Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 14, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Ek/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203474
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118203474.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. Ján Svoreň, nar. 12.04.1943, trvalý
pobyt Šancova 4005/44, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: K.. R. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt L. XXXX/XX, XXX XX F.-W. Y., o vymoženie 22 000,- eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Ladislav Ágh, so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, o
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/32/2018 zo dňa 25.

februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/32/2018 zo dňa
25. februára 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/32/2018 zo dňa 25. februára
2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
05.01.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny v sume 22 000,- eur s príslušenstvom, na podklade

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, sp. zn. N 42/2012, Nz 2336/2012, NCRls 2421/2012,
spísaná dňa 24.01.2012 JUDr. Miriam Hrotekovou, notárom, so sídlom Račianska 3 v Bratislave (ďalej
len „notárska zápisnica“, alebo „exekučný titul“). Poverením zo dňa 31.07.2018 poveril súd vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79,
831 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 1EX 194/2018. Povinný podal vo veci návrh na zastavenie
exekúcie s odôvodnením, že vymáhaná pohľadávka je premlčaná, pričom premlčacia doba uplynula dňa

27. 05. 2015. Súd preto v napadnutom rozhodnutí skúmal, či právo oprávneného vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania nebolo premlčané. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 45
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica zo dňa 24.01.2012, v ktorej povinná osoba
(povinný) v článku I. vyhlasuje, že ako dlžník uzavrela s veriteľom (oprávnený) zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej osoba oprávnená požičala osobe povinnej peňažné prostriedky vo výške 22.000,- eur a
osoba povinná sa zaviazala vrátiť osobe oprávnenej požičanú sumu v lehote splatnosti do päť mesiacov,

t. j. do 23.06.2012. V článku II. osoba povinná vyhlasuje, že sa zaväzuje zaplatiť osobe oprávnenej
peňažnú sumu vo výške 22 000,- eur v lehote splatnosti do 23.06.2012, a že tento svoj záväzok čo
do dôvodu a výšky uznáva. Vzhľadom na zistené skutočnosti skutočnosti súd k námietke premlčania
uplatnenej povinným uviedol, že podľa § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka platí, že ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto

lehoty. Exekučným titulom bola stanovená povinnosť povinného plniť v prospech oprávneného do dňa
23.06.2012. V tomto prípade dlžník právo písomne uznal čo do dôvodu i výšky, a v uznaní bola uvedenálehota na plnenie, čím plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Začiatok plynutia premlčacej
doby podľa Občianskeho zákonníka je v danom prípade stanovený „dňom keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz“, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uznaného dlhu, teda odo dňa 24.06.2012, v

dôsledkučohonapodkladepredmetnéhoexekučnéhotituluoprávnenýboloprávnenýnapodanienávrhu
na vykonanie exekúcie odo dňa 24.06.2012. Právo v tomto prípade sa premlčí, ak by sa nevykonalo
v dobe podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, a teda až po uplynutí 10 rokov odo
dňa 24.06.2012. Lehota určená podľa rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, teda v tomto by prípade premlčacia

doba uplynula dňa 24.06.2022. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 05.01.2018, v čoho
dôsledku je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v rámci 10-ročnej premlčacej
doby, a teda nie po jej uplynutí, ako to namietal povinný. Súd preto konštatoval, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie ku dňu, ku ktorému právo premlčané nebolo.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že od oprávneného si požičal

sumu 22 000,- eur a túto pôžičku potvrdil podpisom overeným u notára. Celý čas bol presvedčený, že
išlo o pôžičku podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bola „pôžička“ po troch rokoch splatnosti
premlčateľná a preto aj vzniesol námietku premlčania. Nie je mu preto známy dôvod zamietnutia jeho
návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti

ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel
k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd

potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný
podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnenédôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3
Exekučného poriadku).

12. Na zdôraznenie správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že premlčanie je
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo
vykonalo, v dôsledku čoho sa povinný subjekt v exekučnom konaní môže domáhať zastavenia exekúcie
vznesením námietky premlčania z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa
ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia

vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 101 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

16. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy
premlčacej doby upravenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka, a uvádzajú sa v ňom prípady

práv, ktoré sa premlčujú nie vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ale v desaťročnej premlčacej
dobe. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo
potvrdené iným spoľahlivým spôsobom, o existencii ktorých by preto nemali byť žiadne pochybnosti.
Prípad prerušenia premlčania a začiatok plynutia desaťročnej premlčacej doby nastáva v zmysle ust. §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vtedy, keď dlžník uznal právo, o premlčanie ktorého ide. V takom

prípade pokiaľ ide o právo veriteľa, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Uznanie práva ako
jednostranný úkon dlžníka musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje pre právne úkony (§
34 a nasl.). Uznanie musí byť navyše urobené v písomnej forme. Dôsledky písomného uznania dlhu
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú také, že doba, ktorá uplynula z pôvodnej premlčacej doby,
sa stane právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Ak bola v uznaní

uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Povinný v podanej sťažnosti nepoprel, že si od povinného požičal sumu 22 000,- eur, čo podľa jeho
vyjadrenia potvrdil aj podpisom u notára. Rovnako ani nenamietal obsah spísanej notárskej zápisnice,
ktorá bola exekučnému súdu predložená ako podklad pre výkon exekúcie, v ktorej vyhlásil, že tento svoj

záväzok, t.j. záväzok zaplatiť osobe oprávnenej svoj dlh vo výške 22 000,- eur v lehote splatnosti do 23.
06. 2012, čo do dôvodu a výšky uznáva. Toto vyhlásenie povinného je nepochybne možné považovať
v kontexte celého obsahu notárskej zápisnice za uznanie dlhu v zmysle § 558 veta prvá Občianskeho
zákonníka, pretože okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl.) má písomnú formu, je
znehozrejmýdôvod(kauza)vznikupohľadávky(pôžička),jevňombyťpresneurčenávýškapohľadávky

(22 000,- eur) a napokon obsahuje aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznanie dlhu bolo poňaté
do notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok (Zmluvu o pôžičke) s vyznačením oprávnenej a
povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, pričom povinný s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice súhlasil. Na podklade zistených skutočností je nepochybné, že exekúcia je vykonávaná na
podklade spôsobilého exekučného titulu v zmysel § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Uznaním

dlhuzostranypovinného-povinnostizaplatiťoprávnenémupožičanúsumu22000,-eurdo23.06.2012,
začala plynúť desaťročná doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, teda odo dňa 24.
06. 2012. Nie je preto možné prisvedčiť názoru povinného, že vymáhateľnosti exekučného titulu bráni
premlčanievýkonuprávanazaplateniepožičanejsumy.Vreakciinasťažnostnénámietkypovinnéhosúd
dodáva, že ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. všeobecnú trojročnú premlčaciu

lehotu, ktorá sa uplatňuje iba v prípade, ak nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka
upravujúcich dĺžku premlčacej doby uvedené inak. Odlišnú dĺžku premlčacej doby zákonodarca stanovil
práve pre prípad uznania dlhu v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.18. Účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá aj skutočnosť, že v tomto konaní sa
rozhodujespravidlabeznariadeniapojednávania,resp.bezvýsluchuúčastníkovkonania(§61lods.2, §
202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné.

Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné
vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom
prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov
konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom
povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných

návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez
nariadenia pojednávania.

19. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol
a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v
konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhradytrovexekučnéhokonaniapremietazásadaúspechuvoveci(zásadazodpovednosti zavýsledok
sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho
práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu
tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným
konaním vyvolaným zo strany povinného (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na
náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto

konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok výslovne neriešia situáciu, ak účastník
konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavil záujem a podľa obsahu spisu mu v sťažnostnom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov

čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú
by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník náhradu
trov konania neuplatní, prípadne mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevzniknú, je na mieste
rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd

oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2
CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).