Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
T. V., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. 4, Q., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, dieťa matky Q. A., narodenej XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N. nad D. a otca R. V.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o návrhu navrhovateľky B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 4, Q.,
o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/293/2017-36
zo dňa 16.07.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 30P/293/2017-46 zo dňa 13.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že zvyšuje výživné na mal. T. V.. nar.

XX.XX.XXXX zo strany matky, ktorá je povinná prispievať na výživu mal T. sumou 120,- Eur mesačne,
počnúc dňom 22.11.2017 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, opakovane do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
24P/6/2015-27 zo dňa 04.03.2015 vo výroku o výživnom zo strany matky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 22.11.2017 do 31.07.2018 vo výške 744,- Eur je matka oprávnená
splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, splatné spolu s bežným výživným, pod následkom straty

výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany matky na maloletého

T.Á. V. na sumu 200,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/6/2015
zo dňa 04.03.2015 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorým bola
matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Náklady spojené s výchovu maloletého
vzrástli. V súčasnej dobe je maloletý T. žiakom 1. ročníka strednej školy v M.. Jeho pravidelné mesačné
výdavky sú oblečenie a strava 250,- Eur, 50,- Eur lieky, 40,- Eur školské pomôcky, oblečenie na prax 25,-
Eur, cestovné autobus a MHD 32,- Eur, poplatok za mobilné služby 7,- Eur, vreckové 15,-Eur, okuliare

40,- Eur, strojček na zuby 100,- Eur vrátane mesačných poplatkov 10,- Eur. Maloletého zároveň čaká
konzultáciaaoperačnýzákrokvŽilinepredeformituhrudníka,kyfoskoloióza.Výživnézaotcamaloletého
uhrádza štát, v súčasnosti nevedia, kde sa nachádza.II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení

s opravným uznesením rozhodol, cit.:

„M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 24P/6/2015 zo dňa 04.03.2015 vo výroku o
výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany matky na mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka je p
o v i n n á prispievať výživným na maloletého vo výške 150,00 Eur mesačne, počnúc dňom 22.11.2017

vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, opakovane
do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 22.11.2017 do 31.07.2018 vo výške 981,44 Eur, je matka oprávnená
splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane maloletého T. došlo k zmenám, ktoré
odôvodňujú zvýšenie výživného. Matka bola doposiaľ zaviazaná na platenie výživného na maloletého
syna v minimálnej výške, čo žiadnym spôsobom nezodpovedá jeho potrebám. Mal. T. nastúpil na
stredoškolské štúdium, kde sa výrazne zvýšili náklady spojené s jeho vzdelaním. Je potrebné mu
uhrádzať cestovné vo výške 30,-eur mesačne, vreckové, hradiť náklady spojené s nákupom pomôcok

do školy, ako aj oblečenia na prax. Stará matka, navrhovateľka, má zvýšené náklady so zdravotnou
starostlivosťou o vnuka a to nákup dioptrických okuliarov, strojček na zuby, ktorý maloletý zatiaľ
v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nemá a aj absolvovanie potrebnej operácie. Matka
maloletého sa iným spôsobom ako platením výživného na starostlivosti o syna nepodieľa. Neprispieva
ani na výdavky na jeho štúdium, zdravotnú starostlivosť, nejaví o syna záujem. Na rozdiel od posledného

rozhodnutia súdu, kedy bola matka nezamestnaná, matka sa od februára 2017 do februára 2018
zamestnala s čistým mesačným príjmom 400,- Eur. Zároveň jej odpadla vyživovacia povinnosť voči
synoviQ.,ktorýjeuždospelý.Matkajepovinnásapodieľaťnastarostlivostiomaloletéhosynaadekvátne
svojím majetkovým a príjmovým schopnostiam a možnostiam. Zo správy ÚPSVaR Prešov mal súd
preukázané, že na trhu práce sú voľné pracovné miesta, kde sa matka môže opätovne zamestnať a

tak mať príjem a zabezpečiť riadnu starostlivosť o syna minimálne po finančnej stránke. Na základe
všetkých preukázaných skutočností s prihliadnutím k tomu, že stará matka sa o vnuka vzorne stará,
pričom má zdravotné problémy a vzhľadom k veku si vyšší príjem nemôže zabezpečiť, súd zvýšil výživné
zo strany matky na maloletého na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu 22.11.2017
opakovane do budúcna.

5.Dlžnévýživnézaobdobieod22.11.2017do31.7.2018vovýške961,44Eurumožnilsúdmatkesplácať
v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania matky

7.Vzákonomstanovenejlehotepodalaprotirozsudkuodvolaniematka, nesúhlasilasvýškouvýživného,
ako aj dlžného výživného, napriek tomu. že si uvedomuje ich opodstatnenosť. Skutočnosť, že existujú
voľné pracovné miesta v odbore, v ktorom má prax, automaticky neznamená, že by konkrétne ju aj
príslušný zamestnávateľ zamestnal. Súd pri určení výšky výživného vychádzal len z fikcie a nie zo

skutočného stavu veci. Od marca 2018 poberá dávku v hmotnej núdzi a je evidovaná ako uchádzač
o zamestnanie. Súd zohľadnil len potreby maloletého, nie schopnosti a možnosti matky ako povinnej
osoby. Matka nemôže znášať aj vyživovaciu povinnosť otca maloletého, ktorý si ju neplní a na úhrade
výživného sa nijako nepodieľa. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie naďalšie konanie. Má za to, že určenie výživného vo výške 150,- Eur mesačne značne presahuje jej
schopnosti a možnosti ako povinnej osoby a žiada výšku výživného primerane znížiť.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že matke nič nebráni v tom, aby sa zamestnala, a
to aj v inom odbore v akom je vyučená. O maloletého sa od narodenia veľmi nestarala, neprispievala
finančne ani materiálne na jeho výchovu. Maloletý dospieva, chodí do školy a je potrebné prispievať
čoraz viac. Zvýšené výdavky uhrádza navrhovateľka zo svojho dôchodku, ktorý však nepostačuje na
ich pokrytie, preto väčšinu výdavkov, lekárov a domácnosť zabezpečuje dcéra navrhovateľky zo svojho

príjmu. Keďže súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

9. V rámci odvolacej replike matka uviedla, že o mal. deti sa riadne starala po celú dobu, čo s nimi
žila v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka so sestrou matky svojim konaní vzbudili u maloletých

detí odpor voči matke. V súčasnosti je vedená ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku na dávku v
nezamestnanosti ani žiadnu sociálnu dávku. Zamestnanie si hľadá, zatiaľ však bezúspešne. Zvýšenie
výživného v zmysle rozhodnutia súdu nemôže akceptovať. Navrhla, aby navrhovateľka žiadala výživné
na maloletého Lukáša aj od otca dieťaťa.

10. Navrhovateľka v odvolacej duplike konštatovala, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde.
Zotrvala na svojom odvolacom návrhu .

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky je dôvodné len sčasti.

12. Zhrnúc súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, mal. T. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 24P/6/2015 zo dňa 04.03.2015 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej
matky maloletého. Matka bola v tom čase nezamestnaná, preto jej súd uložil povinnosť prispievať
na výživu mal. T. minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Maloletý však rastie, dospieva a výdavky na zabezpečenie
jeho životných potrieb stúpajú. Aktuálne je žiakom 1. ročníka strednej školy, popri štandardných
výdavkoch na stravu či ošatenie, zodpovedajúcim jeho veku, stará matka uvádza zvýšené výdavky,
súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom maloletého. Kyfoskolióza hrudníka vyžaduje operačný
zákrok, maloletý navyše potrebuje zubný strojček, ktorý si momentálne nemôže dovoliť v dôsledku

príjmových možností a schopností navrhovateľky a súdom určeného nízkeho výživného zo strany
rodičov maloletého.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i novéhorozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená

buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

17. Z oboznámenia sa s obsahom pripojeného súdneho spisu vo veci vedenej pred Okresným súdom

Prešov sp. zn. 24P 6/2015 je zrejmé, že maloletý bol v čase rozhodovania súdu žiakom 7. ročníka
základnej školy, výdavky na maloletého primerané veku, bez špecifikácie ich výšky. Pri určovaní
výšky výživného na mal. Lukáša zo strany matky súd zohľadnil príjmovú situáciu matky. Keďže bola
nezamestnaná, jej mesačný príjem bol vo výške 218,- eur, súd určil minimálne výživné.

18. Za aktuálnej situácie je potrebné zohľadniť objektívny nárast životných nákladov maloletého, ktorý

fyzicky dospieva, prirodzene vyžaduje vyšší príjem potravy, v dôsledku rastu obmieňa šatník, čo
predstavuje zvýšené náklady, ktoré uhrádza navrhovateľka, podporne jej dcéra z vlastného príjmu.
Okrem toho, maloletý nastúpil na strednú školu, rozšíril sa jeho diapazón školských predmetov, zároveň
absolvuje prax, s čím sa opätovne spája nárast výdavkov na školské pomôcky a nákup vhodného
oblečenia na prax, čo deklarovala aj navrhovateľka v podanom návrhu. Neopomenuteľnú pozornosť

odvolací súd venoval aj zdravotnému stavu maloletého, trpiaceho na kyfoskoliózu hrudníka, vyžadujúc
operačný zákrok, rovnako tak potrebu zavedenia zubného strojčeka. Z uvedeného je zrejmé, že vývoj
životných nákladov maloletého, ako aj jeho zdravotný stav, objektívne zakladajú dôvod zvýšenia súdom
určeného výživného zo strany matky.

19. Čo sa týka majetkových a príjmových možností a schopností matky ako osoby povinnej prispievať
na výživu mal. dieťaťa, tieto sa v porovnaní so stavom existujúcim v čase pôvodného rozhodnutia
razantne nezmenili. Súd prvej inštancie však správne uviedol, že matka sa od februára 2017 do februára
2018 zamestnala s čistým mesačným príjmom 400,-Eur, čím nepochybne preukázala potencialitu riadne
vykonávať pracovnú činnosť a dosahovať z nej príjem aspoň vo výške 400,- Eur. Pri uplatňovaní princípu

potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné, súd neprihliada len na jej súčasnú fakticitu príjmov,
ale zohľadňuje aj príjmy, ktoré by mohla dosahovať, vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň vzdelania a dopyt na trhu práce.

20. Odvolací súd zohľadnil, že matka je toho času nezamestnaná, na jej strane však neexistujú

ospravedlniteľné prekážky vykonávať pracovnú činnosť. Zo zisťovania na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny vyšlo najavo, že na trhu práce je dopyt po odbore, v ktorom je matka vyučená, zároveň má
odvolací súd preukázané, že matka je spôsobilá vykonávať pracovnú činnosť, je osobou v produktívnom
veku, bez vážnejších zdravotných komplikácií. Je potrebné si uvedomiť, že aj napriek zvereniu
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, matka je aj naďalej nositeľom prednostnej rodičovskej

povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktorá jej ukladá vynaložiť všetko možné úsilie za
účelom jej riadneho plnenia, prípadne aj zamestnaní sa v odbore mimo svojho vyučenia. Vzhľadom
na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že na strane matky existuje potencialita dosahovať príjem
aspoň vo výške 400,- Eur, preto nie je dôvodné zotrvávať na doposiaľ určenej výške výživného vo vzťahu
k maloletému T.. Matke navyše dopadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému Q., čím došlo k zvýšeniu

jej voľne disponibilných mesačných aktív.

21. Komparáciou odôvodnených potrieb maloletého a príjmových možností matky, daných v čase
pôvodného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti a stavu objektívne existujúceho v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k právnemu záveru o potrebe zvýšenia

výživného na mal. T.. V nadväznosti na uplatnený odvolací návrh matky, v nasledujúcom texte sa
odvolací súd bude zaoberať vecnou správnosť výšky súdom prvej inštancie určeného výživného.

22. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie prihliadol na potencialitu príjmov matky dosahovať príjem
z pracovnej činnosti vo výške 400,- Eur, preto jej uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Lukáša

sumou 150,- Eur mesačne. Maloletý má nespochybniteľne zvýšené výdavky na zabezpečovanie svojich
odôvodnených potrieb, určená výška výživného však nezodpovedá príjmovým možnostiam matky. V
záujme zachovania spôsobilosti matky zabezpečovať svoje životné potreby, pri moderovaní výšky
výživnéhosaodvolacísúdpodpornepridržiavalustanovenia§62ods.3zákonaorodineazaspravodlivépovažoval uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. T. v sume 30 % z potenciálne dosahovaného
príjmu.

23. Za daného stavu odvolací súd pristúpil k zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o zmene výšky
výživnéhotak,žematkeuložilpovinnosťprispievaťnavýživumal.T.sumouvovýške120,-Eurmesačne,
počnúc dňom 22.11.2017 vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, opakovane do budúcna.

24. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matkinej životnej úrovni
zodpovedá určená suma výživného vo výške 120,- Eur, čím na jej strane nedochádza k plneniu
povinnosti za otca. Predmetná uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

25. V prevyšujúcej časti odvolací súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, pretože súčasne presahuje
príjmové možností matky (výrok III. rozsudku).

26. V nadväznosti na zmenu výroku o výške zvýšeného výživného, pristúpil odvolací súd k zmene
výroku o zameškanom výživnom, ktoré prepočítal na sumu, uvedenú vo výroku II. rozsudku. Prihliadnuc
na príjmovú situáciu matky, odvolací súd zachoval oprávnenie matky splácať zameškané výživne v
splátkach vo výške 20,- Eur mesačne, splatných s bežným výživným, pod následkom straty výhody

splátok.

27. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §
52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať

náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).