Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204759
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116204759.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. K R. XXX/X, zastúpený

zástupcom: LAWFIRM, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1. E. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. F. XXXX/X, 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov č. XXX, so sídlom v
Q., ul. K výstavisku XXX, IČO: 36114154, 3. GAVILA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 173/11,
IČO: XXXXXXXX, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so
sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, 4. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C., ul. J. kpt. F. XX/XX, zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. E. Rosina, s.r.o., so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, ul. 17.
novembra 37/319, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
17C/62/2016 zo dňa 25.04.2016.

III. Žalovanej v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V. Žalovanému v 3. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VI. Žalovanému v 4. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.03.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným
domáha, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 21.12.2016 o 13.00 hod. na Notárskom
úrade notára JUDr. C. I., so sídlom v Q., T. XJ, o priebehu ktorej bola spísaná na Notárskom úrade

notára JUDr. Denisy Adamkovičovej, so sídlom v Q., Brnianska 1J notárska zápisnica N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. 6139, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre okres Trenčín, obec Q., k.ú.
Q. ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. p. bytového domu v Q., vchod 2, súpisné č. XXX, postavený
na parcele registra „C“ číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 743 m2, spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 34/2305 na pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súpisné č. 526 o veľkosti XX/XXXX, je neplatná.

2. Túto žalobu odôvodňuje tým, že vykonaná dobrovoľná dražba je neplatná v zmysle § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a v spojení s čl. 21 ods.1 Ústavy SR.V dražbe bola vydražená nehnuteľnosť v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky.
Tento hrubý nepomer spôsobuje rozpor výkonu práva s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka a spôsobuje neplatnosť takejto dražby ako právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Žalobca a žalovaná v 1. rade boli (sú) podielovými spoluvlastníkmi (každý v podiele 1)
vyššie uvedeného bytu a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a pozemkov, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa byt nachádza. Pri
vykonaní dobrovoľnej dražby bol porušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ocenenie
nehnuteľností zjavne nezodpovedalo ich trhovej hodnote, pričom znalec ich ohodnotil podľa § 12

ods.3 zákona dobrovoľných dražbách v sume 20.900 eur. Na takýto postup nebol dôvod, pretože
žalobca obhliadku bytu umožnil. V deň jeho obhliadky sa v byte nachádzal, pričom po 10 minútach od
naplánovaného začiatku obhliadky odišiel do práce, pretože sa nikto na obhliadku nedostavil. Žalobca
si dal vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. M. F., ktorý v znaleckom posudku č. 1/2016 zo dňa
09.01.2016 určil hodnotu predmetných nehnuteľností v sume 33.300 eur. Takisto namietal, že na dražbu
sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo

im však nebolo umožnené s tým, že zábezpeka musí byť vložená na bankový účet dražobníka a už
nie je možné ju zložiť. Takýto postup je v rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách,
ktorých účelom je umožniť čo najširšiemu okruhu osôb účasť na dražbe. Takisto namietal, že pohľadávka
žalovaného v 2.rade (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške 6.848,76 eur, čo nezodpovedá realite, a
že deň konania dražby (21.12.2015), bol určený tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, čím bola

účasť na dražbe de facto obmedzená. Záverom žaloby namietal aj výšku odmeny dražobníka, na ktorú
nemá v ním vyčíslenej výške právo.

3. Po podaní žaloby navrhol žalobca návrhom zo dňa 11.04.2016 nariadenie predbežného opatrenia,
ktorému súd čiastočne vyhovel a uznesením zo dňa 25.04.2016 uložil žalovanému v 4. rade zdržať

sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu bytu č. 23, nachádzajúceho sa na 2. p. bytového
domu v Q., vchod 2, súpisné č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ číslo XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísaného na LV č. XXXX pre okres Q., obec Q., kat. úz. Q., a
to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti
prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti navrhovateľa vypratať tento byt. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2016.

4. Na doručenú žalobu písomne reagovali žalovaní v 2. a 3. rade.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.05.2016 uviedol najmä to, že z

jeho strany nebol pri schvaľovaní dobrovoľnej dražby predmetného bytu žiadnym spôsobom porušený
zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Boli dodržané i všetky zákonné ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome riadne
schválilivykonaniedobrovoľnejdražbyanásledneuzatvorilizmluvuovykonanídobrovoľnejdražby.Celý
priebeh dobrovoľnej dražby následne zabezpečoval dražobník. Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu

dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade so zákonom. Ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako šesť mesiacov. Žalobca uvádza, že nehnuteľnosť mala byť podhodnotená,
pričom od tejto podhodnotenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa mala odvíjať aj vyvolávacia cena
draženej nehnuteľnosti. Avšak žalobca ako vlastník predmetu dražby bol oprávnený v súlade s § 12

ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách do desiatich pracovných dní od kedy mu bol ako vlastníkovi
predmetného bytu doručený znalecký posudok dražobníkom, vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
by bol povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní
pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak by vlastník predmetu

dražby požiadal vyhotoviť nový znalecký posudok, tento by dražobník zabezpečil bezodkladne do 30
dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalovaný však nepožiadal dražobníka o vypracovanie
ďalšiehoposudku,alenechalsivypracovaťznaleckýposudoksám.Žalobcabolniekoľkokrátpredsedom
Spoločenstva vlastníkov bytov upozorňovaný na výšku dlhu za služby spojené s užívaním bytu a
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, avšak upozornenia zostali bez odozvy. Žalobca

i jeho matka boli na zámer žalovaného 2/ vykonať dobrovoľnú dražbu upozornení i pracovníkmi
spoločnosti Služby pre bývanie, s.r.o., ktorá prostredníctvom mandátnej zmluvy zabezpečuje niektoré
činnosti uvedené v Mandátnej zmluve, súvisiace so správou bytového domu. Napriek tomu, že žalobca
nevykonával platby za služby spojené s užívaním bytu a na úkor ostatných vlastníkov v bytovom domedlh veľmi narastal, byt vo veľkom rozsahu rekonštruoval. Tvrdenia žalobcu tak, ako sú uvedené v žalobe,
súibaúčelovýmitvrdeniamianiesúpravdivé.Žalobcapoukazujenaúdajnéporušeniazákonovzostrany
žalovaných, avšak on opomínal po dlhú dobu plniť jednu zo základných povinností, a to uhrádzať platby

za služby spojené s užívaním bytu, a teda so svojím bývaním, a to na úkor ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca bol niekoľko krát upozorňovaný zo strany predsedu
žalovaného 2/ na to, aby si splnil svoj záväzok voči žalovanému 2/, avšak ten nemal snahu plniť dlh
ani čiastočne.

6. Žalovaný v 3. rade udelil plnú moc na jeho zastupovanie v konaní právnej zástupkyni, ktorá v
písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2016 uviedla najmä to, že s tvrdením žalobcu, že v čase
stanovenej obhliadky, t.j. dňa 20.10.2015 o 10:00 hod. bol v predmete dražby a nakoľko sa údajne nikto
nedostavil, tak po cca 10 min odišiel do práce, žalovaný 3/ nesúhlasí a považuje ho za klamlivé. Žalovaný
3/ kontaktoval v tejto veci znalca Ing. R. H., aby mu podal správu o priebehu obhliadky predmetu
dražby a tento sa následne vyjadril tak, že tvrdenie žalobcu je nepravdivé a účelové. Miestna obhliadka

nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 20.10.2015, t.j. v stanovenom termíne, ktorý bol spoluvlastníkovi bytu
vopred oznámený. Na danú adresu prišiel približne o X.XX hod, t.j. v predstihu, v ktorom pri obhliadkach
spravidla vykonáva vonkajšiu obhliadku domu, fotodokumentáciu a obhliadku lokality. Toto mu trvalo asi
10 minút. Nakoľko mal od dražobníka telefonický kontakt na spoluvlastníka hodnoteného bytu pána R.,
tak asi o 9.55 hod. mu telefonicky zavolal, že už je na mieste. Na to mu pán Valach do telefónu oznámil,

že byt nesprístupni, pretože sa v mieste nenachádza a má iné povinnosti. Znalec ho upozornil, že ak
ho do bytu nepustí, tak má v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách právo vypracovať posudok aj
z dostupných podkladov. Pán R. opätovne prehlásil, že aj tak byt nesprístupní. Ich telefonický hovor
bol pomerne dlhý, pretože sa následne pána R. spytoval, v akom stave je byt, či je prerobený. Do
telefónu mu ešte vysvetlil, že slovné informácie o stave bytu nemôže brať do úvahy a v posudku

bude vychádzať z predpokladu, že byt je v štandardnom vyhotovení. Pri všetkých týchto úkonoch sa
zdržiaval pred vchodom do predmetného domu, čo bolo do cca 10.15 hod. V tom čase do domu,
ani z domu nikto nevošiel, ani nevyšiel, pretože takúto možnosť by využil na rozhovor, prípadne na
vnútornú obhliadku domu. Pri bytovom dome strávil cca 30 min. a je presvedčený, že pán Valach si
musí ich telefonický rozhovor dobre pamätať, pretože bol pomerne dlhý a jeho závery boli jednoznačné.

Vzhľadom k uvedenému priebehu miestneho šetrenia ho veľmi prekvapuje a zaráža, že žalobca vo
svojej žalobe uvádza vo veci sprístupnenia bytu účelové klamstvá. Žalobca ďalej uvádza, že si nechal
vypracovaťznaleckýposudokuinéhoznalcaO..M.F.,ktorýstanovilhodnotupredmetudražbyna33.300
eur. Podľa názoru žalobcu mala byť hodnota predmetu dražby určená znalcom O.. H. podhodnotená. S
takýmtotvrdenímžalobcužalovaný3/absolútnenesúhlasí.Účelomznaleckéhoposudkuč.1/2016,ktorý

vypracoval Ing. Nekoranec, je "Podklad pre právny úkon - žaloba". Znalec Ing. Nekoranec tak vyhotovil
znalecký posudok č.1/2016 účelovo, pre argumentáciu žalobcu a nie pre stanovenie hodnoty predmetu
dražby. Žalovaný 3/ v plnom rozsahu dôveruje postupu znalca Ing. H., ktorý dlhoročne vypracováva
znalecké posudky pre účely dobrovoľných dražieb. Podľa ich vedomostí, žalobcom určený znalec Ing.
F. sa nevenuje znaleckej činnosti pre účely stanovenia hodnôt predmetu dražby, a teda nemá prax v

oceňovaní bytov bez obhliadky pre účely dražby. Žalovaný 3/ by rád zdôraznil, že predmet dražby sa
vydražilzasumu25.000eur,pričomnajnižšiepodaniežalovaný3/určilnasumu21.000eur,vychádzajúc
zo znaleckého posudku znalca Ing. H.. Suma 25.000 eur bola teda pre záujemcov o dražbu maximálnou
sumou, ktorú boli ochotní zaplatiť za predmet dražby. Nie znalec, ale trh určuje hodnotu bytov. Práve
z tohto dôvodu je dražba transparentným a verejným procesom speňažovania nehnuteľností. Žalobca

ďalej v žalobe obviňuje žalovaného 3/, že údajne neumožnil účasť na dražbe JUDr. E. T., advokátovi,
ktorý sa chcel zúčastniť na dražbe. Žalovaný 3/ údajne mal odmietnuť zobrať od JUDr. E. T. hotovosť na
zloženie dražobnej zábezpeky, čím mal žalovaný 3/ ako dražobník obmedziť účasť na dražbe. Takéto
vyjadrenie žalobcu žalovaný 3/ odmieta, a pre objasnenie situácie uvádza, že je pravda, že sa dražby
zúčastnil žalovanému 3/ neznámy JUDr. E. T., ale nie JUDr. E. T.. JUDr. Martin T., (rovnako pôsobiaci

ako advokát zo sídlom D. 2, Q.) sa dražby zúčastnil ako splnomocnený zástupca účastníka dražby
s dražobným číslom 3, a to za splnomocniteľa E.. I. U.. Rovnako žalovaný 3/ zapísal do zoznamu
účastníkov i prítomného žalobcu p.Valacha i ďalšiu osobu p.E. H.. Žiadna ďalšia osoba sa dražby
nezúčastnila. Ak by bol údajne prítomný i JUDr. E. T. a cítil by poškodený na svojich právach, asi by sa
ako advokát svojich práv domáhal t.j. minimálne by zostal ako verejnosť alebo podal námietky v dražbe.

To ale nikto nespravil. Jediný, kto sa počas dražby ozval bol žalobca s vyjadrením, že jeho trvalý pobyt sa
zmenil. JUDr. E. T. sa riadne zapísal do zoznamu účastníkov, splnil za splnomocniteľa podmienky účasti
na dražbe, aj v dražbe licitoval a robil podanie. Ak by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé, žalovaný 3/ by
iného účastníka dražby alebo verejnosť zapísal do zoznamu účastníkov, čo sa ale nestalo. Žalovaný 3/odmieta tvrdenie žalobcu, že by sa dražby mala zúčastniť ďalšia osoba s menom JUDr. E. T.. Žalovaný 3/
len predpokladá, že Marián a E. Buraj sú príbuzní. Žalovaný 3/ by si dvoch účastníkov dražby s menom
JUDr.Burajurčitepamätal.Ztohodôvodužalovaný3/odmieta,žebysadražbyzúčastnilpánJUDr.E.T..

Žalobca ďalej namieta, že žalovaný 3/ ako dražobník zorganizoval dobrovoľnú dražbu dňa 21.12.2015
t.j. tri dni pred začiatkom vianočných sviatkov, čím bola na dražbe "de facto" obmedzená účasť na
dražbe. Podľa vyjadrenia žalobcu, je notoricky známe, že v tomto čase väčšina ľudí venuje príprave
vianočných sviatkov a takýto postup podľa žalobu obmedzil účasť na dražbe. Žalovaný 3/ zo svojej praxe
vie dosvedčiť, že na stanovenie termínu dražby nemá vplyv, či ide o obdobie sviatkov alebo nie. Nie

termínkonaniadražby,aleatraktívnosťpredmetudražbyjeurčujúca.Žalobcavpodanejžaloberozporuje
náklady dražby. Žalobca napáda "pretaktované náklady" žalovaného 3/, ktoré mu údajne neboli bližšie
vysvetlené. Žalovaný 3/ považuje tvrdenie žalobcu za zavádzajúce. Žalovaný 3/ ozrejmuje súdu, že dňa
01.12.2015 sa do sídla žalovaného 3/ dostavil žalobca spolu s JUDr. Žiaranom. Na tomto stretnutí bola
žalobcovi opätovne odovzdaná listina Dodatočné vyčíslenie pohľadávky navrhovateľa dražby vrátane
nákladov a odmeny dražobníka k dobrovoľnej dražbe č.021/2015. Žalovaný 3/ sa na tomto stretnutí

vyjadril k priebehu dražby ako i k doterajším nákladom dražby. Žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi
boli vysvetlené všetky náklady dražby, a to položkovite. Po tomto stretnutí žalobca doručil žalovanému
3/ námietku zo dňa 16.12.2015, na ktorú právny zástupca žalovaného 3/ písomne odpovedal listom
zo dňa 18.12.2015 "oznámenie k námietkam". Obe listiny žalobca súdu predložil spolu s podanou
žalobou. Právny zástupca žalovaného 3/ zodpovedal všetky žalobcom položené otázky v Námietke zo

dňa 16.12.2015. Žalovaný 3/ je toho názoru, že rozpor v nákladoch dražby nie je porušením ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že medzi pohľadávkou, pre ktorú
saviedolvýkonzáložnéhoprávadobrovoľnoudražboubolvnepomerekhodnotepredmetudražby,ktorý
určil znalec Ing. Pastierovič na 20.900 eur a dokonca Ing. F. na sumu 33.300 eur. Ani takýto dôvod, ktorý
uvádza žalobca, nepovažuje žalovaný 3/ ako dôvodný na podanie žaloby. Žalovaný 3/ dáva opätovne

do pozornosti súdu, že pohľadávka navrhovateľa dražby t.j. žalovaného 2/ bola ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva, vo výške 5.172,16 eur. Táto pohľadávka sa viazala k predmetu dražby
a je jedno, kto bol vlastníkom predmetu dražby. Ak by aj súd zobral do úvahy nový znalecký posudok na
sumu 33.300 eur, bola pohľadávka navrhovateľa dražby v hodnote 1/6 predmetu dražby. Podľa názoru
žalovaného 3/ nebol v tomto prípade žiadny hrubý nepomer medzi pohľadávkou a hodnotou predmetu

dražby. Súd by mal v tomto prípade brať na zreteľ i to, že zostávajúci vlastníci bytov v bytovom dome sa
na nedoplatky viaznuce k predmetnému bytu, museli skladať z fondu opráv po celé roky. Kde je potom
ochrana vlastníckych práv Ústavou SR pre zostávajúcich susedov, rovnako vlastníkov bytov v bytovom
dome súp. č. 526 ?

7. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany, resp.
ich právnych zástupcov.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol najmä to, že prvý dôvod neplatnosti dražby, spočíva
v neexistencii pohľadávky vo výške, ktorú ustálil, resp. určil navrhovateľ dražby. Penále v sume 1.520 eur

neboli žiadnym spôsobom vysvetlené a v tejto časti pohľadávka podľa názoru žalobcu v čase konania
dražby ani neexistovala. Žalobca mal dlh voči spoločenstvu, teda žalovanému v 2. rade, avšak nie
v uvedenej výške. Druhým základným dôvodom neplatnosti dražby je fakt, že vykonaná dražba bola
neprimeraným spôsobom výkonu záložného práva, vzhľadom na hodnotu bytu a na výšku pohľadávky,
ako vyplýva napríklad z judikatúry Krajského súdu v Prešove. Dražba je neplatná ak existuje hrubý

nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou predmetu dražby. Nie je účelné, aby sa pre nízke
pohľadávky z ľudí stávali v podstate bezdomovci. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby, ktorý spočíva v
skutočnosti, že podľa informácií od žalobcu neznemožnil ohodnotenie bytu znalcom Ing. Pastierovičom.
Žalobca chcel riadne sprístupniť byt. Nie je spravodlivé požadovať od ľudí, ktorí sú zamestnaní, aby
čakali na znalca neobmedzene dlho. Zo strany dražobníka bolo žalobcovi oznámené, že ohodnotenie

bytu sa uskutoční o 10.-tej hodine v predmetný deň, keď sa však nikto o 10.-tej nedostavil, žalobca
odišiel. Žalovanú v 1.rade uviedol na strane žalovaných z toho dôvodu, že pred začatím konania oslovil,
resp. snažil sa osloviť žalovanú v 1. rade na podanie žaloby na strane žalobcov ako jednu z podielových
spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, avšak táto snaha bola neúspešná pre postoj žalovanej.
Vzhľadom na uzavretý okruh konania a nútené procesné spoločenstvo, kedy v konaní musí vystupovať

aj druhý podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností neostávalo žalobcovi nič iné iba poňať
žalovanú v 1. rade do sporu ako žalovanú Navrhol v konaní vypočuť svedka JUDr. Martina Buraja, na
preukázanie toho, že na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem dražiť, avšak im to umožnené
nebolo, pretože nebola zložená zábezpeka. Takisto navrhol vypočuť svedka Ing. R. H., ktorý ohodnotilpredmet dražby a mal byť prítomný na obhliadke za účelom ohodnotenia dražby a ako svedka predsedu
žalovaného v 2. rade (spoločenstva vlastníkov bytov) pána Ivana E.. Záverom navrhol, aby žalovaný v
2. rade predložil súdu zmluvu o spoločenstve a to kvôli zisteniu dôvodnosti penále vo výške 1.520 eur.

9. Právny zástupca žalovanej v 1. rade (dňa 15.02.2018 bola plná moc odvolaná) na pojednávaní uviedol
najmä to, že žalovaná v 1. rade navrhuje aby súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, žalovaná nemala
vedomosť o zdedení spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam a tak isto nemala
vedomosť o žiadnych nedoplatkoch na byte a ak by o nich vedela, tieto by vyrovnala, tak isto nemohla

poskytnúť súčinnosť žalobcovi pri podaní žaloby, nakoľko o žalobe sa dozvedela až v priebehu konania.

10. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom jeho štatutárneho zástupcu na pojednávaní uviedol najmä to,
že spoločenstvo si nevedie samo účtovníctvo, ale využíva služby mandatára, ktorým je spoločnosť
Služby pre bývanie. Po smrti otca žalobcu, ktorý sa stal spoluvlastníkom bytu, sa geometrickým rádom v
priebehu rokov šplhal dlh až na neúnosnú sumu a niečo s tým bolo treba robiť. Bolo mu povedané, že je

možné navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby a takto uspokojiť pohľadávku žalovaného v 2. rade. Čo
sa týka výšky pohľadávky, spoločenstvo vychádzalo z vyčíslenia, ktoré urobil mandatár, teda spoločnosť
Služby pre bývanie a verí, že výška dlhu bola určená správne a v súlade so zákonom.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedla najmä to, že pohľadávka, pre

ktorú bola dražba vykonaná, bola určená v správnej výške. Dražobník má podľa zákona iba povinnosť
prijať vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky, čo žalovaný v 3. rade aj urobil a
ďalej konal. Od mandatára navrhovateľa dražby si navyše vyžiadal aj analýzu celkového dlhu žalobcu,
podľa ktorej bol za obdobie od 01.01.2013 do 30.09.2015 v sume 5.172,16 eur, rovnako ako to vyhlásil
navrhovateľ dražby. Dňa 28.09.2015 bol vyhotovený návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a následne

bola uzatvorená zmluva o vykonaní dražby, na základe ktorej žalovaný v 3. rade vykonal dražbu.
Žalobca si odporuje vo svojich tvrdeniach, ak uvádza, že nemá k dispozícii zmluvu o výkone správy
alebo o spoločenstve a zároveň uvádza, že penále vo výške 1.520 eur je v rozpore so zákonom.
Jeho úvahy o praxi, že správcovia, resp. spoločenstvá si uplatňujú nezákonné zmluvné pokuty, resp.
penále sú špekulatívne. Je na žalobcovi, aby preukázal, že suma 1.520 eur ako penále navrhovateľovi

dražby nepatrí, resp. nepatrila. Dražbu je možné vyhlásiť za neplatnú, ak boli porušené ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak je neplatná zmluva o zriadení záložného práva a nie pre
výšku pohľadávky, ktorá je základom dražby. Výška príslušenstva tejto pohľadávky nie je dôvodom
pre vyslovenie neplatnosti dražby. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti dražby, resp.
výkonu záložného práva predajom bytu žalobcu na dražbe, poukázala na to, že išlo o výkon zákonného

záložného práva, ktoré má iné postavenie, resp. silu ako zmluvné záložné právo. Ministerstvo financií
SR dňa 19.04.2017 vydalo usmernenie, podľa ktorého má zákonné záložné právo podľa zákona č.
182/1993Z.z.inépostavenieosobitné,akozmluvnézáložnéprávo.Zákonnézáložnéprávonabyt,ktoré
majú ostatní vlastníci bytov v rovnakom bytovom dome je inštitút na ochranu týchto ostatných vlastníkov
bytov pred neplatičmi. Čo sa týka neprimeranosti výšky pohľadávky, pre ktorú bola vykonaná dražba,

poukázala na to, že sám zákonodarca vyriešil túto neprimeranosť v zákone o dobrovoľných dražbách,
keď stanovil minimálnu výšku na vykonanie dražby k nehnuteľnosti sumou 2.000 eur. Takáto podmienka
bola v čase vykonanej dražby splnená. Čo sa týka času obhliadky stanoveného za účelom obhliadky
bytu znalcom, poukazuje na to, že žalobca je živnostníkom, teda nebol v tom čase zamestnaný. Desiata
hodina doobeda umožňuje, aby sa žalobca mohol dostaviť, čo sa nakoniec aj stalo, čo uviedol aj znalec,

ktorý prišiel na obhliadku v predstihu. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetného bytu, dražobník nemôže
posudzovať správnosť znaleckého posudku. Nie je to jeho vecou, ale za ohodnotenie bytu zodpovedá
znalec podľa príslušných právnych predpisov. Znalecký posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je možné ohodnotiť predmet dražby aj bez obhliadky, a to z
dostupných údajov. Navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré súdu

predložila.

12. Právny zástupca žalovaného v 4. rade na pojednávaní uviedol najmä to, že v plnej miere sa
pridržiava argumentácie žalovaného v 3. rade, teda dražobníka. Žalobca nepreukázal porušenie
žiadnych ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Boli splnené všetky podmienky na vykonanie

dobrovoľnej dražby, a preto je jeho žaloba nedôvodná.

13. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : a to č. l. 8
list vlastníctva zo dňa 05.02.2016, č. l. 10 list vlastníctva zo dňa 02.03.2016, č. l. 11 notárska zápisnica,č. l. 14 rubová strana - 17 oznámenie o dobrovoľnej dražbe, č. l. 18 oznámenie o výkone záložného
práva, č. l. 19 znalecký posudok č. 1/2016, č. l. 28 dodatočné vyčíslenie pohľadávky, č. l. 30 námietka, č.
l. 31 oznámenie k námietkam, č. l. 60 zoznam účastníkov dobrovoľnej dražby, č. l. 62 čestné vyhlásenie,

č. l. 63 splnomocnenie, č. l. 65 - 67zoznam účastníkov dobrovoľnej dražby, č. l. 68 záznam zo stretnutia,
č. l. 70 písomné vyjadrenie, na dnešnom pojednávaní predložené listinné dôkazy a to č. l. 145 list MF
SR zo dňa 19.04.2017, č. l. 146 sumárna analýza platieb, č. l. 148 sumárna analýza platieb, č. l. 150
zaslanie znaleckého posudku vrátane doručenky.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový
stav:

15. Žalobca a žalovaná v 1. rade boli (ešte aj k 05.02.2016, ako to vyplýva z čiastočného výpisu
z LV č. XXXX na č.l. 8 spisu) podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 23, nachádzajúceho sa na 2. p.
bytového domu v Q., vchod 2, súpisné č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ číslo XXXX/X,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 743 m2 zapísaného na LV č. 6139 pre okres Q., obec Q., kat.
úz. Trenčín, ďalej aj ako „predmetný byt“, o veľkosti podielu 1 k celku. Predmetný byt bol vydražený
žalovaným v 4. rade na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 21.12.2015 so začiatkom o 13.00 hod. v
zasadacej miestnosti notárskeho úradu JUDr. C. I., na ulici Brnianskej 1J, v Trenčíne. Uvedená notárka
sprístupnila zasadaciu miestnosť o 12.30 hod.. Dražby sa zúčastnili traja účastníci dražby a dve osoby

ako verejnosť. Jednou z nich bol žalobca. Okrem žalovaného v 4. rade sa ako účastník dražby zúčastnil
MUDr. I. U., zastúpený JUDr. E. T.. Navrhovateľom tejto dražby bol žalovaný v 2. rade a dražobníkom bol
žalovaný v 3. rade. Dôvodom návrhu na vykonanie dražby bola realizácia zákonného záložného práva
k predmetnému bytu za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 2. rade podľa § 15 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú mal voči žalobcovi a žalovanej v 1. rade

v ním vyčíslenej sume 5.172,16 eur bez príslušenstva k 28.09.2015. Išlo o nedoplatky na úhradách za
plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a na úhradách preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv k 28.09.2015. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 021/2015 bolo publikované v Obchodnom
Vestníku č. 217/2015 dňa 11.11.2015, pričom toto oznámenie obsahovalo všetky potrebné údaje o
dražbe. Na dražbe sa licitovalo, pričom žalovaným v 4. rade ako vydražiteľom bolo urobené najvyššie

podanie v sume 25.000 eur. Počas dražby neboli vznesené žiadne námietky, okrem námietky žalobcu
ako verejnosti, že „bude podávať predbežné opatrenie“. Predmetný byt ako predmet dražby bol na účely
dražby ohodnotený znalcom Ing. R. H., ktorý podal písomný znalecký posudok č. 91/2015 z 26.10.2015.
Tento znalec určil jeho hodnotu v sume 20.900 eur po zaokrúhlení, za použitia § 12 ods.3 zákona o
dobrovoľných dražbách. Najnižšie podanie v dražbe bolo pred začatím dražby určené v sume 21.000

eur. Uvedený znalecký posudok č. 91/2015 bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2015. V lehote desiatich
pracovných dní žalobca znalecký posudok nenamietal. Dňa 01.12.2015 sa v sídle žalovaného v 3. rade
uskutočnilo stretnutie žalobcu, jeho právneho zástupcu a konateľa žalovaného v 3. rade, na ktorom
bol žalobca poučený a ďalšom priebehu dobrovoľnej dražby ako i doterajších procesných úkonoch
dražobníka. Dôvodom stretnutia bolo prevzatie písomného vyčíslenia pohľadávky. Dňa 16.12.2015

podal žalobca u žalovaného v 3. rade písomnú námietku, v ktorej namietal nesprávne ohodnotenie
predmetného bytu znalcom Ing. Štefanom H. a takisto penále v sume 1.520 eur. Požiadal žalovaného
v 3. rade, aby upustil od konania dražby, alebo aby postupoval v súlade so zákonom. Dňa 18.12.2015
žalovaný v 3. rade písomne reagoval na námietky žalobcu, a to listom označeným ako „Oznámenie k
námietkam“. V ňom odôvodnil žalobcovi svoj postup v dražbe a upozornil ho na možnosť zaplatenia

sumy 9.572,86 eur do otvorenia dražby, ak sa nemá v dražbe pokračovať. Po vykonaní dražby podal dňa
09.01.2016 na základe žiadosti žalobcu na účely podania žaloby, znalecký posudok č. 1/2016 znalec
Ing. František Nekoranec. Jeho predmetom bolo znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného
bytu. Túto uvedený znalec stanovil v sume 33.300 eur.

16.1 Podľa § 21 ods.2, ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom do 31.10.2015, ďalej len „ zákon o dobrovoľných dražbách“, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

16.2 Podľa § 2 písm.a/ zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie dražbou
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,
konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb
prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí

najvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetudražby,aleboverejné
konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

16.3 Podľa § 2 písm.i/ zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie nákladom
dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj

primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na
uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom
na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej
veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného poistného, odmena
a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe,

16.4 Podľa § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).

16.5 Podľa § 11 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti
na dražbe.

16.6 Podľa § 12 ods.1, ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom,
ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v

dôsledkuprechoduvlastníctvaaleboinéhoprávanezaniknú,aupravípríslušnýmspôsobomodhadceny.
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby

písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

16.7 Podľa § 3 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu

záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

17.1 Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
právne posúdil vec takto:

17.2 Žalobca sa podanou žalobou domáha práva podľa § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, v
zmysle ktorého osoba, ktorá bola vykonaním dražby dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd,
aby určil neplatnosť dražby. Je zrejmé, že žalobca ako podielový spoluvlastník vydraženého bytu je
osobou, ktorá bola dotknutá na svojich právach, pretože vykonaním dražby prišiel o svoj spoluvlastnícky
podiel k tomuto bytu. Toto právo je možné úspešne uplatniť, v prípade, že sa spochybňuje platnosť

záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a to v lehote do
trochmesiacovododňapríklepuudelenéhonadražbe.Vdanomprípadežalobcaodôvodňujeneplatnosť
dražby tým, že:
- a/ predmet dražby bol vydražený v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu (údajnej) pohľadávky,- b/ ocenenie predmetu dražby zjavne nezodpovedalo jeho trhovej hodnote, pričom znalec ho ohodnotil
podľa § 12 ods.3 zákona dobrovoľných dražbách v sume 20.900 eur,
- c/ na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť

zábezpeku, čo im však nebolo umožnené s tým, že zábezpeka musí byť vložená na bankový účet
dražobníka a už nie je možné ju zložiť,
- d/ pohľadávka žalovaného v 2.rade (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške 6.848,76 eur, čo
nezodpovedá realite
- e/ a nakoniec, že deň konania dražby (21.12.2015), bol určený tri dni pred začiatkom vianočných

sviatkov, čím bola účasť na dražbe de facto obmedzená.

17.3 Súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu
udeleného na dražbe, avšak je nedôvodná.

17.4 K jednotlivým dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby súd uvádza nasledovné:

a/ K námietke žalobcu, že predmet dražby bol vydražený v hodnote výrazne presahujúcej hodnotu
(údajnej) pohľadávky súd uvádza, že podľa § 3 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách je možné dražiť
nehnuteľnosť ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. V danom prípade bola hodnota

pohľadávky navrhovateľa dražby bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva v sume 5.172,16 eur, teda zákon o dobrovoľných dražbách nebol v tomto ohľade porušený.
Naopak výška pohľadávky prevyšuje zákonom stanovenú minimálnu výšku pohľadávky približne 2,5
násobne. Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného v 3. rade, že sám zákonodarca vyriešil prípadnú
neprimeranosť výkonu záložného práva vo forme dražby nehnuteľnosti vo vzťahu k výške pohľadávky

veriteľa, a to v zákone o dobrovoľných dražbách, keď stanovil minimálnu výšku na vykonanie dražby k
nehnuteľnostisumou2.000eur.Tentonamietanýdôvodneplatnostidražbytedacelkomzjavneneobstojí.

b/ K námietke žalobcu, že ocenenie predmetu dražby zjavne nezodpovedalo jeho trhovej hodnote, súd
uvádza, že ocenenie bytu bolo vykonané v súlade s § 12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách,

pretože žalovaný v 3. rade ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č.
91/2015 z 26.10.2015 znalca Ing. Štefana Pastieroviča, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2015.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je
vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať

vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobníkznaleckýposudokbezodkladnedo30dníododňadoručeniažiadostiodinéhoznalca.Žalobca
však v súlade s týmto jasným zákonným ustanovením vôbec nepostupoval. V zákonnej lehote desiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku nenamietal podaný znalecký posudok, pričom táto
okolnosť musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd na tomto mieste akcentuje všeobecnú zásadu platnú aj pre
súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, resp.
zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva. V rozpore s tým
sa žalobca domáha toho, aby súd vzal do úvahy znalecký posudok z 09.01.2016, podaný po vykonaní

dražby na základe žiadosti žalobcu na účely podania žaloby. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje aj
s obranou žalovaného v 3. rade, že pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby, dražobník nemôže
posudzovať správnosť znaleckého posudku. Nie je to jeho vecou, ale za ohodnotenie bytu zodpovedá
znalec podľa príslušných právnych predpisov (napr. Trestný zákon). Z uvedených dôvodov nie je možné
považovať postup žalovaného v 3. rade pri vykonaní dražby za rozporný so zákonom. Ak má žalobca

pocit, že znalec podal nepravdivý znalecký posudok môže podať trestné oznámenie. Tak však rovnako
neurobil. Čo sa týka ohodnotenia predmetu dražby súd nad rámec potreby tejto časti odôvodnenia
uvádza, že z dokazovania vyplýva, že predmetná dražba prebehla tak, že sa na nej licitovalo, pričom
cena dosiahnutá vydražením (25.000 eur) prevyšovala hodnotu bytu určenú znalcom (20.900 eur). Teda
nakoniec bola dosiahnutá cena predmetu dražby trhovo (licitovaním), čo odzrkadľuje skutočnú hodnotu

predmetu dražby (čo je podstatou dražby). Vzhľadom na uvedené súd nevykonal výsluch navrhovaného
svedka, a to znalca Ing. Štefana Pastieroviča, pretože skutočnosti zistené z jeho výsluchu, by nemohli
privodiť iný záver súdu. Súd takisto poukazuje na zásadu hospodárnosti konania.c/ K námietke žalobcu, že na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a
boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však nebolo umožnené súd uvádza, že zo zoznamu účastníkov
dobrovoľnej dražby č. 021/2015 na č.l. 60 spisu vyplýva, že účastníkmi dražby boli celkovo tri osoby,

medzi nimi aj MUDr. Andrej Hajtman, zastúpený JUDr. E. T. (navrhovaný svedok). Takisto z notárskej
zápisnice o priebehu dražby vyplýva, že sa dostavili na dražbu aj ďalšie dve osoby (okrem účastníkov
dražby), ktoré sa jej zúčastnili ako verejnosť (medzi nimi aj žalobca). Po poučení licitátorom podľa §
21 ods.2 až 6 zákona o dobrovoľných dražbách prítomný žalobca uviedol, že bude podávať predbežné
opatrenie, a že iné námietky nemá. V ďalšom priebehu dražby opravil licitátora, že jeho bydlisko nie

je Nábrežná 1633/1, Trenčín, ale K Výstavisku 2, Trenčín. W. iné okolnosti v tejto súvislosti, na ktoré
poukazuje žalobca, z priebehu konania dražby, zachyteného v notárskej zápisnici spísanej notárkou
JUDr. C. I., nevyplývajú. Žalobca vôbec neoznačil konkrétne osoby, ktorým nebolo umožnené dražiť,
iba uviedol svedka, ktorý sa dražby zúčastnil ako splnomocnenec iného účastníka dražby. Vzhľadom
k uvedenému, súd navrhovaného svedka nepredvolal. Z návrhu na jeho vypočutie nevyplýva žiadna
konkrétna okolnosť, ktorá ak by bola preukázaná, mohla by privodiť iné rozhodnutie súdu (resp.

preukázať nejakú právne významnú skutkovú okolnosť). Súd poukazuje aj na to, že oznámenie o
dobrovoľnej dražbe bolo riadne zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 217/2015 dňa 11.11.2015, pričom
v ňom boli uvedené všetky potrebné údaje, vrátane dňa konania dražby, lehoty na zloženie dražobnej
zábezpeky a spôsobu jej zloženia.

d/ K námietke žalobcu, že pohľadávka žalovaného v 2.rade (navrhovateľa dražby) mala byť vo výške
6.848,76 eur, čo nezodpovedá realite súd uvádza, že okolnosť, či výška pohľadávky, pre ktorú sa
navrhol výkon záložného práva bola správna, nemá žiadny vplyv na platnosť vykonanej dražby (ak
bola výška pohľadávky vyššie ako 2.000 eur ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, čo
žalobca netvrdil). Ide len o prípadnú (peňažnú) zodpovednosť za náhradu škodu, príp. zodpovednosť

z bezdôvodného obohatenia, ak prijal navrhovateľ dražby z výťažku dražby viac, ako mu patrilo. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca spochybňoval iba právo navrhovateľa dražby (žalovaného v 2.
rade) na zmluvnú pokutu 1.520 eur, ktoré ak by aj neexistovalo, výška pohľadávky prevyšovala sumu
2.000 eur (išlo o sumu istiny 5.172,16 eur bez príslušenstva).

e/Knámietkežalobcu,žedeňkonaniadražby(21.12.2015),bolurčenýtridnipredzačiatkomvianočných
sviatkov, čím bola účasť na dražbe de facto obmedzená súd uvádza, že ide o celkom zjavne nedôvodnú
námietku. Tento deň bol pracovným dňom (pondelok). Súdu nie je žiadnym spôsobom zrejmé, z akého
dôvodu môže byť deň konania dražby v pracovný pondelok o 13.00 hod., tri dni pred dňom pracovného
pokoja (štedrý deň bol vo štvrtok), považovaný za deň, v ktorý by bola účasť na dražbe de facto

obmedzená. Nešlo o deň pracovného pokoja, deň pred dňom pracovného pokoja, či víkendu ani o
nevhodnú dennú dobu. V žiadnom prípade nešlo o dátum, miesto a čas konania dražby, ktoré by
obmedzovali možnosť účasti na dražbe (v zmysle § 11 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách).

17.5 Súd považuje za potrebné záverom tiež uviesť, že žalobca mal možnosť do otvorenia dražby

zaplatiťpohľadávkuvovýške9.572,68eur,prektorúsaviedolvýkonzáložnéhopráva.Maltakobjektívnu
možnosť predísť vykonaniu dražby, pričom je zrejmé, že tak neurobil ani čiastočne a naproti tomu, po
jej vykonaní navrhuje určiť neplatnosť dražby. Pritom ako sám uviedol, byt zrekonštruoval za približne
11.000 eur, pričom spoločenstvu bytového domu (žalovanému v 2. rade a zároveň navrhovateľovi
dražby) preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky a údržby opráv neplatil

nikto z podielových spoluvlastníkov. Možno považovať za nezodpovedné konanie samotného žalobcu,
ak mal 11.000 eur na rekonštrukciu bytu a zároveň neplatil neporovnateľne nižšie preddavky na úhrady
spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv. Pritom po vykonaní dražby argumentuje
nesprávnouvýškoupohľadávkynavrhovateľadražbyvsume1.520eur(penále),čopredstavujepribližne
6 % z ceny predmetného bytu dosiahnutej v dražbe.

17.6 Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

18.1Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta

alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.18.2 Súd výrokom II tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil predbežné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
17C/62/2016 zo dňa 25.04.2016. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

19.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní
boli v konaní plne úspešní, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Avšak vo vzťahu k rozhodnutiu
o náhrade trov konania žalovanej v 1. rade súd aplikoval aj ustanovenie § 257 Civilného sporového

poriadkuanáhradutrovkonaniajejnepriznal.Súdvzaldoúvahyto,žežalovanúv1.radežalobcaoznačil
ako žalovanú iba z dôvodu, že bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, nevystupovala na
strane žalobcov a bolo potrebné ju poňať do konania. Konania sa aktívne zúčastnila až na poslednom
pojednávaní, pričom na doručenú žalobu vôbec nereagovala. O výške náhrady trov konania žalovaných
v 2. až 4. rade súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.