Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010105
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2019, v trestnej
veci obžalovaného H. R. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/14/2018 zo dňa 21.08.2018,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému H. R., nar. XX.XX.XXXX v R. Ľ.,
trvale bytom R. Ľ.,
V. XXXX/XX, adresa na
doručovanie písomností J.,
B. X,

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), k) Tr. zák., § 37 písm. h), Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného H. R. za vinného z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona a z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa XX.XX.XXXX asi o 10.29 hod. po ceste č. I/18 od obce Hozelec smerom do Popradu viedol
motorové vozidlo továrenskej značky zn. Chevrolet Corvette s medzinárodným číslom R. Š.V. C. - Š.

X. E. U.: U., číslo podvozku XZXXLXSXXXXXX, kde v rozpore s vodorovným dopravným značením
V1a - pozdĺžna súvislá čiara, za ľavotočivou zákrutou, predchádzal pred ním jazdiace nezistené
motorové vozidlo, pričom v km 606,9 v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam,
na rovnom úseku cesty, pri zaraďovaní sa pred nezistené motorové vozidlo, do pravého jazdnéhopruhu, nezvládol vedenie vozidla a s týmto dostal bočný šmyk, pri ktorom prešiel do protismerného
jazdného pruhu, kde pravou bočnou časťou vozidla v oblasti dverí narazil do prednej časti protiidúceho
motorového vozidla tov. zn. Hyundai Getz, ev. čísla R.-XXXBN vodiča M. C., pri nehode jeho spolujazdec

mal. J.. L.., nar. XX.XX.XXXX utrpel zranenia prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných, zlomeninu
lebečnej klenby, zlomeninu lebečnej spodiny, zakrvácanie medzi mäkké pleny mozgu, odtrhnutie
mostu mozgu, roztrhnutie spodinových tepien mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu, opuch mozgu,
roztrhnutie väzivového spojenia chrbtice so spodinou lebky s jeho prekrvácaním, zlomeniny kľúčnych
kostí a rebier obojstranne, pomliaždenie pľúc, centrálne roztrhnutie pravých pľúc, centrálne roztrhnutie

ľavých pľúc, roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice, roztrhnutie bránice vľavo, viacnásobné povrchové
roztrhnutie až rozdrvenie pečene, dvojnásobné centrálne roztrhnutie pečene, roztrhnutie až rozdrvenie
sleziny, neúplné roztrhnutie ľavej obličky, roztrhnutie pravého krížovo-bedrového kĺbu, zakrvácanie
do pravej pohrudnicovej dutiny, ľavej pohrudnicovej dutiny a brušnej dutiny, s centrálnou mozgovou
smrťou v dôsledku polytraumatizmu, ktorým na mieste nehody podľahol, vodič M. C. utrpel polytraumu,
pomliaždenie a roztrhnutie pľúc vpravo, poúrazový pneumotorax vpravo, sériovú zlomeninu rebier - 5.-8.

vpravo a 5.-7. vľavo, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu stehnovej kosti vľavo - trieštivú, otvorenú, tržnú
ranu pravého kolena, zlomeninu kĺbnej jamky bedrového kĺbu, zlomeninu zubov 11, 12, s liečením a
závažným ovplyvnením v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 4 mesiacov, ako vodič porušil
ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 5 písm. a), písm. b), písm. c),
§ 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za to mu podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre
výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť

všetky druhy motorových vozidiel na dobu 8 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému J. L. škodu vo
výške 583,50 eur a zo zvyškom na náhradu škody odkázal na civilný proces. S nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces aj poškodeného M. C..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, avšak len čo do výroku o treste, podal obžalovaný
odvolanie, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch, ktoré dodatočne
zaslal súdu prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že nepodmienečný trest odňatia slobody považuje
za neprimerane prísny a uložený v rozpore zo zásadami pre ukladanie trestov v zmysle Trestného

zákona. Okresný súd podľa jeho názoru pochybil, keď nevypočul jeho brata, J. R., ktorý ponúkol záruku
za nápravu páchateľa v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a ktorý sa aj na konanie na okresný
súd osobne dostavil. Poukázal ďalej na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého má trest
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby,
ako aj na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poukázal
ďalej na to, že on sa stará o rodinu, má dve maloleté deti, pričom okresný súd na to vôbec nebral
ohľad. Nepodmienečný trest odňatia slobody zásadným spôsobom postihne najmä jeho manželku a
dve maloleté deti, a to tak po stránke materiálnej, ako aj ľudskej. Trestný čin spáchal z nedbanlivosti,

súd však na túto okolnosť, teda na formu zavinenia pri určovaní druhu trestu neprihliadol. V konaní
vyšli najavo tri poľahčujúce okolnosti, ktoré však tiež okresný súd podľa jeho názoru nezohľadnil, v
minulosti viedol riadny život, keďže bol netrestaný. Za najpodstatnejšiu chybu okresného súdu však
považuje to, že tento vôbec nezohľadnil možnosti jeho nápravy, keď v konaní, podľa jeho názoru, sa
jednoznačným spôsobom preukázalo, že nepodmienečný trest odňatia slobody pre nápravu páchateľa

nie je nevyhnutný. Samotný následok v podobe smrti človeka na neho veľmi ťažko psychicky doľahol a
zaťažil jeho svedomie až do konca jeho života a tieto skutočnosti v ňom zanechali taký silný následok,
že obdobného konania sa už nikdy v živote nedopustí. Už samotným prejednaním veci si uvedomil svoju
chybu a konanie úprimne ľutuje. Z hľadiska jeho nápravy je toho názoru, že podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody zabezpečí jeho nápravu lepšie, ako výkon trestu odňatia slobody. Poukázal na

to, že trest má plniť tzv. preventívnu funkciu, t. j. v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. V rámci trestu mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhovna dobu 8 rokov, čo samé o sebe zabraňuje, aby páchal ďalšiu trestnú činnosť. Je toho názoru, že pri
nedbanlivostných trestných činoch nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nemá vôbec žiadny
vplyv na výchovu páchateľa a že dokonca naopak, môže mať negatívne následky na formovanie jeho

osobnosti v dôsledku straty väzieb na zabehnuté prostredie, odlúčenie od práce, rodiny a pod.. Ďalej
okresný súd podľa jeho názoru nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), teda že sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Opätovne
uviedol, že z odpisu registra trestov plynie, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, čím je
splnená podmienka, že pred spáchaním činu viedol riadny život. Čo sa týka skutočností, že sa dopustil

viacerých dopravných priestupkov, táto okolnosť podľa jeho názoru nemá vplyv na splnenie podmienky
vedenia riadneho života. Všetky uvedené priestupky spáchal z nedbanlivosti, túto skutočnosť nechcel
nijako zľahčovať, avšak poukazoval na tú skutočnosť, že vodičské oprávnenie má od roku 2000, kvôli
pracovným povinnostiam jazdil najmä v posledných rokoch veľmi veľa, napriek tomu nemal žiadnu
dopravnúnehodu.JeochotnýdobrovoľnenahradiťnemajetkovúujmuJ.L.,pričompredložilkomunikáciu
právnych zástupcov, z ktorej vyplýva, že chce uhradiť nemajetkovú ujmu. Poškodenému uplatnenú

škodu vo výške 583,50 eur dobrovoľne uhradil, o čom predloží potvrdenie v podobe poštového poukazu.
Trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne považuje za neprimerane prísny, a to pokiaľ
ide o jeho dĺžku, ako aj o nepodmienečnú formu. Primeraným trestom by bol trest kratšieho trvania ako 3
roky s jeho podmienečným odkladom. Poukázal na to, že žije riadnym rodinným životom, pracuje, stará
sa o rodinu, je konateľom spoločnosti R. R.. R. K..S.., poškodenému sa ihneď ospravedlnil, ponúkol

pomoc, vyjadril ochotu nahradiť nemajetkovú ujmu. Taktiež je toho názoru, že súd mohol prijať záruku
jeho brata J. R., ktorý je osobou, ktorá má na neho zásadný výchovný vplyv, je v pravidelnom kontakte a
ponúka záruku za jeho nápravu. Aj keď bývajú ďaleko, s bratom sa pravidelne stretávajú a dennodenne
sú v telefonickom a emailovom kontakte a práve brat je preňho osobou, ktorá má naňho najväčší vplyv
a ktorú najviac rešpektuje. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zmenil tak, že mu uloží trest kratšieho trvania vo výmere
2 rokov a výkon tohto trestu podmienečne odloží alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie. Následne po predložení veci krajskému súdu ešte obžalovaný doplnil
odvolanie, kde uviedol, že v obdobných prípadoch súdy ukladali pri prečine usmrtenia podmienečné
tresty odňatia slobody, pričom doložil uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/31/2018,

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/11/2019 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/38/2017,
5To/24/2018 a 6To/9/2017.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého

stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre
ukladanie trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ďalej z napadnutého rozhodnutia, ako aj z dôkazov, ktoré sa
nachádzajú v spise plynie, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde vyhlásil, že je

vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou a súd toto vyhlásenie o vine prijal, preto boli
ďalej vykonávané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd poukázal na to, že ustanovenia Trestného zákona v § 149 a § 157 zabezpečujú
ochranu života a zdravia človeka ako aj na to, že obžalovaný v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale

bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí a došlo k vzniku
nenapraviteľného následku, k smrti dieťaťa a ťažkej ujme na zdraví ďalšej osoby vo vyššom veku. Tu
krajský súd navyše dodáva, že v osobe poškodeného M. C., išlo o onkologického pacienta, ktorý ako
vodič protiidúceho vozidla žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia zákona o cestnej premávke.Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje a v tomto sa stotožňuje so záverom okresného súdu a plynie
to aj zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru doprava, že v danom prípade došlo k vzniku

dopravnej nehody s tragickým a nezvratným následkom výlučne a iba konaním obžalovaného, ktorý za
situácie hustej premávky začal v mieste, kde to nie je dovolené, teda kde na vozovke bolo vodorovné
značenie V1a-pozdĺžna súvislá čiara, predchádzať viaceré vozidlá, následkom čoho sa dostal do šmyku
pri zaradzovaní a došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom, ktoré viedol vodič poškodený C.. Navyše
nemal obžalovaný dostatočný rozhľad, pretože k predchádzaniu došlo v mierne stúpajúcom teréne na

horizont, kde za sebou jazdili najmenej dve motorové vozidlá a v protismere prichádzali iné vozidlá.
Pred obžalovaným jazdilo vozidlo rýchlosťou okolo 50 km/hod., pričom obžalovaný nepoznal príčinu
tejto zníženej rýchlosti a rýchlosť pred ním idúceho vozidla ako to uviedol samotný obžalovaný, ho
rozčúlila. Zo záverov znaleckého dokazovania síce nevyplýva, že by sa obžalovaný s motorovým
vozidlom pohyboval vyššou ako dovolenou rýchlosťou, keď bolo zistené, že sa pohyboval rýchlosťou od
88,1 do 97,3 km/hod., avšak pri zaraďovaní sa medzi vozidlá pri okamžitej rýchlosti týchto neznámych

vozidiel a rýchlosti jeho vozidla, situáciu vyhodnotil ako kolíznu, pri nábehu účinku brzdného systému
ním riadeného vozidla začalo toto vozidlo kolízne spomaľovať, pohybovalo sa v oblúku a zároveň
bolo v pretáčanom šmyku. Technika jazdy protiidúceho vozidla bola správna a vodič protiidúceho
vozidla poškodený C. nemal možnosť zrážke zabrániť. Predchádzanie za danej situácie bolo aj podľa
názoru krajského súdu nielen nebezpečné ale aj absolútne nezmyselné, keď obžalovaný riskoval životy

účastníkov cestnej premávky len kvôli tomu, že ho rozčúlila jazda vozidla idúceho pred ním.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že z
registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že v roku 2011 bol obžalovaný
uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona a to rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/108/2011, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky a
8 mesiacov a tento bol odpustený amnestiou prezidenta republiky dňa 2.1.2013 a na obžalovaného
sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Tu krajský súd konštatuje, že skutočnosť, že došlo k zahladeniu

odsúdenia znamená, že sa zahladil trest, ale nezahladzuje sa týmto aj skutočnosť, že došlo k spáchaniu
trestného činu. Z tohto dôvodu, keďže od tohto odsúdenia po spáchanie stíhanej trestnej činnosti
ešte neuplynula doba, podľa rozhodovacej praxe súdov desiatich rokov, je potrebné konštatovať, že
obžalovaný neviedol v minulosti riadny život. Navyše pre vytvorenie záveru o tom, že obžalovaný
neviedol v minulosti, teda pred spáchaním stíhaného trestného činu riadny život svedčí aj evidenčná

karta vodiča- obžalovaného, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie skupiny B
dňa 30.01.2001 a že má v tejto evidencii doposiaľ 35 záznamov o priestupkoch na úseku dopravy.
V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s názorom obhajoby, že išlo o nedbanlivostné porušenia
zákona. Dňa 11.06.2010 bol obžalovanému odňatý vodičský preukaz pre rýchlosť jazdy a bol mu uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 5 mesiacov. Odhliadnuc od toho krajský súd konštatuje, že

obžalovaný bol postihnutý šesťkrát pre nedovolené telefonovanie počas vedenia motorového vozidla,
čo je úmyselné konanie vodiča, osemnásťkrát pre prekročenie dovolenej rýchlosti, trikrát nerešpektoval
dopravné značenie, dvakrát a to 20.10.2016 a 15.7.2013 pre porušenie § 8 ods. 1 z. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, teda pre nepoužitie bezpečnostného pása, pričom ani v prípade v tomto tejto
dopravnej nehody nemal maloletý nebohý spolujazdec zapnutý bezpečnostný pás, v jednom prípade

bol postihnutý pre jazdu cez križovatku s tým, že porušil ustanovenie o prednosti v jazde z vedľajšej
cesty a v jednom prípade pre nebezpečné predchádzanie (vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil
alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky. V troch
prípadoch je v evidenčnej karte vyhotovenej dňa 15.1.2018 , ktorá sa nachádza na č. l. 465 -475
uvedené, že obžalovaný bol uznaný vinným z priestupku podľa § 4 ods. 2 písm. l) zák. č. 8/2009, teda

že náhle znížil rýchlosť jazdy alebo náhle zastavil, ak to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky,
krajskýsúdvšakkonštatuje,žetotobolouvedenénesprávne,keďževčasespáchaniatýchtopriestupkov
§ 4 ods.2 písm. l) upravoval nedovolené používanie telefónneho prístroja počas jazdy.

Vychádzajúczvyššieuvedenéhopotomkrajskýsúdkonštatuje,ževosobeobžalovanéhoideoextrémne

nezodpovedného vodiča. Pokiaľ snáď obžalovaný predložil krajskému súdu rozhodnutia iných súdov
alebo senátov podľa jeho názoru v obdobných situáciách, kde boli obžalovaným ukladané podmienečné
tresty odňatia slobody, ani v jednom z predložených prípadov nebol konštatovaný tak veľký početpriestupkov (títo mali od 3 - 5 priestupkov v karte vodiča), a v týchto prípadoch bolo konštatované aj
porušenie predpisov a teda spoluzodpovednosť aj poškodených.

K výhradám obžalovaného pokiaľ ide o druh trestu a jeho výmeru krajský súd uvádza, že obžalovaný
ako extrémne nedisciplinovaný vodič, riskantným spôsobom predchádzal pred ním idúce vozidlá, pritom
došlo k smrti maloletého spolujazdca a k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví vodiča protiidúceho vozidla,
ktorý nijako neporušil dopravné predpisy, v minulosti bol pritom obžalovaný pre porušenie dopravných
predpisov 35 (tridsaťpäť) krát priestupkovo postihnutý. V súdnej praxi ide o značne vysoký počet

priestupkov. Krajský súd však zohľadnil skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí akoby bol netrestaný,
pracuje a vedie usporiadaný rodinný život. Za takej situácie potom bol krajský súd toho názoru, že
uloženie trestu vo výmere dvoch rokov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
bude mať nielen výchovný vplyv na páchateľa trestného činu, ale splní aj funkciu tzv. generálnej
prevencie, teda iných bezohľadne jazdiacich vodičov odradí od páchania trestných činov v doprave.
Pri tak riskantnej nebezpečnej jazde, ktorá, vychádzajúc z evidencie priestupkov, nebola v prípade

obžalovaného ojedinelá a výnimočná, ale bola častým spôsobom, akým jazdil, bolo namieste uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní o treste aj to, že v
osobe usmrtenej osoby ide o syna súčasného partnera švagrinej obžalovaného, teda o osobu, ktorá je v
obdobnom pomere ako je príbuzenský pomer, a týmto skutkom došlo k narušeniu aj rodinných vzťahov,
zohľadnil aj obžalovaným prejavenú ľútosť, vyhlásenie o vine a ochotu spolupracovať pri náhrade škody.

Pre výkon trestu zaradil krajský súd rovnako ako aj okresný súd do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a
vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o tridsiatešieste protiprávne konanie na úseku

cestnej dopravy, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pričom za primeraný považoval trest vo výmere šiestich rokov.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby, ktorá vytýkala napadnutému rozhodnutiu prvostupňového súdu to, že
tento neprijal záruku za nápravu obžalovaného, ktorú ponúkol jeho brat, resp. v odvolacom konaní

manželkaobžalovaného,tukrajskýsúduvádza,žeustanovenie§49ods.1písm.b)Tr.zák.stanovuje,že
súd môže prijať záruku za nápravu páchateľa, ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol,
má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. V danom prípade obžalovaný ako otec detí
a manžel bezdôvodne riskantnou jazdou ohrozoval životy a zdravie iných účastníkov cestnej premávky
bez dostatočnej úcty k ich životu a zdraviu, za takej situácie potom jediným prevýchovným spôsobom,

akým je potrebné na páchateľa pôsobiť je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z týchto dôvodov potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.