Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210071
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217210071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: R.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T.
XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie sumy 1.599,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu N. zo dňa 27. marca 2XX8 č.k. 13Csp/119/2XX7-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčasti týkajúcejsalehotynaplnenie
a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 400,57 eura s 8,15 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,57 eur od 20.07.2014 do zaplatenia zastavil. Rozhodol
o vrátení zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 17,30 eura žalobcovi prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.198,62 eura s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 314,68 eura od
20.07.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti úroku z

omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 49,90 % náhradu trov konania do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
1.2. V rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil a podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992

Zb. rozhodol, že žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vracia sumu 17,30 eura
zodpovedajúcučasti,vktorejbolokonaniezastavené,pokráteníosumu6,70eur,atocestouSlovenskej
pošty, a.s.
1.3. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.198,62 eura titulom
nezaplateného rozdielu medzi sumou úveru čerpaného žalovaným vo výške 2.300 eur a sumou úhrad
vo výške 1.101,38 eura. Konštatoval, že žalovaný bez významu poukazoval na výšku zmluvného
úroku, ktorý nebol predmetom konania. Dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu, po čiastočnom

zastavení konania, je dôvodný, keďže žalovaný netvrdil a nepreukázal, že svojmu veriteľovi uhradil sumu
prevyšujúcu žalobcom uvedenú sumu úhrad.
1.4. K uplatnenému úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 1.198,62 eura od 20.07.2014 do
zaplatenia uviedol, že žalobca nepreukázal ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a ani dovolenosťvyhlásenia predčasného zosplatnenia podľa § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi k 20.07.2014
nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky z dlžných 4 splátok splatných do 20.07.2014 po 78,67 eura, vo výške 314,68 eura,
keď do 20.07.2014 bolo splatných 18 splátok, z ktorých žalovaný zaplatil len 14 splátok. K 20.07.2014
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,15 %, preto žalobcovi priznal
úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne do zaplatenia z omeškanej sumy vo výške 314,68 eura. V
prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

1.5. Uviedol, že žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (74,95%),
pričom neúspech žalobcu, aj v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, je úspechom žalovaného
(25,05%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto o náhrade trov celého konania rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania 49,90 %.
1.6. Lehotu na plnenie žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď žalovaný od augusta roku

2014 neprejavil žiadnu snahu aspoň čiastkovými úhradami znížiť svoj dlh.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal o povolenie splátok primeraných k výške príjmu
za účelom splatenia dlžnej sumy. Dôvodil, že pôžičku riadne a včas splácal do 04.07.2014. Ďalšie splátky
nesplácal, nakoľko sa dostal do vážnej finančnej situácie. Bol konateľom spoločnosti a mzdu nepoberal.

Činnosť ukončil k 31.12.2014 so stratou. Hľadal si prácu a pokúšal sa podnikať v oblasti poisťovníctva,
no nevyšlo mu to. Od 09.11.2016 mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorého výška je v súčasnej
dobe 220,80 eura. Je to jeho jediný príjem.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti týkajúcej sa lehoty na plnenie a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.599,19 eura s 8,15 % úrokom
z omeškania ročne od 20.07.2014 do zaplatenia. V žalobe právny predchodca žalobcu uviedol, že na

základe zmluvy o pôžičke č. 6136328 zo dňa 18.12.2012 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.300
eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku 36 mesačnými splátkami po 78,67 eura. Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a uhradil len sumu 1.101,38 eura. Preto
listom z 31.05.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a dňa 19.07.2014 úver zosplatnil.
6.2. Žalovaný namietal, že v zmluve nebol uvedený účel pôžičky, obsahovala úrok, ktorý podstatnou

mierou prevyšoval horný limit obvyklej úrokovej sadzby, nesprávne bola uvedená RPMN a pôžička mu
nebola poskytnutá bezhotovostným prevodom na účet. Tvrdil, že bol uvedený do omylu, že pôžička mu
bola poskytnutá VÚB. Na pojednávaní súdu, s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby, uplatnený
nárok uznal, okrem úroku z omeškania od 20.07.2014 do zaplatenia. Žiadal povoliť splátky po 20 - 30
eur mesačne.

6.3. Súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobcom. Žalobe
čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol, pričom predmetom odvolacieho konania je, vzhľadom na
odvolanie podané žalovaným, vyhovujúca časť týkajúca sa lehoty na plnenie a trovy konania, ako výrok
závislý.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.8. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej

inštancie považoval za rozhodujúce, že žalovaný od augusta roku 2014 neprejavil žiadnu snahu aspoň
čiastkovými úhradami znížiť svoj dlh, a preto lehotu na plnenie žalovanému určil tri dni od právoplatnosti
rozsudku podľa § 232 ods. 3 prvá veta CSP. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu stotožnil.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že dlhšiu lehotu na
splnenie uloženej povinnosti je možné určiť v prípadoch, v ktorých to odôvodňujú okolnosti na strane
povinnej osoby rodinného, sociálneho či zdravotného charakteru. Tieto okolnosti musia byť súdu
preukázané. Lehota na plnenie však musí byť vždy stanovená tak, aby zaručovala, že veriteľovi bude
jeho dlh vrátený v lehote, ktorú možno považovať za primeranú. V danej veci žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie okolnosti odôvodňujúce priznanie dlhšej lehoty na plnenie nepreukázal. Iba tvrdil,

že poberá čiastočný invalidný dôchodok, od roku 2014 si hľadal prácu a snažil sa podnikať, ale mu to
nevyšlo. Samotné, ničím nepreukázané tvrdenie, však nemôže postačovať na prijatie záveru o existencii
dôvodov na určenie inej, dlhšej lehoty na plnenie, ako je lehota 3 dni.

10. Žalovaný v odvolaní namietal len to, že súd mu nepovolil uloženú povinnosť splniť v splátkach

a zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie o poberaní invalidného
dôchodku, pričom dodal, že invalidný dôchodok poberá od 09.11.2016. Uvedenú námietku odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že ak
žalovaný od roku 2014 nevykonal žiadne čiastkové úhrady, ktorými by prejavil snahu znížiť svoj dlh, nie
je mu možné povoliť splniť uloženú povinnosť v splátkach. Zdravotné obmedzenie žalovanému vzniklo,

podľa jeho vlastného tvrdenia, až v roku 2016. Napriek tomu sa nesnažil svoj záväzok splniť. Navyše
vzhľadom na výšku priznaného plnenia je zrejmé, že pri navrhovanej výške splátky 20 eur mesačne
by uloženú povinnosť len na istine plnil takmer päť rokov, pri splátke 30 eur viac než tri roky. Preto
navrhnuté splátky bolo potrebné považovať za také nízke, že nespĺňali kritérium, podľa ktorého má
oprávnený subjekt právo, aby mu bol dlh splatený v primeranom čase.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
týkajúcej sa lehoty na plnenie a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením§396ods.1CSP.Žalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,keďžesi
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).