Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212266
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112212266.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. N.,

D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice na návrh matky: U. H., D.. XX.X.XXXX, bytom G., J. Č.. XX a navrhovateliek v 1. rade O. H., D..
XX.X.XXXX, bytom G.Š., J. Č.. XX V. S. X. F. O. N., D.. XX.XX.XXXX, bytom G., J. Č.. XX proti odporcovi,
otcovi detí: M. N., D.. XX.X.XXXX, bytom G., W. Č.. X, zast. advokátkou M.. Ľ. S., Advokátska kancelária
Košice, Štúrova č. 20 v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre navrhovateľku O. H., D.. XX.X.XXXX od 1.6.2013 do 31.5.2014
zo sumy 26,56 EUR na sumu 60 EUR mesačne, za obdobie od 1.6.2014 do 31.12.2014 na sumu 27,13

EUR mesačne, od 1.1.2015 do 30.4.2015 na sumu 40 EUR mesačne a od 1.5.2015 do budúcna na
sumu 27,13 EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk navrhovateľky, vždy do 15-tého
dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo u navrhovateľky O. H., za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 944,54
EUR je otec povinný zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. M. N., D.. XX.X.XXXX zo sumy 26,56 EUR na 40 EUR
mesačne od 1.6.2013 do 31.5.2014, na sumu 27,13 EUR mesačne od 1.6. 2014 do 31.12.2014, na
sumu 30 EUR mesačne od 1.1.2015 do 30.4.2015 a na sumu 27,13 EUR mesačne od 1.5.2015 do
budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky maloletého, vždy do 15-tého dňa toho ktorého
mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo u mal. M. N. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 330,44 EUR je
otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku O. N., D.. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.6.2013 do
budúcna z a s t a v u j e .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo u navrhovateľky O. N. za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2013 v sume
108,73 EUR, je otec povinný zaplatiť do rúk navrhovateľky, v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky O. H. a matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Matka,akonavrhovateľka,vtomčasemal.detíO.H.Č.,O.N.V.M.N.sanávrhom,ktorýpodalasúdudňa
XX.X.XXXX, domáhala zvýšenia výživného zo strany otca mal. detí zo sumy 800,- Sk mesačne (26,56
EUR) na sumu 2.500,- Sk mesačne, (83 EUR) pre každé mal. dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že od

poslednejúpravyvýživného,čobolovčaserozvodujejmanželstvasotcommal.detí,sapodstatnezvýšili
potreby mal. detí. Navrhovateľka v 1. rade, ktorá dovŕšila v priebehu konania plnoletosť dňa 18.8.2009,
ako aj navrhovateľka v 2. rade, ktorá dovŕšila plnoletosť dňa 31.5.2010 sa k návrhu matky pripojili.

Okresný súd Košice I svojim rozsudkom zo dňa 15.6.2010, č.k. 22P 62/2008-102, zvýšil výživné zo

strany otca pre O. N. zo sumy 800,- Sk mesačne na 45 EUR mesačne od 1.4.2008 do budúcna, pre
navrhovateľku O. N. zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 45 EUR mesačne od 1.9.2008 do budúcna a
pre mal. M. N. zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 30 EUR mesačne od 1.4.2008 do budúcna a určil
otcovi dlžné výživné.

V odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.7.2011 č.k. 7CoP/124/2011-135

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v časti o zvýšení výživného do 31.5.2009, v časti o zvýšení
výživného do budúcna a o dlžnom výživnom rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2013 č.k. 22P 59/2012, rozhodol súd o zvýšení

výživného zo strany otca pre navrhovateľku O. H. zo sumy 800,- Sk na sumu 60 EUR mesačne za
obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010, na sumu 45 EUR mesačne za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012
a na sumu 60 EUR mesačne od 1.4.2012 do budúcna.
Rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľku O. N. zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 60 EUR
mesačne za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010, na sumu 45 EUR mesačne za obdobie od 1.1.2011

do 31.3.2012 a na sumu 60 EUR mesačne od 1.4.2012 do budúcna.
Rozhodol o zvýšení výživného pre mal. M. N. zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 40 EUR mesačne za
obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010, na sumu 30 EUR mesačne za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012
a na sumu 40 EUR mesačne za obdobie od 1.4.2012 do budúcna. Rovnako súd určil dlžné výživné
vo vzťahu ku každému dieťaťu zo strany otca a otcovi povolil splátky dlžného výživného po 10 EUR

mesačne.

Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní svojim rozsudkom zo dňa 30.1.2011, č.k. 7CoP
270/2013-285 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o zvýšení výživného do 31.5.2013
a zrušil vo výrokoch o zvýšení výživného od 1.6.2013 do budúcna, ako aj vo výrokoch o dlžnom

výživnom a trovách konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec preukázal, že od 4.6.2013 je
práceneschopný, má plánovanú operáciu a jeho príjem predstavujú dávky v nemoci vo výške 7,853725
100 EUR na každý deň práceneschopnosti, čo predstavuje jeho mesačný príjem XXX,XX I. a z jeho
odvolania vyplýva, že súdom určené výživné do budúcna, nie je schopný platiť.

Na základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, predmetom konania zostalo zvýšenie výživného
pre mal. M. N. za obdobie od 1.6.2013 do budúcna a určenie dlžného výživného za obdobie od 1.4.2008
do rozhodnutia súdu. Rovnako predmetom konania zostalo zvýšenie výživného pre navrhovateľku O.
H. za obdobie od 1.6.2013 do budúcna a určenie dlžného výživného od 1.4.2008 do rozhodnutia súdu.
a návrh navrhovateľky O. N. o zvýšenie výživného za obdobie od 1.6.2013 do budúcna ako aj určenie

dlžného výživného za obdobie od 1.9.2008 do rozhodnutia súdu.

O. N. - navrhovateľka v 2. rade v priebehu konania ukončila štúdium dňa 31.5.2013, a preto za obdobie
od 1.6.2013 do budúcna už zvýšenie výživného zo strany otca nežiadala, svoj návrh so súhlasom otca
vzala späť, a preto súd v tejto časti konanie o jej návrhu zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p..

Preto predmetom konania u nej zostalo iba určenie dlžného výživného zo strany otca za obdobie od
1.9.2008 do 31.5.2013.

Súdďalšímdokazovanímzistil,ženavrhovateľkaO.H.naďalejštudujeavakademickomroku2012/2013
a 2013/2014 pokračovala v štúdiu na vysokej škole, 2. a 3. ročníku bakalárskeho štúdia v dennej forme

na H. X.D. S. G., Z. T..
V akademickom roku XXXX/XXXX nastúpila do X. F. L. Š. na tej istej fakulte. Svoje štúdium preukázala
listinnými dôkazmi. Plnoletá navrhovateľka naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej
výdavky spočívajú najmä v nákupe vysokoškolských skrípt začiatkom každého akademického roka aškolských potrieb, okrem toho má výdavky spojené s jej záujmom o jumping, ostatné výdavky bežného
charakteru, je zdravá. Nemá žiaden vlastný príjem a je odkázaná na výživu od svojich rodičov.

Mal. M. S. Š. F. XXXX/XXXX D. X. F. R., v školskom roku XXXX/XXXX D. X. X. F. R.. Matka uviedla, že
výdavky s ním spojené sú primerané jeho veku, za školské potreby matka platí asi 20 EUR začiatkom
školského roka, maloletý sa v 6. ročníku zúčastnil lyžiarskeho zájazdu, ktorý stál XXX EUR a letného
tábora v sume XXX EUR. Maloletý sa stravuje doma, je zdravý.

Matka doposiaľ žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, vyživovacie povinnosti sa jej nezmenili,
jejpriemernýčistýmesačnýpríjem predstavoval od1/2013do3/2013-XXXEUR,od6/2013do12/2013
- XXX EUR, za rok 2014 - XXX EUR. Matka predložila súdu prehľad výdavkov spojených s deťmi, ako
aj fotokópie dokladov a z nich súd vo svojom rozhodnutí vychádzal.

Otec bol do XX.X.XXXX zamestnaný v Š.V. A. V. Y. V..Z.. A., kde bol ukončený jeho pracovný pomer

z dôvodu nadbytočnosti, dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú dohodu zo dňa XX.X.XXXX
otec predložil. V tejto dohode sa uvádza, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo podľa § 63 ods. 1
písm. b/ ZP, ku dňu XX.X.XXXX s tým, že otec obdŕžal odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Podľa dokladu o práceneschopnosti, jeho práceneschopnosť začala v ochrannej
dobe dňa X.X.XXXX a podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX mu boli priznané

nemocenské dávky za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške X,XXXXXXXX EUR za deň
a za ďalšie dni práceneschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške X,XXXXXXXX EUR za
deň. Na základe správy, ktorú si súd vyžiadal od zamestnávateľa otca, odstupné mu bolo vyplatené dňa
XX.X.XXXX prevodom na jeho účet v sume X.XXX,XX EUR v hrubom. Nemocenské dávky boli otcovi
vyplácané do konca mesiaca O. XXXX s tým, že od X.X.XXXX mal otec jediný zdroj príjmu, Č. L. W..

Výška čiastočného invalidného dôchodku od januára 2013 bola v sume 159,20 EUR, od 16.5.2014 v
sume 177,80 EUR a od X.X.XXXX v Z. XXX,XX EUR.
Podľa správy Sociálnej poisťovne za obdobie práceneschopnosti otca, od X/XXXX W. X/XXXX mu boli
vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume X.XXX,XX I., v priemere mesačne to bolo XXX,XX I..
Od XX.X.XXXX má v rámci invalidity otec zníženú pracovnú schopnosť o XX% na základe rozhodnutia

Sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX. Podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa XX.X.XXXX
pracovnárekomandáciasatýkavýkonuprácebezfyzickejnámahy,noseniaadvíhaniaťažkýchbremien,
výkonu sedavej práce ako informátor, evident v sklade, výťahár.

Od ukončenia práceneschopnosti je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.

Uviedol, že práca sa mu hľadá veľmi ťažko, pretože má zdravotné obmedzenia. Napriek tomu sa mu
podarilo zohnať brigádu a od M.F. XXXX začal pracovať na dohodu o vykonaní práce prostredníctvom
V. - N..Z. a v mesiaci M. XXXX jeho mzda predstavovala XXX,XX EUR, vo februári XXX,XX EUR, v
marci XXXX - XXX,XX EUR a v apríli XXXX - XXX,XX EUR. Otec k tomu uviedol, že pracoval takto S.
G. pri S. H., avšak pracovník, ktorého zastupoval od mája nastúpil do práce, takže v mesiaci máj otec

opäť nemal žiaden ďalší príjem, mimo čiastočného invalidného dôchodku.

Otec naďalej žije s priateľkou v prenajatom byte, za ktorý platia spoločne 300 EUR mesačne. Jeho
priateľka je zamestnaná na polovičný úväzok.

Na požiadanie súdu obaja účastníci konania predložili svoje doklady týkajúce sa platenia výživného otca
na mal. deti od 1.4.2008 až do rozhodnutia súdu.

V súvislosti s určením dlžného výživného si súd vyžiadal aj exekučný spis súdneho exekútora M.. O.
T. sp. zn. Ex 12/2013, z ktorého zisťoval zaplatenie výživného zo strany otca v priebehu exekučného

konania vedeného na základe návrhu matky a plnoletých navrhovateliek, o zaplatenie bežného
výživného v zmysle neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2013 č.k. 22P
59/2012-242.

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť
(§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenuvýživného.Dôvodomnazmenuvyživovacejpovinnostirodičovjetakázmenaokolnostízaktorých

bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže
sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú
zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v
čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

Podľa zváženia súdu je nesporné, že na strane plnoletej navrhovateľky O. nastala podstatná zmena
pomerov jej štúdiom na vysokej škole, resp. nástupom na L. Š., V. X. O.. M. M.eho fyzickým vývojom a
nástupom do vyšších ročníkov základnej školy. Preto u oboch detí sú splnené zákonné podmienky prezvýšenie výživného. Výška výživného je však stále závislá od zárobkových možností a schopností, ako
aj majetkových pomerov povinného rodiča.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že príjmy otca od X.X.XXXX W. XX.X.XXXX prestavovali jednak
nemocenské dávky, ktoré poberal v priemernej výške XXX,XX EUR mesačne, z Č. L. W. S. Z. XXX,XX
EUR mesačne a zo sumy vyplateného odstupného X.XXX,XX EUR v hrubom, v mesiaci M. XXXX. Preto
podľa zváženia súdu, otec v tomto období je schopný platiť zvýšené výživné pre plnoletú navrhovateľku
O. v sume 60 EUR mesačne a pre mal. M. v sume 40 EUR mesačne. Súd je toho názoru, že otec bol zo

svojho príjmu v tomto období schopný platiť na tieto dve deti výživné v úhrnnej sume 100 EUR mesačne
s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej O. od 1.6.2013 zanikla.

Nastraneotca,všakpoukončenípráceneschopnosti,od1.6.2015nastalaZmenavpríjmovýchpomerov,
pretožeodtohtodátumuaždo31.12.2014jedinýmzdrojomjehopríjmubolčiastočnýinvalidnýdôchodok

v sume XXX,XX EUR, a preto podľa zváženia súdu z tohto príjmu otec nebol schopný platiť vyššie
výživné iba v minimálnej výške, teda 27,13 EUR, čo predstavuje 30% zo sumy životného minima.
Rovnako pre plnoletú O. ako aj pre mal. M..

Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala v čase, keď začal brigádnicky pracovať prostredníctvom

V. - N..Z. a od M. XXXX až do konca mesiaca V. XXXX mal príjem z tejto brigádnickej činnosti v priemere
XXX,XX EUR mesačne a poberal aj čiastočný invalidný dôchodok v sume XXX,XX EUR. Podľa zváženia
súdu z tohto príjmu bol schopný platiť pre plnoletú O. výživné vo výške 40 EUR mesačne a pre mal. M.
výživné v sume 30 EUR mesačne. Preto súd takto výživné zo strany otca zvýšil.

Keďže otec od X.X.XXXX opätovne nemá žiaden príjem z brigádnickej činnosti, súd za obdobie od
1.5.2015 do budúcna opätovne zaviazal otca platiť minimálne výživné 27,13 EUR tak na mal. M., ako
aj na plnoletú O.. Výška sumy životného minima je určená v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a predstavuje v súčasnosti 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa,
a o nezaopatrené dieťa. 30% z uvedenej sumy predstavuje 27,13 EUR ako zákonom určené minimálne

výživné.

Dlžné výživné súd určoval voči všetkým trom deťom zo strany otca s prihliadnutím na doterajšiu
rozhodovaciu činnosť súdu a s prihliadnutím na sumy výživného, ktoré doposiaľ otec na svoje deti platil.
PokiaľobajarodičiapredložilisvojprehľadplatiebzostranyotcadetíuplnoletejO.zaobdobieod4/2008,

u plnoletej O. za obdobie od 9/2008 a u mal. M. za obdobie od 4/2008, súd zistil, že čo sa týka výšky
realizovaných platieb, údaje oboch rodičov sa zhodujú.
Na základe tohto prehľadu platenia výživného súd rozdelil určenie dlžného výživného zo strany otca na
jednotlivé obdobia podľa už právoplatných rozsudkov súdu o zvýšení výživného a obdobie posledného
zvýšenia výživného týmto rozsudkom súdu.

Na základe prvého právoplatného rozsudku súdu za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2009:
Vo vzťahu k plnoletej O. H., otec mal platiť zvýšené výživné sumou 45 EUR mesačne, v skutočnosti
však platil pôvodne určené výživné sumou 26,56 EUR mesačne, preto mu mesačne vznikal dlh vo výške
18,44 EUR, t.j. za 14 mesiacov x 18,44 EUR = 258,16 EUR.

U plnoletej navrhovateľky O. N. mal otec platiť zvýšené výživné sumou 45 EUR mesačne od 1.9.2008 do
31.5.2013, v skutočnosti naďalej platil 26,56 EUR, preto mu mesačne vznikal dlh vo výške 18,44 EUR,
t.j. za 9 mesiacov x 18,44 = 165,96 EUR.
U mal. M. N. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2009 mal otec platiť zvýšené výživné sumou 30 EUR
mesačne, v skutočnosti platil 26,56 EUR, preto mu vznikal mesačne dlh 3,44 EUR, čo za 14 mesiacov

predstavuje 48,16 EUR.

Na základe druhého právoplatného rozsudku súdu, za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2013:
Otec mal platiť pre plnoletú O. H. zvýšené výživné za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010 sumou 60 EUR
mesačne, pričom v skutočnosti od 1.6.2009 do 30.6.2010 naďalej platil 26,56 EUR, takže mu mesačne

vznikal dlh vo výške 33,44 EUR, čo za 13 mesiacov predstavuje dlh vo výške 434,72 EUR.
V mesiaci júl 2010 otec mal zaplatiť 60 EUR, zaplatil 40 EUR, takže v tomto mesiaci jeho dlh predstavuje
20 EUR.Od 8/2010 do 12/2010 mal otec naďalej platiť zvýšené výživné po 60 EUR mesačne, v skutočnosti platil
55 EUR mesačne, takže mesačne mu vznikal dlh vo výške 5 EUR, čo za 5 mesiacov predstavuje dlh
25 EUR.

Za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012, mal otec platiť zvýšené výživné sumou 45 EUR mesačne, v
skutočnosti platil 55 EUR mesačne, takže v tomto období, za 15 mesiacov mu vznikol preplatok po 10
EUR mesačne, spolu 150 EUR.
Zaobdobieod1.4.2012do31.5.2013malotecplatiťzvýšenévýživnépo60EURmesačne,vskutočnosti
platil 55 EUR mesačne, takže za tieto mesiace mu vznikol dlh 14 x 5 EUR, t.j. 70 EUR.

U mal. M. N. za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2010 mal otec platiť zvýšené výživné po 40 EUR mesačne,
v skutočnosti platil 26,56 EUR, takže mesačne mu vznikal dlh vo výške 13,44 EUR, čo za 13 mesiacov
predstavuje dlh vo výške 174,72 EUR.
V mesiacoch júl a august 2010 otec zaplatil zvýšené výživné po 40 EUR, takže dlh mu nevznikol.
Od septembra 2010 do decembra 2010 mal platiť zvýšené výživné po 40 EUR mesačne, v skutočnosti

platil po 35 EUR mesačne, takže mu vznikal mesačne dlh vo výške 5 EUR, spolu za toto obdobie 4 x
5 = 20 EUR.
Za obdobie od januára 2011 do marca 2012 mal otec platiť zvýšené výživné po 30 EUR mesačne, v
skutočnosti platil mesačne po 35 EUR, takže za toto obdobie mu mesačne vznikal preplatok vo výške
5 EUR, čo za 15 mesiacov predstavuje preplatok 75 EUR.

Za obdobie od 4/2012 do 31.5.2013 mal otec platiť zvýšené výživné po 40 EUR mesačne, pričom zaplatil
od 4/2012 do 3/2013 po 35 EUR mesačne, takže mu mesačne vznikal dlh v sume 5 EUR, spolu za tieto
mesiace 12 x 5 = 60 EUR.
Za mesiace apríl a máj 2013 zaplatil po 40 EUR, dlh nevznikol.

U plnoletej O. bol otec povinný platiť zvýšené výživné za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2010 po 60 EUR
mesačne, pričom skutočnosti platil 26,56 EUR, takže jeho dlh vznikal mesačne po 33,44 EUR a za 13
mesiacov predstavoval 434,72 EUR. V mesiaci júl 2010 mal otec zaplatiť 60 EUR, pričom zaplatil 40
EUR, takže vznikol v tomto mesiaci dlh 20 EUR.
Od 8/2010 do 12/2010 mal otec platiť zvýšené výživné po 60 EUR mesačne, pričom platil po 55 EUR

mesačne, takže za tieto mesiace je to dlh 5 x 5 = 25 EUR.
Od januára 2011 do marca 2012 mal otec platiť výživné vo výške 45 EUR mesačne, pričom platil 55
EUR, takže za 15 mesiacov mu vznikol preplatok po 10 EUR mesačne, spolu 150 EUR.
Od apríla 2012 do 31.5.2013 mal otec platiť zvýšené výživné v sume 60 EUR mesačne, pričom za
mesiace apríl 2012 až marec 2013 zaplatil po 55 EUR mesačne, takže mu vznikol dlh vo výške 5 EUR

mesačne, spolu za 12 mesiacov 60 EUR.
Za mesiace apríl a máj 2013 zaplatil po 45 EUR, takže mu vznikol dlh vo výške 15 EUR mesačne, spolu
30 EUR.
Za ďalšie obdobie, od 1.6.2013 súd konanie o zvýšenie výživného pre plnoletú O. zastavil, v tomto
období však otec platil výživné pre ňu takto: v mesiaci jún, júl 2013 2 x 70 EUR = 140 EUR a za obdobie

od 8/2013 do 6/2014 po 27,13 EUR mesačne, spolu 298,43 EUR.

Na základe rozhodnutia súdu o zvýšení výživného za obdobie od 1.6.2013 do 30.6.2015, t.j. do
rozhodnutia súdu, vzniklo otcovi voči plnoletej navrhovateľke O. H. ďalšie dlžné výživné a to takto: za
mesiace jún, júl 2013, kedy súd zvýšil výživné na 60 EUR mesačne, otec zaplatil výživné vo výške 70

EUR, takže vznikol preplatok 2x po 10 EUR, za ďalšie mesiace otec na základe vlastného rozhodnutia
začal platiť minimálne výživné v sume 27,13 EUR, preto v období od augusta 2014 do decembra 2014,
kedy súd zvýšil výživné na 60 EUR, mu vznikal mesačne dlh v sume 32,87 EUR, preto za 10 mesiacov
predstavuje dlh 328,70 EUR. Za obdobie od júna 2014 do decembra 2014 otcovi dlh nevznikol, pretože
súd určil v tomto období minimálne výživné, ktoré otec aj zaplatil.

Od januára 2015 do apríla 2015 súd zvýšil výživné zo strany otca na 40 EUR mesačne, pričom otec
platil naďalej minimálne výživné 27,13 EUR, takže mu vznikal dlh mesačne v sume 12,87 EUR, čo za
4 mesiace predstavuje dlh vo výške 51,48 EUR. Za máj a jún 2015 otcovi dlh na výživnom nevznikol,
zaplatil po 27,13 EUR mesačne.

U mal. M. za obdobie od 1.6.2013 súd zvýšil výživné zo strany otca na 40 EUR mesačne, pričom za jún
a júl 2014 otec zaplatil 2 x 50 EUR, takže mu vznikol preplatok 2 x 10 EUR.
Od augusta 2013 otec platil minimálne výživné 27,13 EUR, takže do mája 2014 mu vznikol dlh na
výživnom mesačne po 12,87 EUR, čo za 10 mesiacov predstavuje 128,70 EUR.Za obdobie od 6/2014 do 12/2014, kedy súd určil zo strany otca minimálne výživné, dlh mu nevznikol
žiaden, pretože otec toto výživné platil.
Za obdobie od januára 2015 do apríla 2015, kedy súd zvýšil výživné na 30 EUR mesačne a otec platil

27,13 EUR mesačne, vznikol dlh 4 x 2,87 EUR, čo spolu predstavuje 11,48 EUR.
Za mesiace máj a jún 2015 otcovi dlžné výživné nevzniklo, pretože v tomto období súd určil minimálne
výživné, ktoré otec zaplatil.

Z pripojeného exekučného spisu, súd zistil, že exekútor z účtu otca zrazil celkom sumu 124,56 EUR, čo

prejednodieťapredstavujesumu41,52EUR.Súdtútosumupriurčenídlžnéhovýživnéhootcazohľadnil.

Na základe uvedeného prepočtu súd dospel k tomu záveru, že dlžné výživné na strane plnoletej
navrhovateľky O. predstavuje 976,54 EUR.

Dlžné výživné na strane plnoletej navrhovateľky O., do 31.5.2013 predstavuje 105,73 EUR, pričom

súd od celkového dlhu 585,68 EUR odpočítal v prospech dlžného výživného aj preplatok, ktorý vznikol
platením výživného po ukončení štúdia plnoletou O..

U mal. M. dlžné výživné predstavuje 306,54 EUR.

Vzhľadom na to, že otec je v súčasnosti nezamestnaný a jediným zdrojom jeho príjmu je čiastočný
invalidný dôchodok, nebolo možné povoliť mu splácanie dlžného výživného, a preto ho súd zaviazal
zaplatiť toto dlžné výživné naraz. Je potrebné uviesť, že v priebehu celého konania, ktoré sa viedlo od
apríla 2008, otec vedel o tom, že mu dlh na výživnom vzniká, napriek tomu nepristúpil k splácaniu tohto
dlhu, a preto mu dlh takto narástol, najmä u plnoletej O. H., ktorá študuje na S. škole a jej odôvodnené

potreby sú vyššie, ako u ostatných detí.

Výrok o trovách konania vyplýva vo vzťahu k mal. M. z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože toto
konanie bolo možné začať aj bez návrhu. Čo a týka návrhového konania u plnoletých navrhovateliek,
úspešné navrhovateľky náhradu trov konania nežiadali a otec bol v tomto konaní vo vzťahu k

nim neúspešný, preto mu náhrada trov konania neprislúcha. Súd aj vo vzťahu medzi plnoletými
navrhovateľkami a otcom rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.