Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2007

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 23Co/307/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200441
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa JUDr. D. Ľ., nar.
X.X.XXXX,. bytom D. č. XXX,. proti odporcovi S. A. K., K. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. G. B.,
advokátkou so sídlom v Ž., V. T. XX,. v konaní o uloženie povinnosti zápisu do zoznamu advokátov, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 14C 964/1999-60, zo dňa 2.5.2006,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 1.549,- Sk a
zaplatiť ich na účet JUDr. G. B., advokátky so sídlom v Žiline, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zapísať ho do zoznamu advokátov. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 písm.
b/ zákona č. 129/1991 Zb. v spojení s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., keď okrem iného
poukazoval na to, že navrhovateľ nespĺňal podmienky pre zápis do K. K. P. a následne i do S. A.
K., keď nenadobudol potrebné právnické vzdelanie. Vysoká škola ZNB bola síce vysokou školou
univerzitného smeru poskytujúceho okrem iného tiež vzdelanie v odbore právo, ale bola zriadená za

účelom zvýšenia rezortnošpecifickej kvalifikácie jej študentov a riadilo ju Federálne ministerstvo vnútra
ČSSR. Sledovala interné potreby rezortu príslušných ministerstiev a hľadiská, ktoré zodpovedali úlohám
zabezpečovanýchtýmitorezortmivrámcidanéhoúsekuštátnejsprávy,pričomnepripravovalaštudentov
na to, aby svoje vzdelanie uplatnili v právnickej profesii kdekoľvek a v ktoromkoľvek rezorte alebo
charaktere povolania, ale výlučne len na výkon niektorej z profesii príslušného rezortu. Tieto skutočnosti
potvrdzuje aj podmienenosť štúdia existenciou služobného pomeru študenta.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnom stanovenej lehote navrhovateľ. Žiadal rozsudok
prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože sa nezaoberal vôbec dôkazmi, ktoré boli pripojené spolu s
návrhom na začatie konania, ako aj doplnené osobným podaním do spisu dňa 12.1.2006. Potom, čo
nahliadol do spisu zistil, že na konajúcom súde zrejme došlo k strate listín na vec sa vzťahujúcich
pri sťahovaní z jednej budovy do druhej a preto mala byť vykonaná rekonštrukcia listinných dôkazov.
Doposiaľ mu nie je zrejmé na základe akých skutočnosti odporca dospel k záveru, že vzdelanie získané

na vysokej škole ZNB fakulty Verejnej bezpečnosti nie je zrovnateľné so vzdelaním na právnickej fakulte,
pričom poukazoval i na stanovisko Najvyššieho súdu ČR. Prekážkou, pre ktorú právny predchodca
odporcu neumožnil vykonanie odbornej skúšky a zápis do zoznamu K. K. P. bolo len nesplnenie
podmienky navrhovateľa podľa § 5 písm. b/ zákona č. 129/91 Zb. o komerčných právnikoch, pričomostatné podmienky žalovaná strana nepopierala, preto sa mu zdal i nepochopiteľný postup súdu, ktorý
poukazujenanesplnenieďalšíchpodmienok.Vtejtočastijepodľajehonázorurozsudokprvostupňového
súdu nepreskúmateľný, lebo súd sa nevysporiadal s obsahom stránky definície pojmu právnické

vzdelanie a rovnako ani s aspektom charakteru zamerania a náplni vysokoškolského štúdia.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správnypotvrdiť.Poukazovalnato,ženavrhovateľvčasepodaniažiadostinespĺňalpodmienkyuvedené
v § 5 písm. b/ zákona č. 129/1991 Zb. a preto jeho právny predchodca postupoval správne, keď ho

odmietol zapísať do komory komerčných právnikov. Následne potom ani nemohlo dôjsť k jeho zápisu
do S. A. K..

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolaní súd preukázané, že navrhovateľ
sa svojím návrhom podaným na súde domáhal voči právnemu predchodcovi odporcu - K. K. P.
uloženia povinnosti zapísať ho do zoznamu odporcu. Poukazoval na to, že právny predchodca
odporcu postupoval nesprávne, keď ho odmietol zapísať do K. K. P. z dôvodu nesplnenia podmienky
vysokoškolského právnického vzdelania, lebo túto skutočnosť preukázal vysvedčením o štátnej

záverečnej skúške na vysokej škole ZNB v Prahe, ako aj úspešným vykonaním štátnej rigoróznej skúšky
v študijnom odbore právo.

Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či právny
predchodca odporcu pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa vychádzal z platnej právnej úpravy, resp. či

navrhovateľ preukázal nadobudnutie vysokoškolského právnického vzdelania tak, ako to malo na mysli
ust. § 5 písm. b/ zákona č. 129/1991 Zb.. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie
a vyvodil z neho správny záver, keď návrh navrhovateľa zamietol. Pokiaľ i prvostupňový súd vo veci
nesprávne aplikoval ustanovenia zákona 586/2003 Z.z. a poukazoval na nesplnenie podmienok v
zmysle § 6 ods. 3 citovaného zákona, táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia a preto na ňu odvolací súd neprihliadal. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal ochrany
v zmysle § 44 zákona č. 129/1991 Zb. z dôvodov tak, ako sú vyššie uvedené a preto prvostupňový súd
nemohol posudzovať jeho návrh podľa zákona č. 586/2003 Z.z.. Ustanovenie § 154 O.s.p., na ktoré
poukazuje prvostupňový súd a podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
možno aplikovať len v súvislosti s riešením spornej otázky získania právnického vzdelania v Českej a

Slovenskej federatívnej republike alebo uznaného právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí
(§ 5 písm. b/ zákona č. 129/1991 Zb.), kedy za predpísané vzdelanie je potrebné považovať vzdelanie,
ktoré vykazuje zákonom vymedzené znaky v čase vyhlásenia rozsudku.

Vzdelanie, ktoré sa vyžaduje u osôb vykonávajúcich v Slovenskej republike jednotlivé právnické

profesie, nie je právnym poriadkom vymedzené rovnakým spôsobom. V každom osobitnom predpise sa
znaky predpísaného vzdelania upravujú samostatne a čiastočne aj odlišne, zohľadňujúc tak osobitné
požiadavky kladené na výkon tej-ktorej profesie. Tak tomu bolo i v prípade ust. § 5 písm. b/ zákona č.
129/91 Zb., ktorý podmieňoval zápis do K. K. P., okrem iného preukázaním vysokoškolského vzdelania
na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej federatívnej republike alebo uznaním právnického vzdelania

získaného na vysokej škole v zahraničí.

Pri absencii definície sporného pojmu v právnom poriadku Slovenskej republiky treba vychádzať z
jeho obsahovej stránky a zohľadniac charakter, zameranie a náplň vysokoškolského štúdia, ktorým
sa toto vzdelanie nadobudlo, zodpovedať otázku, či je totožnosť medzi „právnickým vzdelaním“ (ktoré

predpisuje zákon) a vzdelaním „v študijnom odbore právo“ (ktoré získal navrhovateľ). V čase, kedy
navrhovateľ absolvoval vysokú školu a štúdiom získal vzdelanie v odbore právo poskytovali vzdelanie v
tomto obore tak právnické fakulty jednotlivých vysokých škôl, ako aj vysoká škola ZNB.

Za jedno z rozhodujúcich hľadísk (nie jediné, či prioritné) pri riešení otázky, či štúdium v študijnom odbore

právo na niektorej z fakúlt vysokej školy ZNB sa z hľadiska obsahového zamerania krylo so štúdiom
rovnako označovaného študijného odboru na právnickej fakulte niektorej z vysokých škôl (a naopak),
je potrebné považovať samotné označenie fakulty vysokej školy, ktorá vzdelanie poskytovala. Názov
fakulty totiž podáva nevyhnutne stručnú, no výstižnú charakteristiku nielen fakulty, ale tiež zameraniaštúdia na nej, poskytovaného vzdelania a napokon aj profil absolventa a možnosti jeho budúceho
uplatnenia.

Právnické fakulty vysokých škôl ako inštitúcia vo všeobecnosti vznikli oveľa skôr, než fakulty zriadené
na vysokej škole ZNB. Štúdiom na nich nebolo podmienené existenciou určitého (napr. služobného)
právneho vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý školu riadi. Právnické fakulty boli zamerané
na výučbu študentov v študijnom odbore právo tak, aby absolvent právnickej fakulty bol spôsobilý
vykonávať akúkoľvek právnickú profesiu (aby sa mohol stať „právnikom“) v ktoromkoľvek rezorte.

Úspešnýmzavŕšenímštúdiavštudijnomodboreprávo,absolventprávnickejfakultynadobudolprávnické
vzdelanie. Za charakteristické znaky právnického vzdelania považuje odvolací súd jeho získanie v
procese právnického štúdia zameraného na nadobudnutie spôsobilosti vykonávať právnickú profesiu.
Tak, ako to správne konštatuje i prvostupňový súd okrem iného v odôvodnení svojho rozhodnutia vysoká
škola ZNB bola síce vysokou školou univerzitného smeru poskytujúceho okrem iného tiež vzdelanie v
odbore právo, ale nemožno ponechať bez povšimnutia okolnosti, za ktorých bola zriadená a riadená,

pretože tieto podstatnou mierou ovplyvňovali zameranie a obsahovú náplň štúdia na nej a boli určujúce
pre vzdelanie, ktoré poskytovala. Úlohám a cieľom tejto školy zodpovedalo aj jej členenie na jednotlivé
fakulty. Od jej vzniku nikdy na nej nebola zriadená právnická fakulta, ale len fakulta verejnej bezpečnosti,
fakulta štátnej bezpečnosti, fakulta ochrany štátnych hraníc a fakulta vyšetrovania. Zriadením týchto
fakúlt (ako to potvrdzuje už ich označenie) sa logicky nemohol sledovať cieľ poskytnúť študentom

právnické vzdelanie pre potreby právnických profesií. Študent niektorý z týchto fakúlt, aj keď získal
vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, nebol príslušnou fakultou pripravovania na to, aby svoje
vzdelanie uplatnil v právnickej profesii kdekoľvek a v ktoromkoľvek rezorte alebo charaktere povolania,
ale výlučne len na výkon niektorej z profesie príslušného rezortu.

Pri takomto výklade potom dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že navrhovateľ nesplnil jednu zo
základných podmienok pre zápis do K. K. P. v zmysle § 5 písm. b/ zákona č. 129/1991 Zb. (následne
potom nemohol byť ani zapísaný do S. A. K. po zlúčení s K. K. P.) a preto rozhodnutie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý mal odvolacom konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v sume 1.371,- Sk plus 178,-
Sk režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.