Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716010073.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

2.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

JY., bez pracovného pomeru,

vzhľadomnaprávoplatneuznanúvinuzprečinuporušeniapredpisovoštátnychtechnickýchopatreniach

na označenie tovaru formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák.
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3T/22/2016 - 477 zo dňa 19.5.2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7To/83/2016 zo dňa 3.11.2016,

s a o d s u d z u j e

Podľa § 279 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. e/, m/ Tr. zák. s prihliadnutím k
ust. § 327 ods. 2 Tr. por. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na Q. pre prečin
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva
podľa § 20, § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/22/2016-477 zo dňa 19.5.2016 boli obžalovaní uznaní vinnými
zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti, za čo boli odsúdení k diferencovaným trestom a to
obžalovaný Q. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov a trestu prepadnutia veci a to mobilného telefónu so SIM kartou, obžalovaný
V. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

24 mesiacov a Jozef Genco k ďalšiemu trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením
pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol
Obžalovanému Q.i uložený peňažný trest vo výmere 8190,-€ a náhradný trest odňatia slobody v trvaní
5 mesiacov.Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7To/83/2016-516 zo dňa 3.11.2016 bol uvedený rozsudok
zrušený vo výroku o trestoch ohľadne obžalovaného Q. inak rozsudok zostal nezmenený.

V rámci doplnenia dokazovania pri rozhodovaní o treste u obžalovaného Q., keďže vina u obžalovaného
zostala nedotknutá, súd v zmysle vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach dopočul
obžalovaného k jeho majetkovým pomerom kde tento uviedol, že nemá žiaden príjem a žije z
manželkinho dôchodku ktorý poberá vo výške cca 400,-€. Poprel, aby vlastnil nejaké vozidlá zn.

Mercedes, ktoré vo výpovedi spomenul spoluobžalovaný Q. Dodal, že pri predchádzajúcom odsúdení
uložený peňažný trest zaplatil z peňazí, ktoré si požičal od svojho zaťa o čom má aj doklad spísaný u
notára. Na záver dodal, že v rámci záverečnej reči jeho obhajca síce požiadal o uloženie peňažného
trestu, no tento by zaplatil z peňazí, ktoré by si požičal od svojich známych.

Zároveň súd oboznámil správy OR PZ, ODI Michalovce, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

Michalovce, Okresného úradu Sobrance, katastrálny odbor, správu obce LZ. a potvrdenie o majetkových
azárobkovýchpomerochobžalovaného.ZosprávyOkresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboru,okresného
dopravného inšpektorátu Michalovce súd zistil, že obžalovaný je vlastníkom motorových vozidiel a to
traktora D. a osobného motorového vozidla V. kde na oboch sú evidované blokácie exekútorov JUDR.
Sokola a JUDr. Jakubčáka. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce je zrejmé,

že obžalovaný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných príspevkov vyplácaných týmto
úradom.ZosprávyOkresnéhoúraduSobrance,katastrálnyodborjezrejmé,žeobžalovanýjevlastníkom
nehnuteľnosti - ornej pôdy, zapísanej na LV č. 903, v katastri A.1 o výmere 530575 m2 v podiele 2/438.
Zo správy obce R. je zrejmé, že v obci obžalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Napokon z
potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného je zrejmé, že tento nemá finančný

príjemajevedenýakouchádzačozamestnanieod28.2.2014,pričomnepoberážiadnudávkuhmotného
zabezpečenia.

Zároveň súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To/73/2017-561 o dňa 19.10.2017
vykonal predbežné šetrenie k možnosti uloženia trestu domáceho väzenia v zmysle § 53 ods. 1 písm.

a/, b/, c/ Tr. zák., kde zistil, že u obžalovaného Q. nie sú splnené podmienky pre uloženie takéhoto
druhu trestu. Zo správy mediačnej a probačnej úradníčky zo dňa 16.1.2018 súd zistil, že v rámci
miestneho šetrenia bolo vykonané meranie intenzity GSM signálu využívaného pri výkone kontroly
domáceho väzenia pracovníkom spoločnosti ICZ Slovakia a.s., ktorý konštatoval výpadky signálu so
záverom nemonitorovať technickým zariadením. Zároveň mediačná a probačná úradníčka poukázala

na zdravotné problémy obžalovaného JY., ktorý sa lieči na tkz. diabetickú nohu, kde monitorovacie
zariadenie - náramok sa upína priamo na pokožku nohy a môže teda spôsobiť obžalovanému prípadné
zdravotné komplikácie, ktoré odporúča citlivo zvážiť.

Pri doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To/61/2018-621 o dňa

27.9.2018 súd vypočul svedka V. technika, ktorý vykonal technické šetrenie k možnému monitorovanie
obžalovaného v súvislosti s uložením trestu domáceho väzenia, kde tento uviedol, že v mieste trvalého
bydliska obžalovaného je signál GSM značne nestabilný a slabý a tak nie je možné monitorovať osobu
a v reálnom čase zistiť čo robí a kde je, preto monitorovanie osoby neodporučil. Vo vzťahu k systému
ZUPKO svedok uviedol, že tento systém využíva sieť GSM 2G, ktorá je dostupná na celom území SR,

kde monitorovaná osoba má pri sebe mobilný telefón, ktorý je povinná nosiť vždy pri sebe a na jeho
základe je určovaná jeho GPS poloha. Zároveň má táto osoba aj náramok, ktorý komunikuje s uvedeným
telefónom a v prípade, ak si daná osoba zabudne telefón je to hlásené ako bezpečnostný incident. Ak je
monitorovaná osoba v byte alebo dome, nie je možné zistiť je GPS polohu, kde je možné iba vychádzať
iba z predpokladu, že ak nie je zameraná je GPS poloha, a zariadenie je v pokoji, táto osoba sa stále

nachádza na poslednej udanej GPS polohe, teda doma. Náramok sa v prípade zdravotných problémov
monitorovanej osoby môže nasadiť aj na ruku, avšak z ruky je možné náramok sňať, čo by však malo
byť hlásené ako bezpečnostný incident. Uvedený systém však nie je určený pre monitorovanie osoby
pri domácom väzení, preto bolo technické preverovanie zamerané iba na systém pre to priamo určený.

Súd sa rovnako oboznámil so správami MUDr. Labačovej a MUDr. Kmetónyovej, z ktorých je zrejmé, že
vzhľadom na diagnózu polyneuropatie, ktorou obžalovaný trpí je dlhodobý tlak v oblasti kože predkolenia
rizikovým faktorom kožných defektov.V rámci rozhodovania o treste jeho výmere a druhu sa súd vysporiadal aj s námietkami obžalovaného
k uvádzaným nedostatkom predbežného šetrenia, kde podľa názoru obžalovaného nebol udelený
súhlas na monitorovanie technickým zariadením aj jeho synom V., ktorý má rovnako trvalý pobyt na

rovnakej adrese ako obžalovaný. Uvedená námietka je právne irelevantná, keďže v zmysle zákona
§ 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení možno kontrolu technickými
prostriedkami vykonať len s písomným súhlasom plnoletej osoby, ktorá žije s kontrolovanou osobou
v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu podľa § 13, kde udelený súhlas nemožno

vziať späť. Zo správy o predbežnom šetrení je zrejmé, že sám obžalovaný uviedol, že okrem neho v
spoločnej domácnosti s ním žije iba jeho manželka C.á, ktorá dala súhlas s uvedenou kontrolou. Je teda
rozhodujúce, kto v čase obstarávania daného súhlasu reálne žil s kontrolovanou osobou v spoločnej
domácnosti a nie kto na uvedenej adrese má evidovaný trvalý pobyt.

Obžalovaný Q. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol 7 krát súdne trestaný, avšak

jeho 6 odsúdení je zahladených s tým, že sa na tohto hľadí ako na súdne netrestaného. Naposledy
bol tento odsúdený tunajším súdom v trestnej veci sp. zn. 3T/191/2014 dňa 4.7.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu Košice 7To/80/2015 zo dňa 2.12.2015, ktorým bol uznaným vinným zo
spáchania prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods. 1, 2 písm. a/Tr. zák. za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a peňažnému trestu vo výmere
5.000,-€. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2015. Skúšobná doba obžalovanému
uplynula dňa 2.6.2018.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu

obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 48 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, kde obžalovanému nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť jeho doznanie sa k spáchanej trestnej
činnosti a jej úprimné oľutovanie v zmysle ust. § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný počas celého

konania popieral spáchanie trestnej činnosti a v rámci svojho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, čo síce súd považuje zo zákona pre potreby ďalšieho konania
ako doznanie sa k spáchanej trestnej činnosti, ale nie jej úprimné oľutovanie obžalovaným. Je zrejmé,
že ľútosť musí byť prejavená úprimne a nie iba formálne, ako tomu bolo u obžalovaného, kde tento
iba v rámci svojho posledného slova na hlavnom pojednávaní dňa 19.5.2016 vyslovil ľútosť nad svojím

konaním, avšak takéto vyhlásenie nijako nekorešponduje s jeho postojom k danej trestnej veci a nie
je možné ho považovať za skutočnú ľútosť na spáchaným skutkom, ale ide zo strany obžalovaného
iba o účelové a formálne vyhlásenie v snahe získať poľahčujúcu okolnosť dôležitú pre určenie výmery
hroziaceho trestu. Naviac takéto vyhlásenie už obžalovaný nezopakoval ani vo svojej záverečnej reči
prednesenej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.5.2017 a ani na poslednom hlavnom pojednávaní,

ktoré sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti s jeho súhlasom. Zároveň súd ako priťažujúcu okolnosť u tohto
zohľadnil jeho predchádzajúce odsúdenie pre rovnakú trestnú činnosť, ktoré doposiaľ nebolo zahladené.

Súd pri hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zároveň zvažoval aj priznanie poľahčujúcej
okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. a to napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, tak ako

na to poukázal Krajský súd v Košiciach v jednom zo svojich rozhodnutí. S poukazom na vykonané
dokazovanie je však súd toho názoru, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nie je možné, nakoľko
existencia takejto poľahčujúcej okolnosti nevyplýva z vykonaného dokazovania. Táto poľahčujúca
okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje
siaktívnuúčasťpáchateľaprivyšetrovanítrestnejčinnosti,atonajmävoformeuvádzaniadôkazov,ktoré

slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho,
do akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Z vykonaných
dôkazov je zrejmé, že obžalovaný Jozef Genco po celý čas popieral spáchanie trestného činu a žiadnym
spôsobom neprispel k objasneniu žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti súd pripúšťa, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočíva v
napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom určeným na jej objasňovanie, teda orgánom
činným v trestnom konaní a súdu. Nevyžaduje však, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým
týmto orgánom. V zmysle zaužívanej judikatúry pre priznanie tejto okolnosti teda postačí aj vykonanievyhlásenia o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por..
Takéto vyhlásenie a jeho prijatie súdom má za následok, že súd v doznanom rozsahu dokazovanie
nevykoná, čo v konečnom dôsledku znamená pomoc pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd môže

urobiť výrok o vine bez vykonávania dôkazov k tomu potrebných a takéto vyhlásenie napomáha rovnako
prokurátorovi, keďže tento nemusí preukazovať vinu obžalovaného jeho výsluchom či výsluchom
svedkov a oboznamovaním iných dôkazov.

V danom prípade však obžalovaný Jozef Genco vykonal vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie

skutku, kde súd takéto vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania považuje za priznanie spáchania skutku.
Takétovyhlásenievšakniejemožnézamieňaťsvyhlásenímovinevzmyslevyššieuvedenéhoust.§257
ods. 1 písm. b/ Tr. por., keďže Trestný poriadok s takýmto vyhlásením nespája rovnaké účinky. V danom
prípade súd po vykonaní takéhoto vyhlásenia vykonal celé dokazovanie v zmysle návrhov procesných
strán a teda obžalovaný žiadnym spôsobom nenapomáhal súdu ani ostatným orgánom pri objasňovaní
trestnej činnosti. V danom prípade obžalovaný iba nepoprel spáchanie skutku, teda „priznal“ spáchanie

skutku a nie žalovaného trestného činu. Nebolo teda možné na základe takéhoto vyhlásenia učiniť výrok
o vine bez vykonania dôkazov, keďže obžalovaný mohol namietať právnu kvalifikáciu takéhoto skutku.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd v súlade s ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38
ods. 8 Tr. zák. bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu

a trest ukladať na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, avšak súd v danom prípade bol nútený
rešpektovaťajustanovenie§327ods.2Tr.por.vzmyslektorého,akbolrozsudokzrušenýlenvdôsledku
odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže dôjsť v novom konaní k zmene rozhodnutia v
jeho neprospech. Keďže okresný súd vo svojom prvom rozsudku č.k. 3T/22/2016-477 zo dňa 19.5.2016
v danej trestnej veci uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov a odvolanie proti

rozsudku bolo vo vzťahu k obžalovanému podané iba obžalovaným, súd nemôže uložiť obžalovanému
vyšší trest, ako mu bol uložený v citovanom rozsudku.

Súd zároveň pri ukladaní trestu zvážil na priamy pokyn Krajského súdu v Košiciach možnosť

uloženia trestu domáceho väzenia u obžalovaného Q. kde však na základe vyššie uvedeného
predbežného šetrenia, výsluchu svedka V. predložených lekárskych správ MUDr. Kmetónyovej a
MUDr. Labačovej musel konštatovať, že pre uloženie takéhoto trestu a jeho kontrolu technickými
prostriedkami nie sú splnené podmienky, preto sa ďalej možnosťou uloženia takéhoto druhu trestu
nezaoberal. Je totiž zrejmé, že monitorovacie zariadenie na kontrolu prítomnosti nie je technicky

možné využívať na monitorovanie obžalovaného a systém ZUPKO nie je primárne určený na takéto
monitorovanie,kdesúdnezistilžiadendôvod,prečobyuobžalovanéhomuselbyťvyužívanýalternatívny
spôsob je monitorovania, ktorý zjavne nespĺňa požadované podmienky, kde v reálnom čase nie je
možné zistiť prítomnosť obžalovaného v domácom prostredí. Naviac zo zdravotného hľadiska je
monitorovanie obžalovaného náramkom na predkolení zdravotným rizikom a jeho umiestnenie na ruke

je problematické, vzhľadom na jednoduchú možnosť sňatia náramku.

Súd zvažoval aj prípadné uloženie peňažného trestu, keďže obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v
úmysle získať pre seba majetkový prospech. S poukazom na oboznámené listinné dôkazy a výpoveď
obžalovaného však súd dospel k záveru, že obžalovaný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný

majetok vyššej hodnoty a je bez pracovného pomeru, pričom nepoberá žiadne dávky sociálnej pomoci,
preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 Tr. zák. takýto trest ako zrejme nevymožiteľný neukladal.

Súd citlivo zvážil všetky možnosti pri ukladaní trestu, keďže u obžalovaného je vylúčené uloženie
peňažného trestu a trestu domáceho väzenia a dospel k záveru , že pre nápravu a prevýchovu

obžalovaného a ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného,
je nutné tomuto uložiť trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s dlhšou skúšobnou dobou v
trvaní 48 mesiacov. S/d má za to, že uloženiu tohto trestu už nebráni súbeh dvoch pri sebe plynúcich
skúšobných dôb vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie vo veci Okresného súdu Michalovce sp.
zn. 3T/191/2014, kde tomuto skúšobná doba medzičasom uplynula dňa 2.6.2018.

Súd taktiež pri rozhodovaní o treste, jeho druhu a výmere (§ 34 ods. 4 Tr. zák.) prihliadol aj na
osobu obžalovaného, u ktorého síce sú skoro všetky jeho predchádzajúce odsúdenia zahladené,
avšak pri posudzovaní jeho osoby a možnosti jeho nápravy je potrebné konštatovať, že tento saobdobnej trestnej činnosti už v minulosti opakovane dopustil (zahladzuje sa odsúdenie a nie skutočnosť
spáchania trestného činu). S prihliadnutím aj na túto skutočnosť bolo potrebné u obžalovaného určiť
dlhšiu skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, kde môže obžalovaný

preukázať svojim spôsobom života svoju nápravu, kde práve hrozba prípadnej premeny tohto trestu,
tedanariadeniejehovýkonupriopätovnompáchanítrestnejčinnostimádostatočnevýchovnepôsobiťna
obžalovaného,abytentovbudúcnostiskutočneviedolriadnyživot.Takýtotrestpodľanázorusúduokrem
individuálnej prevencie plní aj úlohu generálnej prevencie a dostatočne výchovne pôsobí na ostatných
členov spoločnosti, aby sa títo vyvarovali páchania obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť,
proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.