Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201386
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617201386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom
so sídlom Z., G. X/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr.

Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 791,72
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
10Csp/36/2017-151 zo dňa 14. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 453,13
eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj výrok o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 453,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26. 08.
2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 1 338,59 eur
spolu s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu v rozsahu 50 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s
poukazom na ust. § 144, § 145 a § 146 CSP, resp. s poukazom na ust. § 52, § 39 a § 451 Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500097168, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1 500,- eur pri úrokovej sadzbe 18,03 %, ročnej percentuálnej
miere nákladov 26,5 %, výške splátky 53,25 eur, v počte mesačných splátok 36 a celkovej čiastke na
zaplatenie 2 067,- eur. Podľa záverov súdu prvej inštancie však zmluva nespĺňa náležitosti zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN,
resp. je zmätočná, nakoľko je rozpor medzi údajmi v žiadosti o poskytnutie úveru s údajmi o schválení
revolvingového úveru. Výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, nakoľko
vychádzal pri výpočte z výšky úveru 1 500,- eur, v skutočnosti však bol poskytnutý úver vo výške 1
350,- eur. V tomto prípade by RPMN predstavovala zas inú sumu ako bolo uvedené v návrhu, resp. v
potvrdení o schválení úveru. Poskytnutý úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a

keďže žalobca zaplatil žalovanému 1 811,41 eur, dôvodne sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v sume prevyšujúcej skutočne poskytnutú výšku úveru. Súd prvej inštancie konštatoval,
že zmluva o úvere nespĺňala ani ďalšie náležitosti vyžadované zákonnou úpravou (konečná splatnosťúveru). O úrokoch z omeškania rozhodol súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech strán v konaní v
zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prostredníctvom zástupcu
žalovaný a žiadal, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol. Podľa jeho názoru súd nesprávne rozhodol o priznaní časti nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia, ako aj o trovách prvoinštančného konania. Súd nesprávne uviedol, že nebola dohodnutá

RPMN, nakoľko tento údaj sa dohodnúť nedá. Tento údaj sa určuje v zmysle vstupných údajov, ktoré
stanovujeinýorgán.ÚdajoRPMNmábyťurčenýtak,žejevypočítanýnazákladeúdajovplatnýchvčase
uzavretia zmluvy a medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru a nie teda dátum, kedy podáva
navrhovateľ žiadosť o poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil otázku vzniku
zmluvnýchvzťahov.RPMNnepredstavujepredmetzáväzku,jetoibainformáciaurčenáspôsobom,ktorý
predpisuje zákon.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že RPMN je podstatnou náležitosťou
spotrebiteľského úveru a svojím obsahom ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Je
nepochybné, že spotrebiteľ musí byť riadne informovaný o všetkých nákladoch, ktoré sa viažu zmluvou

o spotrebiteľskom úvere k sume, ktorú má zaplatiť. Podľa výkladu žalovaného by mohol určiť akúkoľvek
úrokovú sadzbu, výšku poplatku, resp. akejkoľvek úhrady a vôbec by nebolo potrebné, aby žalobca
spotrebiteľ s uvedeným súhlasil. Žalovaný pritom správne poukazuje na to, že RPMN má byť vypočítaná
v čase uzatvorenia zmluvy, je však zrejmé, že to bol práve on, kto určil spôsob uzatvorenia zmluvy
a uvádza pojmy o „predpokladanej“ a „schválenej“ RPMN, ktoré pojmy zákon o spotrebiteľských

úveroch nepozná. Spôsob uzatvorenia zmluvy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľovi a žalovaný sa
nemôže dovolávať ochrany, ak sám zapríčinil vadu zmluvy. Potrebné je však uviesť, že žalovaný
RPMN nevypočítal správne v žiadnom bode. Vychádzal z nesprávnych údajov o celkovej výške
spotrebiteľského úveru, a preto ním uvádzané hodnoty RPMN musia byť vždy nesprávne. V prípade
uzatvorenia zmluvy súd správne považoval konanie veriteľa, keď predložil nový návrh s odlišným údajom

o RPMN za nezazmluvnený, nakoľko dlžník už tento nový návrh neschvaľoval. Ak žalovaný mal v úmysle
poskytnúť úver na základe podmienok iných spotrebiteľovi ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo
sa tak udiať iba formou vyplnenia údajov v zmluve ako „údaje o schválenom úvere“. Uvádzať odlišný
údaj o výške RPMN nie je možné, pretože takáto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca. Je pritom

celkom zrejmý nesúlad RPMN so skutočnosťou tým, že žalovaný krátil celkovú výšky úveru o sumu
poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Tieto peniaze však reálne neposkytol. Započítal ich
však do úverovej istiny a úročil ich spolu s reálne vyplatenými peniazmi, požadoval z nich i úroky, a teda
odplata za reálne poskytnuté peniaze bola ešte vyššia ako bola uvedená RPMN. Vzhľadom k tomu, že
RPMN je pre spotrebiteľa dôležitým informačným ukazovateľom nákladovosti vlastného úveru, je potom

logickým vyústením to, že ak je uvedený nesprávne, je potrebné mať za to, ako keby v zmluve uvedený
ani nebol, nakoľko pre spotrebiteľa nemá žiadnu výpovednú hodnotu, naopak je skôr pravdepodobné,
že vyjadrenie údaju o RPMN je spôsobilé uviesť ho do omylu v podstatnej veci. Žalobca žiadal, aby
rozsudok bol v napadnutej časti ako vecne správny potvrdený a priznaná mu náhrada trov.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
453,13 eur s príslušenstvom, ako aj o trovách prvoinštančného konania, podľa § 387 CSP ako vecne
správny potvrdil. Ostatné výroky rozsudku, ktorými bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti žaloba

zamietnutá, odvolaní nenapadnuté, ostali nedotknuté.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.6. V danom prípade z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že v žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveruzodňa17.12.2014jeokreminýchúdajovuvedené,žeposkytnutáčiastkaúveruje
1 500,- eur, RPMN je predpokladaná vo výške 27,33 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná

RPMN za úver 36,30 %. V údajoch o schválenom revolvingovom úvere, ktoré boli doplnené 18. 12.
2014, všetky údaje okrem RPMN za úver ostali nezmenené. Tento údaj predstavoval 26,5 %. Výška
poskytnutého úveru, resp. celkové náklady sa však nezmenili. V súlade s ust. § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka potom žalovaným vyznačený údaj o RPMN - 26,50 % sa považuje za nový návrh, pričom
žalovaný nepreukázal, že ním navrhnutá, resp. vypočítaná výška RPMN bola obsiahnutá v písomnej

zmluve v čase, keď túto podpisoval dlžník. Zo strany žalovaného nebolo potvrdené, ani preukázané,
že vo vzťahu k žalobcovi tento akceptoval jeho návrh zmluvy v písomnej forme. Námietku žalovaného
spočívajúcu v tom, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN sa dohodnúť nedá a ani zákon
takúto podmienku nestanovuje, ale že ide o vypočítaný ukazovateľ, považuje odvolací súd za účelovú. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN, a to práve z dôvodu,

že sú uvedené údaje odlišné. Údaj o RPMN v zmluve má byť uvedený spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho správnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to predovšetkým z
pohľadu právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť sa rozhodnúť,
či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie alebo je takáto zmluva pre neho nevýhodná. Zároveň mal
odvolací súd za to, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy (§ 43 ods. 1, § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka), pričom prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia
námietka,žeRPMNnemôžebyťpredmetomdohodyažejejvýpočetjekonkrétneurčený.Jejvýškamusí
byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj
nemôže byť potom menený jednostranným úkonom žalovaného. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie,

nezaoberal sa ešte aj ďalšími nedostatkami zmluvy, na ktoré poukazoval žalobca, nakoľko nesprávne
uvedený údaj o RPMN má za následok akoby takýto údaj uvedený nebol vôbec. Vzhľadom na úspech
účastníkov v konaní potom správne súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, ktoré priznal
žalovanému v rozsahu 50 %.

7. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolanie za dôvodné a napadnuté výroky
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením vyšší
súdny úradník súdu prvej inštancie.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).