Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809207517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3809207517.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcov1/Z.Š.,narodenéhoXX.XX.XXXX,bývajúcehovS.,
S. XX, 2/ Z. Š., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v S., S. XX, proti žalovanému B. Š., narodenému XX.
XX. XXXX, bývajúcemu v S., V. A.. F.. C. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 17C/130/2009, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2014 sp. zn. 19Co/66/2012, 19Co/67/2012, 19Co/68/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. apríla 2014 sp. zn. 19Co/66/2012,
19Co/67/2012, 19Co/68/2012 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len „súd prvej
inštancie“) z 12. decembra 2011 sp. zn. 17C/130/2009, ktorým tento vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo žalovaného a pôvodnej žalobkyne Z. Š., rozhodol o trovách konania, o trovách štátu a
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Rovnakým rozhodnutím odvolací súd potvrdil aj uznesenia súdu prvej inštancie z 2. februára
2012 sp. zn. 17C/130/2009, ktorými súd prvej inštancie nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych
poplatkov a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a vecne nesprávne. Navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný odovzdal dovolanie na poštovú prepravu dňa 20. februára 2018, teda už za účinnosti zákona

č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ktorú
uvedený zákon nadobudol 1. júla 2016. Keďže lehota na podanie dovolania začala plynúť ešte pred
nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, splnenie podmienky, či dovolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, bolo potrebné v záujme zachovania zásady právnej istoty posúdiť podľa
právneho stavu platného a účinného v čase, kedy začala plynúť a uplynula lehota na podanie dovolania,
t. j. podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. - ďalej len

„O. s. p.“). Dôvodom na takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základného procesnoprávneho
princípu o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane legitímnych očakávaní sporových strán, v tomto konkrétnom prípade vo
vzťahuksplneniuzákladnýchprocesnoprávnychpodmienokdovolaciehokonania,medziktorénesporne
patrí práve včasnosť podania dovolania.

4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 Civilného sporového poriadku aj nedostatok osobitnej úpravy v
Civilnom mimosporovom poriadku), sa v prvom rade zaoberal tým, či ho žalovaný podal v zákonom
stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

5. Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné
uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

6. Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota
bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

7. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. platilo, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatoklehotyaakhovmesiacinebolo,poslednýmdňommesiaca.Akkonieclehotypripadolnasobotu,

nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde
alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.

9. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručovaný do vlastných
rúk zástupkyni žalobcu 1/ JUDr. Valérii Cechovej, zástupcovi žalobkyne 2/ Z. Š. a zástupkyni žalovaného
JUDr. Zlatici Hammerovej. Zástupkyni žalobcu 1/ bol rozsudok odvolacieho súdu doručený dňa 7. júla
2014, zástupcovi žalobkyne 2/ dňa 2. júla 2014 a zástupkyni žalovaného dňa 2. júla 2014. Predmetný
rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 7. júla 2014 (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Zákonom stanovená

jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila žalovanému uplynutím dňa 7. augusta 2014.

10. Žalovaný, ako to vyplýva z odtlačku poštovej pečiatky na obálke, obsahom ktorej bolo predmetné
dovolanie (č. l. 366), podal dovolanie na poštovú prepravu dňa 20. februára 2018, teda zjavne
oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej

jednomesačnej lehoty.

11. Najvyšší súd vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol účastník podať dovolanie,
nebolo možné odpustiť, dovolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol [§ 447 písm. a) C. s. p.].

12. Navyše žalovaný podľa obsahu spisu nemá právnické vzdelanie a nejde ani o žiadny z prípadov,
na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 429 ods. 2 C. s. p. V uznesení súdu prvej inštancie z 26. marca
2018 sp. zn. 17C/130/2009, ktoré bolo žalovanému doručené 4. apríla 2018, bol žalovaný riadne
poučený podľa § 429 ods. 1 C. s. p. o osobitných podmienkach dovolacieho konania, a to o povinnom
zastúpení advokátom a o nevyhnutnosti spísania dovolania a iných podaní advokátom. Žalovaný aj

napriek riadnemu poučeniu obsiahnutému v spomenutom uznesení súdu prvej inštancie plnomocenstvo
na zastupovanie v dovolacom konaní udelené advokátovi nepredložil. Dovolanie má preto aj vadu podľa
§ 429 ods. 1 C. s. p., ktorú žalovaný ani do rozhodnutia najvyššieho súdu neodstránil, čo je ďalším
dôvodom na odmietnutie dovolania.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobcom ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli (R
72/2018).

14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.