Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Eva Čipková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/140/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205068
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914205068.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting,
s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705 zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti proti žalovanej W., bytom X.tátny
občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária, Námestie
SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, za účasti intervenienta na strane žalovanej Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo Nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, zast. JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13 , Bratislava o zaplatenie 0,-- Eur s príslušenstvom
takto
r o z h o d o l :
Konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 1.626,83 Eur od 12.05.2011 do
23.06.2011, zo sumy 1.326,83 Eur od 24.06.2011 do 18.07.2011, zo sumy 1.176,83 Eur od 19.07.2011
do 15.11.2011, zo sumy 1.076,83 Eur od 16.11.2011 do 04.12.2011, zo sumy 936,83 Eur od 05.12.2011
do 10.01.2012, zo sumy 836,83 Eur od 11.01.2012 do 19.01.2012, zo sumy 736,83 Eur od 20.01.2012
do 09.02.2012, zo sumy 1.536,83 Eur od 10.02.2012 do 25.04.2012, zo sumy 436,83 Eur od 26.04.2012
do 18.07.2012
a zo sumy 236,83 Eur od 19.07.2012 do 28.10.2012 sa z a s t a v u j e .
Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .
Žalovaná a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362
962 má nárok na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavila žalovaná.
2.Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške
0,19 % denne zo sumy 1.626,83 Eur od 12.05.2011 do 23.06.2011, zo sumy 1.326,83 Eur od 24.06.2011
do 18.07.2011, zo sumy 1.176,83 Eur od 19.07.2011 do 15.11.2011, zo sumy 1.076,83 Eur od 16.11.2011
do 04.12.2011, zo sumy 936,83 Eur od 05.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 836,83 Eur od 11.01.2012
do 19.01.2012, zo sumy 736,83 Eur od 20.01.2012 do 09.02.2012, zo sumy 1.536,83 Eur od 10.02.2012
do 25.04.2012, zo sumy 436,83 Eur od 26.04.2012 do 18.07.2012 a zo sumy 236,83 Eur od 19.07.2012
do 28.10.2012 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4.Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.626,83 Eur od 12.05.2011 do 23.06.2011, zo sumy 1.326,83 Eur od 24.06.2011 do 18.07.2011, zo
sumy 1.176,83 Eur od 19.07.2011 do 15.11.2011, zo sumy 1.076,83 Eur od 16.11.2011 do 04.12.2011,zo sumy 936,83 Eur od 05.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 836,83 Eur od 11.01.2012 do 19.01.2012,
zo sumy 736,83 Eur od 20.01.2012 do 09.02.2012, zo sumy 1.536,83 Eur od 10.02.2012 do 25.04.2012,
zo sumy 436,83 Eur od 26.04.2012 do 18.07.2012 a zo sumy 236,83 Eur od 19.07.2012 do 28.10.2012
späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
5.Žalobca podal na súd žalobu, ktorou si uplatňoval na žalovanej zaplatenie príslušenstva pohľadávky
v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola
podpísaná žalovanou ako vystaviteľom zmenky.
6.Žalovaná, ktorej bolo doručené tlačivo "C" v zmysle nariadenia na vyjadrenie sa v stanovenej
lehote vyjadrila v tom smere, že spotrebiteľskú zmluvu uzatvorila ako štátna príslušníčka SR so
Slovenskou obchodnou spoločnosťou, považuje za nekalú obchodnú praktiku, že vec postúpili na českú
spoločnosť a tak mohli využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pohľadávku
považuje za vyplatenú a pretože žalobca si uplatnil právo zo zmenky, ktorou bol zabezpečený
spotrebiteľský úver, je nevyhnutné netrvať na zásade abstraktnosti a formálnosti zmenkového záväzku
a je potrebné posudzovať kauzálny vzťah, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, teda spotrebiteľskú zmluvu.
Na pojednávaní uviedla, že v čase keď si brala tento úver bola v zložitej sociálnej situácii, potrebovala
peniaze na uhradenie nedoplatku za plyn, už mala aj v minulosti od Pohotovosti úver, ten riadne splatila.
To, že podpisuje nejakú zmenku si vôbec neuvedomila, nebola na to vôbec upozornená, pani ktorá s ňou
zmluvu uzatvárala povedala, že sú to len formality. Po nahliadnutí do zmenky uviedla, že ona zmenku
len podpísala, údaje, ktoré sú tam vypísané rukou tam už boli napísané a to čo je vytlačené strojom, tam
vôbec nebolo. Dostala sa do omeškania so splátkami z toho dôvodu, že okrem toho, že sama živila dve
deti, študovala na vysokej škole, kde si musela štúdium platiť. Navrhla žalobu žalobcu zamietnuť.
7.Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou považujú za spotrebiteľský vzťah, zmenku, ktorú vyplnila žalovaná považujú za neplatnú,
taktiež dohodu o vyplnení zmenky považujú za absolútne neplatný právny úkon. Predložila súdu
písomné vyčíslenie splátok a pokút, ktoré vypracovala žalovaná, z ktorého je zistiteľné, že žalovaná
titulom uzavretej zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalobcu zaplatila celkove sumu 2.021,--
€ a úver jej bol poskytnutý v sume 900 €. Sú toho názoru, že úver už žalovaná v plnom rozsahu
zaplatila. Poukázala na Zbierku Stanovísk Najvyššieho súdu a Rozhodnutí súdov SR č. 8/2015 na
spoločné stanovisko občiansko - právneho kolégia NS SR a obchodno - právneho kolégia NS SR zo
dňa 20.10.2015, z ktorého je jednoznačné, že v predmetných veciach sa posudzuje aj kauzálny vzťah.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa 23. 11. 2010, zmluvou
o úvere zo dňa 23. 11. 2010, obsahom pripojeného spisu XEr/XXXX/XXXX, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu č. F. zo dňa 11. 10. 2011, uznesením OS č. XEr/XXXX/XX zo dňa 28.11.2012,
uznesením KS č.XCoE/XXX/XXXX, uznesením OS č.XEr/XXXX/XX zo dňa 12.03.2014 a zistil
nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,
ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavila žalovaná dňa 23. 11. 2010. Iný dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd žalovanej doručil
tlačivo "C" na vyjadrenie sa, kde žalovaná uviedla, že spotrebiteľskú zmluvu uzatvorila ako štátna
príslušníčka SR so Slovenskou obchodnou spoločnosťou, považuje za nekalú obchodnú praktiku, že
vec postúpili na českú spoločnosť a tak mohli využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Pohľadávku považuje za vyplatenú a pretože žalobca si uplatnil právo zo zmenky, ktorou
bol zabezpečený spotrebiteľský úver, je nevyhnutné netrvať na zásade abstraktnosti a formálnosti
zmenkového záväzku a je potrebné posudzovať kauzálny vzťah, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, teda
spotrebiteľskú zmluvu.
10. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetná zmenka, ktorú predložil žalobca bola vystavená na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru, o čom má súd vedomosť z iných konaní, kde zároveň súd
postupom v zmysle § 295 C.s.p. si zabezpečil spis XEr/XXXX/XXXX, v rámci ktorého konania
prebehla exekúcia na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorý úver zmenka predložená žalobcom
zabezpečuje, posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho
vzťahu medzi stranami sporu s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo
potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva
iba v prípade, že odmieta žiadosť účastníka o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad,
keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení
pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi stranami
sporu až do úrovne existencie právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. Posúdenie
potreby nariadenia pojednávania je plne v kompetencií súdu, kde v prípade, že súd nariadi vo vecipojednávanie nie je potrebné o tom osobitne rozhodovať, súd rozhoduje len v prípade, že odmieta
žiadosť strany o nariadenie pojednávania.
11. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela
so žalovanou zmluvu o úvere dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 900,- Eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 652,- Eur vo 8-mich mesačných splátkach po 194,- Eur, kde dlžník
zaplatí celkovo čiastku 1552,- Eur. V zmluve o úvere, ktorú si súd zabezpečil z exekučného spisu je
žalovaná označená ako V. spolu s IČO: XXXXXXXX a č.živnostenského registra XXX-XXXX. Zároveň
v predloženej zmenke žalovaná je označená ako W. spolu s IČO živnostníka XXXXXXXX, avšak v
podanej žalobe je žalovaná označená ako fyzická osoba. Taktiež je takto označená aj v návrhu na
vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v pripojenom exekučnom
spise č. XEr/XXXX/XXXX. Žalovaná v svojom písomnom vyjadrení ako i na pojednávaní uviedla, že sa
jednalo o spotrebiteľský úver. Žalobca počas celého konania nepreukázal, že vykonal šetrenie ohľadne
poskytnutia úveru žalovanej na účely podnikania. Súdu je z rozhodovacej praxe známa tá okolnosť,
že právny predchodca žalobcu používal takúto obchodnú praktiku, ktorú súd hodnotí ako nekalú z
toho dôvodu, aby bola vylúčená pôsobnosť zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené že je uzavretá
dohoda o vyplnení zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, ktorý vystavil dve zmenky, v ktorých
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany a ručiteľ
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý
dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v
prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá bola zničená, alebo stratená a to tak, že zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane
zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva,
že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená
na zabezpečenie poskytnutého úveru. Táto zmenka však žiadne údaje o ručiteľovi neobsahuje. Žalobca
predložil súdu jednu zmenku podpísanú žalovanou.
12.Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaná nemala
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu
ako takú, alebo zmluvu neprijať.
13. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
14. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.17. Podľa § 295 C.s.p. v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz.
18. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde
v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 11 ods. 1, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. f) konečnú
splatnosťspotrebiteľskéhoúveru,písm.k)výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,
kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm.
i) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula
povinnosť žalovanej vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 900,- Eur ako
následoktoho,žezmluvaoúvereneobsahujezákonnénáležitosti.Tátosumabolažalovanoudopodania
návrhu na uplatnenie pohľadávky aj zaplatená.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu
vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na
základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde
č. konania XEr/XXXX/XXXX, ktorá bola uznesením OS č.XEr/XXXX/XX zo dňa 12.03.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2014 zastavená.
20. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov
a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi
vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom,
kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 13
je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto
zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom
toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej
možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal
žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaná
ani nepodpísala, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia
alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a
preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného
husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito
zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody
o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné návrh žalobcu zamietnuť a nepriznať mu žiadne
nároky titulom predloženej zmenky.
21.Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou
je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvnýchpodmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ žalovaným. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS
(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku
platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto
povinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.
22.Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý
a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie §
17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára,
a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda
v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv zo
zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom,
že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah.
Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník
z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená z dôvodu,
že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, ktorú
uzavrelažalovanásprávnympredchodcomžalobcu,kdeužalobcuprinadobúdanítakéhoveľkéhopočtu
zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom,
že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť
ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred
súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej
kancelárie L. bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že žalobca pri
nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym
námietkam zo strany žalovanej ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí práv zo zmenky
konal nedobromyseľne na škodu žalovanej a žalovaná môže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa
právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pričom súd, ako to bolo uvedené
aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe platnej
dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala - úverovej
zmluvy, žalovanej nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre žalobcu, ani
jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Sb.
zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri spotrebiteľských
zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné
práva strán sporu, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od účinnosti
právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015, v zmysle aj prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z. §
25 g.
23.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy
o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úprava §
4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie
prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je
možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozporeso zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny
úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto
súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje
v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na
ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške
úveru,vdanomprípadezdvojnásobkuúveru,jednoznačnemožnocharakterizovaťakoplnenievrozpore
s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán
a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca v
priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné
zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom prípade.
24.Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú
všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd
vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou
obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu,
aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde žalobca a jeho právny predchodca konal bez
odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k
vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou.
Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje
91,25 % ročne, čo ide o neprimerané plnenie, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver,
ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške 900,- Eur na 8 mesiacov je poplatok
vo výške 652,- Eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si žalobca uplatňuje na základe nekalých
obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si musí byť
vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie
nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
25.Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom
na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde
sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s
prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené
priamo stranou sporu alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na
tietonámietkyjemožnékonštatovať,žezmenkabolavydanánazabezpečenieúveru,ktorýjeposkytnutý
bez úrokov a bez poplatkov a žalovanej svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky.
Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto
žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho žalobu
zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia
nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné
skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa
zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.
26.Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
27. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej mali vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255
ods. 1 C.s.p. im priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
28.Súd v konaní konal ako so stranou sporu aj s intervenientom - pôvodne vedľajším účastníkom, ktorý
vstúpil do konanie podľa pôvodnej právnej úpravy O.s.p., a preto s poukazom na prechodné ustanovenia
§ 470 ods. 2 C.s.p. bolo potrebné vychádzať z toho, že účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka
v konaní zostávajú zachované, keďže podľa pôvodnej úpravy O.s.p. sa stal účastníkom konania a mal
teda legitímne očakávania na pokračovanie svojej účasti v konaní, kde bez výslovnej zákonnej úpravy
nemožno pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, teraz v postavení intervenienta, uprieť jeho účasť v
konaní.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.