Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116212372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116212372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11,

IČO: 31575951, proti žalovanej: K. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., o zaplatenie 3.033,66 eur
s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.07.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.033,66 eur spolu s
úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 18.08.2015 do zaplatenia. Túto žalobu odôvodnil tým, že

žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 19.05.1999 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej viedol žalobca
pre žalovanú bežný účet č. I Žalovaná sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny, a tento ani na základe výzvy žalobcu nevyrovnala. Preto žalobca zatvoril účet
o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je zatvorený
účet nulový, preto vykonal internú účtovnú transakciu (prevod), ktorým previedol debet na účte žalovanej
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Nejde o úhradu klienta. Podľa bodu 3.12 VOP bola žalovaná
povinná nepovolené prečerpanie bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových
sadzieb, je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne a
to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Podaním zo dňa 28.10.2016 žalobca doplnil žalobu tak, že všeobecne vysvetlil z čoho pozostáva
žalovaná suma, že dlh z nepovoleného prečerpania je splatným bez zbytočného odkladu po tom, čo
vznikne, a takisto všeobecne poukázal na právo na úrok. Podaním zo dňa 22.02.2017 žalobca doplnil

žalobu tak, že uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovanou z dôvodu podstatného
porušenia zmluvných podmienok, o čom predložil aj listinný dôkaz, a to list zo dňa 03.08.2015, ktorým
odstúpil od predmetnej zmluvy.

3. V žalobe a v uvedených písomných podaniach ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o rastovom
osobnom účte, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.07.2016, Sadzobník poplatkov účinný
od 01.07.2016, návrh na uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní, výpisy z účtu a odstúpenie od

zmluvy z 03.08.2015

4. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 07.07.2017. K žalobe sa
žalovaná nevyjadrila.5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal žalobcu
a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil nikto. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred

písomne ospravedlnil a vyslovil súhlas s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní v
neprítomnosti sporových strán vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3
Zmluva o rastovom osobnom účte, č. l. 5-9 Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.07.2016, č.
l. 10-12 sadzobník poplatkov účinný od 01.07.2016, č. l. 21 návrh na uzatvorenie zmluvy o povolenom
prečerpaní, č. l. 22-49 výpisy z účtu, č. l. 54 odstúpenie od zmluvy z 03.08.2015. Po takto vykonanom

dokazovaní, súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

6. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

8. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

9. Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy
o bežnom účte ( § 708).

10. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

11. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s

týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

12. Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá

odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

13. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.14. Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

15. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanej odôvodňuje od toho,
že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte, v dôsledku čoho žalobca
využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy a listom zo dňa 03.08.2015 od uvedenej zmluvy odstúpil.
Žalovaná suma predstavuje „nepovolený debet“, ktorý tvoria poplatky a úrok. Dňa 14.04.2011 bol zo

stranyžalobcuprijatýnávrhžalovanejnauzatvoreniezmluvyoposkytovaníslužbyPovolenéprečerpanie
na osobnom účte, na základe ktorého bolo na bežnom účte žalovanej zriadená služba povoleného
prečerpania v debetnom limite 1.500 eur a to v zmysle Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené
prečerpanie na osobnom účte“ a podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach
banky v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

16.ZmluvaorastovomosobnomúčteaZmluvaoposkytovaníslužbyPovolenéprečerpanienaosobnom
účte, ktoré uzatvoril žalobca so žalovanou ako spotrebiteľom, sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52
Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Tým sa okrem iného pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor

pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.

17. Z obsahu uzatvorenej Zmluvy o rastovom osobnom účte vyplýva, že zmluvné strany uzatvárajú
zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý je označený ako „Rastový

osobný účet“. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou výpovede, ktorej podmienky
boli v zmluve uvedené (bod 3 zmluvy). Podľa bodu 4 zmluvy sa klient (žalovaná) zaväzuje dodržiavať
Podmienky pre zriadenie a vedenie rastového účtu, s ktorými bol oboznámený a súhlasí s nimi. Banka
má právo tieto podmienky meniť. O zmene je povinná informovať klienta vopred. Z obsahu Zmluvy o
poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte z 14.04.2011, vyplýva, že na jej základe

bola na bežnom účte žalovanej zriadená služba povoleného prečerpania v debetnom limite 1.500 eur
a to v zmysle Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ a
podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach banky v platnom znení, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

18. Súd žalobu zamietol pre skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním
tvrdených skutočností. Vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne
preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní tú sporovú stranu, ktorá sa dovoláva použitia
nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež

vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Nutnosť preukázania tvrdení sporovej strany vyplýva zo
skutočnosti, že súdy, rozhodujúce spory v civilnom konaní, sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov nebolo možné posúdiť dôvodnosť žaloby,
pretože žalobca v konaní nepredložil Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa vzťahujú na predmetné
zmluvy, teda zmluvný záväzkový vzťah sporových strán. Žalobca súdu predložil Všeobecné obchodné

podmienky účinné od 01.07.2016, teda až od času, kedy mala byť zmluva o bežnom účte zrušená
odstúpením od nej, ktoré urobil žalobca listom zo dňa 03.08.2015 (rovnako tak to platí aj o sadzobníku
poplatkov a úrokových sadzieb) a približne týždeň pred podaním žaloby na súd. Je teda zrejmé, že súd
nemohol posúdiť obsah zmluvného vzťahu, teda vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, najmä
teda povinnosť žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy, príp. okolnosti a právo žalobcu na odstúpenie

od zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.07.2016 a Sadzobník poplatkov a úrokových
sadzieb účinný od 01.07.2016 sú v tomto spore irelevantné, nakoľko sa nimi daný zmluvný vzťah nikdy
nespravoval. Samotný žalobca pritom požadoval rozhodnúť o žalobe na základe ním predložených
dôkazov.

19. Už len táto skutočnosť, resp. nedôslednosť žalobcu, má za následok stratu sporu pre žalobcu.
V tejto súvislosti súd uvádza, že nemôže sám zaobstarávať dôkazy v spotrebiteľskom spore, ktoré
by boli v neprospech spotrebiteľa. Navyše ak to môže bez akýkoľvek ťažkostí urobiť sám dodávateľ,
ktorý je žalobcom, teda tzv. pánom sporu. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, preto nebolo možnétúto okolnosť na pojednávaní ozrejmiť. Následky nedostavenia sa na pojednávanie pritom musí znášať
strana, ktorá sa dobrovoľne vzdala práva zúčastniť sa pojednávania a prípadne reagovať na zistenia
súdu.

20. Ostatnými skutočnosťami sa súd z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal, rešpektujúc tak aj zásadu
hospodárnosti konania. Skúmanie ďalších skutočností by bolo bez právneho významu pre výsledok
konania, teda rozhodnutie súdu, a navyše pre nepredloženie príslušných Všeobecných obchodných
podmienok je nemožné posúdiť ostatné relevantné skutočnosti.

21. Napriek vyššie uvedenému, a nad rámec potreby ďalšieho odôvodnenia tohto rozsudku, súd uvádza,
že z výpisov z účtu je takisto zrejmé, že dlh (istina pohľadávky) mal vzniknúť aj účtovaním úrokov, pričom
jednak nie je zrejmé (ani zo žaloby ani z dôkazov) v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie, a jednak
sa nemôže jednať o istinu pohľadávky, ale o jej príslušenstvo (úroky sú príslušenstvom pohľadávky
podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka). Preto ich nemožno bez ďalšieho ďalej úročiť úrokom.

Išlo by o tzv. anatocizmus. Takisto nie je z výpisov zrejmé, ako vznikol dlh v sume 1.352,12 eur k
30.04.2013, pretože žalobca súdu predložil iba výpisy po tomto období, z ktorých je navyše zrejmé, že
ďalej dlh vznikal predovšetkým z účtovania úrokov a poplatkov za vedenie účtu. Celkovo je tak uplatnený
nárok neodôvodnený a nepreukázaný. Odôvodnenie žaloby je len všeobecné a v podstate odkazuje iba
na prílohy k žalobe. Z predložených výpisov nie je zrejmé ako sa dostala žalovaná do nepovoleného

prečerpania, pretože tieto výpisy sú neúplné. Netýkajú sa totiž celého obdobia povoleného prečerpania.
Najstarší výpis je za máj 2013. Skoršie výpisy, z ktorých by bolo možné „zistiť“ ako vznikol dlh (či
skutočným čerpaním peňažných prostriedkov alebo účtovaním poplatkov a úrokov) a čo zahŕňa, neboli
žalobcom predložené.

22. Súd záverom uvádza, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy žalobca si nemôže uplatňovať právo
na zaplatenie žiadneho zmluvného úroku ani zmluvného poplatku. Právne následky odstúpenia od
zmluvy o bežnom účte, vrátane služby povoleného prečerpania, je potrebné posúdiť podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovanú (spotrebiteľa) priaznivejšie. Pri platnom odstúpení od
zmluvy je potrebné uviesť to, že v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy

táto zrušuje od počiatku, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, možno v danom prípade hodnotiť
ako nevýhodnejšie v porovnaní s dôsledkami odstúpenia podľa úpravy v ustanovení § 48 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka o účinkoch odstúpenia od úverovej zmluvy
je upravené pre žalovanú výhodnejšie, preto je potrebné aplikovať uvedené ustanovenie Občianskeho

zákonníka. Ak si teda žalobca uplatňuje právo na zmluvný úrok a poplatky, uplatňuje si právo (zmluvné),
ktoré mu nepatrí. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, ani netvrdil, že v tomto prípade ide o právo,
ktoré má trvať aj po ukončení zmluvy.

23. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

25.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257
Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožežalovanábolavkonaníplneúspešná,avšakžalovanejvpriebehu
konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd
náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.