Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Táňa Šefčíková

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Pu/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319202192.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej:
H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ŠN. XXXX/X, R., toho času Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta,
a. s., Galanta, Hodská 373/38, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: C. L.S.Ž., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/X, R., za účasti zdravotníckeho zariadenia: Nemocnica s poliklinikou
Svätého Lukáša Galanta, a. s., Galanta, Hodská 373/38, o vyslovení prípustnosti prevzatia umiestnenej

do zdravotníckeho zariadenia, takto

r o z h o d o l :

I. Prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta začal uznesením č. k. XXPu/X/XXXX-X zo dňa 13.5.2019 konať vo veci
prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej, ktorá je konkretizovaná v
záhlaví tohto uznesenia, na psychiatrickom oddelení NsP Sv. Lukáša, a to na základe podnetu

psychiatrického oddelenia NsP Sv. Lukáša zo dňa 10.5.2019 o 11:25 hod. o tom, že dňa 9.5.2019
o 15:02 hod. bola na ich oddelenie prijatá umiestnená, ktorá spočiatku s liečbou súhlasila, no
dňa 10.5.2019 o 10:30 hod. odvolala súhlas s hospitalizáciou. Vzhľadom na psychotický stav a
preukázané riziko protispoločenského (nevyspytateľného) správania je súčasná hospitalizácia plne
indikovaná. Nemocnica uvedeným žiada o rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania umiestenej v
zdravotníckom zariadení.

2.Dňa13.5.2019sasúdvzmysle§261Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlem„CMP“)oboznámil
s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej. Následne v zmysle
ustanovenia § 260 CMP vykonal výsluch umiestnenej. Výpovede umiestnenej a ošetrujúceho lekára sú
zaprotokolované v zápisniciach, ktoré sú súčasťou tohto spisu.

3. Z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. H. V. súd zistil, že umiestnený trpí ochorením s diagnózou
F31.2 (bipolárna afektívna poruchu) v manickej epizóde, s ktorou bola na psychiatrické oddelenie
umiestnená prijatá dňa 9.5.2018 o 15:02 hod. Podľa lekárovho vyjadrenia pacientka sa na bipolárnu
afektívnu poruchu lieči 15 rokov, toho času je v ochorenie v manickej fáze, kedy vyvoláva u pacientky
samovražedné myšlienky. Pacientka bola na oddelení hospitalizovaná potom, čo bola privezená na
podnet svojej matky rýchlou zdravotnou pomocou na urgentný príjem. Byt, do ktorého rýchla zdravotná

pomoc prišla bol v dezolátnom stave, pripomínal miesto drogovo závislých („brloh“), na zemi sa
nachádzali injekčné striekačky. Na pacientku sa častokrát sťažovali susedia, z dôvodu nadmerného
hluku v nočných hodinách. Po privezení na urgentný príjem plačlivá, vulgárna (verbálne napádala
zdravotný personál) so samovražednými vyhláseniami. Vzhľadom na pretrvávajúce chorobné príznaky,
ako samovražedných vyhlásení je lekárka toho názoru, že umiestnená potencionálne ohrozuje seba a
čiastočne aj svoje okolie, preto považuje ďalšiu liečbu na psychiatrickom oddelení, prípadne neskôr na

nadriadenom pracovisku za nevyhnutnú.4. Súd dňa 13.5.2019 vypočul aj umiestnenú, a to ohľadom okolností jej prijatia na psychiatrické
oddelenie, ohľadom dôvodu jej hospitalizácie, ako aj ohľadom toho, či si je umiestnená vedomá toho, že
by trpela nejakou psychickou poruchou/chorobou, ktorá by si vyžadovala jej hospitalizáciu. Umiestnená

prejavila ochotu vypovedať, pri výsluchu pôsobila čiastočne utlmene, avšak sa vedela orientovať v
priestore a čase. Zrozumiteľne odpovedala na všetky položené otázky. Na začiatku výsluchu umiestnená
správne uviedla svoje meno i dátum narodenia. K okolnostiam prijatia na psychiatriu umiestnená uviedla,
že na psychiatrické oddelenie bola privezená, keďže jej priateľ ako aj ostatní kamaráti, ktorí boli u nej v
byte požili jej lieky, ktoré má predpísané od psychiatra, a ktoré užíva každý večer. Priateľ a kamaráti však

užili až 7 tabletiek, čo spôsobilo komplikácie, následkom čoho ona privolala rýchlu zdravotnú pomoc.
Hospitalizovaná bola z dôvodu, že jej kamarát priniesol antibiotiká, na ktoré mala alergickú reakciu. S
hospitalizáciou nesúhlasí, nakoľko jej ordinujú lieky injekčnou formou, do sedacieho svalu, čo podľa
jej názoru u nej vyvoláva neznesiteľnú bolesť. Následne uviedla, že v deň výsluchu už lieky podávané
týmto spôsobom neboli, takže tento dôvod nesúhlasu pominul. Vyslovila svoju domnienku, že za jej
hospitalizáciou je jej matka, ktorá nesúhlasí s jej vzťahom ako aj s tým, že sa stará o bezdomovcov.

Zároveň uviedla, že s matkou nemajú veľmi dobrý vzťah, keďže: „pre moju matku sú to len žebráci a
bezdomovci“, ale ja im pomáham. Vyjadrila sa, že matke vadí, že u nej bývajú títo ľudia, ako aj to, že ona
sa o nich stará. Vylúčila užívanie drog, alkoholu. Následne popísala, že dôvod pre ktorý je umiestnená
v nemocnici je, že prišla sa svojím priateľom, ktorý však už bol medzičasom prepustený, a ona tu musí
byť, má o priateľa strach a chce ísť za ním, lebo je s ním šťastná. Bola si však vedomá, že trpí bipolárnou

afektívnou poruchou, avšak príčinu tejto choroby videla v jej rodine, keďže jej bránili vo vzťahu. Popísala,
že je v ambulantnej liečbe MUDr. U. J. v Seredi, ktorá jej naordinovala Olanzapín 10 mg, ktorý užíva
každý večer a zároveň navštevuje ľudovú liečiteľku. Nevidela dôvod ďalšej hospitalizácie, chýba jej
priateľ, o ktorého sa bojí, keďže on býva s ňou, avšak nemá kľúč od jej bytu, preto nevie, kde je a čo
sa s ním deje.

5. Súd nahliadol do zdravotnej dokumentácie umiestnenej, pričom sa oboznámil najmä s prijímacou
správou zo dňa 9.5.2019 a s dekurzami zo dňa 9.5.2019 a 13.5.2019, ktoré sú súčasťou tohto spisu.

6. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno

stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno
pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch
možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto
opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

7. Podľa ustanovenia § 253 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

8. Podľa ustanovenia § 254 ods. 1 a 2 CMP, návrh na začatie konania môže podať umiestnený. Súd
začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie
nezačalo už skôr na návrh.

9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CMP, účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Blízka osoba môže navrhnúť, aby
ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a
ochranu umiestneného za účelné.

10. Podľa ustanovenia § 256 CMP, súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy,
ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

11. Podľa ustanovenia § 257 ods. 1, 2 a 3 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu. Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v
rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého
si umiestnený zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme umiestneného. Rozhodnutie voveci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému.
Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

12. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a
povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom,
ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.

13. Podľa ustanovenia § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho

dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.

14. Podľa ustanovenia § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného
súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na
ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak
o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

15. Podľa ustanovenia § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších
osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho

zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia
osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24
hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

17. Podľa ustanovenia § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd

rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

18. Podľa ustanovenia § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť,
a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

19. Podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak
ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba
alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak ide o
ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ
je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa

zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej
starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú
nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

21. Osobná sloboda patrí k základným ľudským právam, ktoré sú garantované nielen Ústavou SR, ale aj

Listinouzákladnýchprávaslobôd.Vzmyslecitovanéhočlánku17ods.6ÚstavySRprípady,kedymožno
osobu prevziať do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované
iba zákonom a zároveň z uvedeného článku vyplýva, že takéto opatrenie sa musí súdu oznámiť do 24
hodín s tým, že súd následne o prípustnosti takéhoto držania rozhodne v lehote piatich dní.

22. Dôvody v zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR, ale i ustanovenia § 191a ods. 1 O.s.p.,
pre ktoré môže byť (fyzická) osoba umiestnená bez svojho súhlasu v ústave, vykonávajúcom zdravotnú
starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ustanovenia § 6
ods. 9 písm. d) tohto zákona pritom vyplýva, že informovaný súhlas sa v prípade ústavnej starostlivosti

nevyžaduje, ak ide o (fyzickú) osobu, ktorá v dôsledku svojej duševnej choroby alebo s príznakmi
duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu
tejto osoby. Predpoklady, za ktorých možno osobu vziať a držať do ústavnej starostlivosti proti jej vôli,
upravuje § 9 ods. 4 v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.Podľa tohto ustanovenia sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o
osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo
svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z formulácie citovaného ustanovenia

je zrejmé, že na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti proti jej vôli musia byť splnené tri podmienky:
1. osoba musí mať duševnú chorobu alebo jej príznaky, 2. musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo
musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a 3. príčinná súvislosti medzi duševnou chorobou
(ktorú má alebo ktorej príznaky má) a jej konaním, prípadne rizikom zhoršenia zdravotného stavu.
Citované podmienky musia byť naplnené kumulatívne a z výsluchu umiestneného a vyjadrenia lekára,

ako aj zdravotnej dokumentácie musia byť všetky tri predpoklady dostatočne preukázané.

23. Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bola umiestnená
prevzatá do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu, pričom dospel k záveru, že tieto dôvody splnené
boli. Umiestnená podľa názoru lekárov trpí ochorením s diagnózou F31.2 (bipolárna afektívna poruchu)
toho času v manickej fáze. Dňa 9.5.2019 bola umiestnená prijatá na psychiatrické oddelenie, pričom s

hospitalizáciou pôvodne súhlasila, no následne dňa 10.5.2019 o 15:02 hod. odvolala súhlas s ďalšou
liečbou, nakoľko tvrdila, že ordinované podávanie liekov vo forme injekcií je bolestivé. Následne uviedla,
že v deň výsluchu už lieky podávané týmto spôsobom neboli, takže tento dôvod nesúhlasu pominul.
Ako dôvod, pre ktorý umiestnená odmieta hospitalizáciu súd vyhodnotil tú skutočnosť, že umiestnenej
chýba priateľ.

Súd z výpovede ošetrujúceho lekára a umiestnenej, ako aj zo zdravotnej dokumentácie umiestneného
zistil, že u umiestnenej naďalej pretrváva psychická choroba v manickej epizóde, k svojmu zdravotnému
stavu je nekritická, s pocitom, že jej matka sa postarala o jej hospitalizovanie, keďže nesúhlasí s jej
priateľom, ako aj so skutočnosťou, že sa stará o bezdomovcov. Súd sa stotožnil s názorom nemocnice,
že vzhľadom na psychotický stav a preukázané riziko protispoločenského (nevyspytateľného) správania

je súčasná hospitalizácia indikovaná. Súd tiež pri rozhodovaní považoval za ďalšiu obavu z prepustenia
umiestenej existenciu rizika autoagresívneho správania sa, ktoré by mohlo viesť až k spáchaniu
samovraždy, a to s ohľadom na vyhlásenia umiestnenej (bod 3 uznesenia). Na základe vykonaného
dokazovania, pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem, súd dospel k rozhodnutiu, že prevzatie
umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje (§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358
CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.