Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117215838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: RITRO Invest, spol. s r.o. so sídlom L.
Svobodu 2493/52, 058 01 Poprad, IČO: 44 540 973, právne zastúpený AKMG advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Hokejový klub Poprad, a. s. so
sídlom Športová 1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 51 407 361, o zaplatenie sumy 5.000 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17C/43/2017-136 zo dňa 29.06.2018
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby na miesto doterajšieho žalovaného HK Poprad, s.r.o. so sídlom Štefánikova 6, 058 01

Poprad, IČO: 36 506 176 vstúpila do konania spoločnosť Hokejový klub Poprad, a. s. so sídlom Športová
1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 51 407 361.

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.000 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 18.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.000
eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke zo dňa 17.12.2014, na základe ktorej Z. M.

prenechal žalovanému sumu 5.000 eur ako bezúročnú pôžičku za účelom úhrady mzdy zamestnancov,
úhrady faktúr dodávateľom, hráčom, trénerom, a to so splatnosťou do 17.12.2015. Veriteľ listom zo
dňa 29.11.2016 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie pôžičky do 7 dní od doručenia výzvy zo dňa 06.02.2017, ktorá mu bola doručená 08.02.2017.
Žalovanú sumu zatiaľ nevrátil. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobcu, a to, aby došlo k fyzickému
odovzdaniu sumy 5.000 eur titulom pôžičky.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 517 ods.1 prvá veta, § 657 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. zistil, že dňa
17.12.2014 medzi Z. M. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ Z.
M. požičal žalovanému sumu 5.000 eur bezúročne. Podľa zmluvy o pôžičke táto mala byť poskytnutáv hotovosti dňa 17.12.2014 na úhradu miezd zamestnancov, úhrady faktúr dodávateľom, hráčom,
trénerom s tým, že v čl. II bod 1 sa dlžník zaviazal predmetnú sumu vrátiť veriteľovi najneskôr do
17.12.2015. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva odovzdanie sumy 5.000 eur na účely pôžičky

Z. M. žalovanému do pokladne žalovaného. Dňa 06.12.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo strany Z. M. žalobcovi. Zároveň bolo zaslané
oznámenie o postúpení pohľadávok z 29.11.2016. Dňa 06.02.2017 žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie finančných prostriedkov do 7 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaný prevzal 08.02.2017.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že svedkyňa Z. N. v čestnom prehlásení uviedla, že finančné
prostriedky na základe zmluvy o pôžičke boli prijímané do pokladne spoločnosti HK Poprad od daných
veriteľoch ako je uvedené v účtovníctve. Svedkyňa Z. Z. v čestnom vyhlásení z 25.01.2018 uviedla, že
finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičke, boli prijímané v hotovosti do pokladne spoločnosti HK
Poprad s.r.o. od daných veriteľoch tak ako je uvedené v účtovníctve. Podľa správy Kriminálneho úradu
finančnej správy predmetné zmluvy o pôžičke a príjmové pokladničné doklady sú súčasťou účtovníctva

žalovaného.

5. Vo veci boli ako svedkovia vypočutí Z. N. a P.. R. R., ktorí na pojednávaní uviedli, a to Z. N. to, že pre
žalovaného pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonáva práce v rámci zmlúv, agendy,
personalistiky. Takéto práce vykonávala aj v období roku 2013. Má vedomosť o pôžičkách poskytnutých

zo strany fyzických osôb žalovanému. V tomto období boli to zväčša pôžičky prijaté v hotovosti do
pokladne od fyzických osôb. napr. aj od osoby P.. R. R. a Z. M.. Svedkyňa bola osobne prítomná pri
odovzdávaní všetkých týchto požičaných finančných súm do pokladne žalovaného. Potvrdila svoj podpis
na príjmovom pokladničnom doklade v predmetnej veci, a tiež že predmetné peniaze boli jej konkrétne
odovzdané, v tomto prípade od Z. M.. Aj svedok P.. R. R. uviedol, že od roku 1996 do roku 2015

pôsobil v Hokejovom klube S. v rôznych pozíciách. Po nahliadnutí na zmluvu o pôžičke uviedol, že
táto bola medzi Z. M. ako fyzickou osobou a žalovaným uzatvorená. V tomto období boli uzatvorené aj
iné zmluvy o pôžičke, lebo hokejový klub mal nedostatok finančných prostriedkov. Každá pôžička bola
schválená Správnou radou a požičané peniaze boli odovzdané na ekonomickom oddelení hokejového
klubu pracovníčkam pani N. a pani Z., ktoré ich odovzdali do pokladne. Peniaze boli poskytnuté v

hotovosti.

6. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. V konaní žalobca preukázal listinným dôkazom uzavretie zmluvy o pôžičke
medzi Z. M. a žalovaným dňa 17.12.2014, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 5.000,-- eur. V

rámci procesnej obrany žalovaný namietal, že nedošlo k reálnemu kontraktu, odovzdaniu finančných
prostriedkov žalovanému. Žalobca čestnými prehláseniami Z. N., Z. Z. (predtým Z.), výpoveďou svedkov
Z. N. i P.. R. R., príjmovým pokladničným dokladom i správou Kriminálneho úradu finančnej správy
mal jednoznačne preukázanú existenciu reálneho odovzdania finančných prostriedkov titulom uzavretej
zmluvy o pôžičke. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.11.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky

titulom zmluvy o pôžičke na žalobcu. V zmluve o pôžičke bol v čl. II bod 1 dohodnutý termín na
vráteniepôžičkynajneskôrdo17.12.2015.Veriteľvyzvalnavráteniefinančnýchprostriedkovžalovaného
výzvou z 06.02.2017 v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaný prevzal 08.02.2017 (č.l. 6
spisu), doposiaľ požičanú sumu žalobcovi nevrátil, súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný
nepreukázal vrátenie požičanej sumy. Kriminálny úrad predmetný dôkaz predložiť nemohol, preto súd

návrh na doplnenie dokazovania dopytom na Kriminálny úrad zamietol.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel s tým, že priznal žalobcovi aj
uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou odo dňa 18.12.2015 s poukazom na
dohodu o dobe vrátenia pôžičky do 17.12.2015.

8.Otrováchkonaniarozhodolpostupompodľa§255ods.1CSPaúspešnémužalobcovipriznalnáhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. S poukazom
na ust. § 39 OZ uviedol, že na žalobcu boli postúpené pohľadávky z viacerých zmlúv o pôžičke, a
to z pôvodného veriteľa P. R., ako aj od iných fyzických osôb. Je nepravdepodobné, aby v jeden
moment sa veritelia rozhodli postúpiť svoje pohľadávky na jediného postupníka. P.. R. R. sa rozhodolpostúpiť pohľadávku až potom, čo bol z funkcie u žalovaného odvolaný. Všetky „pôžičky“ zneli na sumu
relatívne nízku, aby nemuseli byť realizované bankovým prevodom, ale v hotovosti. Účelom uzatvárania
opakovanýchzmlúvopôžičkesrôznymiosobamimalibyťzískanéfinančnédarynazabezpečeniechodu

klubu. Tiež poukázal na personálne prepojenie svedka P. R. so žalovaným, ako aj na názor v rozsudku
NS SR sp. zn. Obdo V./53/2003 so záverom, že uvedený svedok ako konateľ využil svoju funkciu
a v rozpore s dobrými mravmi umelo fabrikoval zmluvy o pôžičke, z ktorých poskytnuté prostriedky
sa nemali vrátiť, avšak po jeho odvolaní z funkcie sa ich úhrad začal domáhať. Medzi vtedajším
veriteľom a žalovaným bolo dohodnuté, že „požičané“ prostriedky sa „veriteľovi“ vracať nebudú, pretože

v skutočnosti v nich išlo o dar. Išlo teda o simulovaný právny úkon urobený s úmyslom obísť zákon, keď
po formálnej stránke zmluva o pôžičke má náležitosti tejto zmluvy zákonom požadovanej, avšak medzi
stranami bolo dohodnuté, že poskytnuté prostriedky sa vracať nebudú a že v nich ide v skutočnosti o
dar. Preto predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom, keďže išlo o simulovaný právny
úkon, ktorý bol zastretý iným právnym úkonom, a to darovacia zmluva. Napr. aj „pôžička“ poskytnutá
už v roku 2013 nikdy nebola vymáhaná, ani nebolo žiadané o jej vrátenie. Na strane žalovaného

absentovala vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, keďže žalovaný jednoznačne pristúpil k uvedenému
modelu, a to zabezpečenie finančných prostriedkov na bežný chod klubu, výplaty hráčov a úhrady faktúr
klubu simulovanou pôžičkou. Žalovaný (v rozhodnom čase konal ako konateľ samotný P. R.) konal v
presvedčení, že ide o dar a že poskytnuté prostriedky sa vracať veriteľom nebudú.

10. Žalovaný navrhol v konaní vykonanie dôkazu nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie,
či údajným hotovostným príjmom - vkladom zodpovedali aj hotovostné výdavky a či danému stavu
zodpovedal aj skutočný stav v pokladni žalovaného. K tomu súd prvej inštancie nezaujal žiadne
stanovisko. Bolo by preukázané, že nedošlo k reálnemu kontraktu.

11. Odvolateľ tak podal odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Uplatnil si zároveň náhradu
trov konania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že odvolanie považuje za nedôvodné. K tvrdenému

simulovanému právnemu úkonu namiesto zmluvy o pôžičke uviedol, že pravdivosť uvedeného tvrdenia
žalovaný nepreukázal. Zmluva o pôžičke bola riadne uzavretá, má všetky náležitosti a bola u žalovaného
zúčtovaná ako pôžička. Vôľou účastníkov zmluvy bolo uzavrieť Zmluvu o pôžičke. Nešlo o predstieraný
právny úkon za účelom zaistenia iného úkonu, t.j. darovacej zmluvy. Žalovaný nepreukázal žiadne
relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia o nedostatku jeho vôle uzavrieť Zmluvu o pôžičke zo

dňa 17.12.2014. Rovnako nepodložil svoje tvrdenie, že malo ísť o zastierací právny úkon, a to darovaciu
zmluvu. K navrhovaným dôkazom uviedol, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, musí
vždy prihliadať na hospodárnosť, ako aj to, ak účastníci navrhujú dôkazy s úmyslom predĺžiť súdne
konanie. Ani prípadné znalecké dokazovanie týkajúce sa účtovných záznamov pokladne žalovaného za
obdobie rokov 2013 až 2015 by nebolo spôsobilé priniesť žiadne relevantné skutkové zistenia. Nemalo

by rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Jeho
vykonaním by sa len „umelo“ predlžilo súdne konanie, čo by sa priečilo princípu hospodárnosti konania.
Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, preto napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. K replike žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný už nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.05.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

15. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).16. Odvolací súd ma za to, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, ktorý správne
vyhodnotil a správne subsumoval pod príslušnú právnu normu. Ani v priebehu odvolacieho konania
nedošlo k zisteniu akýchkoľvek dôvodov na to, aby bolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie

spochybniť.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to. ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie

nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to. či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to. že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie. ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 11.ÚS 78/05).

18. Keďže predmetom odvolania nebol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, tento výrok v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

19. Súd sa teda zameral na odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, a to výrok I.,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur s 5,05 % p. a. úrokom z
omeškania od 18.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a súvisiaci výrok
o náhrade trov konania.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých výrokov a poukazuje na
správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to aj čo sa týka jeho právneho posúdenia. S poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
preto sa obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a len na

zdôraznenie jeho správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

21. K namietanému právnemu posúdeniu je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k

nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

22. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade nedošlo k takej situácii, aby súd prvej inštancie

vec nesprávne právne posúdil.

23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Z. M. a žalovaný
uzavreli dňa 17.12.2014 zmluvu o pôžičke (v spise na č. l. 7), na základe ktorej Z. M. ako veriteľ požičal
žalovanému sumu 5.000 eur, a to bezúročne, s povinnosťou vrátiť ju najneskôr do 17.12.2015. Uvedené

jednoznačne potvrdzuje písomná zmluva o pôžičke zo dňa 17.12.2014 založená v spise v kópii na č. l. 7,
ako aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.12.2014 číslo S., ktorý je v kópii na č. l. spisu 8. Uvedené
potvrdili aj svedkovia vypočutí vo veci, t.j. Z. N. a P.. R. R., čo rovnako vyplýva aj z čestného vyhlásenia
Z. Z.. Všetky uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 5.000 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 17.12.2015.

24. Ak žalovaný popieral fyzické odovzdanie sumy pôžičky v hotovosti žalovanému, uvedená tvrdená
skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva a žalovaný uvedené tvrdenie ničím nepreukázal.
Práve naopak vykonaným dokazovaním bolo zistené, že k odovzdaniu sumy 5.000 eur fyzicky aj došlo.
Následne žalovaný sa bránil aj tým, že malo ísť o simulovaný právny úkon s tým, že „požičané“

prostriedky sa nebudú vracať, lebo ide o dar. Uvedenú skutočnosť žalovaný začal tvrdiť v odvolacom
konaní, čo však už nie je možné, keďže táto obrana žalovaného nasledovala až po vyhlásení uznesenia
súdu prvej inštancie o vyhlásení dokazovania za skončené. V odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,nemožno v odvolaní použiť, iba ak by boli naplnené ustanovenia písm. a) až d) § 366 CSP. V konaní
však takáto situácia ani tvrdená, ani preukázaná nebola.

25. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania sa bránil najprv tým, že vôbec nedošlo k
reálnemu odovzdaniu peňazí, potom tým, že malo ísť o dar, no nič zo svojich tvrdení nepreukázal.

26. K nevykonaným dôkazom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie jednak na pojednávaní
dňa 29.06.2018, ako aj v odôvodnení rozsudku v bode 18 zamietol návrh na doplnenie dokazovania

navrhnutého žalovaným.

27. Ak žalovaný tvrdil, že bolo potrebné zistiť analýzou hotovostných operácii v pokladni žalovaného, ako
aj hotovostné výdavky, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo podstatným zistiť na čo boli požičané
peniaze použité, ale postačovalo zistenie, že pôžička bola reálne vyplatená, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania.

28. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 5.000 eur s 5,05 % p. a. úrokom s omeškania od 18.12.2015, keďže pôžička mala byť
vrátená do 17.12.2015. Úrok z omeškania bol správne priznaný v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta OZ a §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška priznaného úroku z omeškania zodpovedá citovanej

právnej úprave. Keďže žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 10 % ročne a bola priznaná sadzba
vo výške 5,05 % ročne, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, odvolanie v tejto zamietavej časti
však podané nebolo, preto suspenzívny účinok odvolania sa naň nevzťahuje.

29. Správnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania, keď v konaní

úspešnému žalobcovi (žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti úroku), a to vo výške 4,95 %, preto
bola žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania.

30. Počas odvolacieho konania podaním zo dňa doručenia súdu 03.04.2019 žalobca podal návrh na
zmenu strany sporu na strane žalovaného. Návrh s poukazom na ust. § 80 ods. 1, 2 CSP odôvodnil

tým, že zmluvu o predaji podniku uzatvorenou medzi HK Poprad, s.r.o., ako predávajúcim a Hokejovým
klubom Poprad, a.s., ako kupujúcim dňa 13.08.2018 došlo k prevedeniu povinností, o ktorých sa v spore
koná. Navrhol preto, aby do konania namiesto súčasného žalovaného, t.j. HK Poprad, s.r.o., IČO: 36 506
186 so sídlom Štefániková 6, Poprad vstúpila obchodná spoločnosť Hokejový klub Poprad, a.s., IČO: 51
407 361 so sídlom Športová 1397/1, 058 01 Poprad. Ako dôkaz predložil kópiu zmluvy o predaji podniku

zo dňa 14.08.2018 a výpis z Obchodného registra spoločnosti HK Poprad, s.r.o, so sídlom Štefániková
6, Poprad.

31. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv, alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto, alebo na miesto

žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva, alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Súd
vyhovie návrhu podľa odseku jedna, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo k
prechodu práva, alebo povinností a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto stupuje do konania prijíma stav konania
ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods.1 až 3 CSP).

32. Keďže odvolací súd zistil, že boli splnené citované zákonné predpoklady, t.j. existencia právnej
skutočnosti, ktorou došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná z pôvodného žalovaného HK
Poprad, s.r.o., Štefániková 6, Poprad na nový subjekt, a to Hokejový klub Poprad, a.s., IČO: 51 407
361 so sídlom Športová 1397/1, 058 01 Poprad a bol podaný návrh žalobcu na zmenu strany sporu na

strane žalovaného je treba konštatovať, že boli v zmysle § 80 CSP nutné pripustiť nového žalovaného
do konania.

33. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol o návrhu na vstup nového subjektu strany sporu
u žalovaného tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255
a § 262 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolaciehokonania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).