Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202629
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418202629.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky S. R., narodenej
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. č. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Luciou Luptákovou,
advokátkou, so sídlom Československej armády 198/31, 967 01 Kremnica a manžela Q. R., narodeného
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Klimom,

advokátom, Ul. Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hornom, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov
manželov k maloletému Z. Hricovi, narodenému XX. XX. XXXX, k maloletému C. R., narodenému XX.
XX. XXXX, k maloletému I. R., narodenému XX. XX. XXXX a k maloletej W. R., narodenej XX. XX.
XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
20P/10/2018-89 z 25. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 09. 2019 návrh navrhovateľky zamietol (I. výrok). O
náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (II. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala
rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 22 a § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“).

Prvoinštančný súd uviedol: ,,Predovšetkým treba uviesť, že bolo pre súd pomerne problematickým zistiť
z osobného prejavu navrhovateľky dôvody vedúce ju k podaniu návrhu na rozvod manželstva, pretože
nebola schopná samostatne a súvisle opísať okolnosti, pre ktoré by súd mal považovať manželstvo za
úplne nefunkčné. Po opakovaných otázkach súdu z jej výpovede vyplynulo v podstate to, že zo spoločnej
domácnosti odišla pred štyrmi mesiacmi k svojej matke, lebo manžel jej nepomáha so starostlivosťou o
deti a domácnosť, na ktorú tento prispieva po finančnej stránke nedostatočne, lebo nikde nepracuje. Iné

dôvody neuviedla, na druhej strane sa však vyjadrila, že tieto otázky s manželom neriešili, nerozprávali
sa o nich.
Z výpovede manžela, matky a brata navrhovateľky, ako aj svedkov N. I. a D. G. bolo preukázané,
že manželstvo účastníkov bolo približne do marca tohto roku v podstate bezproblémové a neboli v
ňom žiadne rozpory zásadného charakteru, pričom zmena nastala v dôsledku toho, že navrhovateľka
nastúpila do zamestnania a tým získala vlastný príjem. Matka navrhovateľky pritom uviedla, že dcéra

odišla od manžela kvôli tomu, že sa dosť narobila a ak by sa odporca zbavil štyroch aktuálne chovaných
kráv, tak navrhovateľka by sa k nemu aj kvôli deťom vrátila. Odporca v tomto smere uviedol, že by bolochotný urobiť určitý kompromis, no podľa neho je práve vplyv svokry skutočným dôvodom, pre ktorý
sa navrhovateľka nechce vrátiť domov.
Zhrnúc uvedené súd potom dospel k záveru, že aktuálne je síce manželstvo účastníkov narušené,

no nejde v manželstve o tak vážne narušenie vzťahov a ich trvalý rozvrat do tej miery, že by už
manželstvo nemohlo plniť svoj účel a že by bola možnosť obnovy manželského spolužitia úplne
vylúčená. Súd hlavne poukazuje na to, že príčiny, ktoré podľa navrhovateľky viedli k jej odchodu zo
spoločnej domácnosti sú odstrániteľné, a to pomocou vzájomnej komunikácie. Manžel svoj záujem o
nápravu manželstva preukázal tak svoju výpoveďou pred súdom ako aj svojou účasťou na procese

manželského poradenstva, ktoré by si podľa správy referátu poradensko-psychlogických služieb zo
dňa 03. 09. 2018 (č.l. 68 spisu) vyžadovalo dlhodobejšie trvanie. Preto súd v tomto smere apeluje na
navrhovateľku,abyajonazodpovedneparticipovalanatomtoprocese,leboajstoutopomocoujemožné
vyriešiť prechodný nesúlad v manželstve. Navrhovateľka si musí uvedomiť, že je svojprávnou osobou
a nie je len dcérou svojej matky, ale je aj manželkou a súčasne matkou štyroch detí a len ona sama
rozhoduje o tom, ako si svoj život zariadi. Súd to uvádza z dôvodu, že z (pomerne výbušného) prejavu

matky navrhovateľky pri výsluchu nadobudol dojem, že je to skôr ona než navrhovateľka, kto chce toto
manželstvo rozviesť - deklarovala to nepriamo svojimi slovami, že ona odporcu nenávidí.
Za týchto okolností neexistuje v manželstve podľa súdu žiaden tak závažný problém, ktorý by
s prihliadnutím aj na štyri spoločné maloleté deti pomerne útleho veku nebolo možné vyriešiť
spoločnou komunikáciou manželov, ktorej by napomohlo hlavne to, aby sa odohrávala bez akéhokoľvek

spolupôsobenia matky navrhovateľky. Jednoducho povedané, za daných skutkových okolností, ktoré
vyplývajú z vykonaných dôkazov súd skutočne nemal preukázané, že jediným riešením situácie, ktoré
bude zodpovedať aj záujmu maloletých detí bude rozvod tohto manželstva. Preto návrh navrhovateľky
zamietol.“

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhovateľka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Podľa jej názoru v súdnom konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský
účel, s manželom nežijú v spoločnej domácností (ona sa presťahovala k svojej matke), spoločne
nehospodária (žili len z rodičovského príspevku, pretože manžel mnoho rokov nepracuje a momentálne

príjem zabezpečuje občasnými prácami pre obyvateľov dediny), spolu intímne nežijú. Hoci na
pojednávaní uviedla, že manžel ju k styku núti, avšak s touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd
nevysporiadal. Taktiež s manželom netrávia čas, nemajú žiadne spoločné záujmy. V priebehu súdneho
konania bolo preukázané, aj výpoveďami svedkov, že musela tvrdo pracovať okolo dobytka, záhrady a
domácnosti s tým, že všetka starostlivosť o maloleté deti bola v čase spoločnej domácnosti len na nej.

Manžel jej so starostlivosťou o maloleté deti nepomáhal. Podľa jej názoru rozvrat manželstva považuje
za trvalý, nechce žiť s manželom, ktorý sa k nej správa ako ,,k veci, ktorá mu patrí.“

3. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Podľa jeho
názoru je rozsudok prvoinštančného súdu zákonný, prihliadajúci na najlepší záujem maloletých detí

s poukazom na to, že navrhovateľka počas konania na prvoinštančnom súde nevedela označiť, či
konkretizovať dôvody na rozvod a taktiež posúdiť následky rozvodu vo vzťahu k maloletým deťom a
k nemu.
Ďalej poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že každé dieťa má právo, aby
vyrastalo v úplnej rodine spojené s matkou a otcom, pretože akékoľvek ďalšie zásahy do tohto vzťahu

sú zásahmi do najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré negatívne vplývajú na vývoj maloletých detí.
Mal za to, že dôvody uvádzané v odvolaní sú dôvodmi nepravdivými, vykonštruovanými matkou,
odporujúcimi materiálnej (skutočnej pravde) tak, aby bola rozvedená podľa vôle jej matky.
Navrhovateľka opäť nepracuje, je bez príjmu, neprispieva na výživu maloletých detí výživným ani o ne
neprejavuje záujem.

Tvrdenie navrhovateľky, že on sa nestará o maloleté deti, je nepravdivé, vykonštruované matkou. Nebyť
vplyvu matky navrhovateľky na navrhovateľku, navrhovateľka ,,sa v manželstve správa a miluje svoju
rodinu, “ pričom riadne manželské spolužitie potvrdzuje i najbližšie okolie.Vážnosťtvrdenéhorozvratumanželstvavyvraciaistanoviskomatkynavrhovateľky,ktoránapojednávaní
prehlásila, že ,,jej dcéra sa hneď vráti k manželovi, ak tento predá dobytok a že to ona zariadi.“

Uviedol, že miluje navrhovateľku a taktiež maloleté deti. Je presvedčený, že nebyť intervencie a vplyvu
matky navrhovateľky, rodina by bola žila riadnym životom.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že na pojednávaní pred prvoinštančným
súdom nekomunikovala, pretože sa bála manžela, je pod neustálym psychickým tlakom, ktorý na ňu

vyvíja. Spoločnú domácnosť opustila, pretože s manželom nedokáže žiť. Nikto ju nemôže nútiť žiť s
niekým, koho sa bojí, kto ju psychicky, ako aj fyzicky napáda. Neustále na ňu vyvíja tlak a vyhráža sa jej
fyzickým trestaním. Núti ju ťažko pracovať a vo všetkom sa prispôsobovať. Medzi nimi je veľký vekový
rozdiel, čo manželovi vyhovuje. Nikto jej nechcel pomôcť, všetci sa ho boja. Taktiež voči nej manžel
používa maloleté deti. Manžel jej neumožňuje styk s maloletými deťmi, aj keď má o maloleté deti veľký
záujem. Každý týždeň ide za deťmi (v poslednej dobe aj so svedkami, políciou, so starostom), požiadala

o pomoc mnohých. Manžel jej oznámil, že keď bude trvať na rozvode, maloleté deti nikdy neuvidí. Podala
niekoľko trestných oznámení, pretože manžel nedodržiava neodkladné opatrenie, neumožňuje jej styk
s maloletými deťmi, oznámila túto skutočnosť kolíznemu opatrovníkovi, avšak všetky orgány jej podnety
ignorujú. Maloleté deti od manžela v noci utekajú k nej, nechcú žiť s ním. Je to práve manžel, ktorý nikde
nepracuje. Ju poslal do roboty a on zostal doma. Ona musela chodiť do práce a zároveň starať sa o

domácnosť a o zvieratá. Uvedomuje si, že málo komunikovala pred prvoinštančným súdom, ale bojí sa
manžela a nechce sa k nemu vrátiť. Nevráti sa k nemu nikdy, nemôže žiť s niekým, kto ju trápi, vyhráža
sa jej, nedovolí stýkať sa s maloletými deťmi, fyzicky ju napáda a ubližuje jej. Nemá k manželovi žiaden
citový vzťah, bojí sa ho, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú. K intímnemu styku ju manžel nútil
a ona z obavy o život sa podvolila. Aj preto opustila spoločnú domácnosť a ani po odchode so spoločnej

domácnosti ju neprestal obťažovať a sexuálne napádať.
Zdôraznila, že miluje svoje maloleté deti, nikdy sa o ne neprestane starať, ale k manželovi sa vrátiť
nechce, bojí sa ho, má záujem sa s manželom rozviesť.

5. Manželvovyjadreníkvyjadreniunavrhovateľkyuviedol,ževšetkytvrdenianavrhovateľkyvovyjadrení

sú nepravdivé. Maloleté deti majú radi obidvoch rodičov, odmietajú intervenciu starej matky. Podľa jeho
názoru matka navrhovateľky rozvracia manželstvo za účelom ,,vyhrať“ nad ním, jeho nenávidí, čo sa
snaží preniesť na maloleté deti, ktoré týmto trpia najviac. Podľa jeho názoru je manželstvo funkčné, plní
si svoj účel, miluje navrhovateľku a chce s ňou žiť.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387

CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

9. Rozvod manželstva je právnym prostriedkom, ktorým sa ruší manželstvo za života manželov. Rozvod
manželstva vychádza z princípu rozvratu manželstva a stanovuje jeden všeobecný rozvodový dôvod, t.j.
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o rozvode

musí súd prihliadnuť na záujem maloletých detí (§ 23 Zákona o rodine).

10. Zákon o rodine pri rozvode manželstva vyžaduje určitý kvalifikovaný rozvrat, ktorý sa posudzuje
z objektívneho hľadiska, pričom sa musí jednať o vážny rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu sa
posudzuje podľa hĺbky a dĺžky narušenia vzťahov medzi manželmi. Musí ísť o taký stav rozvratu, ktorý

objektívne činí ďalšie spolužitie manželov za nemožné.11. Kvalifikácia rozvratu manželstva sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat skutočne
prejavuje v plnení účelu manželstva a to z hľadiska jeho funkcií, ktoré manželstvo a ním založená rodina
plní.

12. Vážnosť rozvratu musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou plniť účel manželstva. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva: ,,Manželia sú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.“ V zmysle

ustanovenia 19 ods. 1 Zákona o rodine ,,o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“

13. Pri posudzovaní otázky, či si manželstvo plní účel je potrebné prihliadať na záujmy maloletých
detí. Vytvorenie úsudku, či rozvod manželstva je alebo nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,
si vyžaduje seriózny a individuálny prístup k riešeniu konkrétneho prípadu. Súd sa musí zaoberať

predovšetkým otázkou, či konflikty manželov pôsobia nepriaznivo na psychický stav maloletých detí, či
a ako riešia manželia konflikty pred maloletými deťmi, musí sa tiež zohľadniť zdravotný stav maloletých
detí, ich vek, citové väzby k rodičom a ďalšie skutočnosti.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd má povinnosť prihliadnuť nielen na záujmy maloletých detí ale aj

na plnenie si povinností medzi manželmi.

15. K záveru, či vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, môže súd dospieť len základe starostlivého
skúmania a hodnotenia príčin, ktoré k rozvratu manželstva viedli. Svoje zistenia je súd povinný uviesť
v odôvodnení rozsudku.

16. Účel ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine nie je dosiahnutý vtedy, ak súd zisťuje len príčinu
dovŕšenia rozvratu vzťahov medzi manželmi (poslednú príčinu), resp. príčinu, ktorá vzhľadom k svojej
povahe najvýraznejšie charakterizuje vážnosť rozvratu manželstva (základnú príčinu). Vážny rozvrat
manželstva je totiž len výnimočne následkom jednej príčiny. Zvyčajne vznik a prehlbovanie vážneho

rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi vyvoláva viaceré príčiny, ktoré môžu byť objektívneho
charakteru (napr. oddelené bývanie, neplodnosť, zásahy príbuzných) alebo subjektívneho charakteru,
ktoré spočívajú vo vedomom konaní jedného manžela alebo oboch manželov (napr. nevera, neplnenie
základných manželských povinností).

17. Vposudzovanejvecisúdprvejinštancienepostupovalvsúladesustanovením§23Zákonaorodine,
keď pri posudzovaní miery rozvratu medzi manželmi náležitým spôsobom neposudzoval a neprihliadol
na existenciu porušenia povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Zároveň neskúmal, či
manželstvo účastníkov si plní funkciu ekonomickú, biologickú, výchovnú funkciu.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že navrhovateľka sa na pojednávaní (v stresovej
situácii) nevedela verbálne vyjadriť k otázkam ohľadne príčin rozvratu manželstva, nemôže byť
dôvodom pre zamietnutie návrhu o rozvod manželstva.

19. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť,

spoločne nehospodária a ani spolu intímne nežijú, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.
Hoci manžel uvedené skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu spochybňoval, počas celého konania (teda
ani v odvolacom konaní) nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval
opak, teda konkrétne, že s navrhovateľkou trvalo žije v spoločnej domácnosti, vedú spoločné
hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.

20. Odvolací súd konštatuje, že za stavu, keď manželstvo už pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo
svojich funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, potom
možno rozvrat považovať za trvalý, pričom úlohou súdu prvej inštancie je, aby analyzoval a hodnotil
všetky príčiny, ktoré vyvolali vážny rozvrat manželstva.

21. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.22. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

23. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky, zistiť, či sú splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Z titulu hospodárnosti a efektívnosti konania odvolací súd
poukazuje na to, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadne výkonu rodičovských práv a
povinností k ich maloletým deťom a zo strany rodičov sú vznášané závažné argumenty spochybňujúce
spôsobilosť druhého rodiča poskytnúť náležitú starostlivosť a výchovu maloletých detí, je v záujme

objektívneho zistenia relevantných okolností potrebných pre rozhodnutie, zvážiť eventuálne nariadenie
znaleckého dokazovania.
24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
25. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).