Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200501
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111200501.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PhDr. N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. T. D., D. XXX/XX,
štátny občan SR, právne zastúpeného spoločnosťou KUCHÁR ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so
sídlom Tkáčska 3, Prešov 080 01, proti žalovanému: Ing. N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F., I. T. X/XX,
štátnyobčanSR,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.MichalomKrnáčom,sosídlomvŽiline,Vojtecha
Tvrdého 793/21, o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

14C/362/2008-219 zo dňa 12.10.2012,

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v znení upresnenom dňa 28.6.2011 a
11.9.2012, podľa ktorého „žalovaný je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sa písomne
ospravedlniť žalobcovi za to, že na verejnej tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany, konanej

dňa 22.12.2005 v Bratislave, zvolenej na tému: „Zverejnenie dôkazov, chronológie a zložiek nasadených
na sledovanie a diskreditáciu opozičného politika - predsedu SNS, N. G.“, za prítomnosti píšucich
reportérov, kamier a zvukových záznamov ich zariadení, zverejnil meno a priezvisko žalobcu, porušil
zásadu prezumpcie jeho neviny a prezentoval nepravdivé informácie o ňom, ktoré následne prevzali
mienkotvorné média a šírili ich ďalej ako pravdivé. Zverejnením mena a priezvisko a nepravdivých
informácií o PhDr. N. S. nezákonne zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä ľudskej cti a

dôstojnosti, súkromia a mena. Informácie o ňom zverejnil bez toho, aby mal dôkazy o ich pravdivosti
alebo hodnovernosti. Ospravedlnenie v znení: „Ing. N. G. sa ospravedlňuje PhDr. N. S. za to, že na
verejnej konferencii Slovenskej národnej strany, konanej dňa 22.12.2005 v Bratislave, zvolanej na tému:
„Zverejnenie dôkazov, chronológie a zložiek nasadených na sledovanie a diskreditáciu opozičného
politika - predsedu SNS, N. G.“ za prítomnosti píšucich reportérov, kamier a zvukových záznamov
ich zariadení, bez súhlasu PhDr. N. S., zverejnil jeho meno a priezvisko, porušil zásadu prezumpcie

jeho neviny a prezentoval nepravdivé informácie o ňom, ktoré následne prevzali mienkotvorné média
a šírili ich ďalej ako pravdivé. Zverejnením mena a priezviska a nepravdivých informácií o PhDr. N. S.
nezákonne zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, najmä ľudskej cti a dôstojnosti, súkromia a
mena. Informácie o ňom zverejnil bez toho, aby mal dôkazy o ich pravdivosti alebo hodnovernosti“, je
žalovaný doručiť na vedomie: Televízii TA3 - spoločnosti C.E.N. s.r.o., Gagarinova 12, P.O.BOX 31, 820
15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel: Sro,

vložka číslo 21029/B, Tlačovej agentúre SITA - spoločnosť SITA, Slovenská tlačová agentúra a.s., Mýtna
15, 811 07 Bratislava, IČO: 35 745 274, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava
I, Oddiel: Sa,
vložka číslo 1728/B a Televízii Markíza - spoločnosti MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., ul. Bratislavská
1/A, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri
OS Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 12330/B, so žiadosťou o jeho zverejnenie, to všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, že Televízia TA3 - spoločnosti C.E.N. s.r.o., Gagarinova
12, P.O.BOX 31, 820 15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri OSBratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 21029/B, Tlačová agentúra SITA - spoločnosť SITA, Slovenská
tlačováagentúraa.s.,Mýtna15, 81107Bratislava,IČO:35745274,spoločnosťzapísanáv Obchodnom
registri OS Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka číslo 1728/B a Televízia Markíza - spoločnosti MARKÍZA

SLOVAKIA, spol. s r.o., ul. Bratislavská 1/A, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444
873, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 12330/B,
neuverejnia ospravedlnenie žalovaného do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, žalobca je
oprávnený na náklady žalovaného uverejniť ospravedlnenie žalovaného v dvoch televíziách vybraných
žalobcom a v dvoch denníkoch vybraných žalobcom, vo forme inzercie.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 22.12.2005 sa uskutočnila tlačová beseda
Slovenskej národnej strany, na ktorej sa žalovaný vyjadroval o snahe polície o jeho diskreditáciu a o
tíme, ktorý bol a tento účel vytvorený. V rámci svojich tvrdení uviedol aj to, že „tento tím bol nedávno
posilnený o N. S., ktorého osobne riadi N. D. a viceprezident PZ SR N. G.. S. je stíhaný pre trestný
čin zneužívania právomocí verejného činiteľa a bol preto vo väzbe 8 mesiacov. S. má jedinú úlohu -

dostať za každú cenu G., potom bude omilostený a povýšený“. Výroky žalovaného boli medializované,
uverejnila ich Slovenská tlačová agentúra SITA, Televízia TA3 a Televízia Markíza. Zo spisu Okresného
súdu Prešov 15C/197/2008 bolo zistené, že žaloba totožného žalobcu voči televízii TA3 - spoločnosť
C.N.E. s.r.o. o ochranu osobnosti za zverejnenie totožnej správy, bola zamietnutá pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Zo spisu 9C/121/2008 bolo zistené, že žaloba podaná voči žalovanej SITA

- Slovenská tlačová agentúra a.s., od ktorej žalobca požadoval ospravedlnenie za vydanú správu,
bolo prvostupňovým súdom čiastočne vyhovené, keď súd uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť
sa žalobcovi a ospravedlnenie doručiť na vedomie Televízii TA3 a Televízii Markíza so žiadosťou o
zverejnenieaIng.N.G..Súdžalobenevyhovelvčastináhradynemajetkovejujmy.KrajskýsúdvPrešove
uznesením zo dňa 19.4.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu nepresne formulovaného

petitu žaloby, jeho neurčitosti, nedostatku konkretizácie skutočností, ktorými malo dôjsť k zásahu do
osobností žalobcu. Nepostačuje individualizácia v dôvodoch súdneho rozhodnutia, v tomto smere nemá
mať žaloba nedostatky. Výrok navrhovaného rozhodnutia musí zodpovedať individuálizácii zásahu,
v čom by malo byť dané ospravedlnenie a musí byť zrejmé, akého pochybenia sa žalovaná osoba
dopustila. Súd na pojednávaní dňa 31.5.2012 upozornil žalobcu na toto rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove pre formálne nedostatky petitu žaloby, no žalobca na petite žaloby zotrval. Konanie o ochrane
osobnosti je návrhovým konaním, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom (petitom)
žaloby a základom (právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený). Podstatou je
presná formulácia petitu žaloby tak, aby z neho bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, čo však
neznamená, že navrhovateľ

je povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Výrok dožadujúci
sa morálnej satisfakcie, ospravedlnenia musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho zrejmé, akým
konaním konkrétne došlo k zásahu do osobnosti žalobcu. Nepostačuje len individualizácia v dôvodoch
žaloby, od toho sa následne odvíja výrok rozhodnutia, ktorý ukladá odstránenie protiprávnych zásahov,
respektíve za protiprávne zásahy ukladá povinnosť ospravedlniť sa. V žalobách, ktorými sa žalobcovia

domáhajú uloženia povinnosti odstrániť vzniknutý stav, musí byť presne formulovaný žalobný návrh čo
do povinnosti, ktorá má byť žalovanému uložená, i do lehoty, v ktorej má dôjsť k splneniu povinnosti. Ak
je potom ukladaná povinnosť spojená s nutnou spoluprácou ďalšieho subjektu (fyzickej osoby, prípade
právnickej osoby), treba si vopred zabezpečiť ich súčinnosť na splnenie tejto povinnosti. Na rozdiel
napríklad od tlačovej opravy, neukladá totiž právny predpis povinnosť uverejniť vyhlásenie, správu v

rozhlase, televízii a podobne. Žalobca nepreukázal, že v prípade vyhovenia žalobe je nejaké médium
ochotne ospravedlnenie zverejniť, čím by bol rozsudok nevykonateľný. Súd vychádzajúc z týchto zásad
upozornil žalobcu na neurčitosť žalobného petitu a dal mu do pozornosti rozhodnutie krajského súdu
v súvisiacom konaní 9C/121/2008, v ktorom sa žalobca domáhal svojho práva na ochranu osobnosti
na rovnakom skutkovom základe voči inému porušovateľovi a krajský súd zaujal stanovisko, že petit

žaloby je formulovaný nepresne a neindividualizuje zásahy do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
Žalobca petit žaloby upravil (posledná verzia petitu bola prednesená na poslednom pojednávaní pred
vyhlásením súdneho rozhodnutia), avšak ani upravená formulácia petitu žaloby nespĺňa náležitosti
konkretizácie skutočnosti, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobcu. Aj keď je nepochybné,
že žalovaný na tlačovej besede 22.12.2005 uverejnil meno a priezvisko osoby žalobcu aj s údajmi

týkajúcimi sa zaradenia žalobcu do týmu polície s cieľom zdiskreditovať stranu SNS a jej predsedu a
žalovaný tieto informácie s odstupom času preukázať nevie, by viedli súd k záveru o neoprávnenosti
zásahu do práva žalobcu na ochranu mena a cti, avšak bez existencie spôsobilého petitu to nepostačuje.
Žalobca v upravenom petite požaduje ospravedlnenie od žalovaného, že bez jeho súhlasu zverejnilmeno a priezvisko, porušil zásadu prezumpcie jeho neviny a prezentoval nepriaznivé informácie o
ňom, ktoré následne prevzali mienkotvorné média a šírili ich ďalej ako pravdivé. Zverejnením mena a
priezviska a nepravdivých informácii o žalobcovi nezákonne zasial do jeho práv na ochranu osobnosti,

najmä ľudskej cti a dôstojnosti, súkromia a mena a informácie o ňom zverejnil bez toho, aby mal
dôkazy o ich pravdivosti alebo hodnovernosti. Vo výroku ospravedlnenia absentuje konkretizácia a
individualizácia neoprávnených zásahov, ktoré zasiahli do osobnostného práva žalobcu, napríklad ktorý
výrok žalovaného porušil prezumpciu neviny žalobcu. Je potrebné mať na zreteli, že konanie o ochranu
osobnosti fyzickej osoby je konanie návrhovým a žalobca bol v konaní kvalifikovane právne zastúpený

advokátom. Poučovacia a usmerňovacia povinnosť súdu má svoje limity a povinnosťou súdu je
zachovávať rovnosť procesných strán, aby nedošlo k pochybnostiam o nestrannosti a nezaujatosti súdu.
Súd preto žalobu zamietol pre neurčitosť a nevykonateľnosť petitu a ďalej sa skutkovými okolnosťami
nezaoberal.

Ďalším výrokom rozsudku bol oznámené účastníkom, že o trovách konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v lehote 30 dní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Alternatívne navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť (správne zmeniť) a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd si vykonaným dokazovaním zabezpečil dostatok dôkazov

k tomu, aby vyvodil správny skutkový záver. Súd tento aj správne posúdil vo vzťahu k tomu, že
žalovaný vedome zasiahol do osobnostných práv žalobcu chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že petit žaloby nespĺňa náležitosti konkretizácie
skutočnosti, ktorými malo dôjsť k zásahu do ochrany osobnosti žalobcu, pričom toto konštatovanie bolo
dôvodom zamietnutia žaloby. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 14Co/31/2010 zo dňa 24.2.2011 v konaní o ochrane osobnosti proti žalovanému Ecopress a.s.
Bratislava. Išlo o obdobne formulovaný petit žaloby, pričom nebol neakceptovaný súdom ako petit,
ktorý nespĺňa náležitosti konkretizácie skutočnosti, ktorými malo dôjsť k zásahu do ochrany osobnosti
žalobcu. Žalobca v ňom uspel, pričom mu bolo priznané ospravedlnenie, nemajetková ujma a náhrada
trov obhajoby. Je nesporné, že informácie prezentované žalovaným, hlboko zasiahli do osobnostných

práv žalobcu. Žalovaný nezákonne zasiahol do práv na ochranu osobnosti žalobcu tým, že nedovolene
zverejnil meno a priezvisko žalobcu, porušil prezumpciu neviny žalobcu tým, že uviedol: „S. je stíhaný
pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa a bol preto vo väzbe 8 mesiacov“. Žalovaný
zverejnil nepravdivé tvrdenia o žalovanom (zrejme žalobcovi), konkrétne: Tento tým bol nedávno
posilnený o N. S., ktorého osobne riadi N. D. a viceprezident PZ SR N. G.“. „S. má jedinú úlohu -

dostať za každú cenu G., potom bude omilostený a povýšený“. V ďalšom texte odvolania sa žalobca
venoval dôvodom, na základe ktorých došlo k naplneniu zásahu do práv na ochranu jeho osobnosti.
Žalobca je toho názoru, že prezentácia nepravdivých informácii o jeho osobe ako informácií „zaručene
pravdivých“, v tej súvislosti aj zverejnenie mena a priezviska žalobcu, ako aj poskytnutie informácii o
jeho väzobnom trestnom stíhaní, formou za tým účelom zvolanej verejnej tlačovej konferencie, to celé

za prítomnosti píšucich reportérov, kamier a zvukových záznamov ich zariadení a následná rozsiahla
medializácia prezentovaných informácii masovými a mienkotvornými médiami, je zásadným zásahom
do osobnostných práv a prezumpcie neviny žalobcu. Fakt, že tento hrubý zásah sa uskutočnil v spojitosti
s informáciami o „cielenej kompromitácie politikov a s tým spojených logicky verejnosťou vnímaných
ako nezákonných praktikách a zásahoch do ich práv a súkromia“, ktoré sú spoločnosťou vnímané ako

veľmi „citlivá a strážená“ téma, podstatne znásobuje nebezpečnosť a závažnosť konania žalovaného.
Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že priznanie ospravedlnenia, peňažného zadosťučinenia
žalobcovi v požadovanej výške a náhrada trov konania sú v predmetnom prípade dôvodné.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru, že

odvolanie žalobcu nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O. s. p. a preto navrhol, aby súd ho odmietol. V
prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že podané odvolanie spĺňa náležitosti zákona, uviedol, že nie
je dôvod na to, aby dospel k zmene o zrušení predmetného rozsudku. Rozsudok, ani odvolanie, nespĺňa
možnosti preskúmavania zo žiadneho z odvolacích dôvodov. V plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi,
ktorými súd zamietol návrh v dôsledku neurčitosti petitu návrhu. Okrem toho žalovaný považuje petit za

neurčitý, aj z týchto dôvodov: zmeneným petitom žalobca navrhoval, aby sa žalovaný
písomne ospravedlnil, pričom však neuvádza konkrétny spôsob, akým sa má písomné ospravedlnenie
realizovať a teda petit je v tejto časti nerealizovateľný. Zmeneným petitomžalobca navrhol, aby žalobca doručil na vedomie ospravedlnenie Televízii TA3 a Tlačovej agentúre SITA
do 3 dní so žiadosťou o zverejnenie, pričom v prípade, ak tieto do 30 dní ospravedlnenie neodvysielajú,
je oprávnený požiadať o odvysielanie žalobca vo forme inzercie na náklady žalovaného (pričom nie je

špecifikovaný spôsob náhrady týchto nákladov), a to v 2 vybraných televíziách a 2 vybraných denníkoch,
pričom nie sú špecifikované ďalšie podmienky zverejnenia, ako aj umiestnenia ospravedlnenia ani
inzercie, veľkosť, trvanie, čas, periodicita opakovania. Požadovaný petit je nerealizovateľný, nakoľko
Televízia TA3, ani agentúra SITA, nemá na základe žiadneho právneho predpisu povinnosť zverejniť
ospravedlnenie, pričom rovnako nie je nešpecifikované, akým spôsobom má byť ospravedlnenie

zverejnené, a to veľkosť, trvanie, čas, umiestnenie, periodicita, spôsob zverejnenia a podobne. V
tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.5.2003 sp. zn.
28Cdo20012162/2002, ako aj Zborník stanovísk Najvyššieho súdu ČSFR, zväzok III. stranu 212, 213.
Žalovaný je ďalej toho názoru, že medzi povinnosťou, ktorá má byť uložená žalovanému a náhradným
splnením zo strany žalobcu, nie je proporcionalita. Žalovaný je povinný zverejniť ospravedlnenie v
televízii TA3 a prostredníctvom Tlačovej agentúry SITA, žalobca by mal právo uverejniť ospravedlnenie

viacerými spôsobmi ako žalovaný - prostredníctvom 2 televízii a 2 denníkov, čo je neadekvátne a taktiež
neodôvodnené. V prípade realizácie petitu žiadaným spôsobom dôjde k ďalšiemu zásahu do práva
na ochranu osobnosti, nakoľko v dôsledku skutočnosti, že k zásahu došlo v decembri 2005, môže
opätovné zverejnenie informácii a ospravedlnenia opätovne zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu
osobnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 15.4.1997 sp.

zn. 23C3/97. Žalovaný ďalej označil nároky žalobcu za neuplatniteľné, pretože by znamenali ďalší
zásah do práv žalobcu, za neadekvátne zásahu spôsobeného žalovaným a povinnostiam požadovaných
žalovaným v rozsudku a za neurčité, keďže nie je možné na ich základe riadne plniť. V prípade
žiadaného zadosťučinenia žalobca bližšie nezdôvodnil jeho výšku o dôvod, nepreukázal jednotlivé
následky a ani neuviedol, prečo sa domnieva, že práve zásah žalovaného spôsobil ujmu vyčíslenú týmto

zadosťučinením. Táto suma nie je za žiadnych okolností, vzhľadom na zásah a okolnosti, a na to, že
žalobca nepreukázal, že k dôsledkom došlo výlučne žalovaným a nie inými osobami, ktoré nežaluje,
adekvátna. Návrh bol podaný dňa 19.12.2008, t. j. 3 dni pred uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty
na uplatnenie nemajetkovej ujmy, a teda dôvodom podania pravdepodobne nie je snaha o nápravu
dôsledkovzásahudoprávanaochranuosobnosti(nakoľkotietožalobcabezprostrednepozásahuvôbec

neriešil), ale výlučne k získaniu nemalej sumy ako nemajetkovej ujmy od rôznych subjektov. Takéto
správanie predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi a teda mu nemožno priznať právnu ochranu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania v rozsahu
upravenom v § 213 ods. 3, 4, 5 O. s. p., v dôsledku čoho je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom

prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O. s. p.). Táto skutočnosť však nebráni odvolaciemu súdu v inom právnom
posúdení zistených skutočností. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu
napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd zamietol žalobu v podstate z dôvodu nedostatočnej konkretizácie žalobného petitu,

keď v navrhovanom výroku ospravedlnenia „absentuje konkretizácia a individualizácia neoprávnených
zásahov, ktoré zasiahli do osobnostného práva žalobcu, napríklad, ktorý výrok žalovaného porušil
prezumpciu neviny žalobcu“.

V zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. návrh na začatie súdneho konania má okrem všeobecných náležitosti

uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovať, okrem iného, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha.

Vo veciach, v ktorých možno konanie začať iba na návrh, je súd zásadne viazaný návrhom na začatie

konania. O ničom inom rozhodovať nemôže. Prisúdiť viac, než čoho sa návrhom domáha žalobca, môže
len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 153 ods. 2 O.s.p.).Konanie o ochrane osobnosti je návrhové konanie, ktorého presný nárok je vymedzený jeho predmetom
(tzv. petitom žaloby) a základom (t. j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený).
Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit, t. j., čoho

sa žaloba domáha (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 4/1999). Najvyšší súd SR si v tomto
rozsudku osvojil aj tú časť dovolania, podľa ktorého „žalobca považuje za nelogické, aby sa domáhal
ochrany osobnosti takým spôsobom, že v rámci prípadného ospravedlňovania, žalovaný by mal byť
zaviazaný opätovne uverejniť ... doslovne všetky výroky, ktorými zasiahol do integrity jeho osobnosti, a
v závere by mu mal za to ospravedlniť.“

Najvyšší súd SR zároveň konštatoval, že „žalobný petit postihnutého žalobcu znel jednak na určitú formu
morálneho zadosťučinenia - verejného ospravedlnenia sa za urážlivé výrazy týkajúce sa osoby žalobcu
- ako aj na priznanie nemajetkovej ujmy na jeho osobe formou zadosťučinenia v peniazoch. Takto
navrhnuté formy zadosťučinenia so zreteľom na okolnosti daného prípadu sú skutočne primerané, určité
a dostatočne konkrétne (napr. nemožno dokonca vylúčiť ani konštatovanie výroku súdneho rozhodnutia,

žedošlokporušeniu§11anasl.OZapod.)...Zamietnutiežalobylenzformálnychdôvodovjeporušením
princípu plnej ochrany osobnosti fyzickej osoby, a teda porušením jedného zo základných ľudských práv
a slobôd zo strany štátu (čl. 19 Ústavy SR)“.

Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno

vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie
§ 79 ods. 1, veta druhá O.s.p. navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa
z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa
domáha, aj vtedy, ak v návrhu na začatie
konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania

bez pochybnosti vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá
mala byť rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší
ust. § 155 ods. 1 O.s.p. alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom
výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom,
ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku

rozhodnutia, pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať o to,
aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo8/2005 zo dňa 1.1.2005).

Vady žalobného petitu, ktoré označujú prvostupňový súd za dôvod pre zamietnutie celej žaloby, neboli

vadami, ktoré by bránili súdu pokračovať v konaní a ktoré by boli dôvodom pre postup podľa § 43 ods.
1, 2 O.s.p..

Len v prípade, že návrh nemá potrebné náležitosti, ak má iné nedostatky, je povinnosťou súdu poskytnúť
žalobcovi potrebné poučenie a viesť ho k takej formulácii návrhu, ktorá by zodpovedala právnym

predpisom a záujmom, o ochranu ktorých žalobca žiada (takéto poučenie sa poskytuje za podmienok v
rozsahu uvedenom v § 5 O.s.p.). Neúplnosť návrhu, ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania,
sa súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom (§ 43 ods. 1 O.s.p.).

Výklad a používanie § 43 ods. 1, 2 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné práva účastníkov

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (i právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Všeobecný súd musí vykladať a používať uvedené ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, interpretáciu
a používanie tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v

občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí
v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej uplňovanie a rozvíjanie ( § 3
O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov Občianskeho súdneho konania a
nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitosti do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu

v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú
v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS108/2010 zo
dňa 20.4.2010, ale aj II.ÚS135/04, II.ÚS174/04). Odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 O.s.p. možno
len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať. Ak všeobecný súd uloží účastníkoviobčiansko-právneho konania doplniť také údaje v žalobe, ktoré procesný kódex obligatórne nepožaduje,
tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu tohto účastníka a ani dôvodom na odmietnutie žalobného návrhu
v merite veci.

Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (žalobný petit), musí byť v žalobe vyjadrený spôsobom, ktorý
nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť vymedzené práva a im
zodpovedajúce povinnosti účastníkov. Je tomu tak predovšetkým preto, že súd v občianskomsúdnom
konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je viazaný žalobou a nemôže teda priznať iné práva

a uložiť iné povinnosti, než sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a
nesmie ho prekročiť (výnimky z tohto pravidla sú uvedené v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Žalobný petit
je nesprávny, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné,
neurčité alebo nezrozumiteľné. Žalobný petit musí vychádzať z v žalobe vyjadrených rozhodných
skutočností. V prípade, že nevychádza z týchto skutočností, ale z iných v žalobe neuvedených okolností,
a keď preto nemožno vyvodiť na základe čoho má súd o žalobnom petite rozhodnúť, je žalobný petit

taktiež nesprávny, i keď je sám o sebe presný, určitý a zrozumiteľný. Nesprávny je tiež taký žalobný
petit, v ktorom došlo k chybám v písaní alebo počítaní alebo k inak zrejmým
nesprávnostiam. Žalobný petit však nemožno považovať za nesprávny, ak mu nie je možné vyhovieť,
pretože nie je v súlade s hmotným právom, alebo ak žalobca uviedol jeho znenie v omyle, napríklad
o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 2369/2000

zo dňa 27.6.2001).

Žaloba fyzickej osoby, ktorá sa domáha morálneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva
na ochranu osobnosti, musí vždy znieť na určitú formu tohto zadosťučinenia. Pokiaľ súd zistí,
že navrhovaná forma morálneho zadosťučinenia nie je primeraná a žaloba nie je zodpovedajúcim

spôsobom upravená, žalobu zamietne. Forma zadosťučinenia môže byť rôznorodá, Môže sa jednať
napr.oospravedlňujúcilistzaslanýinštitúciám,ktorýmbolodoručovanépodaniežalovanéhoobsahujúce
výroky zásahu, ale aj ospravedlnenie uverejnené v tlači, či v televízii.

Pri úvahe o primeranosti požadovaného morálneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva

na ochranu osobnosti, musí súd vychádzať z celkovej povahy, aj z jednotlivých okolností konkrétneho
prípadu. Musí prihliadnuť napríklad k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru
a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a šírke ohlasu, a ku vplyvu vzniklej nemajetkovej
ujmy na postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30 Cdo 2919/2006).

Primeraným zadosťučinením podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť ospravedlnenie
prednesenézatakýchokolností,žeibaznehosaurčitáčasťverejnostidozvieozásahudoosobnostných
práv fyzickej osoby, o ktorom by sa inak nedozvedela, ktoré by teda do tej doby ani nemohlo vážnosť
postihnutej fyzickej osoby, v očiach danej časti verejnosti znížiť.

Jednou z možných foriem zadosťučinenia je aj uverejnenie ospravedlnenie v tlači. Nie je síce možné
žalovanému uložiť povinnosť uverejniť ospravedlnenie v určitej rubrike novín, keďže ani ich vydavateľ
nie je povinný do rubriky ospravedlnenie prevziať, ale noviny majú inzertnú časť a zverejnenie
ospravedlnenia v tejto časti môže žalovaný dosiahnuť. Takúto povinnosť možno teda žalovanému uložiť.

Je obvyklé, že odstránenie následkov zásahu sa spravidla ukladá spôsobom zodpovedajúcim forme, v
ktorej k zásahu došlo. Znamená to, že ak teda došlo k zásahu v televízii či v tlači, volí sa odstránenie
následkov opäť v tej istej forme.

Výrok rozsudku súdu na odstránenie následkov zásahu, má uložiť žalovanému túto povinnosť do určitej
lehoty. Ak ide o konkrétnu činnosť, ktorá sa ukladá žalovanému, musí byť stanovená lehota na plnenie.

V zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka popri žalobe na zdržanie sa zásahov a žalobe na
odstránenie následkov zásahov, sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany. Touto inou

formou ochrany sú žaloby o učenie, že určitým spôsobom sa zasiahlo do práv osobnosti žalobcu, alebo
žaloby o určenie, že určité výroky sú nepravdivé. Tieto žaloby nie sú žalobami určovacími podľa ust. §
80 písmeno c) O.s.p.. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení (Zborník
III. strana 208 - 209).V sporoch o ochranu osobnosti v spojení s návrhom na zdržanie sa zásahov, prípadne na odstránenie
ich následkov, môže byť podaný tiež návrh, aby bola určená nepravdivosť a neoprávnenosť zásahov,

napríklad nepravdivosť šírených správ obsahu článku a podobne (Zborník III. strana 185 ods. 2).

Ako už bolo konštatované, prvostupňový súd zamietol žalobu ako celok z dôvodu nekonkretizovania
neoprávnenýchzásahov,ktorézasiahlidoosobnostnéhoprávžalobcu.Súdvšakprehliadol,žedôvodom
pre žalované ospravedlnenie je nielen zverejnenie nepravdivých informácii, ale aj zverejnenie mena

a priezviska žalobcu, pričom samotný súd konštatoval neoprávnenosť zásahu do práva žalobcu na
ochranu mena a cti. Pokiaľ teda šlo o neoprávnené zverejnenie mena a priezviska žalobcu, bol povinný
prvostupňový súd zvážiť, či žalované ospravedlnenie v rozsahu a vo forme uvedenej v žalobe je
primeraným zadosťučinením tomuto zásahu. Nebol tu preto dôvod na zamietnutie aj tejto časti žaloby,
len z dôvodu nedostatočnej konkretizácie ďalšej časti žaloby týkajúcej sa prezentácie „nepravdivých
informácii“ o žalobcovi. Už vôbec nemôže tento dôvod pre zamietnutie žaloby obstáť voči nároku na

uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 66.387,84
eur. V tejto časti žaloby postačovalo žalobcovi uviesť v žalobnom petite konkrétnu sumu zadosťučinenia
a len v dôvodoch uviesť skutkové dôvody na základe, ktorých sa takéhoto plnenia domáha.

Pri posudzovaní vád podanej žaloby nie je bez právneho významu, že pôvodné znenie žalobného petitu

obsahovalo vo svojej prvej časti konkretizáciu „nepravdivých informácií“ a že túto časť žalobného petitu
žalobca vypustil na základe výzvy súdu na úpravu žalobného petitu na pojednávaní dňa 31.5.2012.

Možno teda konštatovať, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil zamietnutie
návrhu týkajúce sa prevažnej časti uplatňovaných nárokov, pričom aj jeho úsilie o odstránenie vady

zvyšku žalobného nároku malo za následok len zvýraznenie jeho neurčitosti. Keďže sa tak stalo na
základe predchádzajúceho upozornenia zo strany súdu, neide len o dôsledok pochybenia zo strany
žalobcu.
Z ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť akú formu a obsah by malo mať
primerané zadosťučinenie poskytované vo forme ospravedlnenia. Nie je možné nanucovať žalobcovi,

aby do ospravedlnenia, ktoré požaduje od žalovaného účastníka, boli uvedené aj skutočnosti, ktoré
síce majú vplyv na vznik neopraveného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti, ale ktoré žalobca
nechce v takomto ospravedlnení uvádzať. To platí vo zvýšenej miere v prípadoch, keď pre odstup
času verejnosť pôvodne informovaná prostredníctvom televízie a tlačových médií už zabudla na obsah
týchto informácii a ich konkretizácia by v konečnom dôsledku bola na ujmu samotného poškodeného.

Nie je preto vylúčenie vyhovenie aj takej žalobe, v ktorej samotnom texte ospravedlnenia, ktorého
zverejnenie sa požaduje, bolo všeobecne konštatovanie o zásahu do akých práv žalobcu sa jednalo,
pričom samotný text ospravedlnenia nemusí obsahovať konkretizáciu skutočnosti, ktorými k tomu došlo.
Postačí, keď tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení samotného rozhodnutia. Aj keď z televízie TA3 a
televízia Markíza, ani Tlačová agentúra SITA nie sú povinné vyhovieť žiadosti o zverejnenie prípadného

ospravedlnenia, nemá to za následok nevykonateľnosť tohto žalovaného návrhu, vzhľadom k súčasne
žalovanému náhradnému plneniu. Prípadné pochybnosti o proporcionalite náhradného plnenia k návrhu
na uloženie povinnosti žalovanému doručiť spomínaným médiám žiadosť o zverejnenie ospravedlnenia,
sú riešiteľné súdom pri rozhodovaní o opodstatnenosti a primeranosti týchto nárokov.

V prípade opodstatnenosti argumentu, že pre odstup času je ospravedlnenie v uvedených médiách
satisfakciou, ktorá sa môže minúť svojim účinkom, ba dokonca môže byť na ujmu samotnému
žalobcovi, pričom však dôvod na takéto zadosťučinenie nepochybne vznikol, je treba sa vyporiadať s
tým, či primeraným zadosťučinením nebude prisúdenie zadosťučinenia vo forme primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ súd dospeje k záveru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti
žalobcu, je povinnosťou súdu sa vyporiadať aj s tým, či takýto zásah mal za následok také značné
zníženie dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti, že mu vzniklo aj právo na zadosťučinenie
formou peňažnej náhrady (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Priznanie nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy je viazané nato, že dôstojnosť fyzickej osoby, ale aj jej vážnosť bola v spoločnosti
takýmtozásahomvznačnejmiereznížená,žezadosťučineniepodľa§13ods.1Občianskehozákonníka
nie je dostatočné. Predpokladom priznania primeraného peňažného zadosťučinenia je, že sa morálne
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia ako primárna forma zadosťučinenia, ukazuje v konkrétnomprípade ako nedostatočná, takže účel, ktorý je ňou sledovaný nie je náležite naplnený a zadosťučinie
vo forme ospravedlnenia stráca na účinnosti.

V tejto súvislosti je možné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.6.1998 spis. zn. 11Co 15/97, podľa ktorého „ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
fyzickej osoby dôjde v televíznom vysielaní, treba vždy vychádzať z toho, že má širokú publicitu. Takýto
zásah spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v
podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch“. ... „Z

hľadiska posúdenia neoprávnenosti použitia žalobcovho mena a priezviska v televíznom vysielaní v
súvislostiach naznačujúcich jeho trestnú činnosť, nepovažuje odvolací súd za rozhodujúce, či
trestne
stíhanie žalobcu bolo zastavené pre amnestiu alebo z iného dôvodu, pokiaľ v čase, keď vysielaniu
došlo, nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že spáchal predmetnú trestnú činnosť a v tom
spočíva podstata neoprávnenosti zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobcu“.

Vychádzajúc zo zistených skutočností dospel preto odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, pričom podľa doteraz vykonaného dokazovania neboli splnené
podmienky pre zamietnutie žaloby ako celku. Možno teda konštatovať, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a v tejto súvislosti nezistil dostatočne skutkový stav, v dôsledku čoho musí

byť jeho rozsudok zrušený a vec sa mu vracia na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.