Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115225191.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., ul. T. S. XXXX/

X, 2. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., ul. T. S. XXXX/X, 3. U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v H., ul. T. S. XXXX/X, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom
Adamovské Kochanovce 281, proti žalovaným: 1. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. nad S.,
ul. P. mieru XXX/X, 2. F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. nad S., A. náměstí 1, T. republika, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu
20.000 eur.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a proti žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

IV. Žalobkyni v 3. rade súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania

V. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.11.2015 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa v
spojení s jej doplnením zo dňa 27.11.2015 domáhajú voči žalovaným zaplatenia sumy 20.000 eur, a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Túto žalobu odôvodnili tým, že sa so žalovanými kontaktovali
od augusta 2015 za účelom kúpy bytu v Dubnici nad S., pričom dňa 14.09.2015 žalobcovia na základe
ústnej dohody previedli na bankový účet žalovanej v 1. rade sumu 20.000 eur a v správe pre príjemcu

uviedli „kúpa bytu“. Nakoľko sa obe strany kvôli jazykovej bariére presne nedohodli na konečnej cene
bytu,žalobcoviapožiadaliovrátenieplatbybankužalovaných.Žalobcoviaďalejuviedli,žeodžalovaných
požadovali vrátenie poskytnutej platby, pričom títo sa k tejto skutočnosti nevyjadrili a dňa 28.09.2015
žalobcom doručili nepodpísaný návrh kúpnej zmluvy. Avšak pre nich bola už v tom čase kúpna zmluva
neaktuálna, keďže sa nedohodli na konečnej sume. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k vráteniu
peňazí uhradených žalobcami žalovaným a nebola ani uzatvorená kúpna zmluva na predmetný byt,
žalobcovia sa domáhajú zaplatenia 20.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Na doručenú žalobu žalovaní nereagovali. Žalovaná v 1. rade bola v konaní úplne pasívna, k
žalobe sa nevyjadrila a nereagovala ani na výzvu súdu o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní pobytu a
identifikačných údajov žalovaného v 2. rade, jej syna. Žalovaný v 2. rade sa vyhýbal prevzatiu žaloby.Telefonicky bol súdom dňa 10.04.2017 vyzvaný, aby poskytol súdu súčinnosť pri zisťovaní svojej adresy,
pričom odmietol uviesť jednak adresu, na ktorú by mu bolo možné doručiť žalobu, ako aj svoj dátum
narodenia. Uviedol, že sa musí poradiť so svojim právnikom a súd ho má opätovne kontaktovať dňa

12.04.2017. Na opakované pokusy o kontaktovanie už nereagoval. Na neskôr doručenú žalobu písomne
nereagoval.

3. Uznesením zo dňa 02.03.2018, sp. zn. 17C/422/2015 súd pripustil, aby na základe návrhu žalobcov
do konania pristúpila Lenka Hrnčárová - dcéra žalobcov v 1. a 2. rade, ako žalobkyňa v 3. rade.

4. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal sporové
strany a právnu zástupkyňu žalobcov. Pojednávania sa vôbec nezúčastnila žalovaná v 1. rade. Na
pojednávaniach vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade a oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3 žiadosť o vrátenie platby, č. l. 4 potvrdenie o prijatí podania,
č. l. 5 výzva na vrátenie platby, č. l. 6 platobný príkaz, č. l. 127 nepodpísaná kúpna zmluva, č. l. 130

list nedatovaný označený ako koupní smlouva a podpísaný žalovanou v 1. rade, č. l. 131 emailová
komunikácia, č. l. 143 poskytnutie údajov k majiteľovi účtu.

5. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaniach uviedla, že žalobcovia sa domáhajú od žalovaných
vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 20.000 eur a to spoločne a nerozdielne. Žalobcovia

nemajú,vzhľadomnabankovétajomstvo,vedomosťkomupatríbankovýúčetuvedenývžalobe,naktorý
poukázali sumu 20.000 eur ako zálohu na kúpnu cenu pri kúpe bytu, ktorá sa následne neuskutočnila.
Z opatrnosti žalujú aj žalovaného v 2. rade, ktorý sa prezentoval žalobcom ako syn žalovanej v 1. rade
a tváril sa, že peniaze matke nepatria.

6. Žalobkyňa v 1. rade vypovedala, že spolu so žalobcom v 2. rade chceli kúpiť byt žalovanej v 1. rade, s
ktorou aj komunikovali ohľadne kúpy tohto bytu. Nakoľko ona rozpráva po česky došlo k nedorozumeniu,
keď žalovaná v 1. rade uviedla, že kúpna cena bude dvacetosumset eur, čo žalobcovia pochopili ako
kúpnucenuvovýške20.800eurastoutocenousúhlasili.Akozálohunakúpnucenupoukázaližalovanej
v 1. rade, na číslo bankového účtu, ktoré im rukou napísala, zálohu vo výške 20.000 eur. Túto zálohu

previedla na uvedený bankový účet dcéra žalobcov Lenka C. zo svojho bankového účtu. Nakoniec však
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože žalovaná v 1. rade dodatočne uviedla, že kúpna cena
je 28.000 eur, čomu žalobcovia najprv neporozumeli a táto suma sa im zdala vysoká za uvedený byt.
Následne oslovili žalovanú v 1. rade a požadovali o vrátenie 20.000 eur, pričom do komunikácie zasiahol
žalovaný v 2. rade, ktorý komunikoval s dcérou žalobcov. K vráteniu uvedenej sumy nedošlo napriek

viacerým urgenciám a výzvam. Žalobcovia uviedli, že peniaze odišli na účet žalovanej v 1. rade z účtu ich
dcéry (žalobkyne v 3. rade), nakoľko oni vlastný účet nemali. Peniaze, ktoré vložili na jej účte pochádzali
z predaja ich bytu.

7. Žalobca v 2. rade vypovedal tak, že súhlasil s výpoveďou žalobkyne v 1. rade. ďalej vypovedal, že

so žalobkyňou v 1. rade mali záujem o kúpu bytu od žalovanej v 1. rade, ktorej zaplatili zálohu v sume
20.000 eur. Táto im uviedla, že "dokud nejsou peníze", nemôžeme nič robiť. V prvom rade požadovala
od nich zálohu. Ohľadne vrátenia zaplatenej zálohy sa angažovala dcéra žalobcov, ktorá komunikovala
so žalovaným v 2. rade.

8. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nevie z akého dôvodu vystupuje v tomto konaní ako
žalovaný.Žalobcoviasasnažilipodviesťjehomatkuvsúvislostiskúpoujejbytu,nakoľkodobrevedeli,že
požadovanákúpnacenazabytje28.800euranie20.800eurakotvrdia.Jehomatkautrpelamajetkovúa
zdravotnú ujmu, nakoľko ju dva mesiace ťahali za nos, aby nemohla predať byt iným osobám, žila v zlých
bytových podmienkach v tomto byte, pričom v ňom býva doposiaľ a byt doposiaľ nepredala. Žiadnu ujmu

si on ani jeho matka vo vzťahu k žalobcom doteraz neuplatnili. Matka stále čaká, že žalobcovia doplatia
kúpnu cenu. Doposiaľ nemal čas túto vec riešiť, je veľmi vyťažený, má plný diár a zamýšľal sa nad tým,
že podá aj trestné oznámenie, pokiaľ sa nejako nedohodnú. Ďalej uviedol, že spoludisponentské právo
k účtu jeho matky nikdy nemal. Navrhol v konaní vypočuť svedka, ktorý dosvedčí, že žalobcovia si
vymýšľajú ak tvrdia, že kúpna cena mala byť 20.800 Eur, teda dosvedčí, že byt sa predával za sumu

28.800 Eur. Súdu predložil ako listinný dôkaz účtenku a k nej pripojený text inzerátu z 11.06.2015, ako
mal byť uverejnený v najbližšom čísle inzertného týždenníka Pardon a kúpnu cenu uvádza vo výške
29.000 eur.9 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa skontaktovali so žalovanou v 1. rade za účelom kúpy bytu vo vlastníctve
žalovanej v 1. rade, ktorý sa nachádza v Dubnici nad S., ul. P. mieru XXX/X, kde má žalovaná v 1. rade
až doposiaľ svoje bydlisko. Na základe ústnej dohody sa dohodli na zložení preddavku resp. zálohy na
kúpnu cenu vo výške XX.XXX eur, ktorá mala byť poskytnutá žalovanej v 1. rade skôr, ako dôjde ku kúpe
bytu. Žalobcovia v 1. a 2. rade previedli dňa 14.09.2015 z účtu svojej dcéry (žalobkyne v 3.rade) na účet

vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, vedený vo VÚB a.s. (č.l. 143), sumu vo výške 20.000 eur
s uvedením poznámky pre príjemcu „kúpa bytu“ (č.l. 6). Po zistení, že nedôjde k dohode ohľadom ceny
bytu, dňa 16.09.2015 požiadali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom žalobkyne v 3. rade (dcéry)
banku o vrátenie platby z dôvodu neuskutočnenia kúpy bytu (č.l. 4). Následne požiadali o vrátenie platby
aj žalovanú v 1. rade, ktorá na túto žiadosť nereagovala. Dňa 28.09.2015 im bola doručená nepodpísaná
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol byt č. 81 na I. poschodí v obytnom dome súpisné číslo 347/8 na

ulici Obrancov mieru. Podľa bodu I. zmluvy je predávajúcim výlučný vlastník bytu a to žalovaná v 1. rade.
Podľa bodu III. zmluvy záloha vo výške 20.000 eur bola zo strany kupujúceho zaplatená dňa 17.09.
vložením na účet určený predávajúcim.

11.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11.3 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.4 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

11.5 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.6 Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

11.7 Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí

sa ako na preddavok.

12.1 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok
žalobcov súd posúdil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

12.2VzmyslecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníka, jebezdôvodnéobohateniekonštruované
ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že
nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom

jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav
obohatenia vznikol.12.3 Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že plnenie zo strany žalobcov v 1. a 2. rade bolo poskytnuté
žalovanej v 1. rade pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
nimi nikdy platne nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, aj napriek ich

vzájomnej komunikácii a zaplateniu preddavku na kúpnu cenu. S poukazom na § 498 Občianskeho
zákonníka platí, že na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom sa hľadí ako na
preddavok, t. j. ide o splátku na budúce plnenie. V čase poskytnutia preddavku bol tento preddavok
dôvodnouplatbou,t.j.vdobekeďbolpreddavokposkytnutýbezdôvodnéobohatenienevzniká,atoaždo
okamihu, keď je tomu, kto preddavok poskytol zrejmé, že zamýšľaná zmluva nebude uzavretá. Až týmto

okamihom odpadá dôvod, na základe ktorého došlo k plneniu. Preddavok sa tak stáva bezdôvodným
obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol, a ten kto preddavok
poskytol sa môže domáhať jeho vrátenia. V danom prípade z tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade vyplynulo,
že najneskôr dňa 16.09.2015 žalobcovia nadobudli vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej mal byť byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nedôjde.

12.4 V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania sa súd v prvom
rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie (kto sa obohatil) a aktívnej vecnej legitimácie (na čí
úkor). Subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt
bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo.
Medzi tými subjektmi existuje vzájomný záväzkový právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu

bezdôvodného obohatenia zodpovedá vzájomná právna povinnosť predmet tohto obohatenia vydať.

12.5 Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinným dôkazom na č.l.
143, bolo súdu preukázané, že v čase od 01.09.2015 do 30.09.2015 bola výlučným majiteľom účtu
vedeného vo VÚB, a.s., na ktorý bol uhradený preddavok kúpnej ceny za byt, žalovaná v 1. rade. Z

dôvodu, že preddavok na kúpnu cenu bol uhradený na účet, ktorého majiteľkou je práve žalovaná v
1. rade, žalovanej patrilo oprávnenie nakladať s vkladom a teda jej majetková sféra bola zvýhodnená
na úkor žalobcov. V tomto konaní je vzhľadom na uvedené pasívne legitimovanou práve ona. Čo sa
týka žalovaného v 2. rade, súd vo vzťahu k nemu posúdil žalobu ako plne nedôvodnú. Zo žiadnych
predložených dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný v 2. rade získal akýkoľvek majetkový prospech na

úkor žalobcov, čo potvrdil aj samotný žalovaný v 2. rade na pojednávaní, keď uviedol, že žiadne peniaze
odžalobcovneprijal,žiadnepeniazenezadržiava,nebolmajiteľomúčtu,naktorýbolipeniazepoukázané
a právo disponovať s vkladom na účte svojej matky nemal.

12.6 Rovnako sa súd zaoberal i otázkou aktívnej vecnej legitimácie, teda tým, kto môže požadovať

vydanie bezdôvodného obohatenia. Osoba, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, je osoba,
z ktorej majetkovej sféry došlo k odčerpaniu hodnôt v prospech subjektu bezdôvodne obohateného. V
majetkovej sfére subjektu postihnutého bezdôvodným obohatením tak dochádza k zníženiu aktív.

12.7 Zo skutkových tvrdení strán sporu súd mal za preukázané, že účastníkmi zamýšľaného právneho

úkonu, kúpnej zmluvy na byt, boli na jednej strane žalobcovia v 1. a 2. rade a na druhej strane žalovaná
v 1. rade. Na základe ústnej dohody sa dohodli na zložení preddavku na kúpu bytu vo výške 20.000 eur.
Súdmaltakistozapreukázané,žežalobkyňav3.radezosvojhobankovéhoúčtuvedenéhovSlovenskej
sporiteľni, a.s., previedla dňa 14.09.2015 sumu vo výške 20.000 eur v prospech účtu, ktorého majiteľkou
bola žalovaná v 1. rade. Súd mal takisto za preukázané, že dňa 16.09.2015 v pobočke Slovenskej

sporiteľne, a.s. požiadali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom žalobkyne v 3. rade o vrátenie
platby, z dôvodu nezrealizovania kúpy bytu. V tomto kontexte súd nemohol opomenúť skutočnosť, že
preddavok na kúpnu cenu, bol uhradený z bankového účtu žalobkyne v 3. rade, pričom kupujúcimi mali
byť žalobcovia v 1. a 2. rade. Takýto postup žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaná v 1. rade požadovala
zloženie preddavku na jej bankový účet, ktorého číslo im napísala rukou. Keďže žalobcovia v 1. a 2.

rade nemajú vedený bankový účet ani v prospech jedného z nich, poverili svoju dcéru, aby zrealizovala
v ich mene úhradu zálohy za byt na bankový účet žalovanej v 1. rade zo svojho bankového účtu, na
ktorý jej pre tento účel vložili peňažné prostriedky. Podľa nerozporovaných tvrdení žalobcov v 1. a 2.
rade, išlo o ich peniaze, ktoré získali predajom vlastného bytu.

12.8 Súd zvažoval aj aktívnu legitimáciu žalobkyne v 3. rade ako subjektu, ktorý bol majiteľom
bankového účtu, z ktorého bol preddavok uhradený. Pri skúmaní tejto otázky sa súd podporne zaoberal
osobitnými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ťažiskom skutkovej podstaty poskytnutia plnenia bez právneho dôvodu je poskytnutieplnenia jedným subjektom druhému, bez počiatočnej existencie právneho dôvodu tohto plnenia.
Ďalším pojmovým znakom je však vždy to, že osoba poskytujúca plnenie nedisponuje subjektívnou
vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu. V prípade aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 3. rade,

by zrejme išlo o plnenie z tohto titulu, keďže medzi ňou na jednej strane a žalovanou v 1. rade na
druhej strane neexistoval žiadny právny záväzkový vzťah. Žalobkyňa v 3. rade nemala žiadny záujem
na kúpe bytu žalovanej v 1. rade. V celej záležitosti vystupovala výlučne na pokyn svojich rodičov, ako
prostredník, konajúci v ich mene a na ich účet. Ak by jej rodičia nekontaktovali žalovanú za účelom
uzatvorenia kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k bytu, je zjavné, že žalobkyňa v 3. rade by

sa so žalovanými nikdy nestretla a nemala by vedomosť o jej čísle účtu a ani dôvod plniť v jej prospech
akékoľvek plnenie. Právny dôvodom predmetnej platby bola úhrada preddavku na kúpnu cenu za byt
na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanou v 1. rade.

12.9 Súd pri rozhodovaní o žalobe vzal do úvahy i skutočnosť, že momentom vloženia hotovosti,
ktorú žalobcovia v 1. a 2. rade získali z predaja ich bytu, na účet ich dcéry, sa zmenila majetková

podstata týchto peňazí. Bankový účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy o
bežnom účte (§ 708 až 715 Obchodného zákonníka) alebo na základe zmluvy o vkladovom účte (§
716 až 719a Obchodného zákonníka). Uzavretím zmluvy vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom
účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah. Napriek tomu, že Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov) používa v ustanovení § 708 a nasl. termín „majiteľ účtu“, peňažné

prostriedky na ňom uložené sú v majetku peňažného ústavu a účet sám o sebe nemá majetkovú
hodnotu. Majiteľom účtu je teda z pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom a vkladovom
účte osoba, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet, a táto sama o sebe nie je vlastníkom
peňazí na ňom uložených, avšak je majiteľom pohľadávky voči banke v hodnote uložených peňazí.
Prísne teoreticky vzaté, by teda osobou, ktorej majetkové zdroje sa z dôvodu bezdôvodného obohatenia

zmenšili, mohla byť žalobkyňa v 3. rade. Avšak v tomto kontexte je potrebné sa zaoberať tým, na strane
ktorých subjektov došlo k značnej majetkovej nerovnováhe a k zmenšeniu majetkového substrátu, z
dôvodu sledu udalostí, ktorými bol v prvom rade zámer uzatvoriť kúpnu zmluvu, ďalej ústna dohoda o
výške preddavku, následný prevod preddavku na účet predávajúcej a napokon neuzatvorenie kúpnej
zmluvy a vznik bezdôvodného obohatenia ako vzájomného záväzku strán. Sledujúc tak kauzálnu väzbu

medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére
iného subjektu vyplýva, že majetok žalobkyne v 3. rade zostal v porovnateľnom, ak nie úplne rovnakom
stave, ako predtým, než vôbec vznikol právny dôvod odpadnutím ktorého došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Naopak, na strane žalobcov v 1. a 2. rade sa majetkový substrát znížil o rovnakú sumu,
o akú sa zvýšil na strane žalovanej v 1. rade. Postavenie žalobkyne v 3. rade tak možno posúdiť, ako

„platobný prostriedok“ resp. prostredníka a jej bankový účet ako miesto odoslania platby. Osobami, ktoré
v tejto súvislosti „utrpeli“ majetkovú ujmu, sú „účastníci“ zmarenej zmluvy, t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade.

12.10 Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd uvádza, že súd sa zaoberal i námietkami
žalovaného v 2. rade, ktoré v podstate súdu adresoval v mene svojej matky, keď uviedol, že táto pociťuje

ujmu zo strany žalobcov. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného v 2. rade, podľa ktorej by
žalovanej v 1. rade vznikla správaním žalobcov akákoľvek majetková alebo dokonca zdravotná ujma.
Medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (pri
ktorej zákon v ustanovení § 50a Občianskeho zákonníka obligatórne ustanovuje písomnú formu, a
to pod sankciou absolútnej neplatnosti), ani k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy na byt, pri ktorej je

rovnako stanovená obligatórna písomná forma. Nebola preto viazaná „podržať“ byt žalobcom a čakať
na doplatenie zvyšku kúpnej ceny. Naviac, keď bolo z ich výslovných prejavov zrejmé, že k tomuto už
nedôjde. Žalovanej v 1. rade tak nič nebránilo vydať žalobcom poskytnutú platbu ihneď potom, ako sa
dozvedela, že sa predaj bytu nezrealizuje, pričom byt mohla predať iným záujemcom, za cenu, ktorá by
zodpovedala jej predstavám. Súdu nie je zrejmé, z akého konania žalobcov vyvodil žalovaný v 2. rade

záver, že ich úmyslom bolo podviesť žalovanú v 1. rade. Pre posúdenie veci samej je úplne irelevantné,
aká bola pôvodná požadovaná kúpna cena za byt, teda či sa jednalo o 29.000 ako bolo inzerované,
alebo o sumu 28.800 eur ako tvrdí žalovaný v 2. rade, či 20.800 eur. Podstatnou skutočnosťou je, že
sa žalobcovia v 1. a 2. rade na strane kupujúcich a žalovaná v 1. rade na strane predávajúceho dohodli
o zložení preddavku vo výške 20.000 eur, avšak nedohodli sa na podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy,

ktorou je kúpna cena. Nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy a teda nemohlo dôjsť ani k podaniu návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, alebo k akýmkoľvek krokom žalobcov, ktoré by viedli
k prevodu vlastníctva bytu na ich osoby. Súd považuje za vysoko nepravdepodobné a nehodnoverné
tvrdenie žalovaného v 2. rade, že žalovaná v 1. rade doteraz čaká na doplatenie kúpnej ceny zo stranyžalobcov, nakoľko z listinných dôkazov je zrejmé, že s poskytnutým preddavkom už manipulovala, keďže
na jej bankovom účte sa už nenachádza. Argumentácii žalovaného v 2. rade nesvedčí ani fakt, že sa
obaja žalovaní vyhýbali kontaktu so žalobcami, žiadnu vzniknutú škodu si u nich doteraz neuplatnili a o

možnosti zrealizovania predaja bytu ďalej nerokovali. Tvrdenia žalovaného v 2. rade o jeho vyťaženosti
a nedostatku času riešiť túto záležitosť sú rovnako irelevantné, nakoľko je zrejmé (i z jeho vlastných
tvrdení), že on nemá vlastnícke ani iné právo ani k bytu ani k bankovému účtu žalovanej v 1. rade, ktorá
je plne spôsobilá na právne úkony, preto jeho angažovanie v tejto veci nebolo potrebné.

13. Súd nevykonal žalovaným v 2. rade navrhovaný výsluch svedka Jaroslava Baďuru, ktorý mal
dosvedčiť,žepredmetnýbytsapredávalzasumu29.800eur,pretožetátoskutočnosť(požadovanácena
bytu), je pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe irelevantná. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
tohto rozsudku je zrejmé, že rozhodnými skutočnosťami sú iné skutočnosti, a nie skutočne požadovaná
cena bytu.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.3 O trovách konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a
úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, voči neúspešnej
žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa v 3. rade bola v konaní neúspešná, preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal. Žalovaný v 2. rade bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal proti všetkým žalobcom

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania, teda o plnení a jeho výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná v 1. rade dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení žalobcovia
v 1. a 2. rade môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.