Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202328
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202328.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného ALTEA
EUROPE, spol. s. r. o., IČO: 27 659 577, so sídlom Praha 1 - Malá Strana, Lužického Semináře 114/46,
Česká republika, právne zastúpeného usadeným euroadvokátom Mgr. Ondrejom Dostálom, Advokátska
kancelária so sídlom Senica, Robotnícka 79, proti povinnej T. J., nar. XX. 1. XXXX, bytom L., X. XX, o

vymoženie 1.100 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom,
ml., so sídlom Exekútorského úradu Trenčín, Mierové námestie 1, pod sp. zn. EX 230/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 2Er/104/2015-14 zo dňa 27. 5.
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú JUDr. Ladislavom
Ďorďovičom, so sídlom Exekútorského úradu Trenčín, Mierové námestie 1, pod sp. zn. EX 230/2015
podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)zastavil. Postupujúcpodľačl.38ods.1nariadeniaRadyESč.44/2001oprávomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie č. 44/2001“
alebo „nariadenie Brusel I“) konštatoval, že zmenkový platobný rozkaz Mestského súdu v Prahe zo

dňa 23. 10. 2012, č. k. 24Cm/369/2012-11 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Cm/369/2012-15
zo dňa 17. 4. 2013 nie je exekučným titulom, na základe ktorého by mohla exekúcia v Slovenskej
republike prebiehať. Uviedol, že cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, možno
priznať účinky na území Slovenskej republiky a vykonať ho len po uskutočnení nostrifikačného konania
podľa článku 38 ods. 1 nariadenia Brusel I. Nakoľko však oprávneným predložené súdne rozhodnutie
cudziehoštátunebolodosiaľvyhlásenézavykonateľnénaúzemíSlovenskejrepubliky,niejespôsobilým

exekučným titulom, čo predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. V závere odôvodnenia svojho
rozhodnutia dal okresný súd oprávnenému do pozornosti, že pokiaľ sa tento chcel vyhnúť samostatnému
konaniu o vyslovenie vykonateľnosti exekučného titulu, prichádza vzhľadom na povahu exekučného
titulu do úvahy postup podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým
sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej aj „nariadenie 805/2004“). Podľa tohto
nariadenia je potrebné spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložiť osvedčenie o európskom

exekučnom titule podľa tohto nariadenia, čo však oprávnený neučinil.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že prílohou
návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 2. 2015 bola i doložka vykonateľnosti európskeho exekučného
titulu zo dňa 28. 1. 2016. Mal preto za to, že tento doklad jednoznačne preukazuje vykonateľnosť
exekučného titulu v inom členskom štáte, vzhľadom k čomu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Preto navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť.3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu upriamila pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že žiadnu
zmenku v prospech oprávneného nepodpísala a oprávnený chce od nej vymôcť peňažné prostriedky
podvodným spôsobom. Vzhľadom k uvedenému navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 5. 3. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 27. 5. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec
predloženádňa4.12.2015.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.

2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní
uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade
ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že návrhom datovaným dňa 27. 2. 2015 sa oprávnený voči

povinnej domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný
rozkaz Mestského súdu v Prahe zo dňa 23. 10. 2012, č. k. 24Cm/369/2012-11 v spojení s opravným
uznesením č. k. 24Cm/369/2012-15 zo dňa 17. 4. 2013. Predmetný platobný rozkaz je podľa osvedčenia
podľa č. 54 nariadenia Brusel I., ktoré osvedčenie oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil,
vykonateľný v členskom štáte pôvodu (Česká republika) proti povinnej a proti DELTA-EU s. r. o., so

sídlom Praha 10, Chudenická 1057/34.
8. Pokiaľ ide o vykonateľnosť cudzieho rozsudku, je exekučný súd povinný rešpektovať osobitný právny
režim upravujúci podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia, pričom danosť týchto podmienok
je súd povinný skúmať ex offo. Ak má súd skúmať a vyriešiť otázku podmienok a predpokladov
vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho súdneho či iného kompetentného orgánu, v zásade vychádza z

obsahu multilaterálnych (mnohostranných), ak týchto niet - až následne bilaterálnych (dvojstranných)
zmlúv (dohovorov), ktorými je ten-ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne
ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky vykonateľnosti a uznania
cudzieho rozhodnutia normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Spravidla pôjde o kolízne normy
(výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom (v prípade

Slovenskej i Českej republiky je touto normou predovšetkým zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom). Slovenská i Česká republika, ako členské štáty Európskej únie, sú
však v prvom rade viazané priamo aplikovateľným Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
9. Rozhodnutie českého súdu, ako súdu členského štátu Európskej únie, bolo vydané dňa 23. 10. 2012,

teda po vstupe Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie, preto sa na danú vec bude aplikovať
komunitárne právo.
10. Podľa článku 69 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (v zmenenom a doplnenom znení zo dňa 12.09.2003 v dôsledku
podpísania prístupovej zmluvy (okrem iných) i Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie), s

výnimkou článku 66 ods. 2 a článku 70 nahrádza toto nariadenie medzi členskými štátmi dohovory
a zmluvy uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, pričom menovite (okrem iných
početných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv), je expressis verbis uvedená aj Zmluva medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave
niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992

(v Zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.). Podľa článku 70 ods. 1 tohto nariadenia, zmluvy
a dohovory uvedené v článku 69 zostávajú naďalej v platnosti len vo vzťahu k veciam, na ktoré sa
toto nariadenie neuplatňuje. Články 38 až 56 daného nariadenia uznávanie a výkon cudzieho rozsudku
upravujú pomerne podrobne.
11. Predložený zmenkový platobný rozkaz súdu Českej republiky, ktorý má byť v danej exekučnej veci

exekučným titulom, je síce právoplatný a vykonateľný na území Českej republiky (ako to vyplýva aj
z osvedčenia podľa čl. 54 nariadenia Brusel I., ktoré osvedčenie oprávnený predložil), avšak bez
ďalšieho nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu vedenú na území Slovenskej republiky.
Bezpochyby ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001, preto exekučný súd správnepri posúdení podmienok a predpokladov uznania a vykonateľnosti predloženého exekučného titulu
vychádzal z čl. 38 až 56 tohto nariadenia. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje
vykonateľnú povinnosť podľa citovaného nariadenia, má dve štádia. Prvým štádiom (medzistupňom

pre výkon) je nostrifikačné štádium (rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie
cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako exekvatúr). Toto štádium vždy predchádza
vlastnému vykonávaciemu konaniu a nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať. Oddelenie oboch
štádií má svoj dopad v rôznych aspektoch týchto konaní, napríklad pokiaľ ide o doklady, ktoré sa
predkladajú, poplatky za konanie a pod., ktoré sa vo vzťahu ku každému štádiu posudzujú osobitne.

Prvé štádium sa riadi normami medzinárodného práva súkromného (a nemožno ho z tohto dôvodu
vnútroštátne modifikovať), zatiaľ čo vykonávacie konanie sa riadi spravidla výlučne vnútroštátnym
právom. Z uvedených skutočností vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku, ako všeobecnej
vnútroštátnej normy vykonávacieho konania, môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované
nostrifikačné konanie, resp. v prípadoch, v ktorých sa nostrifikačné konanie nevyžaduje (v zákone
či medzinárodnej zmluve sa absencia potreby uznania prejavuje najmä slovami „uznáva sa bez

ďalšieho“ a v normách Európskej únie najmä slovami „sa uzná a vykoná bez potreby vyhlásenia
vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu“). Z tohto dôvodu samotný
text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa
vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde (môže dôjsť)
k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania totiž takéto cudzie

rozhodnutie nie je exekučným titulom. Exekučný poriadok reaguje výlučne na tie situácie, v ktorých sa
samostatné nostrifikačné rozhodnutie nevyžaduje ( pozri § 42 resp. § 44 ods. 6), pretože len v týchto
prípadoch dochádza k prepojeniu oboch vyššie popísaných procesných štádií.
12. V prejednávanej veci preto okresný súd správne vychádzal z čl. 38 nariadenia č. 44/2001, podľa
ktorého rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte,

ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa článku 39 nariadenia,
návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II., pričom miestna
príslušnosť na podanie takéhoto návrhu sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok
má vykonať, alebo podľa miesta výkonu. V tejto súvislosti odvolací súd upovedomuje oprávneného, že
ani predložené Osvedčenie podľa čl. 54 nariadenia č. 44/2001 samo osebe nepostačuje na nariadenie

exekúcie. Toto osvedčenie bolo vydané súdom v Českej republike len ako nevyhnutný podklad pre
následné konanie o vykonateľnosti rozsudku (nostrifikačné konanie), ktoré musí iniciovať oprávnený na
miestne príslušnom súde v Slovenskej republike. Odvolací súd upriamuje pozornosť oprávneného na čl.
53 a 54 nariadenia č. 44/2001, podľa ktorých účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia
vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti.

Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu
na článok 55. Podľa článku 54 nariadenia, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol
vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto
nariadenia.
13. V prípade, že normy medzinárodného práva súkromného upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné

konanie (ako je to aj v prípade nariadenia Brusel I), nemožno začať postupovať podľa Exekučného
poriadku skôr, kým sa nevydalo nostrifikačné rozhodnutie. V žiadnom prípade nemožno v týchto
situáciách napr. uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo
dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia napr. vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože by takýto postup exekučného súdu bol v rozpore s normami

medzinárodného práva súkromného, v danom prípade práva komunitárneho. Preto je potrebné v prvom
rade uzatvoriť, že oprávneným predložený exekučný titul ani s pripojeným osvedčením podľa č. 54
nariadenia Brusel I bez uskutočnenia nostrifikačného konania nie je spôsobilým exekučným titulom pre
vykonanie exekúcie na území Slovenskej republiky.
14. Vzhľadom na charakter exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, prichádza tak, ako

už na to správne poukázal okresný súd, pre oprávneného do úvahy i postup podľa nariadenia 805/2004,
ktoré nariadenie umožňuje exekučný titul uznať a vykonať v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia
jeho vykonateľnosti. Predpokladom takéhoto uznania však je, aby exekučný titul bol po preskúmaní
splnenia podmienok stanovených v čl. 6 nariadenia 805/2004 osvedčený ako európsky exekučný titul,
s tým, že toto osvedčenie vydáva súd pôvodu exekučného titulu podľa prílohy I tohto nariadenia.

Oprávneným predložené osvedčenie však nie je osvedčením podľa prílohy I nariadenia 805/2004, ale sa
jedná o osvedčenie podľa čl. 54 nariadenia Brusel I, na vydanie ktorého štát pôvodu neskúmal splnenie
náležitostí podľa čl. 6 nariadenia 805/2004, preto obe osvedčenia jednak nie je možné zamieňať alebo
zmiešavať, a jednak osvedčenie vydané podľa čl. 54 nariadenia Brusel I, ktoré oprávnený predložil,neumožňuje postup podľa čl. 5 nariadenia 805/2004, a teda uznanie a vykonanie exekučného titulu bez
potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné.
15. Preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu, ktorým bola exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. a/

Exekučného poriadku zastavená, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)

a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).