Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010130.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému W.. L. K., nar. XX.X.XXXX v Z., pre prečin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods.1, ods.2 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 28. mája 2019 odvolania obžalovaného a poškodeného X. W. podané proti rozsudku Okresného
súdu v Prievidzi zo dňa 31. októbra 2018, sp. zn. 1T/27/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného W.. L. K. a poškodeného X. W. z a m i e t a j ú ,
pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2018, sp. zn. 1T/27/2018 bol obžalovaný W..
L. K. uznaný za vinného z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods.1, ods.2 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že ako konateľ a osoba konajúca v mene spoločnosti SV Tech, spol. s

r.o., IČO: 36 342 653, sídlo: Prievidza, Rudnaya 198/5, ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje
splatné záväzky a nemá iný majetok rozhodol, že vôbec nebudú zaplatené faktúry jeho dodávateľovi
s obchodným menom: Dušan Mokošák, IČO: 37 566 636, miesto podnikania: Trnava, Zavarská 10/C,
s číslami:

201315536, fakturovaná suma: 252,00 eur, dátum splatnosti 01.03.2014,

201315537, fakturovaná suma: 1.404,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315463, fakturovaná suma: 1.284,00 eur, dátum splatnosti: 16.02.2014,
201315691, fakturovaná suma: 240,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315629, fakturovaná suma: 780,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315628, fakturovaná suma: 768,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315627, fakturovaná suma: 456,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,

201315626, fakturovaná suma: 1.284,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315852, fakturovaná suma: 660,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315851, fakturovaná suma: 120,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315850, fakturovaná suma: 900,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315903, fakturovaná suma: 312,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315905, fakturovaná suma: 432,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,

201315910, fakturovaná suma: 444,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315911, fakturovaná suma: 240,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201315912, fakturovaná suma: 900,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316212, fakturovaná suma: 576,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316148, fakturovaná suma: 2.160,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316146, fakturovaná suma: 1.620,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,

201316145, fakturovaná suma: 744,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316144, fakturovaná suma: 504,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,201316143, fakturovaná suma: 1.392,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316139, fakturovaná suma: 1.176,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201316140, fakturovaná suma: 240,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,

201316149, fakturovaná suma: 240,00 eur, dátum splatnosti: 01.03.2014,
201400303, fakturovaná suma: 1.344,00 eur, dátum splatnosti: 25.03.2014,
201400313, fakturovaná suma: 588,00 eur, dátum splatnosti: 25.03.2014,
201400307, fakturovaná suma: 1.344,00 eur, dátum splatnosti: 25.03.2014,
201400372, fakturovaná suma: 1.236,00 eur, dátum splatnosti: 25.03.2014,

201400863, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 05.04.2014,
201400922, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 07.04.2014,
201401071, fakturovaná suma: 1.152,00 eur, dátum splatnosti: 08.04.2014,
201401236, fakturovaná suma: 864,00 eur, dátum splatnosti: 11.04.2014,
201401367, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 15.04.2014,
201401464, fakturovaná suma: 996,00 eur, dátum splatnosti: 15.04.2014,

201401539, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 20.04.2014,
201401716, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 19.04.2014,
201401843, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 25.04.2014,
201401872, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 25.04.2014,
201402146, fakturovaná suma: 540,00 eur, dátum splatnosti: 02.05.2014,

201402435, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 04.05.2014,
201403316, fakturovaná suma: 900,00 eur, dátum splatnosti: 24.05.2014,
201403313, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 24.05.2014,
201403547, fakturovaná suma: 480,00 eur, dátum splatnosti: 27.05.2014,
201406462, fakturovaná suma: 972,00 eur, dátum splatnosti 26.07.2014,

201406461, fakturovaná suma: 1.272,00 eur, dátum splatnosti: 26.07.2014,
201406677, fakturovaná suma: 1.272 eur, dátum splatnosti: 29.07.2014,

ktoré boli oprávnene vystavené k vykonaným prepravám tovaru objednaných spoločnosťou SV Tech,
spol. s r.o. a po splatnosti jednotlivých faktúr na úkor poškodeného X. W. v období od 27.02.2014 do

14.10.2014 v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia v Prievidzi platil svoje iné neskôr splatné
záväzky svojim iným veriteľom tak, ako to bolo zistené a uvedené v znaleckom posudku číslo 04/2017
znalkyne R.. S. T., pričom pri pomernom platení svojich záväzkov by poškodenému X. W. zaplatil na
predmetné faktúry ku dňu 14.10.2014 spolu sumu vo výške 19.820,40 eur, čím zmaril uspokojenie
pohľadávok poškodeného X. W. spolu vo výške 19.820,40 eur a spôsobil mu tak škodu vo výške

19.820,40 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 240 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods.1 písm. a)
Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 16 (šestnásť)

mesiacov. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bol poškodený X. W., IČO: 37 566 636, miesto
podnikania: Trnava, Zavarská 10/C s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote
včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný W.. L. K. a poškodený X. W..

Obžalovaný W.. L. K. v rozsiahlom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch najmä z dôvodu, že trestného činu
zvýhodňovania veriteľa sa v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 240 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten,
kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie

svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Skutok kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. nie je trestným činom za, ktorý bol obžalovaný uznaný vinným.
Konanieobžalovanéhonenapĺňavšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuzvýhodňovaniaveriteľa
a to z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Z
doterajšieho vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by právnická osoba, ktorej bol obžalovaný

štatutárnym orgánom, nebola schopná plniť svoje záväzky, a to až do času vyhlásenia konkurzu.
Na vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné, aby páchateľ, v čase činu, nebol schopný plniť
svoje splatné záväzky. Páchateľ teda, v čase, keď zvýhodňuje jedného z veriteľov, musí byť platobne
neschopný, pričom za platobne neschopného sa považuje ten, kto má viac ako jedného veriteľa anie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok (tak to uvádza §
3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Rovnako sa za platobne neschopného nepovažuje
dlžník, ktorý odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva (je nutné odlíšiť

prípady, keď dlžník nehradí svoje záväzky, pretože ich hradiť nemôže od situácie, keď ich hradiť
nechce). Zároveň, podporne vychádzajúc zo zákona o konkurze, treba brať zreteľ na formu úpadku
dlžníka, keďže predĺženie, na rozdiel od platobnej neschopnosti, nie je znakom skutkovej podstaty
trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Súd pri svojom rozhodovaní o vine a výške trestu vôbec
nezobral do úvahy dôkazy uvádzané obžalovaným v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ako aj

dôkazy vo forme výpovedí svedkov a poškodeného. Obžalovaný už v prípravnom konaní zdôrazňoval,
že v spisovom materiáli sa nenachádza zoznam (tabuľka), resp. kniha uhradených faktúr, ktoré
obžalovaný doložil do spisu. Uvedený dôkaz teda nemal k dispozícii vyšetrovateľ, súdny znalec a ani
prokurátor. Stav platobnej neschopnosti dlžníka si teda ako jeden z nevyhnutných predpokladov trestnej
zodpovednosti páchateľa trestného činu zvýhodňovania veriteľa tiež vyžaduje dôsledné posúdenie
a spoľahlivé preukázanie, ktoré nemožno na úkor obvineného/obžalovaného preklenúť v rozpore so

zásadou in dubio pre reo konštatovaním absencie potrebných dokladov. Okolnosť, že dlžník nie je
schopný splácať svoje splatné záväzky, musí byť náležite objasnená tak, aby ju nebolo možné vyvrátiť,
inak nemožno objektívnu stránku trestného činu zvýhodňovania veriteľa považovať za naplnenú. Ak
dlžník nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, musí postupovať tak, že bude uspokojovať veriteľov
len pomerne a rovnomerne, a teda zaobchádzať s veriteľmi, ktorí majú rovnaké práva, rovnako, a

to bez ohľadu na to, v akom poradí nadobudli splatnosť ich pohľadávky. Je potrebné zdôrazniť,
že obžalovaný postupoval podľa uvedeného, uhrádzal postupne všetky splatné pohľadávky podľa
svojich finančných možností. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že dohodnutá splatnosť faktúr
poškodeného bola 60 dní, takže ostatné splatné faktúry veriteľov mali splatnosť kratšiu a boli zo strany
obžalovaného uhrádzané logicky skôr. Obžalovaný nemaril uspokojenie splatných pohľadávok veriteľov

v dobe pred začatím konkurzného konania, a tak isto neohrozoval veriteľov zmenšovaním svojho
majetku. Vyvíjal maximálne úsilie a odbornú starostlivosť, aby splácal pohľadávky svojich veriteľov.
Ako už bolo spomínané, najväčší problém bol v druhotnej platobnej neschopnosti obžalovaného z
dôvodu reštrukturalizácie spoločnosti VITAL, a. s. Dlžník musí byť platobne neschopný v čase, keď
sa dopúšťa protiprávneho konania, spočívajúceho vo zvýhodňovaní jedného svojho veriteľa (prípadne

viacerých) na úkor iného svojho veriteľa (prípadne iných). Skutočnosť, že obžalovaný ako dlžník bol
platobne neschopný v rozhodnom čase sa nepreukázalo žiadnym dôkazom v prípravnom konaní ani
v konaní pred súdom, teda ani samotným znaleckým posudkom, pretože úpadok dlžníka vo forme
platobnej neschopnosti musí protiprávnemu konaniu dlžníka vždy predchádzať. Ďalej je potrebné
zdôrazniť, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu zvýhodňovania veriteľa

je potrebné, aby páchateľ zmaril, aspoň čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného
svojho veriteľa na úkor ostatných. Za zmarenie možno považovať nemožnosť veriteľa, ani čiastočne,
dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Čiastočné zmarenie potom spočíva v tom,
že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie v tom rozsahu, ktorého by inak dosiahol pri pomernom a
rovnomernom uspokojení všetkých veriteľov bez zvýhodnenia niektorého z nich. Uspokojením veriteľa

sa pritom rozumie poskytnutie takého plnenia v prospech veriteľa, ktoré je obsahom právneho vzťahu.
Zvýhodnenie veriteľa potom spočíva v tom, že sa mu dostane od dlžníka, ktorý nie je schopný plniť
svoje splatné záväzky, plnenie nezodpovedajúce zásade pomerného uspokojenia a to na úkor ostatných
veriteľov toho istého dlžníka. Skutkovú podstatu trestného činu zvýhodňovania veriteľa nenaplňuje
ani konanie dlžníka, ktorý síce plne uspokojil pohľadávku len jedného z viacerých veriteľov, ak tak

urobil s odôvodneným predpokladom získania ďalších prostriedkov (peňazí, či iného majetku) na
uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. Obžalovaný uhrádzal elektrinu, nájom, telefón, aby mohol
ďalej podnikať, zabezpečovať služby a tým vytvárať zisk, z ktorého uhrádzať ostatné dlhy, takýmto
konaním nemôže ísť o spáchanie trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Samotné plné prednostné
uspokojenie pohľadávky jedného z viacerých veriteľov dlžníkom, ktorý je platobne neschopný teda ešte

neznamená, že sa tak stalo s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. B. X. W.
nevedel súvisle popísať čo je predmetom trestného konania. Až na základe výzvy súdu odpovedal na
otázky. Nie je pravdou, že sám dobrovoľne vypovedal. Vypovedal, že on nepodával trestné oznámenie,
ale že to podával jeho právny zástupca. Nevedel ani o tom, že jeho právny zástupca v jeho mene si
uplatnil pohľadávku na súde a nevedel ani v akej výške. Kontaktoval sa síce so spoločnosťou a bolo

mu oznámené, že tejto spoločnosti neplatí iná firma a preto mu faktúry nevyplatili. Nie je pravdou,
že spoločnosť mu nenavrhla splátkový kalendár. Spoločnosť mu navrhla splátkový kalendár v ústnej
podobe a tak isto mu bolo ponúkané prevziať ich pohľadávky voči iným spoločnostiam. Tak isto nevedel,
že spoločnosť je v konkurze a že by si mohol uplatniť náhradu škody v konkurznom konaní. Svedok W.K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zamestnaný vo firme SV Tech, spol. s
r.o., IČO: 36 342 653, sídlo: Prievidza, Rudnaya 198/5, pričom on mal na starosti špedíciu, konateľom v
tejto spoločnosti bol obžalovaný. Ďalej uviedol a potvrdil, že všetky faktúry, ktoré prišli do ich spoločnosti

zaevidoval do knihy došlej pošty, zapísal do tabuľky, z ktorej bolo zrejmé, kedy je jednotlivá faktúra
splatná. Svedok uviedol, že v rozhodnom období sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti z
dôvodu, že im hlavný odberateľ neplatil faktúry. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že poškodený
sa dotazoval, prečo mu nevyplatili faktúry. Svedok uviedol, že obžalovanému sa predkladali faktúry na
vyplatenie len vtedy, keď tam boli všetky potrebné doklady a faktúra už bola splatná, čiže obžalovanému

neboli predkladané faktúry, ktoré ešte neboli splatné, on obžalovanému predkladal výlučne faktúry, ktoré
už boli splatné, aby obžalovaný dal príkaz na ich vyplatenie. Ďalej uviedol, že navrhoval poškodenému
splátkový kalendár v ústnej podobe, ale ten sa k jeho návrhu nevyjadril. Znalkyňa Ing. S. T. - znalkyňa z
odboru ekonomika - účtovníctvo vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu
zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na doplnku, ako aj na ich záveroch. Uviedla,
z čoho pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala. Znalkyňa na základe obhajcu obžalovaného

potvrdila, že nemala k dispozícii tabuľku zoznam prijatých faktúr pri spracovávaní znaleckého posudku.
Z vypracovaného znaleckého posudku potom nie je zrejmé, že právnická osoba, ktorej konateľom je
obžalovaný nebolschopnáplniťsvoje splatnézáväzky,resp.,žeplatilafaktúryostatnýmveriteľom,resp.
žezvýhodňovalaostatnýchveriteľovpredpoškodeným.Podľanázorusúdu,zprevedenéhodokazovania
a to samotnej výpovede obžalovaného, výpovede poškodeného, výpovede svedka, výpovede znalkyne,

ako i listinnými dôkazmi, mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako dlžník, ktorý nie je
schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iných veriteľov
a činom spôsobil väčšiu škodu, preto súd konanie tak, ako po stránke objektívnej, tak i po stránke
subjektívnej kvalifikoval ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z. z. Ako je vyššie uvedené, súd sa nevysporiadal so svojimi

tvrdeniami a z vykonaného dokazovania nebolo a nie je zrejmé, že uvedený skutok spáchal obžalovaný
či už úmyselne alebo neúmyselne. Obžalovaný uhrádzal faktúry veriteľom podľa lehoty splatnosti faktúr
podľa výšky finančných prostriedkov na jeho účte so zámerom nezvýhodňovať žiadneho z veriteľov.
Tento postup vyplýva z výpovede obžalovaného, výpovede svedka W. K.. Obrana obžalovaného, že
nenaplnil znaky trestného činu ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej bola jednoznačne

potvrdená a nevyvrátili ich ani výpovede poškodeného, svedka a znalkyne a listinnými dôkazmi.
Obranou obžalovaného bolo preukázané, že nekonal v priamom a nepriamom úmysle. Na naplnenie
základných znakov skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr.
zák. sa nevyžaduje vznik škody (tá je predpokladom až naplnenia kvalifikovaných skutkových podstát
tohto trestného činu), avšak, najmä s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., bude nevyhnutné

aby určitá škoda znevýhodnenému veriteľovi aj skutočne bola spôsobená. Poškodený si náhradu škody
uplatnil v obchodnom právnom konaní, kde súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn.: 5Rob 18/14, zo
dňa 25. 6. 2014, kde bolo uložené spoločnosti obžalovaného do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť
poškodenému sumu 44 160,- EUR spolu s príslušenstvom: úrokmi z omeškania a trovami konania -
súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia a paušálnou náhradou. Čo sa týka náhrady škody,

poškodený si náhradu škody uplatnil bez prihliadnutia na pohľadávky ďalších veriteľov, teda spôsobom
nepomerným a nerovnomerným. Škodou v prípade trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240
Trestnéhozákonajehodnotazmarenejpohľadávkyvtejjejčasti,ktorábybolainakpomerneuspokojená.
Z toho vyplýva, že čiastka, ktorá vo všeobecnosti tvorí nárok na náhradu škody v prípade trestného
činu zvýhodňovania veriteľa, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nižšia ako suma zodpovedajúca

celkovému dlhu, ktorý dlžník voči veriteľovi (poškodenému) má. Nemožno vylúčiť, že po zohľadnení
výšky pohľadávok aj ďalších veriteľov (poškodených), ktorí obžalovaným v čase spáchania skutku tiež
nemuseli byť uspokojení spôsobom zodpovedajúcim zásade pomerného a rovnomerného uspokojenia,
by celková škoda spôsobená konaním obvineného (v prípade preukázania naplnenia všetkých zákonom
vyžadovaných znakov, v danom prípade najmä stavu platobnej neschopnosti) mohla byť aj vyššia,

a teda podmieňujúca použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 3 ustanovenia §
240 Trestného zákona. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste,
vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil obžalovanému
za použitia § 38 ods.2 Trestného zákona trest v dolnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní osem mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v prvej polovici

zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní šestnásť mesiacov. Súd zistený skutkový stav nesprávne
podriadil pod právnu kvalifikáciu prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a to
napriek tomu, že to z ustálených dôkazov vôbec nevyplývalo. Normy Trestného zákona totiž poskytujú
ochranu aj súkromným záujmom a právam fyzických a právnických osôb. V tomto kontexte je pretokľúčové dôsledné rešpektovanie v Trestnom poriadku (§ 2 ods. 1) výslovne zakotvenej zásady nullum
crimen sine lege ( inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin, nemôže ísť o trestný
čin), ktorá je vyjadrením ustanovení čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 39 Listiny základných práv

a slobôd ako právnych predpisov vyššej právnej sily. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 1T/27/2018-545 zo dňa 31. 10. 2018 podľa §
321 ods. 1, písm. a), b), c) a e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o vine a treste a postupom podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol, a ak takýto rozsudok nevydá, aby vec vrátil do
prípravného konania, kde sa bude venovať náležitá pozornosť posúdeniu skutku z hľadiska naplnenia

všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák. a aby
im zodpovedajúce okolnosti boli náležite vyjadrené v popise skutku vo výroku o vine. V konkrétnostiach
to znamená najmä nutnosť spoľahlivo doložiť naplnenie znaku platobnej neschopnosti spoločnosti SV
Tech s.r.o. a náležite posúdiť, v akej výške obvinený spôsobil škodu všetkým poškodeným veriteľom, a
teda, či obvinený naplnil všetky znaky trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák. alebo
iného trestného činu či žiadneho trestného činu. Následne, po náležitom objasnení objektívnej stránky

žalovaného prečinu, bude potrebné sa veľmi dôsledne vysporiadať aj s jeho subjektívnou stránkou,
majúc na zreteli, že trestná zodpovednosť je založená nie na spôsobení následku, ale na zavinení k
tomutonásledku,pričomnakoľkovdanomprípadeidevzákladnejskutkovejpodstateoúmyselnýtrestný
čin, bude potrebné skúmať obe stránky konania obvineného, t.j. vôľovú i vedomostnú (intelektuálnu).
Skutkové zistenia zodpovedajúce použitej právnej kvalifikácii bude následne potrebné premietnuť do

správnej formulácie skutkovej vety a právnej vety a všetky úvahy, ktoré viedli k novému rozhodnutiu,
vyložiť v jeho odôvodnení.

Poškodený X. W. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho splnomocnenca namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak,

že jeho podľa § 288 ods.1 Tr.por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces napriek tomu,
že on si v trestnom konaní uplatnil svoj nárok riadne a včas a v rozsahu skutočnej škody 19.820,40
euro, pričom takýto rozsah škody bol preukázaný aj vykonaným dokazovaním a uvedená suma ako
škoda spôsobená trestným činom sa premietla aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku a bola
tiež podkladom pre správne právne kvalifikovanie skutku ako prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa

§ 240 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne
poukázal na to, že spoločnosť SV Tech, s.r.o. je v konkurze a nárok na náhradu škody treba uplatňovať v
konkurznom konaní. Náhradu škody v sume 19.820,40 euro je však povinný plniť mu obžalovaný, tento
zodpovednostný vzťah, v ktorom obžalovaný zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil, vznikol práve v
dôsledku toho, že obžalovaný sa dopustil trestného činu popísaného vo výroku napadnutého rozsudku,

t.j. vznikol v momente spáchania trestného činu. Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd podľa § 321 ods.1 písm.f) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a sám
rozhodol v zmysle § 322 ods.3 Tr.por. tak, že podľa § 287 ods.1 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť
mu škodu vo výške 19.820,40 euro a to podľa § 50 ods.2 Tr.zák., § 51 ods.4 písm.c) Tr.zák. v rámci
uloženej povinnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a
poškodeného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 18.
marca 2019, vykonal dňa 28. mája 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a poškodeným napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
obžalovaného W.. L. K. a poškodeného X. W. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
31. októbra 2018 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu
veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia §
2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd
svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného W.. L. K., ale predovšetkým o

usvedčujúce svedecké výpovede predovšetkým poškodeného X. W., ale čiastočne tiež i W. K., pretože
s týmito usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy a
to konkrétne predovšetkým závery znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonomika - účtovníctvo
(včítane jeho doplnku), R.. S. T., ku ktorým znalkyňa vypovedala aj na hlavnom pojednávaní, keďpodrobne popísala ako obžalovaný W.. L. K. vyplácal (resp. na podklade jeho pokynov boli vyplácané)
faktúry iným subjektom, splatné neskôr ako faktúry poškodeného a to v období od 27.2.2014 do
14.10.2014, čím obžalovaný týchto iných svojich veriteľov zvýhodnil oproti poškodenému X. W. o

sumu 19.820,40 eur, keď pritom spoločnosť SV Tech, s.r.o. mala v inkriminovanom období dostatok
finančných prostriedkov na zabezpečenie bežného chodu spoločnosti, na ktoré v napadnutom rozsudku
poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe
ich vykonania. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného

prednesené na hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi,
s ktorými však naopak v celom rozsahu korešpondovali usvedčujúce už spomenuté svedecké výpovede
predovšetkým samotného poškodeného X. W. a závery znaleckého posudku znalkyne z odboru
ekonomika - účtovníctvo R.. S. T..

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam

ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok
stal a že ho spáchal obžalovaný W.. L. K.. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného W.. L. K. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 ods.1, ods.2 Trestného zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom

rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v
tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených
už v konaní pred okresným súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a vecne správne

vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto
poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a
právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a

spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej
v § 240 ods.2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 8 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov podľa § 49 ods.1 písm.a) a
§ 50 ods.1 Tr.zák., je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny

stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného X. W., ktoré podal proti výroku o náhrade škody, krajský súd tiež

nezistil pochybenie okresného súdu, keď ten poškodeného X. W. podľa § 288 ods.1 Tr.por. odkázal na
civilný proces. Postupoval tak v súlade so stavom veci a so zákonom vzhľadom na to, že obžalovaný
bol konateľom spoločnosti SV Tech, spol. s r.o., IČO: 36 342 653, sídlo: Prievidza, Rudnaya 198/5, táto
spoločnosť je v konkurze, čiže za škodu zodpovedá spoločnosť, pričom predmetnú škodu si mal a mohol
poškodený uplatňovať v konkurznom konaní v lehote podľa zákona.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, treste odňatia slobody a náhrade škody, preto odvolacie námietky obžalovaného ani
poškodeného neakceptoval.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislostikrajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obžalovaného a poškodeného

sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného

W. a poškodeného X. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.