Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235557
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114235557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX R.-Y., zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 6.509 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu G. zo dňa 16. marca 2XX7 č.k.
9C/154/2XX6-57, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa 21. novembra 2XX7 č.k.
9C/154/2XX6-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej zamietajúcej

časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.009 eur a úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 6.009 eur od 01.01.2012 do zaplatenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2012 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

vo výške 83 %. Dopĺňacím rozsudkom žalobu v ostatnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 101, § 558, § 657 Občianskeho zákonníka.
1.2. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku z titulu poskytnutých pôžičiek žalovanému
a následne z dodatku k týmto zmluvám v zmysle ktorého vyplýva požičanie sumy 500 eur. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania považoval predchádzajúce pôžičky za premlčané. Reálne odovzdanie
požičaných súm vyplývalo z predmetných zmlúv, v ktorých žalovaný podpisom potvrdil prevzatie, preto
dospel k záveru, že v tomto smere žalobca uniesol dôkazné bremeno. Konštatoval, že žalovaný na svoju

obranu neuviedol žiadny dôkaz preukazujúci, že nedošlo k prevzatiu peňazí, ani nepriamy. Zistil, že tieto
pôžičky mali stanovenú lehotu splatnosti, ale vyslovil názor, že táto lehota sa nezmenila ani dodatkom
k zmluvám z novembra 2011. Uviedol, že dodatok len konštatuje sumy, ale nemení ich splatnosť a
uvádza novú pôžičku 500 eur, ktorá mala svoju splatnosť. Vôľa uznávanej osoby z predmetného dodatku
nevyplýva. Skutkové tvrdenia ohľadne podpisov boli v konaní ustálené tak, že podpis patrí žalovanému.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný má vysokoškolské vzdelanie, preto neprihliadal na jeho tvrdenie,
že nevedel, čo podpisuje. S poukazom na § 35 Občianskeho zákonníka uviedol, že z predmetného

dodatku nevyplýva uznanie vo vzťahu k dvom pôžičkám, ale iba poskytnutie sumy 500 eur, čo je
jednoznačne uvedené.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nepremlčaná bola pôžička 500 eur. Predchádzajúce
pôžičky, hoci boli podľa zmlúv prevzaté, neboli uznané. Sumy uvedené na zadnej strane zmluvy opôžičke zo dňa 29.01.2010, spolu s údajmi o dátumoch, podpísané žalovaným (348 eur dňa 17.09.2010,
500 eur dňa 19.08.2010, 700 eur dňa 24.08.2010, 261 eur dňa 21.09.2010, 2 x 600 eur a to 26.10.2010
a 28.10.2010) považoval za premlčané, posúdiac ich ako bezdôvodné obohatenie. Dôvodil, že ich

splatnosť nastala deň po ich poskytnutí a od uvedenej doby plynula premlčacia lehota, pričom uplynula
nielen subjektívna, ale aj objektívna premlčacia lehota.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na
pomerný úspech žalovaného, ktorý vypočítal na 83 %.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2. Namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol zamietajúci výrok, čím žalobcovi znemožnil
uskutočňovať jemu patriace procesné právo podať odvolanie voči uvedenému výroku, keďže odvolanie
môže podať len strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
2.3. Namietal voči vyhodnoteniu dodatku zo dňa 28.11.2011, ktorý bol uzatvorený k obom zmluvám
o pôžičke. Tvrdil, že z jeho obsahu je zrejmé, že predmetným dodatkom došlo k požičaniu ďalších

finančných prostriedkov vo výške 500 eur, a zároveň sa konštatuje, že celková dlžná suma ku dňu
podpísania predmetného dodatku je 6.509 eur. Dodatkom nedošlo len k požičaniu ďalších finančných
prostriedkov, ale došlo aj k potvrdeniu celkovej poskytnutej pôžičky ku dňu jeho podpisu a zároveň sa
žalovaný zaviazal takto poskytnutú peňažnú hotovosť vrátiť do 31.12.2011. Tvrdil, že išlo o písomné
uznanie dlhu žalovaným voči žalobcovi podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo žalovaný potvrdil svojím

podpisom. S poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka namietal voči
záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dôvodom žalovaného vo výške 6.009 eur premlčaný, keďže
žaloba bola podaná pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby.
2.4. Následne súd prvej inštancie dňa 21. novembra 2017 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým svoj
rozsudok zo dňa 16. marca 2017 doplnil výrokom „Vo zvyšku súd žalobu namieta.“.

2.5. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči doplňujúcemu rozsudku, v ktorom zopakoval svoju
argumentáciu predchádzajúceho odvolania, pričom už nenamietal porušenie svojich procesných práv.
Opätovnežiadal, abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie,
alebo zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žiadal aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomne. Namietal, že predmetný dodatok je neurčitý a
nezrozumiteľný, preto je neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť videl v tom, že

v bode 1 dodatku nebola dlžná suma k 28.11.2011 vo výške 6.009 eur špecifikovaná čo do dôvodu a
výšky tak, aby pôsobila zameniteľným spôsobom. Tomu nepostačoval ani odkaz v preambule dodatku
na iné listiny (zmluvy o pôžičkách). Tvrdil, že dodatok nie je možné považovať za uznanie dlhu podľa
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Uvedenú listinu nemožno považovať ani za dohodu strán
o zmene záväzku, spočívajúcu zmene lehoty splatnosti, a to vzhľadom na jeho tvrdenie že žiadny

záväzkový vzťah medzi stranami nevznikol. Dodatok pre jeho absolútnu neplatnosť nemožno považovať
za kumulatívnu nováciu, ktorou zmluvné strany zmenili svoje vzájomné práva a povinnosti týkajúce
sa času splnenia záväzku. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadal, aby ho odvolací súd elektronicky upovedomil

o mieste a čase prípadného verejného vyhlásenia rozsudku na emailovom adresu uvedenú v hlavičke
z oznámenia.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v žiadnom smere argumentáciou
žalovaného nestotožňuje, považuje ju za účelovú, tendenčnú a právne nesprávnu. K tomu poukázal na

obsahpodanéhoodvolaniaanarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn3Cdo205/2008.
Zopakoval, že zo znenia dodatku v jeho celkovom kontexte je zrejmé, že žalovaný ako dlžník svojím
podpisom predmetného dodatku sa zaviazal, že svoj dlh, ktorý ku dňu podpisu predstavoval 6.509
eur, zaplatí. Navyše dodatok obsahoval aj dôvod vzniku dlhu žalovaného, preto došlo k platnému azákonnému uznaniu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
jeho odvolacieho návrhu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom
pojednávaní (§ 383 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o
celom predmete sporu, keď v rozsudku neuviedol zamietajúci výrok, čím mu znemožnil uskutočňovať

jemu patriace procesné právo podať odvolanie voči uvedenému výroku, keďže odvolanie môže podať
len strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie
vydal dňa 21. novembra 2017 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým svoj rozsudok zo dňa 16. marca 2017
doplnil výrokom „Vo zvyšku súd žalobu namieta.“, dospel odvolací súd k záveru, že tým bolo namietané
pochybenie súdu prvej inštancie odstránené a pristúpil k meritórnemu prejedaniu veci na nariadenom

pojednávaní.

9.1. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 6.509 eur s príslušenstvom. V žalobe tvrdil, že uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dve zmluvy
o pôžičke, predmetom ktorých bolo požičanie finančných prostriedkov. Na základe dohody došlo k

navýšeniu požičaných peňazí zo zmluvy č. 2. Spolu tak poskytol žalovanému 2 pôžičky 2.000 eur a
4.009 eur. Následne uzavreli dodatok k obom zmluvám, ktorým sa celková požičaná suma zvýšila zo
sumy 6.009 eur na sumu 6.509 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú požičanú sumu vo výške 6.509
eur do 31.12.2011.
9.2. Žalovaný v odpore proti k platobnému rozkazu proti nároku o zaplatenie sumy 2.000 eur a sumy

4.009 eur uplatnil námietku premlčania. Zároveň poprel spísanie dodatku k zmluvám o pôžičke. Uviedol,
že si nie je vedomý toho, že by dlžil finančné prostriedky žalobcovi a nemá vedomosť o poskytnutí
pôžičky.
9.3. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 500 eur s príslušenstvom vyhovel. V ostatnej časti o zaplatenie
sumy 6.009 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie

v spojení s dopĺňacím rozsudkom a výrok o trovách konania, ako výrokom závislým, boli na základe
podaného odvolania žalobcu predmetom skúmania odvolacím súdom.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

11. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

12.1. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 516 Občianskeho
zákonníka. Preto podľa § 382 CSP prípisom zo dňa 24.04.2019 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu uvedeného ustanovenia, z dôvodu, že v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité
a pre rozhodnutie je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca.
12.2. Žalobca vo vyjadrení poukázal na svoje tvrdenie v priebehu konania, podľa ktorého dohodou došlo

nielen k uznaniu záväzku žalovaného vo výške 6.509 eur, ale aj k navýšeniu požičanej sumy a k zmene
splatnosti, čím došlo dohodou zmluvných strán k zmene vzájomných práv a povinností.
12.3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že disponoval finančnou
hotovosťou alebo, že ju žalovanému odovzdal. Svojim podpisom síce potvrdil, že peniaze prevzal, alebolo na žalobcovi, aby v prípade odôvodnených pochybností odovzdanie peňazí preukázal. Tvrdil, že
prejav vôle žalovaného v dodatku bol neurčitý, nie je z neho zrejmé, či ide o kumulatívnu alebo privátnu
nováciu, keďže bol urobený až potom, čo mala nastať splatnosť pôžičiek. Tvrdil, že zvýšenie sumy

pôžičky nespĺňa charakter dohody podľa § 516 Občianskeho zákonníka a možno ho považovať iba za
dlžobný úpis, ktorý nie je právnym úkonom, z ktorého možno uplatniť nárok na vrátenie pôžičky, ale
iba dokladom o jej existencii. Dodatkom k zmluvám nemohlo prísť k zmene lehoty splatnosti pôžičiek,
nakoľko zmluvy neboli uzavreté, respektíve prejav vôle v dodatku bol nezrozumiteľný a neurčitý.

13.1. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom
zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2010, zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2010 a dodatkom k zmluvám o
pôžičke zo dňa 29.01.2010 a zo dňa 06.06.2010, uzavretým dňa 28.11.2011.
13.2. S obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2010 zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca požičal žalovanému sumu 2.000 eur a žalovaný potvrdil
prevzatie sumy 2.000 eur a zaviazal sa ju vrátiť žalobcovi s 0 % úrokom v lehote do 30.05.2010. Pre

prípad omeškania sa dlžník zaviazal zaplatiť 30 % úrok z omeškania z dlžnej čiastky.
13.3. S obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2010 zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca požičal žalovanému sumu 1.000 eur a žalovaný potvrdil
prevzatie sumy 1.000 eur a zaviazal sa ju vrátiť žalobcovi s 0 % úrokom v lehote do 31.12.2010. Pre
prípadomeškaniasadlžníkzaviazalzaplatiť30%úrokzomeškaniazdlžnejčiastky.Zároveňsazmluvné

strany dohodli, že suma pôžičky sa môže po ústnej dohode navýšiť, pričom na zadnej strane sa vykoná
písomný zápis o tejto skutočnosti s uvedením dátumu, prevzatej sumy číslovkou a sumou a podpisom
dlžníka. Podľa tejto dohody žalobca požičal žalovanému ešte sumu 3.009 eur (348 eur dňa 17.09.2010,
500 eur dňa 19.08.2010, 700 eur dňa 24.08.2010, 261 eur dňa 21.09.2010, 2 x 600 eur a to 26.10.2010
a 28.10.2010), ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom.

13.4. Z obsahu dodatku zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.11.2011
dodatok k zmluvám o pôžičke zo dňa 29.01.2010 a zo dňa 06.06.2010, v ktorom boli špecifikované
obidve poskytnuté pôžičky, vrátane navýšenej sumy podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2010, a
uvedená celková dlžná suma žalovaného voči žalobcovi ku dňu 28.10.2010 vo výške 6.009 eur. Zároveň
sa dohodli, že žalobca požičiava žalovanému ďalšie finančné prostriedky v sume 500 eur, ktorých

prevzatie žalovaný svojim podpisom potvrdil. Celkovú požičanú sumu ustálenú vo výške 6.509 eur sa
žalovaný v dodatku zaviazal vrátiť žalobcovi v lehote do 31.12.2011.

14. Podľa § 516 Občianskeho zákonníka sa obsah záväzku sa môže meniť dohodou zmluvných strán.
Zmenou obsahu záväzku treba chápať nielen zmenu práv a povinností, ktoré sú premetom zmluvy, ale

aj zmenu ďalších skutočností, ako je napríklad čas alebo miesto plnenia. Zmeniť možno len záväzok
existujúci na základe platnej zmluvy. V prípade zmeny záväzku podľa § 516 Občianskeho zákonníka
dochádza k zmene pôvodného záväzku, ktorý zostáva zachovaný, zmenený je len jeho obsah. Právnym
dôvodom zmeneného záväzku ostáva aj pôvodná právna skutočnosť, z ktorej záväzok vznikol, v danej
veci uzatvorené zmluvy o pôžičke, ako aj dohoda zmluvných strán o zmene jeho obsahu, v danej veci

predmetný dodatok. Ak sa zmena záväzku týka doby plnenia, nová dohoda zmluvných strán o splatnosti
záväzku znamená, že dlžník je povinný splniť svoj dlh v novom dohodnutom termíne splatnosti.

15.1. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne. Odvolací súd sa nestotožnil záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého

predchádzajúce dve pôžičky a sumy uvedené na zadnej strane zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2010,
ktoré posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia, sú premlčané.
15.2. Aplikujúc ustanovenie § 516 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že uzatvorením dohody
označenej ako „Dodatok k zmluvám o pôžičke zo dňa 29.01.2010 a zo dňa 06.06.2010“ dňa 28.11.2011
došlo k zmene záväzkov vyplývajúcich s oboch zmlúv o pôžičke. Podstatou dohodnutej zmeny bola

dohoda o zmene splatnosti pôvodne požičanej sumy 6.009 eur na deň 31.12.2011. Týmto záverom
odvolací súd nespochybňuje, že predmetným dodatkom došlo k uzavretiu ďalšej, v poradí tretej zmluvy
o pôžičke vo výške 500 eur, ohľadom ktorej sa strany sporu dohodli, že bude zaplatená v rovnaký deň.
15.3. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi aj sumu 6.009 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.009 eur od
01.01.2012 do zaplatenia.16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v

celomkonaníplneúspešný.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).