Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204950
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716204950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: A. D., H..XX.X.XXXX, C. Q. XXXX/
XX, XXX XX S., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o. so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/132/2016 - 126 zo dňa 2.5.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že cit.:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.370,07 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od
28.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III.Priznávažalobcovivočižalovanejnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ovýškektorejsúdrozhodne

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní bolo preukázané, že uzatvorené zmluvy o
úvere medzi stranami sporu z 20.05.2008, 29.07.2009, 03.08.2010, 27.01.2011, 19.03.2012 neobsahujú
údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, teda podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. účinného k 20.05.2008, 29.07.2009, a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k
03.08.2010, 27.01.2011, 19.03.2012, poskytnuté úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez
poplatkov. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby, keď žalovaný sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až 04.05.2016 dňom udelenia
plnomocenstvanazastupovanievkonaníprávnymzástupcomžalobcu.Súdpriznalžalobcoviiuplatnený
úrok z omeškania, ale od 28.05.2016 (deň po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na plnenie z 25.05.2016
- č.l. 6 spisu), ktorá bola žalovanej doručená mailom 25.05.2016.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že za
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné považovať deň úhrady poslednej splátky,

nakoľko už vtedy mal vedomosť o skutkových okolnostiach, na základe ktorých mohol podať žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil
náhradu trov celého konania.3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol ho potvrdiť.

4. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní a doterajšej argumentácii.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie
správnosti dopĺňa.

8. V podstate jedinou odvolacou námietkou žalovaného bola otázka začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby.

9. Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia úrokov zo strany

žalobcu) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe
bude dôležité zistenie, kedy sa žalobca dozvie o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil
a v akej výške.

10. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z absencie obligatórnych zákonných náležitostí

spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak
by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie
objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom
obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Odvolací súd preto zásadne nemôže súhlasiť s názorom
žalovaného, že už v čase, kedy došlo k plneniu poslednej splátky, žalobcovi začala plynúť premlčacia

doba (arg. slovo ,,došlo“ ako relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe ;§ 107 ods.2 OZ).

11. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť

povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom
obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.
Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa, potiera rozdiel medzi
objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo
menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň

ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň
slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.
Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj
keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času
po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie

že plnila.

12. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, aleokolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach

bezdôvodného obohatenia.

13. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu

zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP..

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).