Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/189/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206217
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7711206217.18

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: STAVPEX, spol.
s r.o., IČO: 36 478 172, so sídlom 086 33 Smilno č. 23, zast.: JUDr. Jozef Širotník, advokát, AK so sídlom
Hviezdoslavova 1018, Trebišov, proti žalovanej: Ing. Jana Kočišková, rod. Titková, nar. 22.8.1980, bytom
Rakovec nad Ondavou č. 372, zast.: JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s. r. o., IČO: 36 861 324,
so sídlom Jantárová 30, Košice 040 01, o zaplatenie 46 692,91 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 19 984,34 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od
17.2.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.5.2011 domáhal proti žalovanému Ing. Antonovi Titkovi
AN TI, miesto podnikania Priemyselná 20, Michalovce, IČO: 10711597 zaplatenia sumy 46 692,91 EUR
s prísl., titulom úhrady ceny diela, ktorá bola fakturovaná fa. č. 2009000105.

Súd vyhovel návrhu a vydal dňa 1.8.2011 platobný rozkaz č.k. 22Rob/144/2011 - 21, proti ktorému podal

žalovaný včas odpor /č.l. 23 - 24/ v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, pretože voči žalobcovi
nemá žiadne záväzky titulom uplatneného v návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže si u žalobcu
žiadne stavebné práce neobjednal. Zároveň žiadal predložiť prvotné doklady, ktoré by preukazovali
nárok, keďže bez ich predloženia nie je možné kvalifikovaným spôsobom zaujať stanovisko.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 7.12.2011 /č.l. 29 - 30/ k skutočnostiam v odpore uviedol,

že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo Obchodný zákonník neustanovuje písomnú formu. Uzavretie
zmluvy sprostredkoval Ing. Milan Kmetony. Keď nastúpili zamestnanci žalobcu prvý deň k vykonávaniu
diela, sám žalovaný im presne ukázal čo treba robiť aj za prítomnosti konateľa žalobcu. Časť prác
bolo vykonaná v subdodávke spoločnosťou Agrostroj, a.s. Michalovce, ktoré žalobca uhradil a žalovaný
odsúhlasil výkazy prác. Po ukončení prác žalovaný tieto neuhradil, pričom žalobcovi dal ponuku, že
ak mu pomôže s rozpočtami pre vybavenie nenávratného úveru cez fondy, dôjde k preplateniu ceny

vykonaných prác. S uvedeným žalobca súhlasil, čím došlo k odloženiu splatnosti ceny za dielo. Po
vyhotovení rozpočtov pre agentúru, ktorá ich akceptovala, žalovaný vyzval žalobcu na predloženie
podkladov na overenie správnosti obstarania, pričom žalobca uvedené podmieňoval úhradu ceny
prevedených prác, čo žalovaný odmietol. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2009000105
na úhradu realizovaných prác, ktorá bola žalovaným vrátená dňa 5.2.2009.Pôvodný žalovaný, Ing. Anton Titko podnikajúci pod obchodným menom Ing. Anton Titko AN TI, miesto
podnikania Priemyselná 20, Michalovce, IČO: 10711597 zomrel dňa 13.10.2011 /č.l. 55/ a dedičské
konanie po poručiteľovi sa viedlo na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.: 21D/796/2011 /č.l. 71 - 73/.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.1.2012, sp.zn. 21D 796/2011 po poručiteľovi Ing. Antonovi Titkovi /
č.l. 71 - 73/, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 9.1.2012, vyplýva, že
ako dedičia po poručiteľovi prichádzajú do úvahy manželka a deti: Mária Titková, rod. Fedorišinová,
nar. 2.4.1957, bytom Rakovec nad Ondavou č. 372, Ing. Jana Kočišková, rod. Titková, nar. 22.8.1980,
bytom Rakovec nad Ondavou č. 372 a Stanislav Titko, nar. 26.5.1978, bytom Rakovec nad Ondavou č.

372. Zo súpisu aktív a pasív dedičstva vyplýva, že všeobecná cena majetku poručiteľa je 1 493 936,16
EUR, výška dlhov poručiteľa je 106 806,64 EUR, čistá hodnota dedičstva je 1 387 129,52 EUR. Dedičia
zároveň neuznali prihlásenú pohľadávku veriteľa STAVPEX spol. s r.o. a pohľadávku Bartomeja Sajku
vo výške 23 235,74 EUR. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej všetok majetok
nadobudla Ing. Jana Kočišková.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ

alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Súd uznesením zo dňa 30.3.2012 č.k. 22Cb/189/2011 - 119 mimo iného konanie voči dedičom Mária

Titková a Stanislav Titko zastavil a pokračoval v konaní o zaplatenie sumy 46 692,91 EUR s 10 % ročným
úrokom z omeškania od 17.2.2009 do zaplatenia a trov konania s dedičom Ing. Jana Kočišková, ktorá
nadobudla dedičstvo po poručiteľovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckým posudkom a

oboznámením s listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Faktúrou č. 2009000105 fakturoval žalobca pre právneho predchodcu žalovanej vykonané stavebné
práce - terénne úpravy na stredisku Klokočov, hotel Sĺňava sumou 39 237,74 EUR bez DPH, 19 % DPH
7 455,17 EUR, celkovo 46 692,91 EUR s dátumom splatnosti 16.2.2009 /čl. 3/. K faktúre bol doložený

súpis prác /č.l. 4/.

Žalobca v konaní predložil faktúry ktorými mu spoločnosť Agrostroj, a.s., fakturovala zemné práce na
Šírave v období 10 - 11/2005 na základe výkazov prác pojazdnej dielne, ktoré sú opatrené podpisom
právneho predchodcu žalovanej a to faktúru č. 51420144 /č.l. 31/ na sumu 36 146 Sk s výkazmi prác /

č.l. 32 - 34/, faktúru č. 51420157 /č.l. 35/ na sumu 27 370 Sk s výkazmi prác /č.l. 36 - 38/ a faktúru č.
51420163 /č.l. 39/ na sumu 26 656 Sk s výkazmi prác /č.l. 40 - 42/.

V liste zo dňa 10.2.2009 /č.l. 44 - 45/ adresovanému právnemu predchodcovi žalovanej žalobca uvádza,
že mu opätovne zasiela faktúru č. 2009000105 s tým, že súpis prác tvoril prílohy pôvodne zaslanej

faktúry, práce boli vykonané, neboli doposiaľ zaplatené a žalobca na základe požiadavky právneho
predchodcu žalovanej pod podmienkou, že po úspešnosti, resp. schválení projektov bude žalobcova
pohľadávka (faktúra) za zemné práce uspokojená, keďže právny predchodca žalovanej podpísal dňa
12.1.2009 akceptačný list k schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výške 5 977 642,26
Sk.

Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 27.3.2012 /č.l. 98/ uviedla,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní opodstatnenosti svojho nároku.
Nepreukázal totiž oprávnenosť požadovania zaplatenia akejkoľvek ceny za dielo titulom údajných
terénnych úprav Hotela Sĺňava v Klokočove. Poukázala na obmedzenú dedičskú spôsobilosť v zmysle

§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a úhradu dlhu inému veriteľovi v hodnote podielu na zdedenom
majetku poručiteľa, takže žaloba je nedôvodná.Z listu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch zo dňa 22.12.2008 /č.l. 142/, ktorý bol adresovaný
právnemu predchodcovi žalovanej vyplýva, že na základe rozhodnutia Výberovej komisie zriadenej
Riadiacim orgánom pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast za účelom

schválenia a výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok agentúra zasiela Oznámenie o schválení
žiadosti o nenávratný finančný príspevok a akceptačný list.

Z oznámenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch o schválení žiadosti o nenávratný finančný
príspevok pre žiadateľa, právneho predchodcu žalovanej /č.l. 143/ vyplýva, že predložená žiadosť o NFP

na projekt Rekonštrukcia rekreačno-športového zariadenia „Sĺňava - Zemplínska Šírava“ bola schválená
v celkovej výške prideleného NFP 5 977 642,26 Sk (198 421,37 EUR).

Akceptačný list k schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok v celkovej výške prideleného
NFP 5 977 642,26 Sk na realizáciu projektu Rekonštrukcia rekreačno športového zariadenia „Sĺňava
- Zemplínska Šírava“ /č.l. 144 - 145/ opatril právny predchodca žalovanej svojim podpisom, ktorého

pravosť bola úradne osvedčená na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Leheňa v Michalovciach. Uvedený
podpis sa zhoduje s podpismi, ktorými sú opatrené jednotlivé výkazy prác /č.l. 32 - 34, 36 - 38, 40 - 42/
ako aj podpisom na plnej moci zo dňa 8.8.2011 /č.l. 25/.

Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla zo dňa 16.6.2008 /č.l. 148/ vyplýva, že stroj žalobcu zn.

KOMATSU vykonal cestu z Michaloviec do Klokočova a späť, čas výkonu stroja na mieste určenia 7.10
- 15.00 hod.. Záznam je odsúhlasený podpisom právneho predchodcu žalovanej.

Konateľ žalobcu, Ing. Peter Žofčák pri svojom výsluchu dňa 1.10.2012 uviedol, že v roku 2005 poveril
svojho zamestnanca Ing. Kmetonyho obstarávaním zákaziek pre žalobcu. Uvedený zamestnanec mu

oznámil, že Ing. Titko má záujem o vykonanie zemných ako aj iných prác na rekreačnom zariadení
Sĺňava na Zemplínskej Šírave. Koncom mesiaca máj 2005 sa stretol za prítomnosti Ing. Kmetonyho s
Ing. Titkom na mieste výkonu prác pri hoteli Sĺňava, kde mu Ing. Titko oznámil, že potrebuje realizovať
zemné práce v priestore medzi hotelom a vodnou nádržou Šírava, čiže bolo to na pláži a to cca v rozsahu
dĺžky 200 m x 150 m, pričom od brehu k budove bol výškový rozdiel 1,5 m. Túto plochu chcel Ing.

Anton Titko vyrovnať za účelom výstavby 4 ihrísk. Dohodli sa, že práce budú realizované v rozsahu
podľa toho, ako ich zadá Ing. Anton Titko. Ohľadom ceny realizovaných prác sa dohodli na tom, že
sa potom dohodnú aká bude cena za realizované práce. Pokyn od Ing. Titka bol taký, že s prácami
sa začne až po ukončení sezóny. Následne v septembri r. 2005 vyzval žalobcu Ing. Titko k zahájeniu
prác, ktoré sa začali v druhej polovici októbra r. 2005. Na začiatku sa realizovalo dielo 2 nákladnými

autami žalobcu a keďže Ing. Titko nebol spokojný s rýchlosťou postupu prác následne žalobca v rámci
subdodávky zabezpečil od spoločnosti Agrostroj a.s. buldozér, ktorý realizoval jednotlivé práce a to
vyrovnávacie práce, zhŕňal zeminu na kopy a tá bola rozvážaná resp. umiestňovaná v iných častiach
areálu resp. aj na iné miesta. Za stranu žalobcu koordinoval práce p. Štefan Ivanovčík, za objednávateľa
bol každý deň na stavenisku p. Ing. Anton Titko, ktorý sám usmerňoval, resp. ukladal jednotlivé pokyny

na realizáciu prác žalobcovi ako zhotoviteľovi. O tom, že k realizácii prác došlo svedčí aj to, že výkazy
prác predmetného buldozéra podpisoval Ing. Anton Titko. Práce boli realizované do 10.11.2005. Koncom
mesiaca november 2005 sa dostavil na prevádzku žalovaného so súpisom vykonaných prác /č.l. 4/ a
cenou. Keď Ing. Anton Titko zistil, že tých prác je veľa, resp. že žalobca požaduje sumu, ktorá bola pre
neho vysoká, začal tvrdiť, že on by si to vedel realizovať lacnejšie a keďže nemá dostatok peňazí, tak

aby sa konateľ žalobcu zastavil až po ďalšej sezóne, čo žalobca akceptoval. Tento stav sa opakoval
až do r. 2008 keď žalobca už nástojil na tom, aby došlo k úhrade ceny diela. Na to mu Ing. Anton
Titko navrhol, že ak mu pomôže s prípravou a realizáciou rozpočtov k jednotlivým dielam, resp. akciám
na ktoré sa môže uchádzať o peniaze z eurofondov, tak z týchto peňazí uhradí žalobcovi cenu diela.
Žalobca s tým súhlasil a zrealizoval pre žalovaného, tak ako ho požiadal, 2 rozpočty. Jeden na ihriská na

druhý na rekonštrukciu budovy hotela Sĺňava. Následne bola akceptovaná žiadosť o poskytnutie peňazí
z eurofondov na predmetné ihriská, kde bola suma rozpočtu 10. mil. Sk. Keďže Ing. Anton Titko ešte
potreboval určité podklady, tak o tie požiadal žalobcu, pričom ten zistil, že podmienkou čerpania peňazí
z eurofondov je, že 50 % čiže 5 mil. Sk musí mať k dispozícii sám žiadateľ. Na to vyzval žalovaného,
aby mu uhradil cenu diela, keďže bolo zrejmé, že ten má peniaze na jeho úhradu, keď musel garantovať

5 mil. Sk ako žiadateľ o peňažné prostriedky z eurofondov. Preto mu vo 2/2009 vystavil faktúru na cenu
diela, ktorá je predmetom tohto konania. Následne došlo k vzájomnej korešpondencii, kde s úhradou
tejto faktúry Ing. Anton Titko nesúhlasil. Predmetná sporná faktúra je vedená v účtovníctve žalobcu, bola
z nej odvedená sadzba DPH. Poukázal na rozpočet realizovaného diela v programe Cenkros plus, zktorého jednoznačne vyplýva, že za realizované práce je generovaná cena 25,72 EUR/m3 pokiaľ ide o
rok 2009. Táto cena bola totožná aj s rokom 2005, pričom žalobca fakturoval žalovanému aj jednotkovú
cenu tak ako vyplýva zo súpisu vykonaných prác 6,72 EUR/m3 bez DPH. Objem prác nebol nikdy zo

strany Ing. Antona Titka rozporovaný. On len odďaľoval úhradu realizovaných prác, chcel uhradiť cenu
diela z jednotlivých eurofondov. V roku 2008 boli realizované ďalšie práce, tie neboli žalovanému ani
fakturované. Išlo o zemné práce strojom Komatsu v rozsahu 9 motohodín, ktoré práce prevzal Ing.
Anton Titko, lebo sa podpísal na zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 41656, na druhej
strane potvrdenie príjemcu, ktorý prevzal a odsúhlasil jednotlivé údaje tam uvedené. Na tieto práce

nebola osobitne objednávka, práce sa ešte prakticky realizovali v rámci tej dohody, ktorú mal žalobca
s Ing. Antonom Titkom v r. 2005. Ing. Antonovi Titkovi bola schválená žiadosť o poskytnutie príspevku
z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde mu bol schválený projekt na
ihriská, čiže žalobca čakal na peniaze, ktoré Ing. Anton Titko dostane z eurofondov a bude mu uhradená
cenu diela. Žalobca disponuje štúdiou na ihriská a rekonštrukciu budovy ako aj všetky podklady, ktoré
boli potrebné na žiadosť o peňažné prostriedky z eurofondov, ktoré obdržal od Ing. Antona Titka v r.

2008, podľa ktorých žalobca robil jednotlivé rozpočty.

V konaní vypočutý svedok Ing. Milan Kmetony, pri svojom výsluchu dňa 1.10.2012 uviedol, že v období
r. 2004 - 2005 zháňal zákazky pre žalobcu ako jeho zamestnanec. Uviedol, že pre žalobcu zohnal
zákazku od Ing. Antona Titka, ktorý chcel realizovať práce v súvislosti s výstavbou ihrísk v areáli

hotela Sĺňava na Zemplínskej Šírave. Bol prítomný pri stretnutí medzi štatutárnym orgánom žalobcu
Ing. Petrom Žofčákom a Ing. Antonon Titkom, kde sa dohadovali a dohodli na výstavbe športového
areálu a ihrísk, ktorý spočíval v úprave terénu a rozvozu hliny v rámci areálu, resp. podľa potreby.
Boli dohodnuté konkrétne práce, čo sa bude realizovať podľa požiadaviek Ing. Antona Titka ako
objednávateľa. Konkrétne cena nebola stanovená. Bola dohoda, že po realizácii prác cena sa bude

fakturovať zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. Práce sa realizovali asi v období september - október 2005,
kde sa vykonávali terénne práce, kde sa hlina rozvážala po areáli tak, aby sa utvorila rovná plocha.
Stále tam bol prítomný Ing. Anton Titko, lebo on mal v prevádzke hotel Sĺňava a v jeho areáli sa tieto
práce realizovali. Po realizácii prác žalobca žiadal o ich úradu. Bol za Ing. Antonom Titkom, ten však
oznámil, že nemá peniaze a tieto práce uhradí neskôr. Uvedené mu bolo známe preto, že v novembri

2005 svedok a p. Ing. Žofčák boli za Ing. Titkom s faktúrami.

V konaní vypočutý svedok Štefan Ivanovčík, bývalý zamestnanec žalobcu, pri svojom výsluchu dňa
1.10.2012 uviedol, že v jeseni roku 2005 bol so svojím zamestnávateľom za prítomnosti Ing. Antona
Titka, pri hoteli Sĺňava, kde p. Ing. Žofčák ako aj p. Ing. Titko mu oznámili, že sa budú realizovať zemné

práce za účelom výstavby ihrísk. Realizovalo sa bagrovanie a rozhŕňanie zeminy za účelom vyrovnania
plochy. Svedok dozeral na realizáciu prác zo strany žalobcu. Každý deň bol prítomný aj Ing. Titko, ktorý
jemu ako aj ďalším zamestnancom dával pokyny, ako sa má konkrétne a čo realizovať. Okrem strojov
žalobcu a to Komatsu, ktorý nakladal zeminu na nákladné motorové vozidlo zn. Mann, ktoré ju rozvážalo
po ploche, tam pracoval aj buldozér, ktorý mal objednaný žalobca. Práce sa realizovali cca 2 mesiace

na území o rozmeroch cca 105 m x 58 m, pri prevýšení 1,3 metra. Rozmer 105 x 58 m to bolo iba jedno
ihrisko, pričom dokopy sa realizovali ihriská 3, to posledné tretie nebolo na 100 metrov ale cca na 90
metrov dĺžky. Svedok viedol stavebný denník, kde podrobne zapisoval jednotlivé práce, pričom prítomný
pripísanístavebnéhodenníkabolstáleajIng.AntonTitko,ktorýtovšetkokontroloval,abynenapísalviac
hodín ako sa realizovalo. Stavebný denník písal podľa skutočne realizovaných prác. Keď nebol prítomný

p. Ing. Anton Titko, stále tam poslal niekoho z rodiny, aby kontroloval realizáciu prác. Pri odovzdaní prác
bol prítomný Ing. Anton Titko, ktorý ešte povedal, že majú urobiť nejaké drobné dokončovacie práce a
bol spokojný s ich prácou, keď odchádzali.

V konaní vypočutý svedok Michal Šesták ml., zamestnanec žalobcu na pozícii bagristu, pri svojom

výsluchu dňa 1.10.2012 uviedol, že v roku 2005 ho vyslal zamestnávateľ do areálu hotela Sĺňava na
Zemplínsku Šíravu realizovať práce strojom Komatsu s tým, že má realizovať práce podľa pokynov Ing.
Antona Titka, keďže pre neho sa tieto práce mali realizovať. Práce sa realizovali v jeseni roku 2005 podľa
jeho pokynov. Svedok nakladal zeminu na nákladné motorové vozidlo, ktoré ju rozvážalo po areáli. Práce
sa realizovali za účelom výstavby športových ihrísk v areáli hotela Sĺňava medzi plážou a chatkami a

bol tam aj bazén. Vyrovnával sa terén do hĺbky cca 1 metra. Svedok vypisoval stasky, ktoré nosil vedúci
a to p. Ivanovčík Ing. Titkovi, ktorý stále čakal do večera keď skončia s prácami.VkonanívypočutýsvedokMichalŠestákst.,zamestnanecžalobcunapozíciišoféra,prisvojomvýsluchu
dňa 1.10.2012 uviedol, že v októbri 2005 sa zúčastnil realizácie prác v rekreačnej oblasti Šírava,
konkrétne hotel Sĺňava, kde sa mali budovať športové ihriská. Žalobca mu uviedol, že práce sa majú

realizovať pre Ing. Antona Titka. Práce realizoval podľa jednotlivých pokynov a to majstra p. Ivanovčíka ,
ktorému dával pokyny Ing. Anton Titko. Premiestňovala sa zemina, vyrovnával sa terén. Väčšie kamene
sa nosili až k vode. Svedok viedol nákladné motorové vozidlo, ktorým sa rozvážala vykopaná zemina.
Pokiaľ ide o práce, tie sa evidovali na staskách. Práce kontroloval Ing. Titko.

Žalobca predložil v konaní projekt pre stavebné povolenie Rekonštrukcia hotela Sĺňava a výstavba
športových ihrísk /prílohová obálka č.l. 165 - A/, denné záznamy stavby /prílohová obálka č.l. 165 - B/,
situačný výkres ihrísk /prílohová obálka č.l. 165 - C/ a nájomnú zmluvu č. 133/2005 zo dňa 25.4.2005
uzavretú medzi Slovenský vodohospodárskym podnikom, š.p. ako prenajímateľom a Ing. Antonom
Titkom AN TI ako nájomcom na vodné plochy na p.č. 576/27 evidované na LV č. 157, k.ú. Klokočov /
prílohová obálka č.l. 165 - D/.

Listom zo dňa 5.2.2009 /č.l. 175/ vrátil Ing. Anton Titko žalobcovi faktúru č. 2009000105 z dôvodu, že
nemá vedomosť o svojom záväzku voči žalobcovi.

Žalobca na pojednávaní dňa 28.1.2013 ozrejmil, že zo situačného výkresu, ktorý doložil do spisu

jednoznačne vyplýva, ktoré terénne úpravy a pod akými ihriskami boli realizované žalobcom pre
právneho predchodcu žalovaného, teda ihrisko pod jednotlivými bodmi č. 9, 13, 14, 14a, 16, 17.

Žalovaná, Ing. Jana Kočišková pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 28.1.2013 uviedla, že ja dcérou
nebohého Ing. Antona Titka a po jeho smrti prevzala jeho podnikateľskú činnosť. Ešte predtým ju otec

zamestnával ako živnostník, od roku 2004, kde viedla účtovníctvo a bola aj prevádzkarkou Hotela
Sĺňava, ktorý prevádzkoval jej neb. otec. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bola uzavretá nejaká
zmluva medzi neb. Ing. Antonom Titkom a spoločnosťou STAVPEX s.r.o. resp. že by žalobca vykonával
nejaké práce v areáli hotela Sĺňava, v rekreačnej oblasti Klokočov. Ani od roku 2004 až doposiaľ.
Taktiež jej otec vôbec neuviedol, že má uzatvorenú nejakú zmluvu s takýmto subjektom. Ohľadom

situačného výkresu, na ktorý poukázal žalobca uviedla, že ten je starý a neaktuálny. Následne bolo
prepracované umiestnenie jednotlivých ihrísk, kde ihriská označené č. 12 v počte 3 sú iných rozmerov
a umiestnené v teréne inak. Vedľa nich je ešte jedno ihrisko multifunkčné, jedno ihrisko tenisové a
jedno ihrisko petangové, ktoré vôbec nie sú vo výkrese zaznačené, avšak fyzicky sú vystavané. Ihriská
označené pod č. 9, reálne je postavené iba jedno z týchto ihrísk, aj to bolo realizované svojpomocne.

Taktiež je postavené aj ihrisko označené por. č. 16 trávnaté, ale to bolo realizované až v r. 2010. Tieto
označené športové ihriská realizoval Ing. Chovan v r .2010, on zabezpečoval tieto práce. Potvrdila, že
nejaké terénne úpravy na ploche, kde v situačnom pláne je uvedené ihrisko č. 14, 14a boli realizované,
nevedela však uviesť akým subjektom. Poukázala, že nebohý otec mal aj firmu TITKO s.r.o., zaoberala
sa predajom traktorov a týmito traktormi, resp. aj príslušnými zamestnancami sa realizovali terénne

úpravy. Osobne pri tom nebola. Všetko realizoval jej nebohý otec. K podpisu na nájomnej zmluve
č. 133/2005 /prílohová obálka č.l. 165 - D/ za nájomcu sa vyjadriť nevedela, uviedla, že jej otec sa
podpisoval inak. Poprela, že výkazy prác pojazdnej dielne /č.l. 32 - 34, 36 - 38, 40 - 42/ sú opatrené
podpismi jej otca. V prípade svojpomocne realizovaných prác, tie sa vykonávali kolesovým traktorom s
radlicou, faktúry sa nevystavovali, pretože sa malo za to, že ide stále o ten istý subjekt. To sa potom

kompenzovalo a to tak, že zamestnanci spoločnosti TITKO s.r.o. keď nemali prácu, pracovali pre Ing.
Titka ako živnostníka. Zamestnanci spoločnosti TITKO s.r.o. mali v zmluvách, že ak nie je práca, tak
idú pracovať k Ing. Titkovi živnostníkovi a ten ich v takom prípade aj platil. Bližšie okolnosti však uviesť
nevedela. Poukázala, že stavebný denník nie je podpísaný zo strany právneho predchodcu žalovaného,
pričom netvrdí, že zamestnanci žalobcu pri svojom výsluchu v konaní klamali, ona ich iba nevidela.

Potvrdila, že jej otec sa uchádzal o peňažné prostriedky z eurofondov a žalobca mu mal priniesť nejaké
podklady ohľadom tohto projektu a keďže jej otec išiel na služobnú cestu, mal ich doručiť jej. Ing. Žofčák
jej žiadne podklady nedoručil a preto prišli o eurofondy resp. peňažné prostriedky z týchto eurofondov,
ktoré mali slúžiť na rekonštrukciu resp. výstavbu areálu Hotela Sĺňava.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.1.2013 namietal premlčanie pohľadávky žalobcu,
pokiaľ ide o práce realizované v roku 2005.Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 15.2.2013 /č.l. 183 - 185/ k vznesenej námietke premlčania
uviedol, že práce boli vykonané žalobcom v čase od 10.10.2005 do 22.11.2005. Po ukončení diela
(11/2005) sa dostavil konateľ žalobcu za Ing. Titkom ohľadom úhrady ceny diela, ktorý ho nezaplatil s

odôvodnením, že nemá peniaze, nech sa žalobca po ne zastaví po ďalšej sezóne. To sa zopakovalo
aj po sezóne 2006 a 2007. Keďže chcel Ing. Titko požiadať o dotácie z eurofondov, navrhol žalobcovi
aby mu ten pomohol s prípravou a realizáciou rozpočtov, ktoré boli potrebné ku žiadosti o eurofondy a
potom zaplatí za už prevedené práce. Žalobca s týmto návrhom súhlasil. Dňa 25.8.2008 bola uzatvorená
Zmluva o dielo medzi Ing. Titkom ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, ktorá bola potrebná

k žiadosti o eurofondy. To že žalobca vypracoval a odovzdal Ing. Titkovi rozpočty k žiadosti o dotáciu
potvrdzuje list, ktorým bola žiadosť o NFP schválená. Z vedeného vyplýva, že 4 ročná premlčacia
lehota začala plynúť najskôr dňa 25.8.2008 (kedy bola uzatvorená zmluva o dielo) a najneskôr dňa
9.12.2008 (kedy výberová komisia schválila poskytnutie NFP Ing. Titkovi), pričom žaloba bola podaná
dňa 12.5.2011. Na preukázanie pravdivosti tvrdení ohľadom vypracovania rozpočtom k dotáciám z
eurofondov žalobca doložil rukou písané inštrukcie Ing. Titka na jeho výpisoch z hovorov od mobilného

operátora /č.l. 195 - 206/.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 5.4.2013 zotrval na námietke premlčania uplatnenej
pohľadávky z dôvodu, že tá sa premlčala najneskôr v novembri 2009, pretože predmetom žaloby sú
práce, ktoré mali podľa tvrdenia žalobcu byť realizované v októbri - novembri 2005 pričom splatnosť

nastala po realizácii prác a žalobca mal vystaviť faktúru hneď po ich realizácii, ako je to v súlade s
príslušnými účtovnými predpismi, kde z účtovného hľadiska sa majú fakturovať práce do 30 dní od ich
realizácie. Žalovaná nemá vedomosť o dohodách týkajúcich sa zmeny ich splatnosti medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného, pričom poukázal, že nie je možné financovať z prostriedkov
poskytnutých EÚ projekty, ktoré boli realizované ešte pred poskytnutím týchto prostriedkov. Právny

predchodca žalovanej, Ing. Titko síce žiadal o poskytnutie nenávratných finančných príspevkov, avšak
zmluvaspríslušnouagentúrounebolauzavretá,pretožebolopotrebadodaťešteurčitépodkladyakeďže
Ing. Titko v novembri 2011 zomrel, to už nebolo možné a následne žalovaná vo svojom mene podala
novú žiadosť a tam už peňažné prostriedky boli poskytnuté. Zároveň poukázal na faktúry vystavené
spoločnosťou Agrostroj a.s. pre Ing. Titka a to č. 61420046 zo dňa 28.4.2006 na sumu 2 440 Sk /č.l.

208/, č. 61420061 zo dňa 31.5.2006 na sumu 27 052 Sk /č.l. 210/ a č. 61420056 zo dňa 26.5.2006
na sumu 20 179 Sk /č.l. 212/ z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalovanej Ing. Anton Titko, mal
uzavretú zmluvu so spoločnosťou Agrostroj a.s. a nie so spoločnosťou žalobcu, kde došlo k realizácii
prác v období apríl - jún 2006 a tieto práce boli aj zo strany Ing. Antona Titka uhradené o čom svedčia
a j výpisy z účtu /č.l. 209, 211, 213/.

Konateľ žalobcu, Ing. Peter Žofčák na pojednávaní dňa 5.4.2013 uviedol, že pôvodná dohoda o
splatnosti prác realizovaných žalobcom bola s právnym predchodcom žalovaného viackrát menená,
pričom splatnosť bola napokon dohodnutá tak, že práce budú uhradené po schválení žiadosti o
poskytnutie peňažných prostriedkov právneho predchodcu žalovaného, čo nastalo. O tom svedčí aj

akceptačný list. Do schválenia žiadosti pre právneho predchodcu žalovaného, on musel mať k dispozícii
tak, ako to vyplýva z jednotlivých podkladov, cca 5 mil. Sk, čo musel preukázať agentúre a potom, čo
došlo k schváleniu tejto žiadosti, tieto peniaze boli odblokované, boli voľné a tie mohli byť použité na
financovanie diela, čiže aj na úhradu prác, ktoré realizoval žalobca v októbri - novembri 2005. K uzavretiu
takejto dohody došlo v roku 2008, asi v auguste - septembri, keď inicioval stretnutie Ing. Anton Titko

cez Ing. Kmetonyho, ktorí boli priatelia, keďže stále komunikácia medzi neb. Ing. Titkom a konateľom
žalobcu prebehla za účasti Ing. Kmetonyho. Všetci sa spolu stretli na hoteli Sĺňava, kde si dal Ing. Titko
novú podmienku a to uhradenie prác v roku 2005 po tom, čo bude schválená žiadosť o poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe jeho projektu, resp. žiadosti z eurofondov. Žalobca mal za to, že
po schválení žiadosti mu Ing. Titko vyplatí cenu realizovaných prác v roku 2005, čo môže potvrdiť aj

Ing. Kmetony, ktorý bol pri tom prítomný. Pokiaľ ide o tvrdenia, že peniaze mali byť uhradené za práce
v roku 2005 až v okamihu, keď obdrží právny predchodca žalovaného peniaze z eurofondov, tu sa zle
žalobca vyjadril, pričom trvá na tom, čo je uvedené v liste zo dňa 10.2.2009, kde je zrejmé, ako bola
dohodnutá splatnosť týchto prác. Ozrejmil, že pokiaľ ide o žiadosti o dotácie z eurofondov, postup bol
taký, že žalobca vypracoval rozpočty pre neb. Ing. Titka, ten ich použil ako prílohu žiadosti o poskytnutie

nenávratného finančného príspevku, pričom v tom čase sa realizoval postup pri podávaní žiadosti o
eurofondy tak, že už žiadateľ musel mať pripravenú zmluvu o budúcej zmluve so zhotoviteľom, ktorý tieto
práce bude realizovať, pričom tým zhotoviteľom v danom prípade bola firma žalobcu. Rozpočty žalobca
doložil Ing. Titkovi a to prostredníctvom p. Ing. Čorneja. Následne po tom, čo bola akceptovaná žiadosťo poskytnutie peňažných prostriedkov z eurofondov, obrátil sa na žalobcu Ing. Titko a na miesto toho,
aby mu uhradil práce realizované v októbri - novembri 2005, on žiadal ďalšie podklady, ktoré bolo treba
dokladať pre agentúru, ktorá poskytla, resp. poskytuje dotácie z eurofondov, avšak žalobca to odoprel z

dôvodov, že napriek vzájomnej dohode peniaze za práce v roku 2005 neboli uhradené. Na základe toho
právny predchodca žalovanej Ing. Titko odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 25.8.2008.

V konaní vypočutý svedok Ján Teiml pri svojom výsluchu dňa 5.4.2013 uviedol, že je bývalým
zamestnancom spoločnosti Agrostroj a.s., kde pracoval až do roku 2008 na pozícii buldozeristu. V roku

2005 v októbri - novembri realizoval práce buldozérom v Klokočove pri hotely Sĺňava. Práce si objednal
žalobca pričom mu zamestnávateľ povedal, aby si každý deň dával podpísať výkazy od Ing. Titka preto,
aby sa vedelo fakturovať žalobcovi realizované práce. Prečo mal podpisovať tieto práce Ing. Titko a
nie žalobca, to udať nevedel. Svedok potvrdil, že vystavil výkazy prác /č.l. 32 - 34, 36 - 38, 40 - 42/,
ktoré podpísal Ing. Anton Titko, ktorý ho riadil tak, ako aj ostatných, čiže hovoril čo kto má robiť. Pred
realizáciou prác bol terén v pôvodnom stave, neboli tam realizované žiadne úpravy, práce sa robili od

hotela Sĺňava až po pláž, pričom buldozérom sa vyrovnával terén do jednej roviny. Výškový rozdiel
niekde bol 30 - 40 cm, niekde až vyše metra medzi prevýšením a umiestnením hotela Sĺňava a plážou.
Svedok po roku 2005 neevidoval, resp. nevedel o tom, aby sa vykonávali ešte nejaké práce, pokiaľ ide
o areál hotela Sĺňava keďže bol v spoločnosti Agrostroj a.s. jediný buldozerista.

VkonanívypočutýsvedokMargitaČuchranová,bývalástarostkaobceKlokočovprisvojomvýsluchudňa
5.4.2013 uviedla, že neb. Ing. Titko odkúpil hotel Sĺňava, ktorý prevádzkoval. Požiadal obec o povolenie
na realizáciu rekonštrukcie hotela a výstavbu športových ihrísk, ktoré bolo vydané v apríli 2005, pred
týmto dátumom, pokiaľ ide o samotný areál, bol pôvodný terén až realizáciou výstavby týchto ihrísk
došlo k zmene terénu.

Žalobca na pojednávaní dňa 3.5.2013 doložil zmluvu o dielo, ktoré uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ a
Ing. Anton Titko AN TI ako objednávateľ /č.l. 222 - 227/, predmetom ktorej je rekonštrukcia Rekreačno
športového zariadenia „Sĺňava“ - Zemplínska Šírava - hotel za cenu 138 538 636 Sk bez DPH a zmluvu
o dielo zo dňa 25.8.2008 /č.l. 228 -233/ predmetom ktorej je rekonštrukcia Rekreačno športového

zariadenia „Sĺňava“ - Zemplínska Šírava - športové ihriská, vrátane terénnych prác realizovaných v roku
2005 za cenu 11 955 284,52 Sk bez DPH.

Konateľ žalobcu, Ing. Peter Žofčák na pojednávaní dňa 3.5.2013 uviedol, že v roku 2005 vystavil faktúru
za realizované práce, ale keďže právny predchodca žalovanej nemal peniaze na úhradu tejto faktúry,

tak ju stornoval, resp. ju zobral späť s tým, aby neplatil DPH, pretože ak nedôjde k úhrade faktúry, tak
vystaviteľ aj tak je povinný uhradiť DPH z fakturovanej sumy.

V konaní opätovne vypočutý svedok Ing. Milan Kmetony, pri svojom výsluchu dňa 3.5.2013 uviedol, že
vedel, že Ing. Titko chce postaviť určitý športový areál na Šírave a on mu aj sám potvrdil, že má cca 6

mil. Sk, pričom bude žiadať aj určité dotácie. Po tom, čo boli realizované práce zo strany žalobcu v areáli
hotela Sĺňava, boli vystavené faktúry zo strany žalobcu, avšak Ing. Titko uviedol, že nemá peniaze na
ich úhradu, čo akceptoval žalobca a uviedol, že počká s ich úhradou. Táto dohoda bola uzavretá buď
vo firme žalovaného v Michalovciach, tam kde sa opravovali traktory, alebo na Šírave, na hoteli Sĺňava,
presne to uviesť nevedel, keďže sa stretávali - žalobca, právny predchodca žalovanej a svedok, len

na týchto miestach. Keďže nedošlo k úhrade prác žalobcovi, so žalobcom prestal ďalej spolupracovať,
ale stále mal záujem na tom, aby zákazka, ktorú dohodol, bola žalobcovi vyplatená, preto chodil za
neb. p. Titkom aj v roku 2006 a 2007, kde pozeral, koľko zákazníkov má právny predchodca žalovanej,
čiže či má dostatok peňažných prostriedkov. V roku 2008 mu oznámil žalobca, že hodlá podať trestné
oznámenie na Ing. Titka, pretože nechce prekročiť termín vymáhania dlžnej sumy za realizované práce.

Následne na to sa niekedy v júli - auguste roku 2008 stretli svedok, p. Ing. Titko a p. Ing Žofčák, kde sa
snažili riešiť situáciu ohľadom vyplatenia realizovaných prác, pričom p. Ing. Titko uviedol, že pokiaľ mu
budú schválené dotácie z eurofondov, tak vyplatí žalobcu, pretože on požiadal o dotácie. Podmienkou
schválenia týchto dotácií, resp. ich pridelenia je to, že musí dokladovať, že má určitý objem peňažných
prostriedkov, to bolo tých 6 miliónov Sk. A keďže, resp. v prípade, keď mu schvália predmetné dotácie,

resp. eurofondy, tak sa mu uvoľnia tieto peniaze a on vyplatí žalobcu za realizované práce a potom, čo
obdrží ďalšie peniaze z eurofondov, tak sa budú financovať ďalšie práce ohľadom športového areálu na
Zemplínskej Šírave. Jednoznačne mu bolo povedané, že práce budú vyplatené z tých peňazí, ktoré boli
u Ing. Titka a ktoré on musel mať naakumulované, aby mohol sa uchádzať o dotácie, resp. o eurofondy,nie peniaze, ktoré by mu až následne boli z týchto eurofondov pridelené. Vyslovene uviedol, že vyplatí
žalobcu, keď mu budú peniaze z eurofondov schválené, resp. bude žiadosť schválená.

Z oznámenia spoločnosti Agrostroj a.s. zo dňa 17.9.20013 /č.l. 289 - 290/ vyplýva, že práce fakturované
pre Ing. Antona Titka a to faktúrami č. 61420046 zo dňa 28.4.2006 na sumu 2 440 Sk /č.l. 208/, č.
61420061 zo dňa 31.5.2006 na sumu 27 052 Sk /č.l. 210/ a č. 61420056 zo dňa 26.5.2006 na sumu 20
179 Sk /č.l. 212/ boli vystavené za vykonané práce na stredisku Paľkov v roku 2006.

Právny zástupca žalobcu doložil do spisu LV č. 157, k.ú. Klokočov /č.l. 301 - 303/, kde na parcele
č. 576/27 boli realizované práce žalobcom, kópiu z pozemkovej mapy parcely č. 576/27 /č.l. 304/ a
fotodokumentáciu pozemku a okolia, kde sa vykonávali terénne úpravy /č.l. 305 - 313/.

Obec Klokočov doložila súdu rozhodnutie obvodného úradu ŽP Michalovce /č.l. 320 - 324/, ktorou
bolo povolená výstavba bazénu č. 3a Paľkov, sprievodnú súhrnu technickú správu stavby rekonštrukcia

hotela Sĺňava a výstavba športových ihrísk /č.l. 325 -339/, technickú správu stavby rekonštrukcia hotela
Sĺňava a výstavba športových ihrísk /č.l. 340 - 350/ a SO 03 ihriská /č.l. 351 - 361/.

Zo záverov podaného znaleckého posudku č. 24/2014 zo dňa 22.9.2014 Ing. Márie Mandulovej, znalca
ustanoveného v konaní /č.l. 386/ vyplýva, že obvyklá cena skutočne realizovaných prác, ktoré sa

týkali úpravy terénu na stredisku Klokočov, Hotel Sĺňava na p.č. 576/27 evidovanej na LV č. 157, k.ú.
Klokočov v roku 2005 v zmysle výpovedí účastníkov konania, svedkov, predložených dokladov ako sú
subdodávateľské faktúry, stavebný denník a projekt pre stavebné povolenie, ktoré sa nachádzajú v spise
ako aj na základe vlastnej obhliadky a získaných materiálov z internetu je suma 19 984,34 EUR s DPH.

Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa
§ 132 O.s.p.. Od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu
súdu podľa zásad § 132 O.s.p..

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie

dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové

vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento

úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy (ods. 1) V prípadoch,
keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by
mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (ods. 2).
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom

vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (ods. 3).

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej vecialebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 537 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom(ods.1).Objednávateľjepovinnývykonanédieloprevziať(ods.2).Privykonávanídielapostupuje
zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže

sa výslovne zaviazal plniť ich (ods. 3).

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2013), ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou (ods. 1). Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (ods. 2).

Podľa § 175v ods. 1, 2, 3 O.s.p., súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len
"výťažok") medzi veriteľov (ods. 1). Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a)

náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b)
dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky (ods. 2). Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine
výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však
v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu
nehnuteľností alebo záložnými právami (ods. 3).

Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne
následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už
nastali, pominú.Podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech,
jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa

nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa
nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky rozhodujúce skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka

zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho
pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje
tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie
dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo
výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní je

teda účastník konania ktorý niečo tvrdí, povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo, pričom
ide o skutočnosti rozhodujúce vo veci samej. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Po takto vykonanom dokazovaní s poukazom na vyššie citované ustanovenia Obchodného a
Občianskeho zákonníka mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a nebohým Ing.
Antonom Titkom, právnym predchodcom žalovanej ako objednávateľom platne vznikol a bol realizovaný
obchodno-právny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Na základe tejto zmluvy realizoval
žalobca pre objednávateľa terénne úpravy na stredisku Klokočov, Hotel Sĺňava. Uvedené mal súd

jednoznačne preukázané z výpovedí konateľa žalobcu a svedka Ing. Kmetonyho, ktorý potvrdil, že za
jeho prítomnosti došlo medzi konateľom žalobcu a Ing. Titkom v roku 2005 k dohode o predmete diela
s jeho rozsahom podľa pokynov objednávateľa a taktiež bola dohodnutá jeho odplatnosť. Podstatnou
náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je totiž stanovenie jej odplatnosti, nie samotné určenie ceny diela
(uznesenie NS SR zo dňa 7.12.009, sp. zn. 3Cdo 305/2008). To že žalobca realizoval dielo, mal súd

preukázané z výpovedí jednotlivých zamestnancov žalobcu a to svedkov Štefana Ivanovčíka, Michal
Šesták ml., Michal Šesták st., ako aj zamestnanca subdodávateľskej firmy Agrostroj, a.s., svedka Jána
Teimla, ktorí sa osobne podieľali na výkone prác v období 10 - 11/2005. Uvedené napokon vyplýva aj
z výkazov prác, ktoré podpisoval Ing. Anton Titko /č.l. 32 - 34, 36 - 38, 40 - 42/, pričom odsúhlasenietýchto prác menovaným potvrdil svedok Ján Teiml, ktorý jednoznačne uviedol, že predmetné výkazy
prác opatroval svojim podpisom práve Ing. Anton Titko.

Keďže žalovaná namietala premlčanie uplatnenej pohľadávky žalobcu, súd najprv skúmal túto námietku,
pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tá nie je dôvodná.

Súd uvádza, že ak nedôjde k zániku záväzku, nič nebráni jeho účastníkom zmeniť jeho obsah. Zmenu
obsahu zmluvy možno vykonať v čase, keď záväzok k finančnému plneniu tu stále je, a okolnosť, že

zhotoviteľ už svoj záväzok zo zmluvy o dielo na vykonanie určitého diela splnil, nezbavila zmluvné strany
možnostizmeniťužuzavretúzmluvuvčastitýkajúcejsasplatnosticenydiela.Oprávnenieobjednávateľa
a zhotoviteľa uzavrieť dohodu o čase plnenia finančného záväzku (splatnosti) nie je zákonom časovo
nijako obmedzené. Ak dôjde k dohode o splatnosti ceny diela, je pri posudzovaní začiatku plynutia
premlčacej doby treba vychádzať z ustanovenia § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého u
práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo

začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Žalobabolapodanádňa12.5.2011anárokžalobcubybolpremlčanývprípade4ročnejpremlčacejdoby,
ak by jeho splatnosť nastala pred 12.5.2007. Žalobca uviedol, že pôvodná dohoda ohľadom splatnosti
ceny diela bola po vykonaní prác (11/2005), no následne došlo medzi ním a Ing. Titkom k viacerým

zmenám doby jej splatnosti. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdil aj svedok Ing. Milan Kmetony, ktorý
uviedol, že sa žalobca a Ing. Titko napokon dohodli, že cena diela sa mala uhradiť v prípade schválenia
dotácií, o ktoré Ing. Titko požiadal, keďže sa mu uvoľnia viazané (vlastné) peňažné prostriedky. Uvedené
potvrdzuje aj list žalobcu pre žalovaného zo dňa 10.2.2009 /44 - 45/ ako aj samotné konanie žalobcu a
Ing. Titka, ktorí v roku 2008 uzavreli zmluvy o dielo na rekonštrukciu rekreačno športového zariadenia

Sĺňava - Zemplínska Šírava /č.l. 222 -227, 228 - 233/.

Pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je totiž potrebné vychádzať aj z ich následného
správania, pretože možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej
vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon urobený v ústnej forme či konkludentne, je pri spore len

ťažko zistiteľné, ako strany tohto úkonu mienili upraviť svoje práva a povinnosti. Súd tak prihliadal aj k
následnému správaniu účastníkov, ktoré si vyložil v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho, ako
by za daných okolností zvyčajne postupovali iní racionálne účastníci právneho úkonu. Trvať za všetkých
okolností na vyčerpávajúcom doložení presného znenia daného zmluvného dojednania by znamenalo
v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej ako písomnej podobe aj v prípade, kedy ju zákon

nevyžaduje. Aj v rámci súdneho konania je potom potrebné prispôsobiť nároky kladené na preukázanie
zmluvného dojednania dikcii zákona a spoločenskej realite.

Z akceptačného listu /č.l. 144 - 145/ vyplýva, že dňa 9.12.2008 došlo k schváleniu žiadosti Ing. Antona
Titka o nenávratný finančný príspevok, teda došlo k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky a

splatnosť ceny za vykonané práce tak nastala najskôr dňa 9.12.2008, teda ešte pred uplynutím 4 ročnej
premlčacej doby pred podaním žaloby.

Ak by aj súd vychádzal, že splatnosť diela bola dohodnutá s odkladacou podmienkou vyplatenia dotácií

z eurofondov, podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k zmareniu tejto podmienky, keďže Ing.
Titko následne zomrel a bolo potrebné podávať novú žiadosť, čo potvrdil sám právny zástupca žalovanej
na pojednávaní dňa 5.4.2013. V takomto prípade by nastala splatnosť ceny diela najskôr 25.8.2008
(dátum uzavretia zmluvy o dielo na rekonštrukciu rekreačno-športového zariadenia Sĺňava - Zemplínska
Šírava /č.l. 228 - 233/).

Aj v prípade, že by nebola dohodnutá doba splatnosti ceny vykonaných prác, rozhodovacia prax súdov
potom nepochybuje o tom, že ustanovenie § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka neupravuje
splatnosť ceny diela (touto otázkou sa zaoberá veta prvá označeného ustanovenia), ale dobu vzniku

práva zhotoviteľa požadovať zaplatenie ceny diela.
So vznikom práva na plnenie zásadne nenastáva (súčasne) jeho splatnosť. Tá je totiž určená dobou,
v ktorej je dlžník povinný splniť záväzok podľa zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutia. Ak nie je
dobaplneniataktourčená,vyvolájuveriteľtým,žedlžníkaoplneniepožiada.Okamihsplatnostiprávanaplnenie má rozhodujúci význam najmä pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata pre začiatok plynutia
všeobecnej premlčacej doby (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) a aj premlčacej doby pri práva na
plnenie záväzku (§ 392 ods. 1 Obchodného záväzku) alebo pre počiatok omeškania dlžníka (§ 365 a

nasl. Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka tak rieši situáciu, kedy
"splatnosť nie je dohodnutá ani inak určená". Ak doba úhrady ceny diela by nebola dohodnutá a ak
vznikol zhotoviteľovi nárok na cenu diela vykonaním diela, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ho zhotoviteľ po odovzdaní diela o plnenie požiada.
V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával práce na diele ešte dňa 16.6.2008 /č.l. 147 - 148/

a preukázateľne vyzval objednávateľa na úhradu ceny diela faktúrou č. 2009000105 vystavenou dňa
2.2.2009 /č.l. 3/, teda ani v takomto prípade by nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu.

Čo sa týka rozsahu prác a ceny prác, tu súd vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, keď zo
záverov podaného znaleckého posudku č. 24/2014 znalca Ing. Márie Mandulovej zo dňa 22.9.2014 /

č.l. 386/ vyplýva, že obvyklá cena skutočne realizovaných prác, ktoré sa týkali úpravy terénu na
stredisku Klokočov, Hotel Sĺňava na p.č. 576/27 evidovanej na LV č. 157, k.ú. Klokočov v roku 2005 v
zmysle výpovedí účastníkov konania svedkov, predložených dokladov ako sú subdodávateľské faktúry,
stavebný denník a projekt pre stavebné povolenie, ktoré sa nachádzajú v spise ako aj na základe
vlastnej obhliadky a získaných materiálov z internetu je suma 19 984,34 EUR s DPH. Súd pritom

nemal žiadne pochybnosti o vecnej správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Uvedený posudok
spĺňa stanovené predpoklady, text ako celok je prehľadný, záver logicky zodpovedá zisteným údajom
a znalec naplnil súdne zadanie obsiahnuté v jeho uznesení zo dňa 13.12.2013 v znení uznesenia zo
dňa 27.6.2014 /zberný spis č.l. 21 - 22/.

Práve na situáciu, kedy výšku nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, pamätá § 136 O.s.p., podľa ktorého ju súd určí podľa svojej úvahy. V každom prípade
znalecký posudok podaný v konaní bol dostatočným podkladom pre úvahy súdu o výške nároku aj za
situácie, keď ostatné dôkazy nedávali jednoznačný podklad pre určenie inej výšky ceny realizovaných

prác žalobcom, keď súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
vyplynuliatozjednotlivýchsvedeckýchvýpovedíakoajlistinnýchdôkazov(výkazovprácsubdodávateľa
a denných záznamov zo stavby /č.l. prílohová obálka č.l. 165 - B/).

Žalovaná nepreukázala, že práce v roku 2005 boli vykonávané svojpomocne, o tom nepredložila súdu
žiaden relevantný dôkaz. V prípade prác vykonávaných spoločnosťou Agrostroj a.s. pre Ing. Titka
fakturované faktúrou č. 61420046 zo dňa 28.4.2006 na sumu 2 440 Sk /č.l. 208/, č. 61420061 zo dňa
31.5.2006 na sumu 27 052 Sk /č.l. 210/ a č. 61420056 zo dňa 26.5.2006 na sumu 20 179 Sk /č.l. 212/
išlo o práce vykonávané v roku 2006, pričom nie je zrejmé o aké práce sa jedná a na akom mieste

boli vykonávané. Obdobne platí o tvrdení žalovanej ohľadne prác vykonávaných Ing. Chovanom až v
roku 2010.

Pokiaľ ide o tvrdenú obmedzenú dedičskú spôsobilosť žalovanej, v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho

zákonníkaaúhradydlhuinémuveriteľovivhodnotepodielunazdedenommajetkuporučiteľa,súdmalza
to, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala tieto svoje tvrdenia a tým neuniesla dôkazné bremeno.

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa a za primerané náklady spojené s pohrebom je obmedzená -

ako sa uvádza v ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - cenou nadobudnutého dedičstva.
Až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva je dedič povinný na úhradu dlhov a primeraných nákladov
pohrebe použiť ako zdedený, tak aj svoj vlastný majetok (prechodom zdedeného majetku na dedičov
došlo k splynutiu s jeho doterajším vlastným majetkom).

Ak prevyšujú dlhy poručiteľa cenu nadobudnutého dedičstva, nezáleží len na úvahe dediča, ktoré z dlhov
poručiteľa uhradí, prípadne v akej výške. Vzhľadom k tomu, že príčinou obmedzenia zodpovednosti
dediča za pasíva dedičstva je stav predlženia dedičstva, je potrebné v záujme ochrany práv veriteľovvyvodiť, že ich právne postavenie nemôže byť iné, než aké by bolo pri uspokojovaní ich pohľadávok
v rámci likvidácie dedičstva (keby bola súdom nariadená), a že dedič je preto povinný postupovať pri
uspokojovaní veriteľov spôsobom, ktorý je (inak) predpísaný pre rozvrh výťažku v ustanovení § 175v

ods. 2 písmena a) až c) a § 175v ods. 3 O.s.p.. V prípade, že v konaní o dedičstve bola vykonaná
tzv. konvokácia veriteľov podľa ustanovenia § 175n O.s.p., platia jej účinky aj mimo rámec dedičského
konania; neprihlásené pohľadávky je preto dedič uvedeným spôsobom povinný uspokojiť, len ak už
nevyčerpal cenu nadobudnutého dedičstva v prospech všetkých tých veriteľov, ktorí sa na výzvu súdu
urobenú podľa ustanovenia § 175n O.s.p. v konaní o dedičstve včas a riadne prihlásili. Uvedené okrem

iného znamená, že požiadavky veriteľa na úhradu pohľadávky po poručiteľovi sa dedič úspešne ubráni
(úplne alebo čiastočne) len vtedy, ak preukáže, že do ceny nadobudnutého dedičstva uspokojil iných
veriteľov poručiteľa, ktorých pohľadávky mali podľa hľadísk uvedených v ustanovení § 175v ods. 2
písmena a) až c) a § 175v ods. 3 O.s.p. prednosť pred vymáhanou pohľadávkou, prípadne s ňou mali
právo na pomerné uspokojenie, eventuálne že do ceny nadobudnutého dedičstva uspokojil veriteľov
pohľadávok prihlásených na výzvu súdu urobenú podľa ustanovenia § 175n O.s.p., a že uspokojenie

iných pohľadávok veriteľov zo strany dediča nemôže byť na ujmu vymáhanej pohľadávky.

Z osvedčenie o dedičstve jednoznačne vyplýva, že výška pohľadávok je vyššia ako výška dlhov.
To znamená, že čistá hodnota dedičstva presahuje žalobcom uplatnenú sumu. Aj keby boli tvrdenia

žalovanej pravdivé, že uspokojovala iných veriteľov, takéto konanie žalovanej je irelevantné, pretože v
zmysle príslušných právnych predpisov, pokiaľ nejde o prednostnú pohľadávku, napr. pohľadávky štátu,
tak sa musia, resp. sa majú uspokojovať jednotliví veritelia pomerne. Teda žalovaná si nemôže vybrať,
že jedného veriteľa uspokojí na úkor iného veriteľa, pokiaľ ide o veriteľov v tej istej triede, resp. skupine.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne čo
do sumy 19 984,34 EUR. Keďže právny predchodca žalovanej, resp. žalovaná si svoju povinnosť
splniť platne vzniknutý zmluvný záväzok nesplnila, resp. v konaní tak nebolo preukázané, súd zaviazal
žalovanú na úhradu sumy 19 984,34 EUR s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry, keďže objednávateľ bol zjavne k uvedenému dátumu v
omeškaní s úhradou ceny prác a vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu uplatneného omeškania s

plnením peňažného dlhu bola vo výške 2 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Súd v danom prípade neaplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.,
keďže tento sa nedá v danom prípade použiť vzhľadom k tomu, že žalobca - zhotoviteľ, ako odborne

spôsobilý subjekt si mal byť vedomý pri podaní žaloby účtovaným rozsahom a cenou uplatnených prác.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.