Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209772
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti žalovaným: 1. L. M., nar. XX.X.XXXX a 2. L. M.Á., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Q.
XX, XXX XX A., obaja žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Leginárska 7158/5, 911 01 Trenčín, o zaplatenie sumy 8 600,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vzájomnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.08.2017 v konaní vedenom pod
sp. zn. 7Csp/38/2017, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 8 600,09 eur a úroku z omeškania vo
výške 5,05% p.a. zo sumy 8 600,09 eur odo dňa 17.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 05.06.2008 bola medzi veriteľom - Q. M., L. a žalovanými

v právnom postavení dlžníkov uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovaným poskytnutý úver vo výške 6 406,42 eur, ktorí sa žalovaní zaviazali vrátiť v mesačných
splátkach vo výške po 130,65 eur s lehotou splatnosti k 25. dňu v mesiaci. V zmysle Obchodných
podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi vznikol nárok
požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Q. M., L..V.. si právo
požadovať predčasné splatenie istiny a úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na
základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovaným, následkom čoho sa stal celý úver vrátane

príslušenstva predčasne splatným. Žalovaní dlžnú pohľadávku ani napriek výzve zo strany banky dlžnú
pohľadávku neuhradili.

Pohľadávka voči žalovaným so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená z pôvodného
veriteľa nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2014 uzavretá
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, č. reg.: HE 275 225 ako postupníkom a Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 20.06.2014 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO COVITAS ako postupníkom. Dňa 09.08.2017
nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION,a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom
spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o..

Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. umožnila žalovaným dlh splácať v dohodnutých splátkach s 0 %
úročením, na základe čoho bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 16.01.2015 dohoda o splátkovom
kalendári. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu splátkového kalendára zo
dňa 16.01.2015, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. upozornila žalovaných výzvou zo dňa 17.03.2017 na
to, že sú v omeškaní s plnením splátok v celkovej výške 3 026,-eur. Súčasne boli žalovaní vyzvaní

na dohradenie záväzku v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy zo dňa 17.03.2017. Listom
zo dňa 24.05.2017 došlo k zosplatneniu celého dlhu z dohody o splátkovom kalendári a to vzhľadom
na upozornenie na zosplatnenie zo dňa 17.03.2017, ďalej vzhľadom na to, že žalovaní dlžnú sumu v
stanovenej lehote nevyrovnali a zároveň bola splnená podmienka, že zosplatnenie dlhu bolo uplatnené
ažpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky. Právnymtitulom,nazákladektorého
si žalobca uplatňuje voči žalovaným pohľadávku je Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 16.01.2015.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil okrem istiny aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade
s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškaniaopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Poukázali na to, že im bol poskytnutý úver vo výške 6 406,42
eur, ktorý oni považujú za bezúročný a bezpoplatkový, pretože podľa ich názoru ide o spotrebiteľský
úver poskytnutý na spotrebiteľské účely a nie na bývanie. Rozporovali tiež výšku uplatneného nároku
a vo vzťahu k celému uplatnenému nároku vzniesli námietku premlčania a to z toho dôvodu, že celý

úver bol zosplatnený ku dňu 30.09.2010 a vzhľadom k tomu je celý nárok žalobcu uplatnený v tomto
konaní premlčaný.

Pokiaľ ide o výšku žalobcom uplatneného nároku poukázali na listinné doklady predložené konaní o
určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, o

vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vedeného na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn 7Csp/38/2017, v ktorom mal súd za preukázané, že žalovaný na predmetný
úver uhradili spolu čiastku 5 376,01 eur. Zmluva uzavretá medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským
úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a táto zmluva neobsahuje povinné

údaje uvedené v ust. §ô 4 ods. 2 písm. e), i), j), a k) a teda v zmysle ust. § 4 ods. 3 sa pre tieto
nedostatky poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napadnutá zmluva neobsahuje
údaje o celkovej výške spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úroku a
iných poplatkov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov a výšku RPMN. Žalovaní považovali
bod 2 zmluvy (výmena okien, výmena bytového jadra) za neprijateľný vzhľadom k tomu, že tento uviedol

zástupca pôvodného veriteľa bez toho, aby mu ho nadiktovali žalovaní. Tieto údaje sa nezakladajú na
pravde, nakoľko žalovaní nepotrebovali peniaze na rekonštrukciu bytu ale peniaze si požičali pre svoju
dcéru, ktorá sa v tom čase nachádzal v zlej finančnej situácii. Uvedené ustanovenie zmluvy považujú za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá značne prehlbuje hrubú nerovnováhu vyplývajúcu zo zmluvných
podmienok v prospech veriteľa, ktorú uviedol veriteľ jednoznačne pre to, aby nebolo možné považovať

predmetný úver za spotrebiteľský podľa úpravy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z..

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaných, výsluchom svedkyne L. P., a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä so Zmluvou o úvere - pôžička na bývanie
XXXXXXXXXX zo dňa 05.6.2008 a obchodnými podmienkami pre úver - pôžička na bývanie, výzvou

na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 30.9.2010 (č. l. 8), Dohodou o splátkovom kalendári zo dňa
16.01.2015 (č. l. 10), výzvou na zaplatenie zo dňa 17.3.2017 (č. l. 12), výzvou na zaplatenie zo dňa
24.05.2017 (č. l. 18), vyčíslením pohľadávky na č. l. 22, písomnými vyjadreniami sporových strán a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

5. Právny predchodca žalobcu Q. M., L..V.. a žalovaní ako dlžník a spoludlžník uzavreli dňa 05.06.2008
Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie s tým, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia
Obchodnýmipodmienkamiprepôžičkunabývanie(OP),Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(VOP)
a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1119 Zb. Obchodného zákonníka, a to v tomto poradí. Dlžníkako aj spoludlžník a vlastník nehnuteľnosti svojim podpisom potvrdili, že boli oboznámení a súhlasia s
OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z..

Na základe zmluvy boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6 406,42 eur. Tieto sa
žalovaní zaviazali splatiť v 72 mesačných splátkach pri výške splátky 130,65 eur. Prvá splátka bola
splatná dňa 25.07.2008, každá ďalšia k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť
úveru bola dňa 25.06.2014 všetko pri úrokovej sadzbe vo výške 10,90 % ročne.

6. Zo strany pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to ku dňu 30.09.2010.
K uvedenému dňu výška pohľadávky bola v sume 5 746,60 eur a pozostávala z istiny vo výške 5 250,53
eur, úrokov vo výške 448,25 eur, poplatkov vo výške 46,48 eur, poistného vo výške 1,34 eur. Predmetný
dokument bol žalovaným doručený dňa 06.10.2010.

7. Dňa 16.01.2015 bola medzi žalovanými v 1. a 2. rade a spoločnosťou PRO CIVITAS uzatvorená

dohoda o splátkovom kalendári, kde dlžná suma v zmysle daného splátkového kalendára bola vo výške
10 888,09 eur, splátky boli splatné v období od 20.02.2015 do 20.01.2019, pričom výška splátky bola
227,- eur a výška poslednej splátky bola 219,09 eur.

8. Do 31.05.2014 žalovaní na predmetnom úvere splatili sumu 3 028,01 eur a následne do 23.03.2017

realizovali úhrady vo výške 2 128,- eur. Dňa 24.08.2017 uhradili žalovaní žalobcovi sumu 40,- eur, dňa
24.10.2017 sumu 20,- eur, dňa 24.11.2017 sumu 20,- eur a dňa 28.12.2017 sumu 20,- eur. Celkovo
uhradili z požičanej sumy sumu 5 376,01 eur.

9. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žalovaní zaplatili na úhradu svojho dlhu sumu

vo výške 5 376,01 eur, trval však na tom, že na predmetný úver sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., ktorý sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu. Žalovaní uzavreli zmluvu o úvere - pôžička na bývanie, pričom v článku II. zmluvy
je jasne uvedené, že žalovaní mienili peňažné prostriedky použiť na výmenu okien a výmenu bytového

jadra a teda bez ohľadu na to, či žalovaní peňažné prostriedky aj na vyššie uvedený účel použili,
prostriedky na základe predmetnej zmluvy im právny predchodca poskytol na tento účel.

Pokiaľ ide o otázku premlčania, žalobca podal žalobu na súd na základe podpísaného splátkového
kalendára zo dňa 16.01.2015. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca už v samotnej žalobe venoval procesu
zosplatnenia konkrétneho splátkového kalendára, pričom uviedol, že vzhľadom k tomu, že zo strany
žalovaných došlo k porušeniu splátkového kalendára zo dňa 16.01.2015 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.
upozornila žalovaných výzvou zo dňa 17.03.2017 na to, že sú v omeškaní s plnením splátok v celkovej
výške 3 026,-eur. Súčasne boli žalovaní vyzvaní na dohradenie záväzku v lehote 15 dní od doručenia

predmetnej výzvy zo dňa 17.03.2017. Listom zo dňa 24.05.2017 došlo k zosplatneniu celého dlhu z
dohody o splátkovom kalendári, a to vzhľadom na upozornenie na zosplatnenie zo dňa 17.03.2017,
ďalej vzhľadom na to, že žalovaní dlžnú sumu v stanovenej lehote nevyrovnali a zároveň bola splnená
podmienka, že zosplatnenie dlhu bolo uplatnené až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. V zmysle uvedeného teda podľa žalobcu premlčacia doba začala prvýkrát plynúť

odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia splátkového kalendára, t. j. 25.05.2017, pričom žaloba o
zaplatenie bola na súd doručená dňa 21.08.2017 a teda k premlčaniu jeho pohľadávky nedošlo.

10. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol predmetnú zmluvu uzatvoril na pracovisku Q. M., kde
predmetnú zmluvu podpísal, pričom údaje do tejto zmluvy vpisovala pracovníčka Q. M.. Pôžičku si brali

aby finančne vypomohli dcére a aj z dôvodu, že sami potrebovali finančné prostriedky, pretože on v tom
časeodchádzaldodôchodku,kdemubolpriznanýnaSlovenskudôchodokvovýške80,-euravybavoval
si dôchodok v Českej republike. Proces vybavenia dôchodku trvá približne 7-8 mesiacov a finančné
prostriedky z úveru potrebovali na svoje živobytie. Takže 4 000,-eur z pôžičky dali dcére a 2 000,-eur sinechali pre svoje potreby. V zmluve je uvedené ako účel úveru výmena okien a výmena bytového jadra,
avšak finančné prostriedky z úveru neboli na tento účel poskytnuté, pretože výmenu 2 okien v byte
realizovali z finančných prostriedkov ešte z jeho príjme, 2 okná boli vymenené v rámci rekonštrukcie

bytového domu a boli splácane bytovému družstvu spolu s nájmom a rekonštrukcia bytového jadra v
byte nebola nikdy vykonaná.

11. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný úver brali pre seba a pre svoju dcéru
a jednalo sa o spotrebný úver a, nie o úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ohľadne výmeny okien a

rekonštrukcie bytového jadra vypovedala súhlasne ako žalovaný v 1. rade. Samotné údaje do zmluvy
nevpisovala ona a ani nevedela uviesť, kto ich tam vpisoval, jednoznačne však úver nečerpali za účelom,
ktorýjevzmluveuvedený.Úverpotrebovali,pretožesaoniajichdcéradostalidoťaživejživotnejsituácie,
ona bola nezamestnaná, manželovi neboli vyplatené finančné prostriedky zo zahraničia a dcéra bola tiež
nezamestnaná a mala závažné zdravotné problémy, pričom aj jej manžel bol nezamestnaný. Finančné
prostriedky získané z úveru použili tak, že 4000,-eur dali dcére, ktorá mala vysoký nedoplatok na byte

a 2000,-eur si nechali pre svoju potrebu.

12. Svedkyňa L. P., dcéra žalovaných vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vie čo je predmetom
tohto sporu a takisto vie, že zo strany jej rodičov bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Predmetný úver
si žalovaní zobrali kvôli nej, pretože jej chceli pomôcť nakoľko sa dostala do ťažkej finančnej situácie,

jej manžel prišiel o zamestnanie, ona utrpela úraz, bola dlhodobo práceneschopná, následne prišla o
zamestnanie a bol jej priznaný invalidný dôchodok. Finančné prostriedky aj jej rodičia potrebovali na
živobytie, takže časť finančných prostriedkov si ponechali a časť dali jej, pričom jej dali asi 4000,-eur.

13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.15. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

Podľa ustanovenia § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaní ako dlžníci uzatvorili
s pôvodným veriteľom Q. M., L..V.. zmluvu o úvere, ktorá napriek tomu, že v bode 2 je uvedené:
typ rekonštrukcie - výmena okien, výmena bytového jadra je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Poskytnutie finančných prostriedkov nebolo viazané na reálne preukázanie vykonania rekonštrukcie,

žalovanínebolipovinnídokladovaťpoužitiefinančnýchprostriedkovnaúčel,ktorýjevtomtobodezmluvy
uvedený, poskytnutý úver nebol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti a finančné
prostriedky žalovaní čerpali v hotovosti, bez preukazovania spôsobu ich použitia. Z výpovedí žalovaných
i svedkyne mal súd za preukázané, že žalovaní týmto spôsobom, t. j. čerpaním úveru riešili svoje
ťaživé životné situácie, finančné prostriedky použili na vyrovnanie iných dlhov a na samotné živobytie.

Jednoznačne mal súd za preukázané, že predmetný úver je úverom spotrebiteľským.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaní na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vzniesli námietku
premlčania, súd sa prednostne musel zaoberať otázku, či nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie
je premlčaný.

19. Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia§ 101
Občianskeho zákonníka sa právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie
dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť

dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného
vznesenia námietky premlčania. Po zakotvení právnej úpravy korigujúcej tvrdosti obchodno-právnych
noriem na prospech spotrebiteľov bolo teda len otázkou času, kedy dlžníci - spotrebitelia - v rámci
súdnych konaní o nároky z absolútnych obchodno-právnych vzťahov poukážu na rozdielnu dĺžkupremlčacej doby a budú žiadať, aby sa v ich prípade v zmysle ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka aplikovala kratšia, t. j. trojročná premlčacia doba.

20.Slovenskásúdnapraxsakotázkeaplikácieobčianskoprávnejpremlčacejdobyvobchodno-právnych
vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom postavila kladne (i keď nie bez výnimky).

Je preto potrebné uzavrieť, nepopierajúc pritom povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu,
že na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskehozákonníka,ktorésúprespotrebiteľavýhodnejšie.Takétopravidlojeustálenéajvaplikačnej
praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným

uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Trojročná premlčacia doba bola napríklad aplikovaná v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená
ako spotrebiteľská, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v

predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver
poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňala i
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej

uzavretím.

21. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo

prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

22. Súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomod01.05.2014anapremlčanieaplikovali§101Občianskeho

zákonníka. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4
MCdo17/2014.

23. Všeobecná premlčacia doba pre daný záväzkový vzťah je teda v dĺžke tri roky a objektívny začiatok
jej plynutia nastáva dňom, keď sa právo môže vykonať prvý raz, a teda keď je právo žalovateľné a môže

sa uplatniť na súde.

24. Vtomtosmerepotomsúdvychádzalzdokladovpredloženýchžalobcom,najmäzVýzvynasplatenie
úveru s príslušenstvom zo dňa 30.09.2010 na čl. 8 súdneho spisu. Z tejto výzvy pôvodného veriteľa
Q. M., L. vyplýva, že Q. M., L. na základe skutočnosti, že žalovaní podstatným spôsobom porušili

ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2008 a Obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, ku dňu 30.09.2010 vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru a
vyzvala žalovaných na zaplatenie sumy 5 746,60 eur pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 5
250,53 eur, úroku vo výške 448,25 eur, poplatkov vo výške 46,48 eur a poistného vo výške 1,34 eur. Q.M., L.., žalovaných vyzvala na splatenie dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy, s tým, že
v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy. Je teda nepochybné, že k zosplatneniu celého
úveru ešte zo strany pôvodného veriteľa došlo ku dňu 30.09.2010 a to na základe výzvy, ktorá bola

žalovaným doručená dňa 06.10.2010. Pôvodný veriteľ poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na plnenie
a do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá im uplynula dňa 16.10.2010 a nasledujúcim dňom, t. j.
17.10.2010 teda začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku súdnou
cestou. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 17.10.2013 a nakoľko žaloba bola na súd podaná až dňa
22.8.2017, súd žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. V konaní neobstojí ani námietka žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až dňom 25.05.2017,
t.j. dňom po vyhlásení splatnosti pohľadávky žalobcu v zmysle splátkového kalendára uzatvoreného
so žalovanými dňa 16.01.2015. Súd poukazuje, že v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka zmena v
osobe veriteľa alebo dlžníka, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Je nesporné, že pôvodný veriteľ
dňa 30.09.2010 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, o čom boli dňa 06.10.2010 uzrozumení
aj samotní žalovaní. To, že následne právny nástupca pôvodného veriteľa so žalovanými uzatvoril

splátkový kalendár na úhradu postúpenej pohľadávky a to až po uplynutí viac ako 4 rokov od vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, neznamená, že vo vzťahu k už raz zosplatnenej pohľadávke začala plynúť
nová premlčacia doba. Nie je možné zamieňať dôsledky nedodržania splátkového kalendára, kedy v
súvislosti s daným negatívnym konaním dlžníka nastane zročnosť celého plnenia pre nezaplatenie čo i
len jednej splátky, so splatnosť dlhu, ktorá nastala predtým, ktorý bol predmetom tejto dohody. Inštitút

dohody o splátkach nie je možné zamieňať ani s inštitútom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka a v spojení s dôsledkami takého právneho úkonu v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka,
resp. s uznaním práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka. Pre aplikáciu ohľadom akceptovania
uznania práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby uznávací prejav dlžníka ako
jednostranný právny úkon okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v zmysle

§ 34 Občianskeho zákonníka, spĺňať aj náležitosti uvedené v ustanovení 110 ods. 1 druhej vety, t.j.
písomné uznania záväzku čo do dôvodu i výšky. Takýto prejav žalovaných v dohode o splátkach zo dňa
16.01.2015 absentuje.

26. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im
súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.