Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201467
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619201467.2

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu P.. S. U., H.. XX.XX.XXXX,
C. Š. X, F., X. K. proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Vláda Slovenskej republiky
so sídlom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy 3 200 000,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy 3 200 000,- Eur z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením.

III. Štát nemá nárok na náhradu trov konania titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 06.07.2018 doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 07.07.2018, ktorý bol
doplnený podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňa 09.07.2018, sa žalobca
domáhal voči žalovanému označená ako 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Vláda Slovenskej
republiky so sídlom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 3 200 000,-Eur. Voči žalovanému 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 sa domáhal uloženia povinnosti, aby „prepustil

žalovaného 3/ zo zamestnania a služobného pomeru okamžite bez akýchkoľvek benefitov a finančných
nárokov“avočižalovanému3/npor.P..P.X.,pracoviskoObvodnéoddeleniePolicajnéhozboruLučenec,
Begova 27, Lučenec, občana SR sa domáhal uloženia doživotného zákazu výkonu povolania a činnosti
v orgánoch štátnej moci a správy.

2. Podľa § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú

dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

3. Súd konanie voči žalovaným 2/ a 3/ zastavil uznesením č. k. 21C/20/2018-110 zo dňa 26.02.2019
podľa§9CSPzdôvodu,ževecnepatrídoprávomocisúduSlovenskejrepubliky.Vzhľadomvšakktomu,
že spor žalobcu voči žalovanému o náhradu nemajetkovej ujmy patrí do právomoci všeobecných súdov,
uvedenú vec posúdil ako vec, ktorá spadá do právomoci súdu na prejednanie, preto žalobu žalobcu voči

žalovanému 1/ vylúčil na samostatné konanie uznesením č. k. 21C/20/2018-113 zo dňa 26.02.2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2019 s tým, že 1/ nebude označený poradovým číslom. Vec
po vylúčení bola zapísaná pod spisovú značku 6C/7/2019.

4. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Žalobca Ing. S. U. sa na pojednávanie nedostavil, pričom súd zistil, že doručenie predvolania mal
včas a riadne vykázané dňa 13.05.2019 fikciou doručenia podľa § 106 ods. 1 CSP v spojení s § 111 ods.3 CSP a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a to napriek tomu, že bol poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Preto súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu.

6. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že navrhuje vydať rozsudok pre
zmeškanie a priznať žalovanému náhradu trov v plnom rozsahu. Čo sa týka žalobného návrhu, s týmto
sa nestotožňuje v celom rozsahu z nasledovných dôvodov. V prvom rade označenie žalovaného je
zmätočné. Z podania žalobcu nie je zrejmé, či žaluje Slovenskú republiku alebo Vládu SR alebo Úrady

vlády SR. Postavenie Vlády SR upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 108. Vláda je vrcholným
orgánom výkonnej moci. Vláda nie je ústredným orgánom štátnej správy, nie je ani orgánom územnej
samosprávy, ani orgánom záujmovej samosprávy alebo ďalšej právnickej osoby, ktorým by zákon zveril
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vláda
taktiež nie je právnickou osobu, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti v oblasti občianskeho
práva a procesnú spôsobilosť jej nepriznáva žiadny zákon. Žalovaný poukazuje na nedostatok procesnej

spôsobilosti. Podľa § 1b zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy úlohy spojené s organizačným, odborným a technickým zabezpečovaním činnosti vlády plní
Úrad vlády Slovenskej republiky. Tento zákon vymedzuje postavenia a úlohy Úradu vlády. Úrad vlády
ako ostatný ústredný orgán štátnej správy v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže
konať iba na základe ústavy v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorým ustanoví zákon. Z tohto

zákona nevyplýva povinnosť ani oprávnenie úradu vlády zastupovať Vládu Slovenskej republiky v
súdnych konaniach, rovnako ani samotnú Slovenskú republiku v trestných konaniach. Žalovaný zároveň
poukazuje na listinný dôkaz predložený žalobcom a to konkrétne podanie advokáta A.. L. zo dňa
15.08.2018, ktorý v podaní uviedol, že žalobca napriek poučeniu advokáta o pretrvávajúcich procesných
nedostatkoch v označení žalovaných strán trvá na tom, že jeho žaloba je dôvodná, pričom pasívne

vecne legitimovaný v prvom rade je podľa jeho názoru Slovenská republika, v mene ktorej koná Vláda
Slovenskej republiky so sídlom Úrad vlády SR. V závere tohto listu je uvedené, že žalobca aj napriek
výzve súdu trvá na tom, že strany sporu majú byť označené tak, ako je uvedené v tomto liste. Z
tohto listinného dôkazu je evidentné, že už samotný právny zástupca žalobcu mal za to, že označenie
žalovaného nie je správne. Úradu vlády Slovenskej republiky a rovnako ani Vláde Slovenskej republiky

zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie alebo povinnosť konať v tomto súdnom spore
v mene štátu a z toho dôvodu ani Vláda SR, ani Úrad vlády SR nie sú subjektmi spôsobilými byť
zástupcami strany sporu označenej ako žalovaný. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s touto uvedenou
argumentáciou, žalovaný si dovoľuje ešte uviesť nasledovné. Ako žalobca v žalobe uviedol, „pôvodný
žalovaným v treťom rade npor. P.. P. X. nemá taký majetok, aby zaplatil spôsobené ujmy. Preto ich zaplatí

žalovaný ako garant uvedených práv žalobcu medzinárodnými zmluvami a zamestnávateľ žalovaného
v treťom rade.“ Žiadny právny predpis však nevymedzuje takýto zodpovednostný, resp. ručiteľský vzťah
medzi vyšetrovateľom policajného zboru a Vládou Slovenskej republiky či Úradom vlády SR alebo
Ministerstvom vnútra SR a Vládou SR, či Úradom vlády SR. Zákon č. 514/2003 o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zodpovednostný vzťah pri škode, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. V jeho § 4 ods. 1 písm. b/ je vymedzené,
ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu vo veci náhrady škody, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru. Týmto zodpovednostným
subjektom nie je ani Vláda SR, ani Úrad vlády SR, ale Ministerstvo vnútra SR. Vláda SR, ani Úrad
vlády SR nepostupovali v rozpore s § 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Vláda SR, ani Úrad vlády SR, nekonali v predmetnom trestnom konaní, nespôsobili
žiadnu škodu a nie je daná ani ich zodpovednosť za konanie iného orgánu v danej veci. Žalovaný
taktiež namieta postup žalobcu v rozpore s § 15 predmetného zákona, nakoľko tento stanovuje nutnosť
predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom. V tejto súvislosti poukazujeme na § 17 ods.
4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje, že výška náhrady

nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. V súvislosti s výškou, ktorú žaluje
žalobca, tento právny predpis upravuje, že celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona
nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. Keby sme vychádzali teoreticky z minimálnej mzdy
za rok 2019, ktorá je 520,-Eur, 50-násobok minimálnej mzdy činí 26 000,-Eur. Žalobcom uplatňovaný

nárok je 3 200 000,-Eur, čo je niekoľkonásobne vyšší. Zároveň žalovaný vznáša námietku premlčania,
nakoľko návrh na podanie obžaloby bol zo dňa 07.07.2015, žaloba bola podaná 09.07.2018. Posledným
dňom na podanie žaloby bol 07.07.2018. Má za to, že tvrdenia žalobcu sú účelové a dôvody, pre ktoré
označil žalovaného v spore ako účastníka konania možno považovať za šikanózne. Vzhľadom na to,že žalobca si v súlade so zákonom o poskytnutí informácií dal vylustrovať počet konaní vedených
na tunajšom súde, a to je 17 živých spisov a 10 archívnych spisov, kde žalobca vystupuje v pozícii
žalobcu, si dovoľuje uviesť aj argumentáciu v súvislosti s trovami konania a to nasledovne. Úrad vlády

SR vo svojej organizačnej vnútornej štruktúre nemal do 31.12.2018 odbor, ktorý by zastrešoval právne
služby, tzn. že úrad k uvedenému dátumu nemal zamestnanca, ktorý by v rámci svojich služobných,
resp. pracovných činností bol poverený zastupovať Úrad vlády SR pred súdmi. Vzhľadom na to, že
nebolomožnézabezpečiťzastupovaniezvlastnýchkapacít,bolonevyhnutné,abyvpredmetnomkonaní
bol Úrad vlády SR zastúpený advokátom, ktorý zabezpečil predmetné právne služby. V tejto súvislosti

predkladá potvrdenie z Úradu vlády SR a taktiež organizačný poriadok, ktorý deklaruje skutočnosť, že
k 31.12.2018 žalovaný nemal v organizačnej štruktúre svoj vlastný právny odbor. Predmetná žaloba je
účelová a má zjavne šikanózny charakter, keď žalobca aj napriek poučeniu advokátom o procesných
nedostatkoch v označení žalovaných strán, výzvy súdu zotrval na tom, aby žalovaný bol účastníkom
konania. Žaloba voči žalovanému bola žalobcom podaná len ako akási poistka pre prípad, že pôvodný
žalovaný v treťom rade nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu údajnej náhrady

nemajetkovej ujmy. Ide o bezúspešné uplatňovanie práva, nakoľko zo žaloby je evidentné, že vo veci
nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi vyhovené. Uvedeným konaním žalobca zaťažuje žalovaného nielen
z časového hľadiska, ale bol nútený vynaložiť aj nemalé náklady na obranu svojich práv a oprávnených
záujmov v tomto konaní. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaný zotrváva na svojich písomných
podaniach ako aj ústnych vyjadreniach prednesených na tomto pojednávaní a navrhuje, aby tunajší súd

konanie zastavil alebo žalobu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov konania.

7. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, žalobou, písomným podaním žalobcu,
návrhom na podanie obžaloby, žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy, rozhodnutím odboru všeobecnej
vnútornej správy Okresného úradu Lučenec, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Z.. Z. C.,

úmrtným listom O. U., návrhom na opravu žaloby, opravou a doplnením podania, žalobou, opravou
a doplnením podania, žalobou o ochranu osobnosti, vyjadrenie žalovaného 1/, prehľadom konaní a
organizačným poriadkom žalovaného.

8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

9.Podľa§13ods.1,2OZfyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu

bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu

prokurátora.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

13. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

14. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh

žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca sa podaným návrhom doručeným
súdu dňa 22.03.2019 domáhal voči štátu s označením Slovenská republika, za ktorú koná Vláda
Slovenskej republiky, so sídlom Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie Slobody 1, Bratislava o

náhradu nemajetkovej ujmy 3 200 000,- Eur. Podaný návrh odôvodnil tým, že príslušník polície npor. P..
P. X., pracovník OO PZ Lučenec podal na neho návrh na podanie obžaloby bez relevantných dôkazov,
kedy žalobca bol z týchto dôvodov 2,5 roka kriminalizovaný a to do doby, než bol očistený priestupkovou
komisiouOkresnéhoúraduLučenec.Vnávrhuboliuvedenénepravdivéúdajeakonapr.zlomenina,ktorú
mal utrpieť poškodený C. a následkom bezdôvodného trestného stíhania mal žalobca rôzne finančné

výdaje na zabezpečenie svojich práv, ochranu majetku, života a zdravia v sume presahujúcej 15 000,-
Eur a tiež nebol schopný sa dať adekvátne liečiť na špičkovej klinike. Pre tento nezákonný postup,
marenie spravodlivosti, nadržovanie páchateľov útoku na žalobcu, falšovanie údajov a listín, účasť v
organizovanej a zločineckej skupine, korupčné správanie si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 3 200
000,- Eur, z toho milión za každý stratený a zničený rok jeho života a za prenasledovanie, 100 000,- Eur

za podanie krivého a sfalšovaného návrhu a 100 000,- Eur považuje za adekvátne dôvody urážky na
jeho cti, vážnosti a dôstojnosti. Keďže npor. P.. P. X., príslušník polície nemá taký majetok, aby zaplatil
škodu, uplatňuje svoj nárok voči žalovanému ako garantovi práv žalobcu v zmysle medzinárodných
zmlúv a aj z dôvodu, že sa jedná o zamestnávateľa žalovaného npor. P.. X.. Žalobca bol vyzvaný
na opravu návrhu uznesením č.k. 21C/20/2018-36 zo dňa 26.07.2018 tak, že presne označí stranu

sporu procesne zákonným spôsobom. Právny zástupca žalobcu ustanovený Centrom právnej pomoci
na vykonanie tohto úkonu opravil podanie žalobcu čo do označenia žalovaného, kedy však žalobca na
svojom písomnom podaní zo dňa 17.08.2018 zotrval na svojom označením sporovej strany. Následne
súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k veci v zmysle § 167 ods. 3 CSP uznesením zo dňa 19.11.2018,
kedy žalovaný sa k veci vyjadril zhodne s tým, ako predniesol svoju obranu na pojednávaní. Nakoľko

žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril napriek písomnej výzve, súd vytýčil vo veci
pojednávanie.

17. Žalobca sa na pojednávanie dňa 15.05.2019 nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil a to napriek
tomu, že mu predvolanie bolo doručené fikciou doručenia podľa § 106 ods. 1 CSP v spojení s § 111 ods.

3 CSP a bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
Preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Prítomný žalovaný žiadal rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie.

18. Vzhľadom k tomu, že boli splnené procesné podmienky ustanovenia § 278 CSP, súd vyhovel návrhu

žalovaného a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietol.

19.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.20. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V prejednanej veci mal plný úspech žalovaný. Súd preto vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným rozhodnutím.

22. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

V týchto prípadoch prechádza poplatková povinnosť na protistranu. V konaní bol však plne úspešný
žalovaný, preto súd vyslovil, že štát nemá nárok na náhradu trov konania titulom súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiuniejeprípustnéodvolanie(§356písm.b/),okremprípadovodvolaniapodaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.