Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221023
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželky F.. I. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX, právne zastúpená JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom
Slovenská 69, Prešov, proti manželovi F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX, o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. G. K., nar. XX.XX.XXXX a T. B. K., nar.
XX.XX.XXXX, obe zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, na čas
po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P 239/2017-43 zo dňa
25.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o rozvode manželstva.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí F. G. K. a T. B. K. do osobnej starostlivosti
matky, a to v časti zastupovania a správy majetku maloletých detí tak, že na čas po rozvode manželstva
budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Manželstvo účastníkov konania F.. I. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX s miestom uzavretia A. západ, zapísané v knihe manželstiev F. úradu F. časť A.- I.,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti F. G. K., nar. XX.XX.XXXX a T. B. K., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. G. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,00 Eur
mesačne a na výživu mal. T. B. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,00 Eur mesačne, vždy do
15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do
budúcna.

Styk mal. detí s otcom n e u p r a v u je.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 23, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

3. Manželka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala rozvodu manželstva, zverenia mal.
detí do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva a uloženia povinnosti otcovi prispievať
na výživu mal. detí sumou 130,-eur na každé dieťa. Styk otca s mal. deťmi manželka upraviť nežiadala.
S manželom uzavreli manželstvo dňa 20.04.2002. Z manželstva sa im narodili dve deti F. G. K. a T.

B. K., tretie dieťa, P. A. K., nar. XX.XX.XXXX, nepochádza z manželstva. Prvé roky bolo manželstvo
harmonické, pozornosť sa venovala deťom. Neskôr začali akcentovať v spolužití také zložky pováh,
ktoré viedli k nedorozumeniam v psycho-emocionálnej rovine a v náhľadoch na ďalší spoločný život.
Nedorozumenia, ako aj negatívne externé vplyvy zo strany príbuzenstva, viedli k prehlbovaniu citovej
priepasti medzi manželmi. Vzhľadom na mal. deti, manželia udržiavali manželstvo len formálne, intímne
sa nestýkajú od jesene 2015. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a rozvrátené, manželstvo napätou

atmosférou nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí a už vôbec nie pre nemanželské dieťa.

4. Manžel sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

5. Ustanovený opatrovník v písomnej správe zo dňa 27.04.2018 uviedol, že manželia žije spolu s deťmi

v rodinnom dome v V. B.. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. P. A. K., ktorý sa narodil počas
trvania manželstva, otcovstvo manžela matky bolo zapreté rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp.
zn. 24Pc 42/2017 zo dňa 20.06.2017. Mal. deti v čase šetrenia neboli informované o prebiehajúcom
rozvodom konaní rodičov, preto boli rodičia vyzvaní, aby ich o tom informovali. Každý z manželov má
svoj osobný život, ale kvôli deťom a pohodliu domova dospeli k rozhodnutiu rozviesť sa len pozvoľna.

Pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom, otec nebol stotožnený s rozvodom a povedal, že s rozvodom
nesúhlasí. Matka mal. detí pracuje ako SZČO, má svoju ambulanciu naturálnej medicíny. Otec mal.
detí je štátny zamestnanec, strážna služba v policajnom zbore. Rodina býva v komfortnom rodinnom
dome so záhradou, kde majú deti vynikajúce podmienky pre svoj vývoj. Rodičia sa navzájom akceptujú
a komunikujú spolu. Mal. B. je študentkou 1. ročníka bilingválneho štúdia na Q. ulici, mal. G. je žiakom 9.

ročníka I. školy na V. ulici. Obidvaja súrodenci majú podľa matky imunodeficit a atopický ekzém. B. bola
diagnostikovaná celiakia, má bezlepkovú diétu. Rodičia uhrádzajú školné mesačne 70,-eur, dopravu do
škole v sume 30,-eur. G. sa stravuje v škole, mesačné náklady sú 25,-eur.

6. Zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplýva, že manželka na podanom návrhu na

rozvode manželstva v trvá, manželské spolužitie považuje za ukončené. Manžel s rozvodom nie je
stotožnený, no uvedomuje si, že na spolužitie musí byť hlavne ochota oboch partnerov. S mal. deťmi
psychológ rozprával o nastávajúcej situácii, kde sa obe deti vyjadrili, že medzi rodičmi je dlhšiu dobu
napätá atmosféra a situáciu rozvodu trochu aj očakávali. K obom rodičom prechovávajú pozitívne city,
rodičia s nimi trávia dostatok času, venujú sa im. Uviedli, že by si priali zostať v starostlivosti matky, no

byť aj v kontakte s otcom, stretávať sa s ním.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené
dlhodobo, čo vyústilo v neveru manželky a narodenie dieťaťa, kde otcovstvo manžela matky bolo
vylúčené. Manželka v priebehu konania, aj napriek psychologickej intervencii, zotrvala v celom rozsahu

na podanom návrhu na rozvod manželstva, uviedla, že k manželovi stratila citový vzťah, pre ňu
manželstvo skončilo. Vzhľadom na takto preukázaný rozvrat manželstva a nemožnosť obnovenia
manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Na čas po rozvode manželstva súd zveril mal. deti F. G. K. a T. B. K. do osobnej starostlivosti matky,

voči čomu otec nenamietal, zároveň bol rešpektovaný názor mal. detí.

9. Pri určení výživného zo strany otca vychádzal súd z odôvodnených potrieb mal. detí, príjmových a
majetkových pomerov matky a otca, pričom prihliadol aj na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd
vyhovel návrhu matky a určil výživné po 130,-eur na každé dieťa, keďže maloleté deti sú dvojičky, teda

nákladyspojenésichobliekaním,školskoudochádzkouahygienousúpribližnerovnaké.Vyššievýdavky
na stravu sú na strane mal. T. B., ktorej bola diagnostikovaná celiakia.10. Styk otca s mal. deťmi súd neupravil, nakoľko mal. deti majú veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi, a aj
napriek tomu, že vyjadrili názor, že chcú byť zverení do starostlivosti matky, s otcom sa chcú stretávať,
byť s ním v kontakte. S prihliadnutím na vek mal. detí súd neupravil presne rozsah styku otca s deťmi,

aby mali možnosť tráviť spolu čo najviac času, podľa ich vzájomných potrieb a plánov.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

II. Obsah odvolania manžela

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o rozvode manželstva a výroku o zverení mal.
detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, v časti zastupovania a správy majetku mal detí,
odvolanie manžel. Má za to, že pre rozvod manželstva neboli splnené hmotnoprávne predpoklady, a

preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doposiaľ vzniknutú situáciu medzi
ním a manželkou nevníma ako kritickú či neprekonateľnú. Partnerský vzťah je možné zachrániť, ak sa
o to obaja manželia posnažia. Ak by súd počas prvoinštančného konania určil povinné absolvovanie
niekoľkých (6-8) sedení u psychológa alebo v manželskej poradni, došlo by ku možnému obnoveniu
vzťahu medzi manželmi. Manželke neveru odpustil, je pripravený si mal. P. A. osvojiť. S manželka a

deťmi stále žije v spoločnej domácnosti a domnieva sa, že tomu tak bude aj po rozvode manželstva.
K manželke prechováva pozitívne city, má ju rád a myslí si, že aj manželka ho stále ľúbi. Ak však súd
potvrdí rozvod manželstva, je potrebné zmeniť výrok o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky
tak, že obaja rodičia majú právo a povinnosť mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

13. Manželka sa v rámci vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím v napadnutom
rozsahu. Súd správne zisťoval mieru rozvratu manželstva a na základe takto zisteného skutkového
stavu túto správne právne vyhodnotil a dospel k správnemu rozhodnutiu. Manželia pred rozhodnutím
súdu absolvovali poradensko-psychologický proces, ktorým sa nepodarilo manželov zmieriť. Manželka
považuje manželské spolužitie za ukončené. Rozvrat manželstva preukazuje skutočnosť, že od jesene

2015 manželia spoločne intímne nežijú, manželke sa však dňa 19.06.2016 narodilo nemanželské dieťa,
ku ktorému bolo otcovstvo manžela zapreté. Manželstvo už nie je možné obnoviť ani jeho sileným
udržiavaním kvôli deťom, ktoré sa samé vyjadrili pri komunikácii s psychológom, že medzi rodičmi je
napätá atmosféra a situáciu rozvodu trochu aj očakávali. Manžel v konaní nenamietal schopnosť matky
zastupovať a spravovať majetok mal. detí. Svoj odvolací návrh neodôvodnil. Navrhla rozhodnutie vo

všetkých jeho výrokoch potvrdiť.

14. V podanej odvolacej replike manžel zotrval na svojom odvolacom petite, pričom opätovne
poukazoval na možnosť obnovenia manželského spolužitia a rodičovské práva a povinnosti, podľa
ktorých obaja rodičia sú oprávnení a povinní spravovať majetok mal. detí.

15. Manželka v odvolacej duplike uviedla, že s manželom žijú toho času v spoločnej domácnosti,
nakoľko manželstvo nebolo doposiaľ právoplatne rozvedené aotázka bývania medzi manželmi nebola
vyriešená. Vzťahy medzi manželmi sú v stave, ktorý neumožňuje ďalšie zotrvávanie v manželstve.
Správanie manžela nekorešponduje s jeho postojom, ktorý uvádza v odvolacej replike. Zotrvala na

svojich vyjadreniach a navrhla rozsudok potvrdiť.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (´dalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§§ 127, 363 CSP ), odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovejstránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je
dôvodné len sčasti.

17. Odvolateľ (manžel a otec mal. detí) namietal nenaplnenie zákonných predpokladov pre rozvod
manželstva, tvrdiac jeho existujúcu citovú väzbu na navrhovateľku (manželku) a svoj záujem
na obnovení manželského spolužitia. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v
obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania
čo do výroku o rozvode manželstva, keďže je dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení

hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod manželstva účastníkov, založil súd prvej inštancie na
konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dôvodil z konkrétnych zistení, ktoré
majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad
uvedených v ust. § 191 CSP.

18. Ustanovenie § 23 zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok

opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi musia byť
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi
manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska funkcie manželstva biologickej,
výchovnej, hospodárskej a funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie,

bezpečieaistotudeťompochádzajúcimzmanželstva.Prechodnýakrátkodobýnesúladmedzimanželmi
nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.

19. V preskúmavanej veci účastníci konania zhodne uviedli, že dlhodobo žijú v napätej atmosfére.
Manželia intímne spolu nežijú od jesene roku 2015. Aj napriek tejto skutočnosti sa manželke dňa

19.06.2016 narodil mal. P. A., ktorý však nie je manželským dieťaťom. Otcovstvo manžela bolo úspešné
zapreté rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 24Pc 42/2017 zo dňa 20.06.2017, biologický otec dieťaťa
doposiaľ nie je manželovi známy. Aj keď manžel v konaní prejavil snahu manželke neveru odpustiť a
prípadne si osvojiť mal. P. A., manželka obnovenie spolužitia kategoricky odmieta, je toho názoru, že
medzimanželmisapostupomčasu,prerozdielnosťichpováh,vytvorilaakásipomyselnácitovápriepasť,

ktorá znemožňuje obnovenia manželského spolužitia.

20. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie,
že pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, si manželstvo nemôže plniť
svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne

verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu toho času
nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo
zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý

bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v preskúmavanej veci, pričom
prostredie plné napätia rozhodne neindikuje k záveru o opodstatnenosti jeho zachovania ani z hľadiska
záujmov mal. detí. I keď je zrejmé, že ideálnym prostredím pre zdravý fyzický a psychický vývoj mal.
detí je úplná rodina, pri absencii jej harmonického usporiadania, je práve jej ďalšie zachovanie v kolízii
so záujmom detí.

22. Pri rozhodovaní je potrebné vziať do úvahy, že mal. detí sú spôsobilé, vzhľadom na rozumovú
vyspelosť prislúchajúcu im veku, posúdiť následky rozvodu manželstva rodičov. V konečnom dôsledku
sa samé vyjadrili, že rozvod manželstva pre atmosféru v rodine očakávali a v prípade rozvodu
manželstva chcú ostať pri matke. Keďže pozitívne citové väzby majú vytvorené k obom rodičom, s

otcom sa chcú naďalej stretávať. Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že mal. deti sú s rozvodom
manželstva do určitej miery vyrovnané. Vážnosť situácie v rodine si uvedomujú, preto nie je dôvodné
zachovať zväzok manželský len s poukazom na najlepší záujem mal. detí.

23. Nedôvodne odvolateľ tiež namieta, že súd nevyužil prostriedok výchovného pôsobenia

(psychologické poradenstvo) s cieľom obnovenia manželského spolužitia. Z obsahu spisu je zrejmé,
že manželia sa v priebehu konania zúčastnili sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb,
ktorého výsledkom bol už viackrát konštatovaný kategoricky odmietavý postoj manželky k obnoveniu
partnerského spolužitia manželov. Za tejto situácie nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvekpredstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné
obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta.
Uplatnenú odvolaciu námietku preto považuje odvolací súd za nedôvodnú.

24. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o rozvode manželstva ako
vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

25. Dôvodnosť odvolania vzhliadol odvolací súd v rozsahu napadnutého výroku rozsudku súdu prvej

inštancie o určení rodiča, ktorí bude mal. detí zastupovať a spravovať ich majetok po rozvode
manželstva. Keďže v zmysle ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti, súčasťou
ktorýchjenepochybneajzastupovanieasprávamajetkumal.detí,majúobajarodičia,súdprvejinštancie
nesprávne postupoval, keď vyslovil, že po rozvode manželstva tieto rodičovské práva a povinnosti
prislúchajú len matke. Samotná skutočnosť, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky,
otca nevylučuje z výkonu jeho rodičovských práv a povinností.

26. Keďže v konaní neboli preukázané také závažné okolnosti, ktoré by otca z výkonu zastupovania
a správy majetku mal. detí vylučovali, je dôvodné pristúpiť k zmene (§ 388 CSP v spojení s ust. § 2
ods. 1 CMP) výroku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, a to v časti zastupovania a
správy majetku maloletých detí tak, že na čas po rozvode manželstva budú maloleté deti zastupovať a

spravovať ich majetok obaja rodičia.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).