžičke a pod., ako bolo neskôr
vykonštruované. O tom, že žalobkyňa v tomto konaní uplatnila rôzne účelové tvrdenia svedčiace o
jej nedôveryhodnosti, nasvedčuje obsah vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní súdu prvej

inštancie dňa 13.12.2017, že žalobkyňa nikdy nemala úmysel podpísať kúpnu zmluvu, že nevypísala
pokladničný blok, ako to uvádza protistrana a práve výsluchom svedkov sa preukáže, kto ho vypísal a za
akýchpodmienok.Vprípadepochybnostíbudúžiadaťstanoviskoznalcazpríslušnéhoodboru.Následne
samotná žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že okrem dátumu uvedeného na príjmovom
pokladničnom doklade všetky ostatné údaje vypisovala vlastnoručne sama, teda vrátane výšky sumy,

účelu jej vyplatenia - predaj nehnuteľnosti. Teda aj z konania žalobkyne po uzavretí -podpísaní kúpnej
zmluvy, a to vypísaním výšky kúpnej ceny za predaj nehnuteľností na príjmovom pokladničnom doklade
žalobkyňa potvrdila, že mu byt predala za 15.000 eur a za predaj bytu si prevzala kúpnu cenu a tým
aj fakticky naplnila obsah kúpnej zmluvy. On mal k dispozícií z titulu vyporiadania BSM s bývalou
manželkou sumu 15.000 eur a tieto aj na kúpu bytu od žalobkyne tejto zaplatil. Nemá žiadnu vedomosť,

že by žalobkyňa mala záujem vo vzťahu k nemu uzavrieť nejaký iný právny úkon než ten, ktorý bol
obsiahnutý v posudzovanej kúpnej zmluve a on ani nemal úmysel žiadny iný právny úkon než ten, ktorý
bol v kúpnej zmluvy obsiahnutý uzavrieť. Poukazuje tiež na to, že žalobkyňa na priame otázky súdu prvej
inštancie prečo konala tak ako konala v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a následným prevzatím
kúpnej ceny na druhý deň po jej uzavretí, svoje konanie nevedela riadne vysvetliť, nevedela vysvetliť,

prečo si išla prevziať finančné prostriedky, keď v tom čase údajne podľa jej tvrdenia, už mala vedomosť,
že bola podvedená. O jej výsluchu na pojednávaní bola vyhotovená nahrávka, ktorá preukazuje jeho
vyššie uvedené tvrdenia. On už vyššie poukazoval na to, že on žalobkyňu nepodviedol, neoklamal, mal
záujem s ňou celú záležitosť vysporiadať i mimosúdne, žalobkyňa ho však len zavádzala, zavádzala
i súd prvej inštancie, že taký záujem má. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov
odvolacieho konania.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

7. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistenéspôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj

osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno - nepreukázala

neplatnosť kúpnej zmluvy.

9. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
predmetom konania bol určovací návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že byt č. 6, vo vchode

5, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom 20198, na parcele č. XXX o
výmere 445 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T. je v jej vlastníctve. Ako už správne uviedol súd prvej
inštancie, odvolací súd opätovne konštatuje, že základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby
je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, preto je žalobca povinný tvrdiť a preukázať právny dôvod
resp. titul, o ktorý opiera tvrdenia o svojom vlastníckom práve. Žalobkyňa v predmetnej veci tvrdila, že

kúpna zmluva je neplatná pre nedostatok vážnosti prejavu vôle predávajúcej, keď mala úmysel uzatvoriť
záložnú zmluvu, a nie kúpnu zmluvu. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle,
zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát takéhoto úkonu aspoň mohol
pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť prejavu vôle. Súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní v danej veci a po zhodnotení všetkých zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti,
správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť, nepreukázala svoje skutkové tvrdenia
relevantnými dôkazmi, najmä to, že účastníci uzavreli len fiktívnu zmluvu, resp. že nevedela akú zmluvu
podpisuje, že chcela uzavrieť záložnú zmluvu, alebo pôžičku a nie kúpnu zmluvu. Jej skutkové tvrdenia
a tvrdenia svedkyne C. - priateľky žalovanej, boli vyvrátené výsluchom svedkov PhDr. H. a H. T.. Taktiež

v konaní pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 16C 7/2017, v ktorom prebiehal spor o platnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy, je zadokumentované písomné podanie žalobkyne doručené katastru v
ktorom uvádza, že odstúpila od kúpnej zmluvy, teda neuvádzala, že by kúpnu zmluvu nebola uzavrela,
ale len to, že jej nebola vyplatená kúpna cena, dohodnutá v zmluve. Odvolací súd mal zhodne so súdom
prvej inštancie najmä z výsluchu svedka PhDr. H. za preukázané, že žalobkyňa si kúpnu zmluvu ešte

predpodpísanímriadneprečítala,dokoncaobsahinásledkyboliosobnesvedkomvysvetlené,podpísala
aj návrh na vklad kúpnej zmluvy, takže jej skutkové tvrdenia, že si myslela, že uzatvára záložnú zmluvu
boli aj vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie vyvrátené. Čo sa týka námietky žalobkyne
uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne žiadnym spôsobom nevysporiadal
so svedeckou výpoveďou R. C., odvolací súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva,

že súd prvej inštancie výpoveď tejto svedkyne neopomenul, v odôvodnení rozsudku podstatnú časť
jej výpovede majúcu význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej uvádza, cituje, pričom súčasne s
týmto vykonaným dôkazom súd prvej inštancie poukázal v rozsudku aj na ďalšie vykonané dôkazy, a
to výpoveď svedkyne H. T., Ing. L., PhDr. M. H., ktorých výpovede však nepotvrdili tvrdenia svedkyne
C.. Svedkyňa C. je priateľkou žalobkyne, a jej výpoveď je v rozpore so samotnými tvrdeniami a najmä

konaním žalobkyne v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy i s jej konaním po uzavretí kúpnej zmluvy.
Tvrdeniežalobkynejevzásadnomrozporesoskutkovýmitvrdeniamižalovanéhoopriebehuuzatvárania
kúpnej zmluvy a najmä ako už bolo konštatované vyššie s tvrdeniami svedka PhDr. M. H., ktorý kúpnu
zmluvu vyhotovoval a pred ktorým si žalobkyňa kúpnu zmluvu prečítala ešte pred jej podpísaním a
s jej obsahom súhlasila a zmluvu následne podpísala. Tým aj podľa odvolacieho súdu nepochybne

prejavilaajvovzťahukžalovanému,ktorýbolprítomnýpričítaníobsahukúpnejzmluvyajejpodpisovaní,
vôľu previesť mu vlastnícke právo k bytu za dohodnutú kúpnu cenu a on zas prejavil vôľu predmetný
byt za dohodnutú kúpnu cenu do svojho vlastníctva odkúpiť. Akákoľvek pochybnosť o vôli žalobkyne
previesť žalovanému vlastnícke právo k bytu za dohodnutú kúpnu cenu je aj vo vzťahu k žalovanému
vylúčená tým, že žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala potom ako sa s jej obsahom oboznámila, podpísala

následne aj návrh na vklad vlastníctva do katastra, pričom pod oboma jej podpismi na týchto listinách je
jej označenie - predávajúca. Teda neskoršie tvrdenia žalobkyne, že nevedela čo podpisuje, sú vyvrátené
výpoveďou svedka PhDr. M. H. a tiež samotným konaním žalobkyne po uzavretí kúpnej zmluvy. Sama
žalobkyňa vypovedala pred súdom prvej inštancie, že v deň keď kúpnu zmluvu podpísala vedela akúzmluvu podpísala, že podpísala kúpnu zmluvu, ktorou mu odpredáva byt za kúpnu cenu 15.000 eur
a na druhý deň po uzavretí kúpnej zmluvy si prišla prevziať kúpnu cenu 15.000 eur. Ak by žalobkyňa
nebola mala vôľu odpredať žalovanému predmetnú nehnuteľnosť, je aj podľa odvolacieho súdu logické,

že by si nebola išla prevziať kúpnu cenu, jej postup by nebol predsa smeroval k naplneniu kúpnej
zmluvy, ale bola by nepochybne konala tak, aby nedošlo k jej naplneniu a bola by postupovala tak akoby
kúpnu zmluvu nebola uzavrela. Ako už bolo uvedené aj vyššie žalobkyňa aj v liste podanom na kataster
nehnuteľností už po prevzatí kúpnej ceny uviedla, že odstupuje od kúpnej zmluvy, pretože jej nebola
zaplatená celá kúpna cena. Logicky, ak by nebola mala vôľu, ktorá bola prejavená v obsahu kúpnej

zmluvy, predmetný byt mu predať za dohodnutú kúpnu cenu, nebola by Okresnému úradu Prievidza,
katastrálnemu odboru oznamovala, že odstupuje od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie celej kúpnej ceny.
Ani v tomto písomnom podaní nie je ani len zmienka o tom, že by bola oklamaná, podvedená, že by
nemala vôľu nehnuteľnosť žalovanému odpredať, že by bola mala vôľu uzavrieť záložnú zmluvu, zmluvu
o pôžičke, ako neskôr uvádzala. Samotná žalobkyňa vo výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedla,
že okrem dátumu uvedeného na príjmovom pokladničnom doklade všetky ostatné údaje vypisovala

vlastnoručne sama, teda vrátane výšky sumy, účelu jej vyplatenia - predaj nehnuteľnosti. Teda aj z
konania žalobkyne po uzavretí -podpísaní kúpnej zmluvy, a to vypísaním výšky kúpnej ceny za predaj
nehnuteľností na príjmovom pokladničnom doklade žalobkyňa potvrdila, že žalovanému byt predala za
15.000eurazapredajbytusiprevzalakúpnucenuatýmajfaktickynaplnilaobsahkúpnejzmluvy.Kúpna
zmluvaoprevodenehnuteľnostijedvojstrannýmhmotnoprávnymúkonom,ktorýmusíspĺňaťpožiadavky

ustanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka pre právne úkony, ako prejav vôle účastníkov
v občianskoprávnych vzťahoch. Právny úkon musí byť okrem iného určitý (§ 37 ods. 1 OZ), nesmie
obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom
(§ 39 OZ), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej
listine. Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia

vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľnosti - jej účastníkov,
predmetu kúpy a kúpnej ceny a to ku dňu uzavretia takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený
len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. Ak nie je vôľa prevodcu dostatočne a
kvalifikovane prejavená zvlášť, ak zákon stanoví, že sa tak má stať písomne na jednej listine, nemôže
potom nedostatočne prejavená vôľa zakladať právne následky. Inými slovami, vykladať možno len to,

čo je v kúpnej zmluve nie celkom jednoznačne uvedené, či zmienené, nemožno výkladom nahradzovať
to, čo v nej chýba, resp. nie je ani naznačené alebo diametrálne odlišne uvedené. V spornej kúpnej
zmluve si účastníci zmluvy dohodli všetky základné dojednania, ktoré má kúpna zmluva obsahovať a to
predmet zmluvy a kúpnu cenu, táto zmluva je teda aj podľa odvolacieho súdu po formálnej obsahovej
stránke perfektná a súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal správne za to, že

kúpna zmluva je platná. Nevyplatenie plnej výšky kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy
absolútne, pretože tento právny úkon bol uzatvorený tak, ako vyžaduje zákon a nevyplatenie kúpnej
ceny je len dôvodom na odstúpenie od zmluvy, pričom žalobkyňa ani nepreukázala skutočnosť, že jej
bola vyplatená nižšia suma, ako je uvedená v kúpnej zmluve. Na príjmovom pokladničnom doklade
zo dňa 10.1.2017, sama žalobkyňa vyplnila prevzatie sumy 15000 eur z titulu predaja nehnuteľností.

V prípade, keby preberala nižšiu sumu, tak ju tam mohla uviesť, lebo ona sama uvedený pokladničný
dokladvyhotovovala.Pokiaľideonamietanétvrdenie,ževýškakúpnejcenybolanižšianežjevšeobecná
hodnota predmetu prevodu súd prvej inštancie rovnako správne uviedol, že vzhľadom na zmluvnú
voľnosť účastníkov kúpnej zmluvy, nespôsobuje táto skutočnosť, taký právny následok, aký vyvodzuje
žalobkyňa, teda neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou podľa § 365 ods. l

písm. b), h) CSP teda nie sú dané, pretože zo strany súdu prvej inštancie nebolo procesným postupom
znemožnené uplatnenie jej procesných práv, súd prvej inštancie vykonal všetky žalobkyňou označené
dôkazy, umožnil jej i odročovaním pojednávania účasť v súdnom konaní, i keď bola zastúpená právnym
zástupcom. Teda súd prvej inštancie svojim postupom umožnil žalobkyni jej procesné práva riadne
uplatniť. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, toto nie je v odvolaní konkretizované, pričom súd prvej inštancie
pri právnom posudzovaní spornej veci vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a podrobne
svoje právne úvahy rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd považuje za
správne, logické a zodpovedajúce skutkovým zisteniam ku ktorým súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania označeného aj žalobkyňou. Pokiaľ ide odvolací dôvod uplatnený v

odvolaní podľa § 365 ods. l pís. h) CSP spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani tento odvolací dôvod uplatnený
žalobkyňouniejedôvodný.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďžežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno
- nepreukázala neplatnosť kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie správne žalobu v celom rozsahu zamietol.10. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).