Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219630
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713219630.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt
Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, právne
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporkyni:
L. M., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. R. XXX/X, XXX XX W. J., právne zastúpená JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o
zaplatenie 246,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 06. 11. 2014 č. k. 13C/8/2014-101 do výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
trovy konania vo výške 128,53 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo
výške 128,53 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

V ostatných nenapadnutých výrokoch sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42 176 778, so sídlom v Prešove, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 104,83 Eur v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku a taktiež navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporkyne trovy konania vo výške 128,53 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodol tak s odôvodnením, že
pohľadávka navrhovateľa bola premlčaná, a preto súd nemohol uplatnený nárok navrhovateľovi priznať.
Keďže v konaní mala tak odporkyňa, ako aj vedľajší účastník, ktorý na jej strane vystupoval, úspech, tak
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. im priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, a to do výroku, ktorým okresný súd
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 128,53 Eur. Žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi nebude náhrada trov konania priznaná. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že
rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania v prospech vedľajšieho účastníka nie je
správne, lebo na strane odporkyne, ako aj vedľajšieho účastníka, vystupoval jeden a ten istý právny

zástupca JUDr. Andrej Cifra, preto obsah poskytovanej právnej služby pre oboch účastníkov konania bol
rovnaký, a teda duplicitný. Nemohlo ísť teda v danom prípade o účelné uplatňovanie a bránenie práva,a preto nesprávne okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Pokiaľ v konaní
zastupoval aj odporcu, boli právne úkony týkajúce sa vedľajšieho účastníka zjavne nadbytočné. Okrem
toho treba poukázať na to, že v prípade spotrebiteľských zmlúv právny poriadok určuje súdu povinnosť

prihliadať aj na premlčanie nároku, a to aj bez návrhu. Pokiaľ teda bol návrh navrhovateľa zamietnutý,
tak to nebolo v príčinnej súvislosti s konaním právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Okrem toho
poukazoval na to, že v danom prípade vedľajší účastník vstupuje do konaní na základe formulárových
podaní, a to bez akejkoľvek znalosti predmetu konania len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že sa
jedná o spotrebiteľský spor. Nemá teda základnú vedomosť o tom, aké právo a koho právo má ako

subjekt na to zriadený chrániť. Treba tiež poukázať na to, že vedľajší účastník je právnickou osobou
založenou na ochranu práv spotrebiteľov, a preto v takomto prípade musí byť samé zo svojej podstaty
schopné poskytnúť spotrebiteľom adekvátnu právnu pomoc bez toho, aby sa v konaní dalo zastúpiť
právnym zástupcom z radov advokátov. Ak k takémuto zastúpeniu zo strany vedľajšieho účastníka
došlo, tak potom treba poukázať na to, že takéto trovy konania právneho zastúpenia, ktoré vedľajšiemu
účastníkovi vznikli, nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, a preto aj z týchto dôvodov

nemal okresný súd vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania, a to aj v prípade, ak v konaní
mal odporca úspech. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý žiadal rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia

poukázal na to, že takisto ako každý iný účastník konania, tak aj vedľajší účastník má právo sa v konaní
dať zastúpiť právnym zástupcom, ktorého si zvolí a týmto právnym zástupcom môže byť advokát alebo
advokátska kancelária. Pokiaľ vedľajší účastník svoje právo v konaní využil, tak postupoval v súlade
so zákonom a za daných okolností potom v prípade úspechu patrí vedľajšiemu účastníkovi aj náhrada
trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil v konaní len účelné trovy konania, pričom

sa prihliadlo aj na to, že okrem toho, že v konaní zastupoval vedľajšieho účastníka, tak zastupoval aj
odporcu a táto okolnosť bola zohľadnená aj pri trovách právneho zastúpenia za úkony, ktoré vykonal
od doby, kedy začal v konaní zastupovať odporkyňu. Pokiaľ teda okresný súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, tak je rozhodnutie okresného súdu vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v napadnutom výroku v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Z podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento napadol len výrok rozsudku okresného súdu,

ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradutrovkonaniavovýške128,53Eurdotrochdnínaúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka.
Z podaného odvolania nevyplýva, že by vo zvyšných výrokoch bol rozsudok okresného súdu napadnutý.
Pokiaľ teda okresný súd výrokom návrh navrhovateľa zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 104,83 Eur v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku, tak v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu napadnutý nebol. Rozsudok
okresného súdu v uvedených výrokoch teda nadobudol právoplatnosť.

Na základe podaného odvolania navrhovateľa krajský súd preskúmaval rozsudok okresného súdu len
vo výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy konania vo výške 128,53 Eur.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe podaného odvolania a po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že okresný súd
v napadnutom výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania, správne postupoval, pretože vyhodnotil všetky podstatné okolnosti majúce vplyv na náhradu

trov konania a svoje rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 a § 157 ods.
2 O. s. p. riadne odôvodnil, pričom s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje
a na tieto odkazuje.Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že nebol daný právny dôvod, aby sa vedľajší účastník
v konaní dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, prípadne advokátskou kanceláriou, tak túto
námietku nepovažoval ani krajský súd za správnu, pretože vedľajší účastník konania, takisto ako každý

účastník konania, má právo sa v konaní dať zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. V tejto súvislosti treba
poukázať na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tento postup bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane

spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Keďže v občianskom súdnom konaní majú účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O. s. p.), tak v zmysle §
24 O. s. p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom ako zástupcu

si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 O. s. p.).

Ako vyplýva z uvedených zákonných ustanovení, ide teda o rovnaké právo každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou či advokátom.
Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto práva vedľajší účastník nemal. Pokiaľ teda vedľajší

účastník svoje právo využil a dal sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, postupoval
v súlade so zákonom.

Ak v danom prípade vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy spojené s právnym zastúpením, tak v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v prípade úspechu má na ich náhradu jednak odporca, ale aj vedľajší

účastník, ktorý na jeho strane vystupoval, právo. Keďže v konaní bol návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnutý, tak patrí nielen odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov za právne
zastúpenie.

Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, tak treba poukázať na to, že v danej

veci právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval aj odporkyňu. Podľa obsahu spisu však k
zastupovaniu odporkyne pristúpil právny zástupca vedľajšieho účastníka neskôr, ako začal zastupovať
vedľajšieho účastníka, a to na základe udelenej plnej moci odporkyňou. Nie je vylúčené, aby sa tak
odporkyňa, ako aj vedľajší účastník dali zastúpiť právnym zástupcom a takisto nebolo vylúčené to, aby
išlo o toho istého právneho zástupcu. Ako vyplýva z obsahu spisu, táto okolnosť bola zohľadňovaná

aj v rozhodnutí okresného súdu, ktorým rozhodoval o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Treba však poukázať na to, že okresný súd rozsudkom pri náhrade trov konania rozhodol dvoma
výrokmi. Jedným výrokom rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania odporkyni a
druhým samostatným výrokom rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia v konaní.

Keďže podaným odvolaním zo strany navrhovateľa bol napadnutý len výrok rozsudku okresného súdu,
ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi, tak
mohol krajský súd preskúmavať v rozsahu podaného odvolania len tento výrok rozsudku okresného
súdu. Uplatnené trovy konania vedľajšieho účastníka priznané súdom okresného súdu zodpovedajú

vyhláške č. 655/2004 Z. z. V prípade uplatnených trov vedľajšieho účastníka správne bola tomuto
priznaná náhrada trov konania za prípravu a zastúpenie ako právny úkon a právny úkon podaného
vyjadrenia proti návrhu navrhovateľa. Uvedené právne úkony boli urobené v čase, keď ešte právny
zástupca vedľajšieho účastníka nezastupoval na základe udelenej plnej moci odporkyňu. Pokiaľ ide
o ďalšie uplatnené trovy konania tak za vedľajšieho účastníka, ako aj odporkyňu tým istým právnym

zástupcom, tak tu dôsledne vychádzal okresný súd z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a v prípade dvoch
zastúpených vo vzťahu ku každému uplatňoval len 50 % z úkonu poskytnutej právnej pomoci a taktiež
50 % náhrad za cestovné na pojednávanie okresného súdu a náhrad za stratu času. Krajský súd v
tomto smere pri priznávaní trov vedľajšiemu účastníkovi nezistil žiadne pochybenia, preto rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom výroku považoval za vecne správne.

Pokiaľ právny zástupca vedľajšieho účastníka namietal duplicitu právnych úkonov v prípade prípravy a
prevzatia zastúpenia ako aj podaného vyjadrenia k návrhu navrhovateľa, tak treba poukázať na to, že
toto v prípade vedľajšieho účastníka neprichádzalo do úvahy, pretože príprava a prevzatie zastúpeniaa vyjadrenie, ktoré urobil právny zástupca vedľajšieho účastníka, urobil ešte pred tým, ako začal
zastupovať odporkyňu na základe plnej moci, ktorá mu plnomocenstvo udelila neskôr po vykonaní
uvedených právnych úkonov. Duplicita právneho úkonu za prípravu a prevzatie zastúpenia mohla byť

len u odporkyne, ktorú začal právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupovať, avšak aj keď krajský
súd zistil, že za tento úkon právne pomoci by právnemu zástupcovi odporkyne nemala patriť odmena,
tak nemohol tento nedostatok napraviť, pretože proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým okresný
súd priznal odporkyni náhradu trov konania, a teda aj trov právneho zastúpenia, odvolanie zo strany
navrhovateľa nebolo podané.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu v napadnutom
výroku za vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Nenapadnutých výrokov rozsudku okresného súdu sa krajský súd nedotkol.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní úspech a
patrila by mu teda v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania. Krajský súd však
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pretože odvolanie navrhovateľa proti trovám
právneho zástupcu, ktorý zastupoval jednak odporkyňu, ako aj vedľajšieho účastníka by bolo čiastočne
dôvodné, pokiaľ sa týka duplicity trov právneho zastupovania za prípravu a prevzatie ako úkonu právnej

pomoci, ktorý vykonal nielen v prospech vedľajšieho účastníka, ale aj odporkyne.

Ako však uviedol krajský súd vyššie, tak tento nedostatok krajský súd už nemohol v rámci odvolacieho
konania napraviť, avšak túto okolnosť zohľadnil v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. v
rámci náhrady trov konania za odvolacie konanie vedľajšiemu účastníkovi, a preto mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.