Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1212216387.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, K., zastúpeného advokátom Mgr. Andrejom Maarom,
sosídlomDunajská6,Bratislava,protiodporcom:1.Bratislavskávodárenskáspoločnosť,a.s.,sosídlom
Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35850370, 2. Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, so
sídlom Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832, 3. Obec Dlhá, Dlhá 1, 919 01 Dlhá, IČO: 00682195, 4.
Poľnohospodárske družstvo Košolná-Dlhá, so sídlom Košolná, IČO: 00207942, o splnenie povinnosti,
takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý na vlastné náklady opraviť vodovodnú prípojku v obci K., ktorá vedie

k rodinnému domu súpisné číslo X v obci K., katastrálne územie: K., okres P. postavenému na parcele
č. XXX o výmere XXX m2 zapísanému na liste vlastníctva č. X, ktorého vlastníkom je navrhovateľ.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 138,59 €, a náhradu trov konania na
účet Mgr. Andreja Maara, advokáta so sídlom Dunajská č. 6, Bratislava vo výške 1200,74 €, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh voči odporcom v 2., 3. a 4. rade z a m i e t a.

Súd odporcom v 2.,3. a 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,podanýmnatunajšísúddňa03.07.2012,sanavrhovateľdomáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd pôvodne zaviazal odporcu v 1. rade alternatívne odporcu v 2. rade označeného pôvodne ako
Ministerstvo hospodárstva SR povinnosťou na vlastné náklady opraviť vodovodnú prípojku v obci Dlhá,
vedúcu k rodinnému domu vo vlastníctve navrhovateľa, zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške
138,59 € a nahradiť mu trovy súdneho konania.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. 8, zapísaného na LV č. X v
obci K., katastrálne územie: K., okres P. postavenému na parcele č. XXX o výmere 926 m2.

Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom verejného vodovodu I. až III. kategórie v obci Dlhá podľa zák.
č. 442/2002 Z. z.o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, s ktorým uzatvoril dňa 26.08.2004
zmluvu o dodávke pitnej vody a od toho času odporca v 1. rade navrhovateľovi dodával pitnú vodu.

Odporca v 2. rade je správcom majetku štátu, ktorý bol v správe štátneho podniku, a ktorý nebolo možné
privatizovať podľa § 47c z. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.Navrhovateľ uviedol, že býva v dome, ktorý bol postavený v 50-tych rokoch minulého storočia.
Následne v 70-tych rokoch minulého storočia bol vybudovaný verejný vodovod v obci K., vrátane
uvádzanej prípojky, na ktorý bol napojený i dom navrhovateľa. Žiadnu novú, vlastnú vodovodnú prípojku

si navrhovateľ nezriadil sám. Nakoľko si navrhovateľ prípojku sám nepostavil, nekúpil, nikto mu ju
nedaroval a nestal sa vlastníkom zo zákona, znamená to, že vlastníkom vodovodnej prípojky je vlastník
verejného vodovodu. V zmysle §42 ods.7 z. č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo
ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva
zachované.

Navrhovateľovi bola dňa 04.03.2010 prerušená dodávka pitnej vody, pričom k prerušeniu dodávky pitnej
vody došlo na základe nahlásenia poruchy navrhovateľom na verejnom vodovode v časti, ktorá vedie
k domu navrhovateľa. K prerušeniu došlo zásahom mechanizmami a pracovníkmi odporcu v 1.rade,
ktorý od nahlásenia poruchy neodstránil príčiny závady na prípojke. Navrhovateľ preto podal návrh na
začatie konania na Obvodný úrad životného prostredia v Trnave vo veci správneho deliktu podľa § 18 z.

č. 71/1967 Zb. správny poriadok, pričom v tomto konaní bola odporcovi v 1. rade uložená pokuta za to,
že odpojenie navrhovateľa od prívodu pitnej vody z verejného vodovodu z dôvodu nahlásenia poruchy
odporca v 1. rade neriešil bez toho, aby mu predtým neoznámil dôvod tohto konania a nezabezpečil mu
náhradný zdroj pitnej vody. Správne konanie ale nevyriešilo otázku vlastníctva k vodovodnej prípojke.
Odporca v 1. rade v správnom konaní poprel vlastníctvo k vodovodnej prípojke.

Následne navrhovateľ zisťoval vlastníka vodovodnej prípojky, pričom zistil, že verejný vodovod v obci K.
bol postavený prostredníctvom investora Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava š.p. (ďalej
len "ZsVAK", š.p.). ZsVAK, š.p vznikol od 18.09.1989 a rozhodnutím o privatizácii zo dňa 02.10.2002
došlo k sprivatizovaniu ZsVAK š.p., keď majetok tohto š.p. prešiel na Bratislavskú vodárenskú

spoločnosť, a.s. a Trnavskú vodárenskú spoločnosť, a.s.. Samotný š.p. ZsVAK bol zlikvidovaný bez
právneho nástupcu.

Navrhovateľ ďalej zisťoval vlastníka vodovodnej prípojky na Ministerstve pôdohospodárstva SR, ktoré
ho odkázalo na Fond národného majetku, ktorý uviedol, že odporca v 1. rade nenadobudol vlastníctvo

k prípojkám v obci K..

Keďže sa majetok podniku, ktorý nebolo možné z akéhokoľvek dôvodu privatizovať dostáva do správy
Ministerstva hospodárstva SR, navrhovateľ sa obrátil na odporcu v 2. rade a vyzval ho, aby vodovodnú
prípojku odstránil. Odporca v 2. rade však poprel vlastníctvo k vodovodnej prípojke a uviedol, že

do základného imania odporcu v1. rade bola vložená časť majetku ZsVAK, š.p., pričom akcionármi
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. sú obce a vodovodná sieť je vo vlastníctve obcí.

Navrhovateľovi v dôsledku porušenia povinností vlastníka vodovodnej prípojky zabezpečiť opravu
a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady vznikla škoda, ktorá spočíva v nákladoch na

zabezpečenie pitnej vody. Navrhovateľ bol nútený si zakúpiť filtračné zariadenie, ktoré namontoval na
účely čistenia vody získavanej zo studne stojacej na pozemku navrhovateľa. Týmto spôsobom získava
navrhovateľ pitnú vodu. Náklady na zakúpenie filtračného zariadenia predstavujú sumu 138,59 €, ktorú
navrhovateľ uhradil na základe faktúry č. XXXXXXX.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil, keď namietol pasívnu legitimáciu a keď poukázal na výsledky
správneho konania, podľa ktorého ako vlastník vodovodnej prípojky prichádza do úvahy obec, resp.
poľnohospodárske družstvo, ktoré si budovalo prípojku a v rámci tejto prípojky boli vybudované aj ďalšie
prípojky.

Nedostatok pasívnej legitimácie namietol aj odporca v 2. rade, ktorý namietal jednak nesprávne
označenie odporcu v 2. rade a ktorý poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2a a § 2b zrušenej vyhl. č.
154/1978Zb. ako aj na §4 ods. 6 z .č. 442/2002 Z. z., ako aj na rozhodnutie Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku SR č. 853, ktoré potvrdzuje, že privatizovaný bol v tomto prípade
celý podnik Vodárne a kanalizácie Bratislava, š.p. a celý odštepný závod Trnava ako časť majetku

ZsVAK, š.p., a to v súlade s § 12 ods. 2 písm. a) tak, že tento majetok bol použitý na založenie akciovej
spoločnosti a skutočnosť, že vodovodná prípojka nie je uvedená v preberacom protokole považuje
odporca v 2. rade za irelevantné, nakoľko právny predpis rieši jej právny stav obligatórne ako zariadenie,
ktoré patrí k verejnému vodovodu a je podľa názoru odporcu v 2. rade jeho súčasťou zo zákona, jehoodčlenenie by muselo byť výslovne v projekte uvedené. Preto sa na vodovodnú prípojku nevzťahuje
režim§ 47c z.č. 92/1991 Zb..

Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 25.10.2012 uznesením tunajšieho súdu č.k. 50C/40/2012-83
zo dňa 08.11.2012 súd pripustil zmenu označenia odporcu v 2. rade na Slovenská republika -
Ministerstvo hospodárstva SR a na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 07.03.2013 súd uznesením
č.k.50/40/2012-95 zo dňa 22.03.203 pripustil, aby do konania pristúpil ako odporca v 3. - obec K. a ako
odporca v 4. rade - Poľnohospodárske družstvo T. -K.. Na pojednávaní dňa 27.06.2014 súd pripustil

zmenu petitu v znení: "Odporcovia v 1. 2 , 3 a 4 rade sú povinní na vlastné náklady opraviť vodovodnú
prípojku v obci Dlhá, ktorá vedie k rodinnému domu súp. č. X v obci K.: K., okres P., postavenému
na parcele č. XXX o výmere 926 metrov štvorcových zapísanému na liste vlastníctva č. 7, ktorého
vlastníkom je navrhovateľ. Odporcovia v 1, 2, 3 a 4 rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 138,59 €
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 1, 2, 3 a 4 rade sú povinní
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku".

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom účastníkov konania,
oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, s obsahom spisu, a to najmä so spisom Obv. úradu
životného prostredia v P. Č.. XXXX/XXXXX, B. Č..X, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí dokončených
stavieb č. 1/68 zo dňa 06.11.1968, rozhodnutím Krajskej organizácie vodovodov a kanalizácií č.

Vod/2441/1969 o povolení vybudovať prívod vody K. - K. zo dňa 20.10.1969, zápisnicou o odovzdaní a
prevzatí dokončených stavieb zo dňa 05.01.1970, rozhodnutím ONV Bratislava vidiek č. Vod/7943/73 o
schválení stavby K.- K. - prívod vody, zápisnicou o kolaudácii akcie K. -K. prívod vody zo dňa 05.01.1970,
zmluvou č. XX/XXXXX/XX, zmluvou č. G.-XXX, fotodokumentáciou, geometrickou mapou, vyjadrením
W.. O. Y. - EKOSTA 2000 zo dňa 20.03.2015 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a dospel

k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Podľa rozhodnutia Krajskej organizácie vodovodov a kanalizácií zo dňa 20.10.1969 bolo udelené
povolenie žiadateľovi Krajská organizácia vodovodov a kanalizácií (ďalej len " KOVAK"), okresný
závod Bratislava - vidiek ako investorovi (na základe žiadosti zo dňa 19.02.1968 o prerokovanie

projektu Doľany - dlhá prívod vody) vybudovať prívod vody v obci K. - K. podľa projektu vypracovaného
Hydroprojektom v Bratislave č.E.-XX-XXXX M. dĺžke 3011 km. Podľa bodu 10 tohto rozhodnutia
na uskutočnenie povoleného vodohospodárskeho diela treba vybudovať objekty a zariadenia na
pozemkoch kat. úz. Doľany, ktoré sú vo vlastníctve súkromníkov, MNV a JRD Doľany a napojuje sa
na vybudovanú trasu v obci Dlhá. Podľa bodu 8 tohto rozhodnutia hotové vodohospodárske dielo bude

spravovať, prevádzkovať a udržiavať investor t.j. KOVAK, okr. Závod Bratislava - vidiek.

Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich súčastí č. 1/68 zo dňa 10.9.1969
preberacie konanie bolo začaté dňa 6.11.1968 za účasti investora MNV Dlhá, dodávateľa JRD Dlhá a za
účasti ostatných účastníkov ako ONV, vodné hospodárstvo a KOVAK Bratislava a týkalo sa rozšírenia

vodovodnej siete v obci Dlhá číslo par. 433/2 cesta.

Podľa zápisnice napísanej z príležitosti kolaudácie akcie " Doľany - Dolná, prívod vody" zo dňa
05.01.1970 preberacie konanie zvolal investor ZSVAK Bratislava - vidieka predmetom konania bolo
prívodné potrubie liatinové hrdlové o profile 150 mm o celkovej dĺžke 3.120 km.

Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich súčastí č. 1 zo dňa 05.01.1970
preberacie konanie sa vzťahovalo na prívod vody v obci Doľany - Dlhá za účasti investora, dodávateľa
- KOVAK OZ Bratislava- vidiek na základe hospodárskej zmluvy X/XX-XXXX. Investor prevedené
práve prevzal a súčasne ich odovzdal prevádzkovateľovi Západoslovenské vodárne a kanalizácie, OZ

Bratislava - vidiek. V zápisnici sa konštatuje, že dĺžka trasy bola predĺžená o 109 km v súlade s
vodohospodárskym rozhodnutím.

Podľa rozhodnutia ONV Bratislava -vidiek zo dňa 20.2.1974 č. E. bolo udelené povolenie do
trvalej prevádzky /užívania/vodohospodárskeho diela stavba K. - K., prívod vody prevádzkovateľovi

Západoslovenské vodárne a kanalizácie, okresný závod Bratislava - vidiek s podmienkou, že sa bude
starať o pravidelnú údržbu diela a bude realizovať prípadné opatrenia, ktoré mu uloží ONV Bratislava-
vidiek, odbor poľnohosp., lesného a vodného hospodárstva.Podľa rozhodnutia Obv. úrad životného prostredia P. Č..N. zo dňa 10.01.2011, právoplatného dňa
03.02.2011 odporcovi 1. rade bola udelená pokuta z dôvodu, že neoznámil navrhovateľovi vopred dôvod
odpojenia a nezabezpečil mu náhradný zdroj tepla a fakturoval mu spotrebu vody, ktorú neodoberal.

V rozhodnutí je konštatované, že poruchu telefonicky nahlásil navrhovateľ, ktorý uviedol, že v mieste
verejnej časti vodovodnej prípojky je stále mokrá pôda (aj v čase sucha). Navrhovateľ trval na tom, že nie
je vlastník vodovodnej prípojky. Odporca v 1 rade uviedol, že nie je vlastníkom vodovodných prípojok,
tieto by mali vlastniť obce, ktoré ich vybudovali.

PodľapísomnéhovyjadreniaFondunárodnéhomajetkuzodňa20.01.2012 preskúmanímdokumentácie
spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. bolo zistené, že v Zozname dokumentácie stavieb
sú uvedené stavby pod por. č. 289. Dlhá- prívod vody je pod por. č. XXX, J. -K. -K., prívod vody pod
por. č. 505, v zápisnici zo dňa 20.02.1974 nie je uvedená vodovodná prípojka, resp. vodovodné prípojky
v obci Dlhá.

Podľa písomného oznámenia Ministerstva hospodárstva SR - odporcu v 2. rade zo dňa 07.03.2012
akciová spoločnosť Bratislavská vodárenská, a.s. prebrala po zrušených štátnych podnikoch aktíva a
pasíva, práva a záväzky (i neznáme) vrátane práva záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. Bratislavská
vodárenská spoločnosť , a.s. je prevádzkovateľom vodovodov a kanalizácií v Bratislavskom kraji, časti
Trnavského kraja (okresy Senica, Skalica) a časti Trenčianskeho kraja (okres Myjava). Do základného

imania Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bol vložený celý majetok zrušeného štátneho podniku
VodárneakanalizácieBratislavaa časťmajetkuzrušenéhoštátnehopodnikuZápadoslovenskévodárne
a kanalizácie. Akcionármi BVS, a.s. sú mestá a obce v územnej pôsobnosti spoločnosti, pričom
majoritným akcionárom je Hlavné mesto SR Bratislava.

Podľa rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 02.10.2002
č. 853 pod bodom 1. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. bol privatizovaný celý podnik Vodárne
a kanalizácie, š, p. a časť majetku Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. odštepný závod
Bratislava - vidiek, odštepný závod Senica, výrobno-prevádzkové stredisko diaľkových vodovodov
Šamorína časť podnikového riaditeľstva. Pod bodom č. 1 tohto rozhodnutia Bratislavská vodárenská

spoločnosť, a.s. previedla bezodplatne 100% akcií prevodom na obce, pričom v zozname obcí
vlastníkom 0,14 % akcií je obec Doľany. Podľa bodu 2. tohto rozhodnutia Trnavská vodárenská
spoločnosť, a.s. previedla 100% akcií prevodom na obce, z toho vlastníkom 0,14 % akcií je obec Dlhá.

Podľa LV č. X, T.. Ú.. K., M. P., obec K. na par. C, par. č. XXX o výmere 926 m2, druh pozemku zastavané

plochyanádvoriajestavbasú.č.8,druhstavbyrodinnýdomzapísanávprospechnavrhovateľastitulom
nadobudnutia kúpna 1117/99 zo dňa 27.05.1999.

Dňa 01.06.1999 uzatvoril navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu v 1. rade zmluvu o dodávke
vody z verejného vodovodu č. 56/47080/99 a dňa 26.08.2004 navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade

novú zmluvu o dodávke pitnej vody na odberné miesto Dlhá č. 8.

Podľa písomného stanoviska W., O. Y. - EKOSTA 2000, architektového stavebného inžiniera zo dňa
20.03.2015 na základe obhliadky bolo zistené, že vodovodná prípojka je vybudovaná po ľavej strane
štátnej cesty III/5046 v smere T.- K.- K. na par. č. XXX/1. Od bodu napojenia na verejný vodovod

pokračuje priamo v zeleni a následne pokračuje križovaním št. cesty III/ - par. č. XXX/X. Po prekrižovaní
št. cesty pokračuje prípojka priamo v zeleni na par. č. XXX/X a následne priamo k RD na par. č. XXX.
Tu je aj koniec vodovodnej prípojky - bývalá verejná časť vodovodnej prípojky. Od vodomeru a prípojka
je vybudovaná od bodu napojenia na verejný vodovod až po par. č. XXX vo verejnom priestranstve. Na
par. č. XXX/X nie je založený LV, na par. Č..XXX/X je evidovaný vlastník Trnavský samosprávny kraj a

na par. č. 431/2 je evidovaný vlastník obec K..

Podľa LV č. XXXX vlastníkom par. č. XXX/X v k.ú. Trnava, obec K. I. P. samosprávny kraj a jedná sa o
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3260 m2.

Podľa LV č. XXX vlastníkom par. č.XXX/2 v k.ú. P., M. K. I. M. K. a jedná sa o zastavané plochy a
nádvoria o rozlohe 18273m2.Podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2010 navrhovateľovi bola vystavená faktúra W.. V. T. na sumu
138,59 €.

Odporca v 1. rade namietol pasívnu legitimáciu a súdu uviedol, že jeho majetkom je len
predlženie verejného vodovodu z obce K. K. M. K., jedná sa o verejný vodovod DM150 z materiálu
tvárna liatina. Investorom ako i dodávateľom tejto vodnej stavby bol KOVAK (Krajská organizácia
vodovodov a kanalizácií Bratislava- vidiek). Po zrušení tejto organizácie bol z jej majetku vytvorený
š.p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie, ktorého majetok bol predmetom privatizácie a vkladu do

majetku BVS. Podľa zápisnice zo dňa 06.11.1968 týkajúcej sa rozšírenia vodovodnej siete v obci Dlhá
investorom stavby bol MNV Dlhá a dodávateľom JRD Dlhá, tento majetok neprešiel do vlastníctva
právnehopredchodcuodporcuv1.rade.Poukázalnaust.§10aods.1vyhl.č.154/1978Zb.,podľaktorej
bolo umožnené previesť vlastníctvo k verejnej časti vodovodnej prípojky na správcu na základe zmluvy
(darovacej), čo sa však v prípade prípojky navrhovateľa nestalo a preto prípojka zostala vo vlastníctve
navrhovateľa. Nebola preto ani súčasťou privatizačného projektu a odporca v 1. rade ju neprevzal do

svojho majetku po právnom predchodcovi. Správcovia - štátne podniky, ktoré prevádzkovali verejné
vodovody vo vlastníctve štátu sa transformovali na súkromné akciové spoločnosti zabezpečovanie
zásobovania pitnou vodou prešlo zo štátnych podnikov na obce s poukazom na §4 ods. 3písm.g) z.
č. 369/1990 Zb.. Predmetom činnosti odporcu v1. rade je prevádzkovanie verejných vodovodov a nie
verejných prípojok.

Odporca v 2. rade vlastníctvo k predmetnej vodovodnej prípojke odmietol uznať s tým, že poukázal na §
4 ods. 3 z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy zabezpečuje
verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom, správu a údržbu verejnej zelene a
verejného osvetlenia, udržiavanie čistoty ...vrátane zásobovania vodou, odvádzanie odpadových vôd, z

čoho je zrejmé, že vodovodná sieť je vo vlastníctve miest a obcí, navyše poškodený uzáver vodovodnej
prípojky upravuje aj z. č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého vlastníkom sú formou akcií obce a pokiaľ je
prevádzkovateľom aj BVS, a.s., títo sú povinní vodovodnú prípojku opraviť.

Odporca v 3. rade žiadal návrh voči nemu zamietnuť. Uviedol súdu , že vodovod v obci Dlhá sa začal

budovať v r. 58-60, budoval sa tak, že si vodovod svojpomocne kopali občania a kým nenastal problém
s navrhovateľom pri odstávke vody, vodovod v obci, jeho opravu zabezpečoval bez problémov odporca
v 1. rade., a to až po hodiny u každého vlastníka, čo bolo zabezpečené Západoslovenskými vodárňami
a neskôr odporcom v 1. rade.

K predloženej zápisnici zo 6.11.1968 uviedol, že išlo len o odovzdanie vodovodu - jeho časti na jednej
ulici.Poukázalnato,žeobecnemážiadnyzmluvnývzťahsužívateľmivody,naopaksamajevzmluvnom
vzťahu s odporcom v 1. rade, ktorý svoju obchodnú činnosť vykonáva za odplatu. V danej veci nedošlo
k zmene vlastníctva a právne účinky pôvodného zákona zostávajú zachované.

Odporca v 4. rade súdu uviedol, že je právnym nástupcom bývalého JRD Dlhá a JRD Košolná. Potvrdil,
že JRD Dlhá vypomohla pri akcii Z pri budovaní vodovodu, ale nemá vedomosť o tom, že by bol
vlastníkom vodovodu. Účastníci uvedení v zápisnici už nežijú.

Právny zástupca navrhovateľa súdu uviedol, že považuje za nesporné, že už od výstavby, najneskôr

od kolaudácie vodovodu bol verejný vodovod vo vlastníctve štátu. Poukázal na ust. §40a vyhl. č
11/1989Zb., keď bolo povinnosťou organizácií, ktoré mali právo hospodárenia k vodovodným prípojkám
a organizácie a občania, ktorí sú vlastníkmi takýchto prípojok, sú povinní usporiadať vzťahy k nim
podľa ustanovení tejto vyhlášky do 31.12.1990. Ak teda odporca v 1. rade nevysporiadal v lehote
do 31.12.1990 vzťahy k verejnej časti prípojky, platí nevyvrátiteľná domnienka, že verejné časti

prípojok boli nesporne v správe právneho predchodcu odporcu v 1. rade. Poukázal na to, že odporca
v 1. rade prevzatie vodovodnej prípojky neodmietol. Odporca v 1. rade bol totiž sám správcom
vodovodu aj s verejnými časťami prípojok už od vbudovania, preto nebolo potrebné usporadúvať vzťahy
podľa citovaného ustanovenia, nedošlo ani k odovzdávaniu dokumentácie inými osobami právnemu
predchodcovi odporcu v 1. rade, pretože nemal ako, sám bol správcom. Uviedol, že odporca v1.

rade sa snaží zbaviť vlastníckeho práva, napriek tomu, že s vodovodom od svojho vzniku podniká,
prostredníctvom verejných častí prípojok dodáva vodu na základe zmlúv o dodávke. Vodovod môže
prevádzkovať len vlastník vodovodu alebo prevádzkovateľ na základe zmluvy s vlastníkom. Odporca v 1.
rade sa opakovane vyjadril, že prevádzkuje vodovod na základe zákona, nakoľko je na prevádzkovanieodborne spôsobilý, čím nepriamo svoje vlastníctvo potvrdil. Žiadnu zmluvu o odbornom prevádzkovaní
však nepredložil a nedisponuje s ňou.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne :

Ad 1. právne predpisy týkajúce sa majetku štátu v rokoch 1960 až 2002

Podľa zákona § 9 ods. 1 z. č. 65/1960 Zb. o národných výboroch účinného od 12.06.1960 národné
výbory riadia a plne zodpovedajú najmä za neustály rozvoj o.i. aj zásobovanie národného hospodárstva
i obyvateľstva vodou.

Podľa zákona § 9 ods. 2 z. č. 65/1960 Zb. pre účelné plnenie týchto úloh národné výbory

spravujú hospodárske organizácie, školské, kultúrne, osvetové, zdravotnícke, sociálne a iné zariadenia,
projektové a iné ústavy a podľa potreby zriaďujú ďalšie takéto organizácie, na zabezpečenie ich úloh
zverujú im do správy časti národného majetku, vymenúvajú a odvolávajú ich vedúcich pracovníkov a
riadia ich činnosť;

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku (účinnosť od 1.1.1967), táto
vyhláška upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami.
Podľa zákona č. 69/1967 o národných výboroch platného od 13.7.1967 (zrušeného z.č. 369/1990 Zb.),
národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov. Na
uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov zakladajú štátne podniky, riadia svoje štátne

hospodárske organizácie, zriaďujú a spravujú rozpočtové a príspevkové organizácie a zariadenia (ďalej
len "organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom").

Podľa § 19 zákona 69/1967 Zb., národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu
najmä na úseku vytvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce, - územného

plánovania a stavebného poriadku, - pracovných síl, - ochrany prírody, - využitia nerastného bohatstva,
- poľnohospodárstva, - lesného a vodného hospodárstva....

Podľa § 21 zákona 69/1967 Zb. na plnenie svojich úloh národné výbory môžu zriaďovať a riadiť
organizácie alebo zariadenia obstarávajúce o.i. komunálne služby (zásobovanie vodou, čistenie mesta,

kanalizácie, verejné osvetlenie).

Podľa § 22 ods. 1 zákona 69/1967 Zb. riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť
organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne
záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a

vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie
potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať revízie jej hospodárenia a
rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.

Podľa § 35 zákona 69/1967 Zb. národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom

socialistickom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh.

Podľa Čl.6 ods. 2 zákona 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej
socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, Krajský národný výbor môže spravovať
rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré slúžia uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo

krajov, ak je správa na tomto stupni účelnejšia.

Podľa § 1 zákona 88/1988 Zb. o štátnom podniku s účinnosťou od 1.7.1988 účelom tohto zákona
je upraviť postavenie, právne pomery a zásady činnosti štátneho podniku (ďalej len "podnik") ako
základného článku národného hospodárstva.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 88/1988 Zb., podnik hospodári s majetkom v socialistickom celospoločenskom
vlastníctve, ktorý tvoria veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej,
projektovej a inej obdobnej činnosti (národný majetok), ktorý je vlastníctvom všetkého ľudu a ktorý mubol zverený pri jeho založení; ďalej podnik hospodári s vecami a majetkovými právami včítane práv
k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré nadobudol v priebehu
svojho podnikania a ktoré sa tak stali súčasťou majetku v socialistickom celospoločenskom vlastníctve

(národného majetku).

Podľa § 7 zákona č. 88/1988 Zb., podnik je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu (štátny
rozpočet federácie alebo štátny rozpočet príslušnej republiky), štátnym fondom a rozpočtom národných
výborov.

Podľa § 13 zákona č. 88/1988 Zb., zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy alebo národný
výbor.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č 88/1988 Zb,. podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch
vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 88/1988 Zb., hospodárske zmluvy sú základom hospodárskych
vzťahov medzi podnikmi navzájom a medzi podnikmi a ďalšími subjektami, zabezpečujú plnenie úloh
vyplývajúcich z plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku a zmien v dopyte na vnútornom
a zahraničnom trhu; súčasne sú jedným zo záväzných podkladov pre tvorbu plánov hospodárskeho a

sociálneho rozvoja podniku.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy s
účinnosťou od 19.12.1990, zakladateľská funkcia krajských národných výborov voči štátnym podnikom,

ktoré pôsobia v odvetviach potravinárskeho priemyslu, vodného hospodárstva, dopravy, dopravného
stavebníctva, automobilového opravárenstva, obchodu, zberu druhotných surovín, projektovania a
výskumno-vývojovej základne v miestnom hospodárstve, prechádza na príslušný ústredný orgán štátnej
správy.

Podľa § 4 ods. 3 písm. g) z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinný od 06.09.1990 , obec pri
výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym
odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene
a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými
vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu

Podľa § 8 ods. 3 písm. f) z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného od 01.05.1991 , vlastníctvom
obcí sa nestávajú objekty technickej vybavenosti, a to vodovody, kanalizácie, plynovody, regulačné
stanice plynu, rozvody elektrickej energie, trafostanice, telekomunikačné budovy, rozvody slaboprúdu
a televízneho signálu budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej výstavby národných

výborov.

Podľa §1 ods. 1 z. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby účinného
od 01.04.1991 tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo
hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej

len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto
podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa §47c ods. 1 z. č. 92/1991 Zb. majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z

akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe
ministerstva s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu.

Ad 2 právne vzťahy v oblasti vodného hospodárstva
Právnou normou, ktorou sa začala realizovať prestavba vodného hospodárstva, bol zákon č. 115 / 1965

Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých odvetvových ústredných orgánov. Vychádzajúc
zo všeobecne dostupných informácií založených v spise na č.l.58 Krajská organizácia vodovodov a
kanalizácií (KOVAK) v Bratislave začala činnosť dňa 1. júla 1966. Novovzniknutý KOVAK, predchodcaZsVAK-u, bol príspevkovou organizáciou, ktorá bola napojená na rozpočet ZsKNV výškou odvodu z
prevádzkových činností a príspevkom na investičnú výstavbu.

Vodnéhospodárstvoupravovalaucelene pôvodneažvyhláškač.13/1959ministraenergetikyavodného
hospodárstva zo 14. marca 1959 v úplnom znení zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve účinná
od 14.3.1959 do 1.4.1975. Zrušené boli viaceré predpisy, ako napr. zákon č. 93/1869 r. z., ktorý sa
týka ustanovení o práve vodnom, zákon č. 71/1870 čs. z. z. o tom, ako možno vodu užívať, zvádzať
a proti nej sa brániť atď.

Podľa § 25 ods. 3 z. č. 11/1955 Sb. o vodnom hospodárstve účinného od 1.1.1955, ak sú
vodohospodárske diela a zariadenia v správe rozpočtových alebo hospodárskych organizácií, platia o
prevode a správe vodohospodárskych diel a zariadení predpisy o správe národného majetku.

Podľa § 30 ods. 1 z .č. 138/1973 Zb. o vodách, činného od 1.4.1975 do 1.6.2002 verejné vodovody

sú určené na hromadné zásobovanie obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné
hospodárstvo. V pochybnostiach, či ide o verejný vodovod, rozhoduje vodohospodársky orgán po
dohode s orgánom štátnej správy, v pôsobnosti ktorého je organizácia, ktorá vodovod spravuje, prípadne
ho hodlá zriadiť.

Podľa § 30 ods. 3 z.č.138/1973 Zb., vodohospodársky orgán je oprávnený pri nedostatku pitnej vody
bez náhrady obmedzovať alebo inak upravovať zásobovanie pitnou vodou, prípadne jej používanie.
Rozhoduje tiež v sporoch, či sa má zriadiť, prípadne zrušiť prípojka k verejnému vodovodu, a v sporoch,
ku ktorým dôjde v súvislosti s vykonávaním odseku 2.

Podľa § 30 ods. 4 z.č.138/1973 Zb., ústredný vodohospodársky orgán republiky môže vyhláškou upraviť
správu a prevádzku verejných vodovodov a ustanoviť všeobecné podmienky, za ktorých sa voda v nich
dodáva.

Podľa § 1 vyhlášky č. 98/1975 Zb. o vodných a kanalizačných prípojkách účinnej od 15.09.1975, za

vodohospodárske diela sa považujú vodovodné prípojky z verejných vodovodov:
a) slúžiace na dodávanie vody do priemyselných alebo poľnohospodárskych výrobných objektov,
b) zásobujúce vodou skupinu objektov, ak ich zásobovanie vyžaduje výstavbu vlastného systému
rozvodných radov,
c) k objektom, pre ktoré je vybudované zariadenie na zosilňovanie tlaku vody (hydrofórová stanica a

pod.),
d) ak je prípojka dlhšia ako 100 m a slúži na dodávku vody s denným priemerným množstvom väčším
ako 0, 5 l/sec.

Podľa §1 ods. 1 a 2 vyhlášky 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

účinnej od 1.4.1979 do 1.11.2002 , verejný vodovod je súbor objektov a zariadení na hromadné
zásobovanie obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné hospodárstvo. K súboru objektov
a zariadení verejného vodovodu patria verejné vodovodné rady I. až III. kategórie uložené v kolektoroch
alebo technických chodbách, verejné časti vodovodných prípojok, hydroforové stanice vybudované pri
vodovodnom zdroji alebo pri vodojeme ako samostatné objekty na zásobovanie obcí, verejné výtokové

stojany, a hydranty.

Podľa § 3 vyhlášky 154/1978 Zb. organizácie, ktoré spravujú verejné vodovody, verejné kanalizácie
a ich sústavy (ďalej len "správca"), sú povinné sústavne zabezpečovať potrebné kapacity verejného
vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj vytvárať predpoklady a podmienky (napr. včasnou údržbou)

na ich hospodárnu a bezporuchovú prevádzku v súlade s technickými normami; ak dôjde k porušeniu
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je správca povinný neodkladne zabezpečiť vykonanie
ich opráv.

Podľa §3 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom (zrušenej z. č. 278/1993

Zb.) od občanov a iných organizácií než socialistických môžu organizácie prijať ponuku daru nehnuteľnej
veci včítane peňazí v československej mene a ponuku daru budov, stavieb, včítane pozemkov, na
ktorých sú postavené, nádvorí a prístupových ciest.Podľa § 2b ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb., účinnou od 14.2.1989 a ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodovodná a kanalizačná prípojka
sa delí na verejnú časť a na domovú časť. Domová časť prípojky je tá jej časť, ktorá je na pripojenej

nehnuteľnosti, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 2b ods. 3 vyhlášky 15/1989 Zb. verejná časť vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky sa určuje
podľa týchto zásad:
a) ak je vodovodná alebo kanalizačná prípojka napojená na vodovodný rad alebo uličnú stoku (ďalej len

"rozvádzacie potrubie") na verejnom priestranstve, je verejnou časťou prípojky tá časť, ktorá je uložená
na tomto verejnom priestranstve až po miesto, kde toto verejné priestranstvo prvý raz opúšťa,
b) ak je vodovodná alebo kanalizačná prípojka napojená na rozvádzacie potrubie na inom pozemku než
verejnom priestranstve a celá je na ňom i uložená, je verejnou časťou prípojky jej časť v dĺžke maximálne
2 m od rozvádzacieho potrubia,
c) ak je vodovodná alebo kanalizačná prípojka napojená na rozvádzacie potrubie na inom pozemku

než verejnom priestranstve a nie je na ňom uložená celá, je verejnou časťou prípojky jej časť od
rozvádzacieho potrubia po hranicu pripojenej nehnuteľnosti,
d) ak je vodovodná alebo kanalizačná prípojka napojená na rozvádzacie potrubie na hranici verejného
priestranstva a iného než verejného priestranstva, určuje sa verejná časť prípojky podľa písmen a) až c),
v závislosti od toho, kam prípojka odbočuje a od toho, na ktorom pozemku je alebo nie je celá uložená.

Podľa § 10a ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb., investorom novo budovanej vodovodnej alebo kanalizačnej
prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 10a ods. 2 vyhlášky 15/1989 Zb., náklady, ktoré vzniknú pri oprave alebo rekonštrukcii
vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky uhradia podľa skutočne vzniknutých nákladov na verejnú a
domovú časť prípojky správca a vlastník; ak dôvodom rekonštrukcie je uskutočnenie úprav vnútorného
vodovodu alebo vnútornej kanalizácie alebo ak úpravy a rekonštrukcie sú vyvolané nesprávnou
prevádzkou vnútorného vodovodu alebo vnútornej kanalizácie, uhrádza vlastník náklady v celej výške.

Podľa § 10a ods. 3 vyhlášky 15/1989 Zb., vlastníci objektov, ktoré sú určené na asanáciu na základe
rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavby, sú povinní zabezpečiť odstránenie vodovodnej a
kanalizačnej prípojky na svoj náklad, pričom spôsob jej odstránenia musí byť vopred dohodnutý so
správcom.

Podľa § 10b vyhlášky 15/1989 Zb., správca ako účastník konania sleduje, či boli splnené
podmienky, ktoré uplatňoval vo svojom vyjadrení k predloženej projektovej dokumentácii. Ak je prípojka
skolaudovaná, je správca povinný prevziať jej verejnú časť.

Podľa § 10c ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb. právo hospodárenia k verejnej časti vodovodnej
alebo kanalizačnej prípojky vybudovanej štátnou socialistickou organizáciou sa prevádza správcovi
bezodplatne.

Podľa § 10c ods. 2 vyhlášky 15/1989 Zb. , pri prevodoch verejných častí vodovodných alebo

kanalizačných prípojok vybudovaných inými organizáciami než štátnymi alebo občanmi sa postupuje
podľa osobitných predpisov.

Podľa § 40a ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb. organizácie, ktoré majú právo hospodárenia k vodovodným
a kanalizačným prípojkám, a organizácie a občania, ktorí sú vlastníkmi takýchto prípojok, sú povinní

usporiadať vzťahy k nim podľa ustanovení tejto vyhlášky do 31. decembra 1990.

Podľa § 40a ods. 2 vyhlášky 15/1989 Zb. organizácie a občania sú povinní pri odovzdávaní verejnej
časti prípojky odovzdať správcovi aj dokumentáciu skutočného vyhotovenia prípojky s vyznačením jej
verejnej a domovej časti na snímku pozemkovej mapy

Podľa § 40a ods. 3 vyhlášky 15/1989 Zb. ak nebola odovzdaná dokumentácia podľa predchádzajúceho
odseku alebo ak nie je prípojka v stave schopnom prevádzky alebo nezodpovedá technickým normám,
je správca oprávnený prevzatie prípojky odmietnuť.Podľa § 40a ods. 4 vyhlášky 15/1989 Zb. do odovzdania verejných častí vodovodných a kanalizačných
prípojok sú povinní doterajší vlastníci zabezpečovať ich riadnu údržbu a prevádzku.".

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného
od 01.08.2002 vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej
siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná
prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na

rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza
voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod.
Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.

Podľa§4ods.7zákonač.442/2002Z.z.vlastníkomvodovodnejprípojkyjeosoba,ktorázriadilaprípojku
na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu.

Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným
prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.

Podľa § 420 1,2,3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 420a 1,2,3 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti
za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. eho stavu veci súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Podľa § 442 ods.1 a 3 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi vzniknutú škodu v dôsledku
odstavenia prívodu pitnej vody do rodinného domu v ktorom býva, ako aj, uloženie povinnosti žalovaným
odporcom v 1. až 4. rade na vlastné náklady opraviť vodovodnú prípojku v obci Dlhá, ktorá vedie k
rodinnému domu súp. č. 8 v obci Dlhá: Dlhá, okres Trnava, postavenému na parcele č. 222 o výmere
926 metrov štvorcových zapísanému na liste vlastníctva č. 7, ktorého vlastníkom je navrhovateľ.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nahlásil odporcovi v 1. rade, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o
dodávke pitnej vody, v lete 2009 poruchu na obecnom priestranstve verejnej časti vodovodnej prípojky,
ako aj, že odporcovi v 1. rade ako stavebníkovi bola v správnom konaní rozhodnutím č.k. G2011/00024/
ŠVS/Fr zo dňa 10.01.2010 uložená pokuta podľa § 39 ods. 3, 5 zákona o verejných vodovodoch a

verejných kanalizáciách vo výške 500€.

Nesporné v konaní boli i skutočnosti, že navrhovateľ je vlastníkom rodinného domu č. 8 v obci Dlhá a
že odporca v 1. rade dodáva navrhovateľovi na základe zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu
č. 56/47080/99 zo dňa 26.08.2004 pitnú vodu.

Spornou skutočnosťou bolo súdom určiť kto je vlastníkom vodovodnej prípojky v Obci dlhá, ktorá sa
nachádza na verejnom priestranstve v obci a ktorá bola pre poruchu odstavená pri dodávke pitnej vody
navrhovateľovi, nakoľko odporcovia súdu uviedli, že nie sú vlastníkmi predmetnej vodovodnej prípojky.Vzhľadom k tomu, súd ako prejudiciálnu otázku musel riešiť otázku kto vybudoval predmetnú vodovodnú
prípojku a kto je jej vlastníkom v zmysle právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona

č.442/2002 Z.z..

Zo skutkových okolností a dôkazov, ktoré boli súdu postupne predkladané, súd zistil, že prívod vody do
obce Dlhá sa realizoval v rokoch 1968 až 1970, v čase, keď vodné hospodárstvo riadil príslušný národný
výbor, a to prostredníctvom príspevkovej Krajskej organizácie vodovodov a kanalizácií (KOVAK),

zriadenej k 1.7.1966. KOVAK ako organizácia zriadená národným výborom spravovala majetok v
štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý slúžil na plnenie jej úloh. Súdu bolo predložené rozhodnutie
Krajskej organizácie vodovodov a kanalizácií zo dňa 20.10.1969, ktorým bolo udelené povolenie
žiadateľovi KOVAK, okresný závod Bratislava - vidiek ako investorovi (na základe žiadosti zo dňa
19.02.1968 o prerokovanie projektu K. - K. prívod vody) vybudovať prívod vody v obci K. - K. podľa
projektu vypracovaného Hydroprojektom v Bratislave č.V628-44-8639 o dĺžke 3011 km. Úlohou tejto

organizácie bolo aj vybudovať objekty a zariadenia na pozemkoch kat. úz. K., ktoré sú vo vlastníctve
súkromníkov, MNV a JRD Doľany a ktoré sa napájajú na vybudovanú trasu v obci K..

Súdu neboli predložené listiny ohľadom následnej zmeny právneho postavenia podniku KOVAK, avšak
zo zverejnených informácií na webovej stránke vodárenských spoločností súd zistil, že keď v roku

1969 zákonom SNR č. 72 /1969 Zb. boli v SSR zrušené KNV, prešiel podnik KOVAK od 1.júla
1969 do organizačnej podriadenosti Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR. Na základe
rozhodnutia ministra z decembra 1969 došlo s platnosťou od 1.januára 1970 k zmene názvu podniku
na Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava (ZsVAK). Zákonom SNR č. 131 / 1970 Zb. boli v
SSR opäť riadené KNV. V tejto súvislosti s účinnosťou od 1.januára 1972 boli Západoslovenské vodárne

a kanalizácie znovu prevedené do organizačnej podriadenosti ZsKNV.

Z uvedeného dôvodu aj na listinách ohľadom kolaudácie vyššie uvedeného vodohospodárskeho diela
už figuruje ako investor ZsVAK. Zo zápisnice napísanej z príležitosti kolaudácie akcie " K. - K., prívod
vody" zo dňa 05.01.1970 súd zistil, že preberacie konanie zvolal investor ZsVAK Bratislava - vidiek

a predmetom konania bolo prívodné potrubie liatinové hrdlové o profile 150 mm o celkovej dĺžke už o
dĺžke 3.120 km.

Odporca v 1. rade poukazoval na to, že do jeho majetku neprešla výstavba časti prívodu vody v obci
Dlhá na par. č. 433/2, ako to vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo

ich súčastí č. 1/68 zo dňa 10.i.1969 (dátum 10.11.1969?), keď konanie bolo realizované v auguste 1968
za účasti investora MNV Dlhá, dodávateľa JRD Dlhá a za účasti ostatných účastníkov ako ONV, vodné
hospodárstvo a KOVAK Bratislava a týkalo sa rozšírenia vodovodnej siete v obci Dlhá číslo par. 433/2
cesta.

Z predložených listín je teda zrejmé, že výstavbu hospodárskeho diela Doľany - Dlhá realizovali dvaja
investori (prívod vody o dĺžke 3011 km KOVAK a následne ZsVAK a prívod vody o dĺžke 109 km MNV
- v rámci akcie Z na par. č. 433/2 -cesta), avšak treba uviesť, že ako celok bolo hospodárske dielo
dňa 5.1.1970 odovzdané investorovi ZsVAK a na základe rozhodnutia ONV Bratislava -vidiek zo dňa
20.2.1974 č. E. o schválenej stavbe bolo toto vodohospodárske dielo o celkovej dĺžke 3120 km dané

investorovi ZsVAK aj do trvalej prevádzky.

Súd v konaní mal preukázané, že výstavba prívodu vody v obci Doľany - Dlhá sa začala realizovať na
základe žiadosti KOVAK zo dňa 19.02.1968, keď sa mal prerokovať projekt Doľany - Dlhá - vybudovať
prívod vody v obci Doľany - Dlhá vypracovaný Hydroprojektom v Bratislave č.E.-XX-XXXX o celkovej

dĺžke 3011 km. Avšak zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich súčastí č.
1 zo dňa 05.01.1970 vyplynulo, že preberacie konanie sa vzťahovalo na prívod vody v obci K. - K. za
účasti investora ( zástupca ZsVAK Ing.Focko), dodávateľa - KOVAK OZ Bratislava- vidiek (s pôvodným
názvom do 31.12.1969) na základe hospodárskej zmluvy 1/22-1969 a investor prevedené práce prevzal
a súčasne ich odovzdal prevádzkovateľovi Západoslovenské vodárne a kanalizácie, OZ Bratislava -

vidiek. V zápisnici sa konštatuje, že dĺžka trasy bola predĺžená o 109 km v súlade s vodohospodárskym
rozhodnutím.Vznik štátneho podniku Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava sa datuje od 18. apríla
1989, založený zakladajúcou listinou uznesením 12.plenárneho zasadnutia ZsKNV v Bratislave zo dňa
18.apríla 1989, podľa § 18 zákona č. 88 / 1989 Zb. o štátnom podniku. Zmena zakladateľa štátneho

podniku prebehla v znení §2, ods.2 zákona č. 518 / 1990 Zb. na Ministerstvo lesného a vodného
hospodárstva SR.

V konaní nebolo účastníkmi spochybňované, že odporca v 1. rade - Spoločnosť Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s. bola založená ku dňu 7.1.2003 v súlade s rozhodnutím č. 853 o privatizácii vydaným

Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 2.10.2002, spis
č. KM-1306/2002. Spoločnosť je prevádzkovateľom vodovodov a kanalizácií v Bratislavskom kraji, časti
Trnavského kraja (okresy Skalica, Senica) a časti Trenčianskeho kraja (okres Myjava). Do základného
imania BVS a. s. bol vložený celý majetok zrušeného štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava
a časť majetku zrušeného štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Akcionármi
spoločnosti sú obce a mestá v územnej pôsobnosti spoločnosti, pričom majoritným akcionárom je hlavné

mesto SR Bratislava.

Odporca v 1. rade v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu, vlastníctvo k vodovodnej prípojke
poprel, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal na základe akého právneho titulu
užíva vodovod v obci Dlhá. Súdu predložil len zmluvu o dodávke pitnej vody uzavretej s navrhovateľom

s tvrdením, že prevádzkuje dodávku pitnej vody zo zákona. Uvedené tvrdenie odporcu v1. rade však
neobstojí ako právny argument, ktorým by osvedčoval, že nie je vlastníkom predmetnej prípojky, nakoľko
vykonané dokazovanie preukázalo opak.

Predovšetkým mal súd zistené, že v rokoch 1966 až do roku 2002 právny predchodca odporcu v 1. rade

(KOVAK od roku 1.7.1966 do 31.12.1969, ZsVAK od 1.1.1970 do 17.4.1989 a ZsVAK, š.p. od 18.9.1989
do 02.12.2002 ), mal právo hospodárenia k vodovodným a kanalizačným prípojkám, teda spravoval
majetok štátu.

K posúdeniu, kedy, kto a kde vybudoval spornú vodovodnú prípojku nachádzajúcu sa na parc. č.433/2

(podľa fotodokumentácie a grafického znázornenia parciel a ktorá je vo vlastníctve obce podľa LV č.
500) súd uvádza, že vodovodná prípojka bola postavená na verejnej časti pozemku počas účinnosti
vyhlášky č. 98/1975 Zb, podľa ktorej za vodohospodárske diela sa považujú vodovodné prípojky z
verejných vodovodov a vyhl. č. 154/1978 Zb., podľa ktorej k súboru objektov a zariadení verejného
vodovodu patria verejné vodovodné rady I. až III. kategórie uložené v kolektoroch alebo technických

chodbách, verejné časti vodovodných prípojok, hydroforové stanice vybudované pri vodovodnom zdroji
alebo pri vodojeme ako samostatné objekty na zásobovanie obcí, verejné výtokové stojany,
a hydranty. V tomto čase verejnú vodovodnú prípojku vybudoval štát, ktorý v rámci investícií vybudoval
vodovod v obci Dlhá prostredníctvom svojich organizácií a orgánov (investorom bol MNV resp. KNV
a KOVAK, neskôr ZsVAK), pričom prevádzku týchto vodovodov (vrátane vodovodných prípojok) štát

zveril právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade už v roku 1970, resp. 1974. V danom prípade je preto
irelevantné, kto postavil konkrétnu vodovodnú prípojku na par. č. 433/2, nakoľko podľa vyššie uvedených
právnych predpisov až do účinnosti vyhl. č. 15/ 1989 Zb., do 14.01.1989 sa jednalo o verejnú časť
prípojky podľa zásad uvedených v ust. § 2b ods. 3 vyhlášky 15/1989 Zb..

Až účinnosťou vyhl. č. 15/1978 Zb. bolo povinnosťou správcov majetku štátu riešiť právne vzťahy k
verejným vodovodným prípojkám (od 15.01.1989 do 31.12.1990), pričom dňa 18.04.1989 vznikol
ZsVAK, š.p., ktorý spravoval majetok štátu, teda aj verejnú časť predmetnej vodovodnej prípojky.

Z vyššie citovaných ustanovení, najmä §1 ods. 1 a 2 vyhlášky 154/1978 Zb., podľa ktorého do objektov

zariadení verejného vodovodu patria aj verejné časti vodovodných prípojok, keď podľa § 3 tejto vyhlášky
je správca povinný neodkladne zabezpečiť vykonanie ich opráv, keď podľa § 10c ods. 1 vyhlášky
15/1989 Zb. právo hospodárenia k verejnej časti vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky vybudovanej
štátnou socialistickou organizáciou sa prevádza správcovi bezodplatne a keď podľa 40a ods. 1 vyhlášky
15/1989 Zb. ako organizácia, ktorá mala právo hospodárenia k vodovodným a kanalizačným prípojkám

si neusporiadala právne do 31. decembra 1990, možno zhrnúť, že ku dňu 01.01.1991 zriadil vyššie
uvedenú prípojku štát na základe toho, že prostredníctvom svojej štátnej socialistickej organizácie vložil
investície do vybudovania hospodárskeho diela "Doľany -Dlhá, prívod vody a toto dielo - stavbu zveril
do správy právnym predchodcom odporcu v 1. rade.S účinnosťou zákona č. 442/2002 Z .z. (od. 01.08.2002) bol jednoznačne určený definovaný vlastník
vodovodnej prípojky zo zákona, ktorým bola osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to

spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu.

Keďže pri tvorbe právnych noriem platí zákaz retroaktivity, v súlade s ust. § 42 ods. 7 zákona č.
442/2002 Z.z., podľa ktorého vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám,
prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované, súd dospel k

záveru, že v čase od 05.01.1970 (na základe zápisnice č.1 o odovzdaní diela do dočasného užívania
právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade) ,resp. od 15.3.1974 (deň právoplatnosti rozhodnutia ONV
č. Vod/7943/73 1970 o povolení trvalo prevádzkovať hospodárske dielo Doľany -Dlhá -prívod vody)
do nadobudnutia účinnosti z. č. 442/2002 Z. z.,t.j. do 31.07.2002 bol vlastníkom predmetnej verejnej
časti vodovodnej prípojky štát, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa stal vlastníkom tejto
prípojky niekto iný. Až v dôsledku privatizácie právneho predchodcu odporcu v 1.rade od 7.1.2003 prešlo

vlastnícke právo k predmetnej vodovodnej prípojke na odporcu v 1.rade.

Na veci nič nemení, že súčasťou privatizačného projektu neboli osobitne označené vodovodné prípojky,
nakoľko jednak právny režim do účinnosti vyhl. č. 15/1978 Zb. účinnej do 14.01.1989 vlastníctvo k
verejnej časti prípojky osobitne neriešil, čo vyplýva z charakteru socialistického vlastníctva a jednak z

dôvodu, že privatizovaný majetok právneho predchodcu odporcu v 1. rade bol vrátane aktív a pasív,
práv a záväzkov vložený do obchodnej spoločnosti - odporcu v 1. rade. Navyše právny režim v tomto
období ani neukladal štátu povinnosť usporiadať právne vzťahy k verejným vodovodným prípojkám.

Neobstojí preto tvrdenie odporcu v v 1. rade, že predmetná prípojka nie je jeho vlastníctvom z dôvodu, že

vlastní len vodohospodárske dielo o dĺžke 3011 km, ale časť vodohospodárskeho diela K. - K. rozšírenie
prívodu vody ( o výmere 109 km) nebola v investíciách jeho právneho predchodcu. Súd má za to, že
vodohospodárske dielo K. - K. prívod vody bolo právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade odovzdané
ako celok v dĺžke 3120 km (vrátane rozšírenia o 109 km) a takto skolaudovanú stavbu aj prevzal ako
investor, s týmto majetkom hospodáril a staral sa oňho.

Ak odporca v 1. rade poukázal na ust. §40a ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb. tvrdiac, že mu nebola
odovzdaná žiadna dokumentácia, že neuzatvoril žiadnu zmluvu, že nebol mu odovzdaný žiaden dar,
príp. nebolo vlastníctvo na neho prevedené iným spôsobom, súd poukazuje jednak na právne povinnosti
uložené napr. vyhl. č. 154/1989 Zb., keď odporca v 1. rade nepreukázal v tomto konaní, že jeho právni

predchodcovia (KOVAK, ktorý mal ako investor previesť majetko-právne vysporiadanie pri výstavbe
diela podľa bodu 10 povolenia zo dňa 20.10.1969 a ZsVAK, š.p. ktorý mal povinnosti správcu majetku
štátu a ako právnická osoba vystupoval v právnych vzťahoch vo svojom mene a niesol zodpovednosť
vyplývajúcu z týchto vzťahov podľa § 14 zákona o štátnom podniku) usporiadali právne vzťahy podľa
§ 40a ods. 1 vyhlášky 15/1989 Zb. do dňa 31.12.1990, alebo, že by neverejnú časť prípojky odmietli.

Absencia nutných právnych úkonov právnych predchodcov z tohto obdobia svedčí o neusporiadanom
hospodárení s národným majetkom. Ak nedošlo k prevedeniu verejnej časti predmetnej prípojky na
štát, platí, že vlastníkom bol a zostal štát. Pritom tak, ako uviedli odporcovia v 3. a 4. rade, právni
predchodcovia, vrátane odporcu v 1. rade až do vzniku tohto sporu zabezpečovali riadnu údržbu a
prevádzku celého vodovodu v obci Dlhá, vrátane verejných prípojok a správali sa, akoby boli správcami

majetku štátu.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie aj smerom k zisteniu, kde sa nachádza poškodená
vodovodná prípojka, keď zistil podľa listov vlastníctva a stanoviska , Ing. Rudolfa Hasičku - EKOSTA
2000, architektového stavebného inžiniera , že vodovodná prípojka je vybudovaná po ľavej strane

štátnej cesty III/5046 v smere Košoľná- Dlhá- Doľany na par. č. 433/1 a že od bodu napojenia na verejný
vodovod pokračuje priamo v zeleni a následne pokračuje križovaním št. cesty III/ - par. č. 430/1. Po
prekrižovaní št. cesty pokračuje prípojka priamo v zeleni na par. č. 431/2 a následne priamo k RD na
par. č. 222. Tu je aj koniec vodovodnej prípojky - bývalá verejná časť vodovodnej prípojky. Na par. č.
433/1 nie je založený LV, na par. č.430/1 je evidovaný vlastník Trnavský samosprávny kraj a na par. č.

431/2 je evidovaný vlastník obec Dlhá.

V danej veci súd poukazuje na to, že aj keď obce zabezpečujú verejnoprospešné služby pri výkone
samosprávy pri zásobovaní vodou podľa §4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení, nemožno určiťvlastníctvo k vodovodnej prípojke odporcovi v 3. rade, keďže v danom prípade podľa § 8 ods. 3 písm.
f) z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (účinnosť od 01.05.1991 do 31.12.2003) vlastníctvom obcí sa
nestávajú objekty technickej vybavenosti - vodovody. Z tohto dôvodu, preto obec ani nemá uzatvorenú

zmluvu ako vlastník vodovodu s inými subjektami, konkrétne v danom prípade s odporcom v 1. rade,
ktorý prevádzkuje tento vodovod.

A keďže dňom 07.01.2003 bol založený odporca v 1.rade ako obchodná spoločnosť prevádzkujúca
dodávku pitnej vody do obce Dlhá, do jeho majetku bol vložený majetok štátu, vrátane predmetnej

prípojky. Odporca v 1. rade je právnym nástupcom zrušeného štátneho podniku v celom rozsahu
prevedeného vlastníctva. V tomto smere sa súd stotožňuje so stanoviskom odporcu v 2. rade, podľa
ktorého to, že vodovodná prípojka nie je uvedená v preberacom protokole je irelevantné, nakoľko
právny predpis rieši jej právny stav obligatórne ako zariadenie, ktoré patrí k verejnému vodovodu a je
jeho súčasťou zo zákona, jeho odčlenenie by muselo byť výslovne v projekte uvedené. Preto sa na
vodovodnú prípojku nevzťahuje režim § 47c z. č. 92/1991 Zb.. Navyše podľa názoru súdu, majetková

účasť akcionárov ( v danom prípade percentuálna majetková účasť obce) nič nemení na právnom
postavení právnickej osoby -odporcu v 1. rade vo vzťahu k vlastníctvu.

Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 138 €, ktorej výšku účastníci konania
žiadnym spôsobom nenamietali, preto súd s poukazom na ust. § 420 Obč. a nasl. priznal navrhovateľovi

uplatnenú škodu s tým, že na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky
vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum
cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. V danej veci mal
súd nepochybne preukázané, že porušením povinnosti odporcu v 1. rade, vychádzajúc zo zistení

priestupkového konania uvedeného vyššie, vznikla v príčinnej súvislosti navrhovateľovi skutočná škoda
vo výške tak, ako si ju uplatnil.

Súd konanie potom voči odporcom v 2.,3., a 4. rade z vyššie uvedeného dôvodu zamietol a náhradu
trov konania im nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnili.

Keďže súd návrhu na uloženie povinnosti odporcovi v 1. rade a k úhrade sumy 138 € v zmysle petitu
vyhovel, zaviazal odporcu v 1. rade k úhrade trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 116 € a trov právneho zastúpenia.

V zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 5, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní predstavujú odmenu za nasledujúce úkony právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 58,69 € (31.01.2012),
2. písomné podanie návrhu v sume 58,69 € (03.07.2012).

3. účasť na pojednávaniach v sume roku 2013 v sume po 60,07 €, v roku 2014 v sume po 61,85 € a v roku
2015 v sume po 64,53 € (06.03.2013, 04.12.2013, 31.01.2014, 19.11.2014, 11.03.2015, 14.09.2015,
27.11.2015),
4 .písomné podanie na súd (23.10.2012, 06.03.2013,21.04.2014, 13.11.2015) a
5. režijný paušál za 3x úkon v roku 2012 v sume po 7,63 €, 3x v roku 2013 v sume 7,81 € 3x úkon v

roku 2014 v sume po 8,04 € a 4x úkon v roku 2015 v sume po 8,39 €), spolu vo výške 903,95 €. Keďže
advokát je platcom DPH, súd mu priznal k odmene aj 20% DPH vo výške 180,79 €, trovy právneho
zastúpenia tvoria spolu sumu 1084,74 €. Trovy spolu so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 116
€ celkovo činia 1200,74 €.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je v konaní neúspešný odporca v 1. rade povinný zaplatiť náhradu trov
súdneho konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.