Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214729
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812214729.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava,
Plynárenská 7/A, IČO: 35 730 978, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o, so sídlom
Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: W.Á. I., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX,
zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Vranov
nad Topľou, 1. mája 1246, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 14.888,06 eur s prísl., na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.6.2014 pod č. k. 11Cb/24/2013-160,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výrokoch o trovách
konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 5.284,76 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 9.2.2010 do zaplatenia, do 3 dní
od jeho právoplatnosti. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania a že zároveň je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 267,90 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 561,06 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
14.888,06 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9.2.2010 do zaplatenia, dôvodiac, že
dňa 7.5.2008 uzavrel so žalovaným (pod obchodným menom: W. I., IČO: 41 389 221) kúpnu/leasingovú
zmluvu č. XXXXXXXX (ďalej len „LZ“). Jej predmetom bol ťahač Mercedes Benz ACTROS 1843LS,
VIN: WDB9540331K513008. Predbežná kúpna cena predmetu leasingu predstavovala 24.895,44 eur
bez DPH, v tom prvá zvýšená splátka vopred vo výške 2.489,54 eur bez DPH. Neoddeliteľnou súčasťou

LZ boli aj Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) pre technológie, dopravné zariadenia a
motorové vozidlá nad 3,5 t, ako aj Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX
(splátkový kalendár k LZ), v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mesačné splátky
č. 1 až 36, každú vo výške 980,51 eur, splatné vždy k 5. dňu mesiaci počnúc dňom 05.06.2008.
Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v predpise splátok, žalobca v
súlade s čl. 9 VZP predčasne ukončil leasingovú zmluvu a dňa 30.11.2009 vyúčtoval svoje nároky

voči žalovanému formou protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Jednotlivé nároky
vyplývali z neuhradených splátok, nesplatenej istiny, neuhradených penalizačných faktúr, nákladov
žalobcu spojených s predmetom leasingu (označené ako „iné nedoplatky a náklady nerefa“). V
prospech žalovaného bol zaúčtovaný výťažok z predaja predmetu leasingu a nespotrebovaná časť
neamortizovanej 1. zvýšenej splátky. Celkový nedoplatok žalovaného tak predstavoval sumu 15.308,70
eur, pričom príslušné dokumenty boli žalovanému doručené dňa 01.02.2010. Lehota na plnenie mu

uplynula dňa 08.02.2010, keďže bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa obdŕžania výzvy.
Pohľadávkažalovanéhobolataktiežzníženáoodpisvovýške420,64euraaktuálnahodnotanedoplatkupredstavuje preto celkom sumu 14.888,06 eur. Keďže zmluvný úrok z omeškania nebol medzi stranami
v LZ dohodnutý, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
09.02.2010 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca od neho
žiada veľmi vysokú sumu. On osobne od 17.02.2009 písal žalobcovi listy a žiadal ho o prerušenie zmluvy
z dôvodu krízy v podnikateľskej sfére, do ktorej sa dostal aj on. Na jeho listy však žalobca nereagoval.
Teda, ak by žalobca na jeho listy reagoval, nemusela sa vec skončiť pred súdom. V odpore ďalej

namietal neprimerane vysoké zmluvné pokuty, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu
žiadal o ich zníženie. Taktiež poukázal na to, že v zmysle LZ on osobne zmluvu nemohol zo žiadneho
dôvodu jednostranne ukončiť, hoci žalobca toto právo mal. V tomto smere je LZ nevyvážená a obsahuje
neprimerané obchodné podmienky. Ďalej tvrdil, že od začiatku mal s užívaním motorového vozidla
problémy technického charakteru, ktoré konkrétne opísal. Preto žiadal od žalobcu náhradu škody z titulu
nákladov, ktoré musel vynaložiť na jeho opravu.

Na základe vykonaného dokazovania a s použitím ustanovení § 489 ods. 1, 2, § 490, § 491, § 492, §
496 ods. 1, 2, § 265, § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 3, § 349 ods. 1, 2, 3, § 350
ods. 1, 2, § 351 ods. 1, 2, § 373, § 374 ods. 1, 2, 3, § 376, § 377, § 378, § 379, § 380, § 382, § 383,
§ 385 Obch. zákonníka, § 420 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 Obč. zákonníka a § 300, § 301, §

302 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je iba čiastočne dôvodný. Teda mal za preukázané,
že podľa čl. 2 LZ hodnota prenájmu - predmetu (kúpna cena) bola uvedená vo výške 750.000,- Sk.
Počet leasingových splátok bol 36 v splátkovom období mesačne, pričom splatnosť bola dohodnutá k 5.
dňu v mesiaci. Žalovaný mal zaplatiť prvú zvýšenú splátku vo výške 10 % z obstarávacej ceny vozidla
bez DPH. Listom zo dňa 14.07.2009 žalobca od zmluvy odstúpil v zmysle čl. 9 a naplnenia bodov 2.1

VZP, pričom žalovaného vyzval na odovzdanie predmetu leasingu do 5 dní odo dňa doručenia výzvy v
priestoroch spoločnosti žalobcu. Ďalej zistil, že celkovo žalovaný v prospech žalobcu z titulu leasingovej
zmluvy uhradil celkom 11.142,24 eur. Preto uznal ako dôvodný nárok žalobcu na úhradu splátok do
odstúpenia od leasingovej zmluvy. Ide o 14 splátok po 980,51 eur a jednej mimoriadnej splátky splatnej
pri podpise vo výške 2.489,54 eur, spolu vo výške 16.216,68 eur. Ďalej žalobcovi priznal aj zmluvnú

pokutu vo výške 210,32 eur, ku ktorej dospel po znížení o polovicu z uplatnenej sumy 420,64 eur, a
to po zhodnotení celého prípadu a okolností, za ktorých došlo k porušeniu povinnosti žalovaným ako
nájomcom, ako aj po zohľadnení jeho snahy ešte pred podaním žaloby sa so žalobcom dohodnúť (súd
v tejto súvislosti využil moderačné právo podľa § 301 Obch. zákonníka). Keďže žalovaný na splátkach
leasingu žalobcovi uhradil celkom 11.142,24 eur, celkový jeho dlh takto predstavuje 5.284,76 eur, na

ktorú istinu žalovaného zaviazal.

Zároveň z tejto dlžnej sumy priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.02.2010,
t. j. odo dňa, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania v zmysle výzvy zo dňa 28.1.2010,
do zaplatenia.

Čo sa týka uplatnených nákladov v súvislosti s odtiahnutím motorového vozidla vo výške 612,76 eur,
zvyšnému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a v súvislosti so zvyšnými účtovanými položkami,
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Celkove vyčíslenie dlhu označeného ako finančné vyrovnanie
zo dňa 30.11.2009 považoval za absolútne nedôvodné, a ustanovenia zmluvy, podľa ktorých žalobca

takto postupoval, za rozpor s dobrými mravmi. Minimálne to, že žalovaný nemohol žiadnym spôsobom
ukončiť zmluvu, svedčí o jeho nerovnoprávnom postavení najmä v súvislosti s čl. 8, 9 VZP, aj keď na
jeho strane ide o podnikateľa.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to podľa pomeru úspechu

vo veci. Žalobca bol úspešný v spore na 35 %, úspech žalovaného predstavuje 65 %, teda úspech
žalovaného prevyšuje o 30 %. Tomuto prevyšujúcemu úspechu zodpovedajú z celkových uplatnených
trov právneho zastúpenia žalovaným (zo sumy 1.870,22 eur) trovy vo výške 561,06 eur a z poplatku z
odporu vo výške 267,90 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vo výrokoch o trovách konania podal
žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na
ďalšiekonanie.Zanajzásadnejšiuskutočnosť,prektorúnapádarozsudok,považujenedostatočné,resp.
nesprávne právne posúdenie veci. Súd na jednom mieste v odôvodnení rozsudku cituje ustanoveniaObchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o kúpe prenajatej veci a na ďalšom mieste, bez ďalšieho
konštatuje, že ide o nájom. Takéto právne posúdenie je nesprávne a navyše zmätočné, keď súd
absolútne opomenul skutočnosť, že ide o nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa ustanovení § 262 ods.

1 Obch. zákonníka, ktorú je zároveň možné kvalifikovať aj ako zmiešanú zmluvu obsahujúcu prvky
viacerých zmluvných typov, ako aj vlastnú úpravu práv medzi ním a žalovaným. Definíciou finančného
leasingu a vymedzenie jeho právnej podstaty možno prevziať z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 31Cdo/4356/2008, z ktorého jeho podstatné časti v odvolaní zároveň cituje. Teda jeho
nárok na zaplatenie zostatku istiny, t. j. zostatku obstarávacej ceny predmetu leasingu, má charakter

peňažného nároku, ktorý je imanentnou súčasťou záväzkov z leasingovej zmluvy. To sa týka aj splátok
splatných do ukončenia LZ a doposiaľ nezaplatených úrokov. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že v
konaní neuplatňuje nárok na zaplatenie nájmu (leasingových splátok) za dobu po ukončení LZ. Pokiaľ
si uplatnil aj zaplatenie nesplatenej istiny 15.956,86 eur, tento jeho nárok má úplne odlišnú podstatu.
Ďalej poukázal aj na otázku nároku na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny (zostatku) obstarávacej
ceny predmetu leasingu po zohľadnení výťažku z jeho ďalšej realizácie - predaja/re-leasingu, čomu

zodpovedá aj dlhodobá ustálená rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach (napr. I. ÚS 87/93, PL.
ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Preto očakáva, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v
predmetnom konaní. Taktiež oddelene je možno formulovať otázku týkajúcu sa zohľadnenia re-predajnej
ceny predmetu leasingu, pričom tu žiada prihliadnuť aj na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 23Cdo 3929/2011. Povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť vzťahujúca sa

pri neprimeranosti re-predajnej ceny predmetu leasingu v konaní zaťažuje výlučne žalovaného, keď
žalobca je ako vlastník oprávnený nakladať s predmetom leasingu, a v rámci takéhoto dispozičného
úkonu je oprávnený vytvárať tiež dojednanie o re-predajnej cene predmetu leasingu. Žalobca je ako
vlastníkoprávnenýnakladaťspredmetomleasingu,avrámcitakéhotodispozičnéhoúkonujeoprávnený
vytvárať tiež dojednania o predajnej cene predmetu leasingu. Prípadný nárok žalovaného vzniknutý v

dôsledku obchodnej neobratnosti alebo zlého úmyslu žalobcu, čo zásadne odmieta, by mal charakter
nárokuzbezdôvodnéhoobohatenia,atedamožnopredpokladaťnevyhnutnosťjehoriadnehouplatnenia
zo strany žalovaného. Taktiež v tejto súvislosti dôkazné bremeno znáša žalovaný. Taktiež žalovaný v
celom konaní nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie neprimeranosti re-predajnej ceny
predmetu leasingu. Z tohto dôvodu je neopodstatnené jeho tvrdenie, že za takúto kúpnu cenu by vozidlo

kúpil aj on. Taktiež bez náležitého odôvodnenia súd prvého stupňa konštatuje, že postup žalobcu bol
v rozpore s dobrými mravmi. Toto konštatovanie považuje za nesprávne a rovnako nepreskúmateľné,
pretože práve použitie kategórie rozporu s dobrými mravmi musí byť obzvlášť precízne odôvodnený, čo
konajúci súd úplne opomenul, ak sa obmedzil iba na jednoduché konštatovanie. Zároveň súd opomenul
zohľadniť, že ide o obchodnoprávny vzťah a nie vzťah občianskoprávny (teda aj podnikateľský). Toto

obdobne platí aj pre úvahu súdu týkajúcu sa využitia moderačného práva v súvislosti so znížením nároku
na zmluvnú pokutu. On ako žalobca v tomto prípade neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, a ak
došlo k zrušeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, tak iba z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že výroky rozsudku o náhrade trov konania majú svoj
podklad vo výroku vo veci samej, týmto podáva odvolanie aj proti výrokom o náhrade trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 24.9.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel

k záveru, že jeho odvolanie je plne dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho nárok v prevyšujúcej časti
zamietol a zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania, v tejto súvislosti nesprávne zistil skutkový stav
a nesprávne ho aj právne posúdil.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa nárok žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, pričom

zrejme vychádzajúc z protokolu o finančnom vysporiadaní LZ zo dňa 30.11.2009 (č. l. 18) a špecifikácie
uplatneného nároku čo do výšky zo dňa 4.3.2014 (č. l. 74), zamietol zvyšné položky tam uvedené, okrem
14 splátok po 980,51 eur, jednej mimoriadnej splátky splatnej pri podpise LZ vo výške 2.489,54 eur a
polovice uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 210,32 eur. Teda nepriznal žalobcovi nárok z titulu ďalších
leasingových splátok po ukončení LZ, rozdiel medzi cenou motorového vozidla uvedenej v nájomnej

zmluve a sumou 6.000,- eur, za ktoré ho žalobca následne predal tretej osobe, dôvodiac, že jeho postup
bol v rozpore s dobrými mravmi. To isté sa týka aj zvyšnej polovice zmluvnej pokuty. Taktiež mu nepriznal
náklady súvisiace s odtiahnutím motorového vozidla vo výške 612,76 eur.Čo sa týka zamietajúcej časti nároku žalobcu, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tzv. leasingová
zmluva je ako právny vzťah judikovaná nielen českou judikatúrou, ale je dostatočným spôsobom aj
slovenskou legislatívou, ktorá pojednáva aj o tom, aké sú nároky leasingového prenajímateľa (vlastníka)

pri odstúpení od leasingovej zmluvy. Preto ohľadom zamietajúcej časti nároku žalobcu okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo dopad aj na nesprávne právne posúdenie zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi.

Je potrebné prisvedčiť tomu odvolaciemu dôvodu žalobcu, v ktorom poukazuje predovšetkým na

rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/4356/2008, ktorý sa touto problematikou
zaoberá, teda zaoberá sa aj oprávnenosťou nárokov leasingového prenajímateľa vzniknutých po
odstúpení od leasingovej zmluvy. Prinajmenšom z označeného rozsudku bude musieť súd prvého
stupňa vychádzať po vrátení veci ohľadom nového posúdenia oprávnenosti nárokov žalobcu v súvislosti
so zamietajúcou časťou rozsudku.

Pokiaľ súd prvého stupňa niektoré uplatnené nároky žalobcu zamietol z dôvodu jeho konania v rozpore
s dobrými mravmi, v tejto súvislosti odvolací súd uzatvára:

Podľa § 301 Obch. zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho

rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,
ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..

Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné právo súdu. Hranicou, pod ktorú zníženie nemôže ísť,
je škoda vzniknutá do doby súdneho rozhodnutia. Teda dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa znížil

uplatnenú zmluvnú pokutu na polovicu, nemajú oporu v tomto ustanovení (vôbec nebola skúmaná
hranica, pod ktorú zníženie nemôže ísť, t. j. o skúmanie škody, ktorá by mala vzniknúť niektorému z
účastníkovLZdodobysúdnehorozhodnutia).Pretoodôvodnenierozsudkuohľadomzníženiauplatnenej
zmluvnej pokuty na polovicu v súvislosti s týmto ustanovením neobstojí.

Pokiaľsúdprvéhostupňavodôvodnenírozsudkukonštatuje,žecelkovévyčísleniedlhuoznačenéhoako
finančné vyrovnanie zo dňa 30.11.2009 (č. l. 18) je absolútne nedôvodné, a ustanovenie zmluvy, podľa
ktorých žalobca takto postupoval, je v rozpore s dobrými mravmi, tento záver taktiež nemožno uznať.
Pojem „rozpor s dobrými mravmi“ totiž možno spájať napr. so vzťahom spotrebiteľským, kde vo vzťahu k
dodávateľovi na druhej strane vystupuje spotrebiteľ, teda v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka

a súvisiacich predpisov na ochranu spotrebiteľa. V predmetnom zmluvnom vzťahu, ktorý bol založený
leasingovou zmluvou, žalovaný vystupuje nie ako fyzická osoba (spotrebiteľ), ale vystupoval až do jeho
skončenia ako podnikateľ. Preto sa na neho vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý skôr
používa pojem napr. „obchodné zvyklosti“, resp. „poctivý obchodný styk“. Teda správanie sa žalovaného
do skončenia zmluvného vzťahu, ako aj konanie žalobcu v tejto súvislosti nemožno považovať ako

postup za rozpor s dobrými mravmi, teda tak, ako ho definoval súd prvého stupňa ohľadom zamietajúcej
časti nároku žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej
časti a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie (§

221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa sa znovu zaoberať zamietajúcou časťou nároku
žalobcu, vychádzať pritom prinajmenšom zo stanoviska Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8.9.2010, sp.
zn. Cpjn 204/2007 a z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/3929/2011, a to

v súvislosti s nárokmi leasingového prenajímateľa po odstúpení od LZ. Až po doplnení dokazovania v
naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť o zvyšnom nároku žalobcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.