Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/291/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5809204668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej,
v právnej veci žalobcov: 1/ C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. C. XXX, 2/ L. L., rod.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. C. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Ľubicou Sopkovou,
advokátkou so sídlom U. X, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,
XXX XX F., 2/ RSDr. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, XXX XX A., Česká republika, zastúpený
splnomocnencom žalovaným 4d/, 3a/ V. Q., bytom G. 4XXX/X, XXX XX T., Česká republika, 3b/ J. L.,
bytom M. XXX, XXX XX W. M. T., Česká republika, 3a/ a 3b/ zastúpené splnomocnencom žalovaným

3c/, 3c/ L. M., bytom P. XXX, XXX XX L. B., Česká republika, 3d/ P. W., bytom C. XXXX/XX, XXX XX S.,
Česká republika, zastúpená splnomocnencom žalovaným 3c/, 3e/ F. M., bytom M. XXX, XXX XX W. M.
T., Česká republika, zastúpený splnomocnencom žalovaným 3c/, 4a/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
M. XX, XXX XX N., Česká republika, 4b/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX P. I., Česká
republika,4ca/D.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.B.XX,XXXXXW.B.,Českárepublika,4cb/D.W.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. B. XX, XXX XX W. B., Česká republika, 4ca/ a 4cb/ zastúpený splnomocnencom
žalovaným 4d/, 4d/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, XXX XX L., Česká republika, 4e/ F. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, Česká republika, zastúpený splnomocnencom žalovaným 4d/, 5/ Ing.
W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX U. XXX - K., Česká republika, v spore o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade a odvolaní žalovaných v rade 3c/
a 4d/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/173/2009-419 zo dňa 6. apríla 2018 v časti
výroku II. a IV., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. a IV. p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Krajský súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 5C/173/2009-419 zo dňa 6. apríla 2018 rozhodol:
I. Súd konanie proti žalovanému 1/ zastavil. II. Súd žalobu zamietol. III. Žalovanému 1/ proti žalobcom
nárok na náhradu trov konania nepriznal. IV. Žalovaným 2/ až 5/ proti žalobcom nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 pozemkov v k.ú. a obci G. C., a to pozemno-knižná
parcela č. 222, pkvl. č. XXX, parcela UO (určeného operátu) č. 38 o výmere 2665 m2, parcela určeného
operátu č. 44 o výmere 725 m2, parcela určeného operátu č. 51 o výmere 4512 m2. Uvedené žiadali
na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca žalobcov W. L. (otec žalobcu v 1/ radeC. L.) nadobudol od T. Q. st. viacerými kúpnymi zmluvami v rokoch 1953 - 1966 spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti - pozemku pkparc.č. 222 k.ú. a obci G. C. v rozsahu 1/8-iny, t.j. 45/360-in. Uvedené
skutočnosti preukazujú kúpno-predajná zmluva z 9.8.1953 a z 21.3.1956, Obecné svedectvo MNV obce

G. C. z 21.3.1956 a potvrdenie pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Námestove zo dňa 30.10.1956.
Notárskou zápisnicou č. N 126/94, NZ 303/94 vydanou notárkou JUDr. Margitou Kakačkovou, Notársky
úrad M., bolo osvedčené vlastníctvo žalobcov k pozemku - pk parc. č. 222 o veľkosti 45/360-in z pk
protokoluč.159,podAIr.č.1,podB28aichvlastníctvobolozapísanénaLVč.XXXXpreobecak.ú.G.C.
pod B2. T. Q. st. však aj naďalej ostal v pozemkovej knihe zapísaný ako pk vlastník z protokolu č. 159 pod

B28 v podiele 45/180, hoci jeho podiel mal byť ponížený o predanú časť v podiele 45/360-in. Následne
na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/52/08, ktoré bolo zapísané do katastra záznamom pod Z
1677/08 bol aj napriek predchádzajúcemu odpredaju časti pozemku zapísaný právny nástupca T. Q. st.,
- T. Q. ml., ktorý sa stal spoluvlastníkom v podiele 60/180-in. Tým došlo základe § 36a Katastrálneho
zákona k zániku spoluvlastníctva žalobcov, ktoré im dovtedy svedčilo podľa LV č. XXXX pre obec a k.ú.
G. C..

Strana žalovaných (niektorí z nich si priali byť vylúčení z konania z dôvodu, že nechceli žiaden podiel
po svojich predkoch - S. L., spočiatku F. F., D. W. st. a D. W. ml., W. A.), prípadne sa k nároku nevedeli
vyjadriť a žalovaní, ktorí popierali nárok žalobcov z dôvodu, že sú oprávnenými dedičmi a vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré nadobudli dedením po svojich predkoch a nikoho nepodviedli. Niektorí žalovaní
ani nechceli vystupovať v konaní na strane žalovaných z dôvodu, že nemali vedomosť o tom, že by

ich právni predchodcovia (zväčša) starí rodičia vlastnili nejaké nehnuteľnosti (sporné pozemky) v G. C.,
keďže v čase, keď odchádzali do Čiech, všetok majetok na Slovensku predali.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že žalobu je dôvodné
zamietnuť. Žalobcovia pozemky označili zápisom podľa pozemnoknižného stavu ako PK parc. č. 222,
PK vl. č. XXX, parcela UO č. 38 o výmere 2665 m2, parcela UO č. 44 o výmere 725 m2 a parcela

UO č. 51 o výmere 4512 m2 v celosti. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k týmto pozemkom,
ktoré sú evidované v pozemnoknižnom stave (t.j. evidované v pozemkovej knihe) na tzv. hluchom liste
vlastníctvač.XXXXsodkazomnaurčenýoperátvychádzajúczRegistraobnovenejevidenciepozemkov
(ROEP) z dôvodu, že k zápisu diela ROEP pre k.ú. G. C. nedošlo. Takto žiadaný výrok rozsudku by bol
nevykonateľný a nezapísateľný do katastra nehnuteľnosti.

Rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor bolo dňa 08.03.2016 č. OU-
NO-PLO-2016/001140-1 v rozsahu 1/3-iny, teda nie v celosti ako znel pôvodný návrh žalobcov pre
komisiu ROEP, že žalobca v 1/ rade je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, t.j. PK parc. č. 222 z
pk protokolu č. 159, parcela UO č. 38 v podiele 1/3-ina z výmery 2665 m2, č. 44 v podiele 1/3-ina z
výmery 725 m2 a č. 51 v podiele 1/3-ina z výmery 4512 m2, pretože ich nadobudol vydržaním dňom

1.1.1992 po právne evidovanom vlastníkovi D. L.. Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný nepotvrdil
vlastníctvo k týmto parcelám určeného operátu v podiele 2/3-ín účasti k celku, keďže v tomto rozsahu
sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aktuálne evidovaní vlastníci na LV č. XXXX pre obec a k.ú. G. C..
Toto rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odbor pozemkový odbor pozemkový a lesný č. OU-
NO-PLO-2016/001140 zo dňa 8.3.2016 nebolo zaznamenané v katastri nehnuteľnosti z dôvodu, že ku

dňu 28.09.2017 (č.l.247) nebol schválený operát ROEP a dielo ROEP nebolo zapísané do katastra
nehnuteľností. Uvedená okolnosť bola dôvodom späťvzatia žaloby proti žalovanému v 1/ rade, ktorý so
späťvzatím súhlasil, preto súd konanie proti žalovanému v 1/ rade podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
Teda po schválení diela ROEP bude žalobca v 1/ rade v podiele 1/3-iny účasti zapísaný ako vlastník v
rozhodnutí špecifikovaných nehnuteľností. Keďže v tejto časti mu vlastníctvo svedčí, nie je potrebné ho

opätovneurčiťrozhodnutímsúdu,keďžeschválenímdielaROEPdôjdekzápisuuvedenéhorozhodnutia.
Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, keď žiadali určiť vlastníctvo aj rozhodnutím okresného úradu
nepotvrdenému vlastníctvu v rozsahu 2/3-ín, no aj v tejto časti musel žalobu zamietnuť, pretože ak by
súd takej žalobe vyhovel, rozsudok by bol nevykonateľný pre neurčitý predmet žaloby. Konštatoval,
že ak predmetom petitu boli označené nehnuteľnosti, nie je postačujúce, aby tieto boli označené len

podľa údajov v pozemkovej knihe, pretože tieto údaje (parcelné číslo, druh pozemku, jeho výmera)
vychádzajú zo stavu, ktorý bol zaznamenaný pred mnohými desaťročiami a nie v ojedinelých prípadoch
aj niekoľkými storočiami a najmä z hľadiska výmery pozemnoknižných parciel, ktorá je v pozemkovej
knihe nepresná a za ktorú pozemková kniha ani nikdy nezodpovedala, ako i z hľadiska možnej a častej
reálnej deľby pozemnoknižných parciel je podľa názoru súdu nevyhnutné z hľadiska presnosti, určitosti

a vykonateľnosti navrhovaného výroku, aby bola nehnuteľnosť v žalobnom petite identifikovaná podľa
stavu v katastri nehnuteľnosti, resp. minimálne označená tak, aby bolo zrejmé, aké sú jej hranice a
výmera v súčasnej podobe. Uvedená požiadavka vyplýva aj z ust. § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho
zákona č. 162/1995 Z.z. Preto musel žalobu zamietnuť, keď zároveň podotkol, že v prípade, ak poskončení ROEP a schválení operátu dôjde k zápisu tohto diela, žalobcom nič nebude brániť, aby sa
domáhali určenia vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré budú vymedzené nielen ich popisným,
ale aj grafickým určením v rozsahu 2/3-ín. Teda predmetný rozsudok nebude tvoriť prekážku rozsúdenej

veci, pretože bude absentovať podmienka totožnosti predmetu sporu.
Súd prvej inštancie považoval za potrebné ďalej uviesť vo vzťahu k neexistujúcemu vlastníctvu žalobcov
v rozsahu 2/3-ín k sporným nehnuteľnostiam, že mal zistené, že dňa 9.8.1953 bola uzavretá právne
neperfektná kúpna zmluva medzi predávajúcim T. Q. a kupujúcim L. W. a dňa 21.2.1956 ďalšia zmluva,
kde ako predávajúci vystupoval T. Q. a ako kupujúci W. L.. Uvedené zmluvy podľa názoru súdu prvej

inštancie predstavovali právny titul pre právneho predchodcu žalobcu v 1/ rade (jeho otca W. L.), ktorý
sa na ich základe ujal užívania sporných nehnuteľností a v užívaní nebol nikým rušený. Svedčí o tom aj
„čestné vyhlásenie“ dvoch právnych nástupcov pozemno-knižného vlastníka T. Q. st., a to dcéry V. B.,
rod. Q., ktorá v ňom potvrdila, že ich otec v rokoch 1953 - 1966 na základe viacerých kúpnopredajných
zmlúv odpredal spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti pk parc. 222 z protokolu č. 159 A I., r.č. 1, pod
B28 v k.ú. G. C.. Rovnaké čestné vyhlásenie dňa 23.03.2009 vyhlásila aj T. Q., rod. R. - manželka

neb. T. Q. st. Následne z dôvodu, že bývalej Správe katastra Námestovo bolo doručené Osvedčenie o
dedičstve sp. zn. 1D/52/08 po pozemno-knižnom vlastníkovi T. Q. st., v rámci ktorého bol prejednaný
aj podiel pod B28 na parc. č. 222, z prot. č. 159 vlastníctvo žalobcov zaniklo, keď správa katastra
podľa § 36a Katastrálneho zákona musela vykonať zápis tohto dedičského rozhodnutia, keďže toto
malo povahu verejnej listiny. Spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa tak stali žalovaní, resp. ešte

stále ich právni predchodcovia. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ostatní na LV č. XXXX zapísaní
spoluvlastníci sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti buď titulom dedenia pod 2D/124/04 (B. M., W. F. RSDr.,
L. K.) a titulom osvedčenia o držbe na základe N 883/94, kedy sa stala spoluvlastníčkou neb. T. P..
Zároveň súd podotkol, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k 1/2-ici z podielu pozemno-
knižného spoluvlastníka pod B28 a nie vo vzťahu k iným podielom ostatných spoluvlastníkov, od ktorých

nadobudli spornú nehnuteľnosť vymenovaní žalovaní (niektorí z nich už aj nebohí). Keďže nie je známa
výmera, do akej mohli nadobudnúť vlastníctvo žalobcovia a do akej výmery svedčí vlastníctvo právnym
predchodcom žalovaných, keďže výmera pozemkovej knihy nebola záväzná, práve preto je nutné podať
žalobu po zápise diela ROEP a následne presne určiť nielen popisné, ale aj graficky polohové určenie
pk. parc. č. 222, čo však musí byť predmetom novej žaloby, pretože akékoľvek rozhodnutie vydané v

tomto konaní, by bolo nevykonateľné a nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď prihliadol
na dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie videl v tom, že ide o spor, ktorý trval už dlhšiu dobu práve
pre prebiehajúcu ROEP, v rámci ktorej aj napriek snahe o mimosúdne vyriešenie sporu, nedošlo k
akceptácii dohody v celom jej rozsahu, z ktorého dôvodu vydaniu rozhodnutia Okresného úradu, odboru

pozemkového a lesného došlo až dňa 8.3.2016, ktorým sa potvrdilo vlastníctvo žalobcov k spornej
nehnuteľnosti len v časti. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že ak by bol schválený určený operát a došlo
by k zápisu diela ROEP, v podstate obe sporové strany by mohli usporiadať svoje vlastníctvo v súlade
s právnymi skutočnosťami (vydržaním, nadobudnutím dedičstva), pričom práve aktuálne nepresné a
nezáväzné popisné a grafické určenie sporných pozemkov spôsobuje nepochopené vlastnícke vzťahy

medzi stranami sporu. Preto súd rozhodol tak, že žalovaným 2/ až 5/ nárok na náhradu trov nepriznal.
V pomere medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade, proti ktorému bolo konanie zastavené, súd o trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Hoci žalobcovia zobrali žalobu späť, kedy by zásadne platilo, že procesne zavinili zastavenie
konania, stalo sa tak práve z dôvodu, že počas konania došlo k vydaniu rozhodnutia Okresného úradu,

odboru pozemkového a lesného, ktoré potvrdilo vlastnícke právo žalobcu v 1/ rade na podiel žalovaného
v 1/ rade, ktorý s tým súhlasil a napokon súhlasil aj so späťvzatím žaloby proti nemu. Zároveň žalovaný
v 1/ rade nárok na náhradu trov priznať ani nežiadal.

2. Proti tomuto rozsudku v časti IV. podali v zákonom stanovenej lehote odvolaní žalovaný v rade 3c/

L. M. a žalovaný v rade 4d/ U. F.. V odvolaní zhodne uviedli, že v danej veci nie sú dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby im nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že práve preto, že
spor trvá dlhú dobu, je potrebné žalovaným, ktorí ho museli strpieť, nahradiť trovy konania. Nie je pravda,
že nedošlo k dohode, je pravdou, že nemohlo dôjsť k dohode vinou strany žalujúcej. Žalobcovia sa
o dohodu s nimi ako žalovanými ani nepokúsili a vtiahli ich do tohto sporu. Namietali, že petit žaloby

je nesprávny, nevykonateľný a je ho potrebné zamietnuť. Ani komisia ROEP nemohla rozhodnúť o
nespôsobilom návrhu žalobcov. Pokiaľ žalobcovia nepochopili vlastnícke vzťahy, nemožno to prirátať na
ťarchu žalovaným. Oni ako žalovaní museli cestovať na súd do iného štátu stovky kilometrov, prespávať
v aute, neskôr, keď boli chorí, tiež v hoteli. Spor ich značne a dlho zaťažoval psychicky. Preto navrhujú,aby odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalovanému v rade 3c/ Ing. L.
M. a žalovanému v rade 4d/ U. F. prizná náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalovaných v rade 3c/ a 4d/ sa písomne vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že v
uvedenom prípade súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil použitie ustanovenia o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa na rozhodnutie o náhrade trov konania. Správne zohľadnil pomery oboch strán, ich
oprávnené záujmy a postoje v konaní. Rovnako správne prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu, v
ktorom obe sporové strany mohli usporiadať svoje vlastníctvo v súlade s právnymi skutočnosťami, avšak

z dôvodu aktuálne nepresného a nezáväzného popisného a grafického určenia sporných pozemkov
(prebiehajúci ROEP) tak učiniť nemohli. Náklady v konaní, ktoré vznikli stranám v súvislosti s cestovaním
do miesta konania, resp. náklady na preukázanie dôkazov sú bežnými nákladmi konania, ktoré vznikajú
pri súdnom konaní a sú bežnou súčasťou procesného útoku, resp. procesnej obrany strán konania.

4. Proti výroku II. rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade.

V odvolaní uviedli, že nesúhlasia so zamietnutím žaloby a zdôraznili, že dňa 26.07.1994 v prospech
žalobcov bolo vydané notárske osvedčenia N126/94, NZ303/94 notárkou JUDr. Margitou Kakačkovou,
ktorá osvedčila vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnosti - PK parc. č. 222 o veľkosti 45/360 z
pozemno-knižného protokolu č. 159 pod AI, radové číslo 1, pod B28. Následne boli žalobcovia na
základe uvedeného osvedčenia zapísaní na tzv. hluchom LV č. XXXX pre obec a k. ú. G. C. pod

B2 v podiele 45/360 k celku. Na podklade notárskeho osvedčenia N126/94, NZ 303/94 bola Správa
katastra Námestovo povinná vykonať zápis podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. pre k. ú. G. C.
v prospech žalobcov v podiele 45/360 na parc. č. 222 zapísanú v pozemno-knižnom protokole č.
159 a následne bola povinná upraviť veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ktorý svedčal v prospech T.
Q. staršieho, a to tak, že jeho vlastnícky podiel mal byť znížený o polovicu, t. j. na veľkosti 45/360

vzhľadom k celku. Keďže T. Q. starší zostal aj naďalej v pozemkovej knihe zapísaný ako pozemno-
knižný vlastník z protokolu č. 159 pod B28 v neponíženom podiele 45/180, po prejednaní dedičstva
bolo Správe katastra Námestovo doručené Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/52/08, v rámci ktorého
bol prejednaný aj podiel pod B28 na parc. č. 222 z protokolu č. 159. Tým bolo vlastnícke právo
žalobcov vymazané z príslušného listu vlastníctva. Žalobcovia považujú za neprípustné, aby zánik

ich vlastníckeho práva bol spôsobený predložením neskoršieho osvedčenia o dedičstve, ktoré navyše
vychádzalo z nesprávnym alebo neúplných údajov katastra. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že petit
v podobe ako bol formulovaný žalobcami, nie je spôsobilý na zápis zmien v katastri nehnuteľností,
odvolatelia dávajú do pozornosti, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu boli od
roku 1994 Správou katastra Námestovo vykonané 2 zápisy na príslušných listoch vlastníctva, a to na

podklade notárskej zápisnice č. N126/94, NZ303/94 notárky JUDr. Margity Kakačkovej osvedčujúcou
vlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ rade k predmetným nehnuteľnostiam a Osvedčením o dedičstve sp. zn.
1D/52/08zapísanédokatastrazáznamompodZ1677/08,vktoromsaprejednalodedičstvopozomrelom
T. Q. staršom. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie občiansko-právneho súdu a notárske osvedčenie
sú rovnocenné verejné listiny, na podklade ktorých je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností.

Nakoľko boli obe vyššie uvedené verejné listiny vydané príslušnými notármi zápisu schopné, majú za to,
že rozhodnutie súdu ako verejná listina s rovnakou právnou silou je spôsobilé dosiahnuť rovnaké právne
následky. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná proti žalovaným v 2/ až 5/ rade náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaní v rade 3c/ L. M. a 4d/ U. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že sú
presvedčení, že súd rozhodol svojim výrokom II. vecne správne a v súlade s právnymi predpismi.
Zdôraznili, že tvrdenia uvedené v žalobe sú rozporné a účelové. Žalovaní v rade 2/ až 5/ sú podielovými
spoluvlastníkmi celku (parc. č. 222 v k. ú. G. C., zapísaná v pozemkovej knihe protokol č. 159 a

na liste vlastníctva č. XXXX). Žalujúca strana po celú dobu konania tvrdí, že sa cíti byť podielovým
spoluvlastníkom z titulu vlastníctva parc. č. 222 v k. ú. G. C., a to v podiele 45/360 z celku, ktorú mal kúpiť
od pôvodného vlastníka p. T. Q. staršieho otec žalobcu pána L., p. W. L.. Toto nebolo možné, pretože
nedošlo ku kúpe spoluvlastníckeho podielu od nikoho z ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí sú
žalovaní v 2/ až 5/ rade. Žalovaní v rade 2/ až 5/ po celú dobu existencie podielového spoluvlastníctva

vlastnili a vlastnia nezmenené spoluvlastnícke podiely a ich vlastníctvo je nezávislé na akejkoľvek
majetkovej transakcii medzi žalobcami a predávajúcim p. T. Q. starším alebo jeho právnym nástupcom.
Navrhli preto rozsudok okresného súdu vo výroku II. potvrdiť ako vecne správny a navrhujú, aby
žalovaným súd priznal náklady konania pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom.6. Žalobcovia v písomnej replike uviedli, že uvedená argumentácia žalovaných v rade 3c/ a 4d/ neobstojí,
je nepravdivá, nepresná, účelovo skreslená, neodrážajúca fakticky stav veci ani objektívnu realitu.

Uvádzajú rovnaké argumenty o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami. Poukazujú
na svedeckú výpoveď p. V. B., ktorá preukazuje, že nikdy nedochádzalo k žiadnym sporom ohľadne
vlastníctva či užívania konkrétne presne vymedzenej „role“, ku ktorej sa každý zo spoluvlastníkov vždy
správal ako k svojmu výlučnému autonómnemu vlastníctvu, a to bez akýchkoľvek námietok či zásahov
zo strany ostatných spoluvlastníkov.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojitosti s ust. § 219 ods. 3 CSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1,2 CSP vo výroku II. a IV. potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho,
čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzuje sa len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu
prvej inštancie, právnym posúdením veci ako aj s odôvodnení rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil
a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery.

10.Lennazdôrazneniesprávnostiodvolanímnapadnutéhorozhodnutia,odvolacísúdzhodnesprávnym
záverom súdu prvej inštancie poznamenáva, že nebolo možné vyhovieť žalobe z dôvodu, že žalobcovia

sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú evidované v pozemno-knižnom stave na tzv.
hluchom liste vlastníctva č. XXXX s poukazom na určený operát vychádzajúc z Registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) z dôvodu, že k zápisu diela ROEP pre katastrálne územie G. C. ešte
nedošlo a sporné pozemky označili zápisom podľa pozemno-knižného stavu. Domáhajú sa určenia
vlastníctva k 1/2 z podielu nehnuteľnosti pozemno-knižného spoluvlastníctva pod B28 a nedomáhajú

sa určenia vlastníctva vo vzťahu k iným podielom ostatných spoluvlastníkov k pozemno-knižnej parcele
zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX pod AI, radové číslo 1 pod B28, ktorí sú na LV č. XXXX
zapísaní a ktorí sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľností buď titulom dedenia pod 2/D/124/04 (B. M., W.
F., RSDr, L. P.) alebo titulom osvedčenia o držbe na základe N883/94 (neb. T. P.), od ktorých nadobudli
spornú nehnuteľnosť niektorí žalovaní. No keďže výmera a polohové určenie spornej nehnuteľnosti pre

práve prebiehajúcu ROEP nie sú známe, nebolo možné žalobe vyhovieť. Preto bude dôvodné žalobu
podať až po zápise diela ROEP a jasným nepochybným spôsobom presne určiť nielen popisné, ale aj
graficky polohové určenie spornej nehnuteľnosti. Aj odvolací súd je toho názoru, ako súd prvostupňový,
že tieto skutočnosti musia byť špecifikované v novej žalobe, pretože v opačnom prípade bez uvedenia
týchto náležitostí, žalobe nie je možné vyhovieť a v prípade, že by žalobe bolo vyhovené, rozhodnutie

by nebolo vykonateľné, teda nebolo by zapísateľné do katastra nehnuteľností.11. Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom, na ktorých
žalobcovia založili svoje odvolanie a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. potvrdil ako vecne
správny.

12. Krajský súd ako súd odvolací rovnako nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalovaných v rade
3c/ a 4d/, ktorí nesúhlasili s tým, že im súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Správne o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP, ktoré ustanovenie predstavuje odchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok konania. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore,

kým nie je spor skončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne
táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym
dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak
zodpovednosť za výsledok sporu. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania. Keďže použitie tohto ustanovenia (§ 257 CSP) negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania, z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu tak, ako sa to stalo aj v preskúmavanej veci. Preskúmavaný
spor, ktorý trvá už dlhšiu dobu z dôvodu pre prebiehajúcu ROEP, v rámci ktorej aj napriek snahe o
mimosúdne vyriešenie sporu nedošlo k akceptácii dohody v celom rozsahu, z ktorého dôvodu vydanie
rozhodnutia Okresného úradu, odboru pozemkového a lesného, došlo až dňa 8.3.2016, ktorým sa v

časti potvrdilo vlastníctvo žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Ako ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa
správne súd prvej inštancie videl a odvolací súd sa s ním stotožnil skutočnosti, že ak by bol schválený
určený operát a došlo by k zápisu diela ROEP, nielen žalobcovia, ale aj samotní žalovaní by mohli
usporiadať svoje vlastníctvo v súlade s právnymi skutočnosťami. Teda v prejednávanej veci išlo o
osobitné okolnosti daného prípadu, ktoré malo výnimočný charakter a preto bolo dôvodné použiť pri

rozhodovaní o trovách konania ust. § 257 CSP, v ktorom postupe odvolací súd nezistil pochybenie, preto
ho potvrdil ako vecne správny.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, keď ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná. Odvolací súd preto

rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)