Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814220259.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného R.. R. U., advokátom, so sídlom Y. XX, F. - L. Y., proti povinnému: 1/ U. J., 2/ F. J., obaja
trvale bytom I. Y., o vymoženie 683,10 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2017, č. k.
16Er/4141/2014-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.

m) Ex. poriadku a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 03.11.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči povinným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
za účelom vymoženia sumy 683,10 Eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V č.k. 4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014. Poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené

dňa 26.11.2014. Dňa 08.02.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 1
Ex. poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ vznikol uzavretím zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú povinní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 22.08.2007 s právnym
predchodcom oprávneného - L. L. a.s.. Za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy
povinný vystavil vlastnú zmenku na rad spoločnosti L. L., a.s. Zmenka bola bankou indosovaná na

oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je v tomto exekučnom
konaní exekučným titulom. K doplneniu návrhu oprávnený predložil oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 05.04.2013 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú s povinnými 1/ a 2/ zo dňa 22.08.2007
a zmenku vystavenú dňa 22.08.2007 s vyznačenou splatnosťou dňom 19.09.2012. Zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinní 1/ a 2/ ako

dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní 1/ a 2/ pri jej uzatváraní konali
v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmenky vystavenej dňa
22.08.2007 vyplýva, že povinný 2/ bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta - právneho
predchodcu oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe
zmluvy o úvere. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný
zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Súd prvej inštancie

konštatoval, že z pripojených listín vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len
na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučnena podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním
exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných 1/ a 2/ vznikol na podklade

spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere,
ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a povinnými 1/ a 2/ rade, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že

z dokazovania vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014. Zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na
podklade predloženého originálu zmenky. Zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu,

plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, čím v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na
rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva,
že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania
a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Ex. poriadku. Preto súd

prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie
(§ 243f ods. 6 Ex. poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku zastavil. O trovách
exekúcie súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. Uviedol, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa
Ex. poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi trovy vzniknú. V závere uviedol súd prvej

inštancie, že po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov
konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a zaviazal súd prvej inštancie k povinnosti rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že
napadnutérozhodnutiejenesprávneanepreskúmateľné.Zmenkovýsúd vkonaníovydanízmenkového
platobného rozkazu postupoval v súlade v § 175 O.s.p. a nemal žiadne zákonné oprávnenie posudzovať
kauzu zmenky. Z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. vyplýva, že je tu
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok,

ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov
v ňom uvedených. In concreto, aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, súd
prvej inštancie by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje
nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by bol správny v napadnutom rozhodnutí vyslovený právny
názor ohľadne zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., že

dôvodom je formálne preskúmanie okolností stanovených bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým
súdom, (ktorý rozhodol o uplatnených nárokoch zo zmenky pred 22.12.2015 podľa vtedy platného
práva), len na základe uplatnenej zmenky, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené na
základe exekučného titulu, podkladom ktorého bola zmenka a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na
základe predloženej zmenky, musí byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

m) Ex. poriadku. Takýto právny názor je v príkrom rozpore
s jedným zo základných pilierov právneho štátu, ktorým sú legitímne očakávania účastníkov právnych
vzťahov vo vzťahu k jeho legislatíve. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Odvolací súd

tak rozhodol bez nariadenia pojednávania
vzmysleustanovenia§385CSP,keďvdanejvecinebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015),
v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo

preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,

bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky
a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona
a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra
2015),aksavkonaniachpodľaodseku1nepreukážeopak,platí,žesútudôvodynazastavenieexekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2014 domáhal

vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 683,10 Eur s príslušenstvom, a to
na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.
4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.06.2014.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom Prievidza dňa 26.11.2014.

14. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený,
ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej
osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný
do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
vlastnéhovzťahuspovinným,akoajpriložiťdôkazy,ktorétietoskutočnostiosvedčujú.Medzitietodôkazy

možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným,
prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je
povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď§ 243f ods. 6).

15. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil

svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je
pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom L. L., a.s., na
základe úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené
vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti L. L., a.s. , ktorá zmenku indosovala
v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a

nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v
zmenkovomkonaní,vktoromboloonárokuzozmenkyprávoplatnerozhodnutévzmenkovýmplatobným
rozkazom pod sp.zn. 4Zm/1253/2013, ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii. Oprávnený súdu prvej
inštancie v doplnenom návrhu predložil kópiu zmluvy o splátkovom úvere, zmenky a oznámenia o
postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.

16. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia
spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho
vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v

základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

17. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015,
ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie
o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ

použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2.
pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri

rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený

v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne
vspotrebiteľskejvecisúdneprihliadolnaexistujúcezákonnéobmedzeniealeboexistujúcuneprípustnosť
použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť,

v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.

19. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané
právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným
predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1
Exekučného poriadku.20. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné
bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť
splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o

zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie
podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

21. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či
zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky,

prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s
dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1, 2 CSP.

23. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či
v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

24. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

25. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal
v obdobných veciach viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn.
3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský

súd v Trenčíne pristúpil
k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).