Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202409
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718202409.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: W.. H.S. M., A..
XX.X.XXXX, W. M. XXXX/X, W., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO:
36860662,sosídlomBajkalská13,Bratislavaprotižalovanému:RAMIN,spol.sr.o.,IČO:36366391,so
sídlom Obrancov mieru 52 Pezinok, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

protiuzneseniuOkresnéhosúduPezinokzodňa18.12.2018,č.k.9Csp/38/2018-51,jednomyseľnetakto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom

(výrok I.), titulom bezdôvodného obohatenia a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
vo výške 100% (výrok II.).

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilust.§144,§145ods.1,§146ods.1, §256ods.1a§262ods.1aods.
2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“).Vecnerozhodnutieodôvodniltým,
že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania z dôvodu, že žalovaný po

začatí konania uhradil celú žalovanú istinu a vzhľadom na uvedený procesný úkon rozhodol o zastavení
konania.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancievsúladesprincípomprocesnéhozavinenia
zastavenia konania, pričom mal za to, že pokiaľ žalobkyňa reagovala na úhradu žalovanej sumy
žalovaným počas konania späťvzatím žaloby, procesné zavinenie možno pripísať žalovanému.

3. Proti II. výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa

nepostupovala v zmysle uzatvorenej zmluvy o zložení zálohy a nedoručila mu oznámenie o odstúpení
od zmluvy, zároveň požadovanú zálohu nemohol hneď vrátiť, nakoľko k nehnuteľnosti predávajúceho
bolo zriadené záložné právo, ktorým mala žalobkyňa zabezpečený úver, a ktoré bolo odstránené až
na základe jeho výzvy. Zároveň vyslovil presvedčenie, že odstúpenie od zmluvy žalobkyňou bolo
vykonštruované. Uviedol, že nakoľko nehnuteľnosť predal predávajúcemu za ešte vyššiu cenu ako mala
žalobkyňa dohodnutú, po vzájomnej súčinnosti a dohode sa rozhodol jej predmetnú zálohu vrátiť v plnej

výške, aj keď považoval odstúpenie od zmluvy za vykonštruované. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že ho nezaviaže zaplatiť žalobkyni trovy konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila podaním zo dňa 31.1.2019, v ktorom
nesúhlasila s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní. Uviedla, že žalovaný si nesplnil riadne
a včas svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy a nedošlo tak k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom

zanikla platnosť zmluvy o zložení zálohy, t.j. tvrdenie žalovaného o nedoručení odstúpenia od zmluvy
je irelevantné. Konštatovala, že dňa 2.8.2018 jej uhradil žalovaný sumu 2 000 eur, čím čiastočnevrátil bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti vrátiť zálohu z dôvodu zriadeného
záložného práva považovala za účelové a nepravdivé, nakoľko e-mailom zo dňa 12.9.2018 zaslala
žalovanému výpis z listu vlastníctva, ktorým preukázala výmaz ťarchy a v tejto nadväznosti žiadala

žalovaného o zaslanie zvyšku poskytnutej zálohy, na ktorú skutočnosť žalovaný nereagoval. Stotožnila
sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie

( napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá
zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie
konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila
na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zároveň je potrebné otázku, či strana zavinila, že
konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania

podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca
povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie
konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. výraz "zavinenie"
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Z obsahu súdneho spisu

vyplýva, že v čase späťvzatia žaloby bol dosiahnutý účel žaloby, keďže žalovaný plnil žalobkyni žalobou
požadovaný nárok, t.j. z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne a príčinou späťvzatia bolo
správanie sa žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým za daného skutkového a právneho stavu rozhodol, že

žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, je vecne a právne správne.

10. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni proti
žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).