Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200958
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky Ľ. B., rodenej

Ď., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E., P. XXX/X, proti manželovi navrhovateľky M.. D. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom O. D., E., C. XXX/X, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

ManželstvoúčastníkovkonaniaĽ.B.,rodenejĎ.aM..D.B.,uzavretédňaXX.X.XXXXJ.O.D.,zapísané
v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, s
a r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 3. 2019, sa

navrhovateľka domáhala rozvodu svojho manželstva, uzavretého I. XX. X. XXXX J. O. D.. V návrhu
uviedla, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti, ktoré sú plnoleté.
Manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Manželstvo bolo v zásade harmonické približne do roku
2000. K vážnejším nezhodám došlo v dôsledku zmeny zamestnania jej manžela, ktorý začal viac
zarábať, dával jej najavo, kto je vo vzťahu dôležitejší. Rozdielne názory mali aj na výchovu detí, problémy
boli najmä u mladšieho syna, ktoré manžel nevedel riešiť pokojne. Konflikty medzi nimi vznikali častejšie,
prestali spolu komunikovať, intímne žiť. V roku 2010 odišla zo spoločnej domácnosti, po čase si našla

priateľa, s ktorým udržiava vzťah doposiaľ. K manželovi stratila citový vzťah a nemá záujem na trvaní
manželstva.

2. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Poukázala na to, že už dlhú dobu žijú
odlúčene, manžel je pre ňu citovo cudzím človekom, spájajú ich len deti. Návrh si podala po zrelom
uvážení. Odmietla možnosť prerušenia konania.

3. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Poukázal na
skutočnosť, že od začiatku mal úmysel udržať rodinu, aj po odchode manželky zo spoločnej domácnosti
sa snažil o stretnutie, telefonicky ju kontaktoval, avšak ona na to nereagovala.

4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzavreli z lásky, mali 2 deti a žili
peknéroky.Občasmaliajvýmenynázorov,počasktorých sasnažilaustúpiť.Mnohokrátžiadalamanžela
o diskusiu, ale on bol presvedčený o jeho pravde. Zabezpečovala všetko v rodine, aj v manželstve.

Potvrdila, že manžel sa s ňou po odchode zo spoločnej domácnosti snažil komunikovať, ale ona to
už nechcela, cítila sa pri tom zle. Manželovi nedávala žiadnu nádej, že by obnovili spolužitie, vyčíta
si, že to už neriešila skôr. Poukázala na to, že manžel ju ponižoval, choval sa ku nej povýšenecky z
dôvodu, že má vysokú školu, viacej zarábal. Postupne sa to nabaľovalo, nedokázali spolu komunikovať,vznikali medzi nimi hádky. Mali aj ťažké obdobie so synom, keď bol v puberte. Potom už spolu nežili
ani intímne. Minimálne posledných 5 rokov počas spolužitia v spoločnej domácnosti nebolo dobrých,
žili každý v inej izbe ako cudzí ľudia. Pokiaľ aj oprala, ožehlila, už žiadna citová stránka vo vzťahu

nebola. Keď mala zabezpečený byt, oznámila manželovi, že zo spoločnej domácnosti odchádza. Manžel
sa ku nej nechoval pekne, nemala pocit opory, všetka ťarcha manželstva spočívala na nej. Keď to
manželovivytýkala, začaljejpomáhať,alepotomtamužcit nebol.Ododchoduzospoločnejdomácnosti
nikdy nemala pocit, že by sa k manželovi mala vrátiť. Poukázala tiež na skutočnosť, že sú s manželom
rozdielne typy, ona je spoločenská, chcela sa ísť aj zabaviť, na návštevu, s čím manžel nesúhlasil,

nakoľko mu bolo najlepšie doma pred televízorom. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa s manželom
nekontaktovali, nestretávali, s výnimkou riešenia vecí týkajúcich sa synov. Viac ako dva roky má vzťah
s priateľom. Manžela jednoducho prestala mať rada, už mu neverila, že by sa zmenil.

5. Manžel navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že problémy začali v súvislosti s
problémami so synom, keďže mali rozdielne prístupy k tomu, ako to riešiť. Pripustil, že sa stalo, že

„mu praskli nervy“ a povedal, čo nemal. Poukázal na to, že sa tiež cítil v manželstve ponižovaný,
nakoľko keď na deti musel zvýšiť hlas, manželka ho pred nimi zahriakla. Poprel, že by manželku
ponižovalvsúvislostisjejvzdelaním,ažebysavystatovalsvojímplatom.Hneďpriodchodemanželkyzo
spoločnejdomácnostinadobudolpocit,žeužbolarozhodnutáspolužitieneobnoviť.Snažilsamanželstvo
zachovať. Problémy so synom riešil, aj keď nie pokojne, lebo sa to nedalo, snažil sa mu pomáhať

v súvislosti so školou, chodil na združenia. Manželka ho neustále poúčala, čo sa má a čo sa nemá,
aké sú normy. Poprel, že manželke nepomáhal, od začiatku manželstva vysával, umýval schody, keď
mali službu. Problémy v manželstve trvali 3-5 rokov, v tomto období vznikali hádky, bývala aj tichá
domácnosť. Nepamätal si však, že by sa manželka vyhrážala, že odíde a ak aj áno, tak si myslel, že k
tomu nepríde. Uviedol, že rád chodí na horské bicykle, ale manželke sa to nepáčilo, preto na bicykle

spoločne nechodili. Chodili spoločne na akcie s požiarnikmi možno 3-4 krát do roka.

6. Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že uzavreli manželstvo I.. X. XXXX J.
O. D.. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal ich zhodnými výpoveďami preukázané, že vzťahy medzi
nimi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie
je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je v súčasnosti už len

formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia od roku 2010, t. j. 9 rokov, nežijú
v spoločnej domácnosti a v dôsledku uvedenej skutočnosti ani spoločne nehospodária, intímne spolu
nežijú, netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou, pomocou, nekomunikujú medzi sebou. Deti,
pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté, preto manželstvo účastníkov neplní ani funkciu výchovy
detí. O trvalosti a vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi svedčí nielen samotná dĺžka obdobia,

počas ktorého nežijú v spoločnej domácnosti, ale aj skutočnosť, že počas uvedeného obdobia sa
spolu nestretávali a, s výnimkou vecí týkajúcich sa ich detí, ani spolu nekomunikovali. Príčiny rozvratu
vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku
rozdielnych názorov manželov na základné otázky chodu rodiny, manželstva, výchovy detí, tráveniavoľnéhočasu,starostlivostiodomácnosť.Navrhovateľkapoukazovalanasprávaniesvojhomanželavoči
nej, ktoré považovala za nežiaduce a neakceptovateľné. Zo strany svojho manžela sa cítila ponižovaná,
nepochopená, necítila dostatočnú pomoc a oporu či už pri bežných domácich prácach, starostlivosti o

deti, ale aj v citovej oblasti. Na druhej strane manžel navrhovateľky pociťoval ako ponižujúce správanie
navrhovateľky pri riešení konfliktných situácií pri výchove detí, keď ním zvolené výchovné metódy
pred deťmi spochybňovala. Citové odcudzenie manželov bolo umocnené aj rozdielnosťou ich pováh,
na ktorú poukázali obaja manželia, z ktorej vyplývali rozdielne názory najmä na trávenie voľného času.
V dôsledku všetkých uvedených skutočností vznikali medzi manželmi konflikty, ktoré riešili hádkami

alebo nekomunikovaním (tzv. tichou domácnosťou), čo opätovne viedlo k ich citovému odcudzovaniu a
vyvrcholilo v roku 2010 odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Z výpovede navrhovateľky
mal súd preukázané, že jej odchod zo spoločnej domácnosti nepredstavoval náhle rozhodnutie, ale,
naopak, rozhodnutie dlhodobo zvažované, ku ktorému dospela po vyhodnotení všetkých okolností
spolužitia so svojim manželom. Zhodnými výpoveďami oboch manželov mal súd preukázané, že vzťahy
v manželstve boli narušené už pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, a to minimálne

po dobu troch rokov. Je tiež potrebné uviesť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých
nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Nakoľko navrhovateľka prejavila vôľu v
manželstveďalejnezotrvávaťanebolazažiadnychokolnostíochotnáobnoviťspolužitie,súdmanželstvo
účastníkov, za preukázania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi nimi, rozviedol.

12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,

odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.