Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205395
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5612205395.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného UNION zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému M. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie 120,09 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom exekútorského úradu E., C. U. XXXX/X, pod

sp. zn. EX 2079/2012, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 6Er/1060/2012-15 zo dňa 17.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok, resp. EP) exekúciu v súdenej veci zastavil.
Vychádzal z toho, že za výkon exekúcie, vrátane zvoleného spôsobu jej vykonania, je zodpovedný
súdny exekútor. Preskúmaním exekútorského spisu mal okresný súd preukázané, že súdny exekútor

dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného. Keďže z
vykonaného dokazovania bola zistená nemajetnosť povinného, bolo namieste (na základe podnetu
súdneho exekútora) exekúciu zastaviť.
2. Zároveň v zmysle § 200 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného rozhodol o
trovách exekúcie a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 53,87 eur, pričom
jednotlivé súčasti trov exekúcie konkrétne špecifikoval.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že „návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta“. Namietal
predčasnosť zastavenia exekúcie, lebo nemajetnosť je potrebné chápať iba ako stav prechodný.
Poukazoval na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k
uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Za nezanedbateľnú skutočnosť oprávnený označil to, že povinný

je v produktívnom veku a je teda reálny predpoklad jeho zamestnania sa, podnikania, či poberania
dôchodku v budúcnosti.
4.Podotkol,žezastavenímexekúciehrozípremlčanievymáhanejpohľadávky.Tým,žesivybralsúdneho
exekútora preniesol na neho povinnosť sledovať zmenu majetkových pomerov povinného. Odvolateľ
poukázal v širších spoločenských súvislostiach aj na význam platenia poistného na zdravotné poistenie
(pohľadávka na ktorom predstavuje vecný základ prejednávaného prípadu) a na účel samotného

exekučného konania ako štátom garantovaného núteného výkonu práva.5. Súdny exekútor žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Zdôraznil, že u povinného bola „vylustrovaná
(priebežne od začiatku exekučného konania) negatívna majetková podstata“; okrem iného podporená
aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Doplnil, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia, pričom takéto rozhodnutie nevytvára prekážku veci
právoplatne rozhodnutej.

6. V reakcii na vyjadrenie súdneho exekútora poukazoval oprávnený na rozhodnutie iného
odvolacieho súdu v obdobnej veci, ktorý podmieňoval zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného

vôľou/súhlasom oprávneného subjektu. Zároveň zopakoval časť svojej predchádzajúcej odvolacej
argumentácie(ohrozbepremlčaniavymáhateľnostijehopohľadávky,oprenesenípovinnostinasúdneho
exekútora, o možnosti vlastnenia hnuteľných vecí povinným atď.).

7. Súdny exekútor trval na správnosti zastavenia exekúcie. Taktiež on poukázal na závery súdov v
obdobných prípadoch, v zmysle ktorých - napríklad - očakávanie budúceho nadobudnutia majetku

povinným musí mať reálny základ. V ostatnom zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.
8. Oprávnený bez výzvy konajúceho súdu učinil i ďalšie podanie v rámci odvolacieho konania, ktorým
však len v podstate zopakoval dovtedajšie svoje odvolacie námietky, resp. argumentáciu.
9. Povinný zostal v priebehu celého odvolacieho konania nečinný.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného
súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a odvolanie oprávneného proti
výroku o trovách exekúcie odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP.

11. Ako konštatoval už okresný súd, s odkazom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa v súdenej
veci exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Dotknuté zákonné ustanovenia
(Exekučného poriadku v relevantnom znení alebo iného právneho predpisu) nepodmieňujú zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP predchádzajúcim súhlasom
oprávneného. Rovnako sa ani nevyžaduje akékoľvek jeho vyjadrenie, resp. stanovisko k podnetu

súdneho exekútora pred rozhodnutím exekučného súdu.
12. Oprávneným označené rozhodnutie iného odvolacieho súdu, ktoré prejav vôle oprávneného
považuje za určujúci z hľadiska ďalšieho trvania exekúcie, je v súdnej praxi (výrazne) minoritným
stanoviskom. Dotknuté rozhodnutie a jeho závery nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom prípade
záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je
podstatné, že okresný súd (i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v
I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne
sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom
právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

13. Neobstojí ani odvolateľov argument o možnom nadobudnutí majetku či získaní príjmu povinným
v budúcnosti s poukazom na to, že ide o fyzickú osobou v produktívnom veku. Predmetná úvaha
oprávneného je totiž čisto hypotetická, chýba jej akýkoľvek relevantne verifikovateľný reálny základ.
Inými slovami, oprávnený nevymedzil žiadne konkrétne okolnosti (neuviedol, že by sa povinný

medzičasom zamestnal u konkrétneho zamestnávateľa, prípadne zdedil nejaký majetok, v akom
konkrétnom dedičskom konaní a podobne), ktoré by uspokojivo viedli k dôvodnému predpokladu, že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku oprávneného.
14. Takou okolnosťou bez ďalšieho nie je (zo všeobecného hľadiska produktívny) vek povinného. V

otázke potenciality jeho budúcich príjmov možno poukázať na to, že exekučné konanie voči povinnému
je vedené od 31.5.2012 (poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 18.6.2012), teda takmer 7 rokov.
Po celé toto obdobie boli pritom splnené teoretické predpoklady vyplývajúce z veku povinného, ktoré
zdôrazňuje oprávnený v odvolaní, napriek tomu sa nepodarilo vymôcť ani časť jeho pohľadávky. Len na
okraj krajský súd dopĺňa, že pokiaľ sa aj povinný vykonával nejakú pracovnú činnosť išlo len o „prácu

na dohodu“ a na veľmi krátky časový úsek (napr. ani nie jeden mesiac).

15. V rozoberaných súvislostiach čiastočne až účelovo vyznieva argument oprávneného, že on zvolením
si súdneho exekútora preniesol na tohto povinnosť sledovať zmenu majetkových pomerov povinného. Zuvedeného totiž nevyplýva odvolateľom (minimálne) naznačované tvrdenie, v zmysle ktorého, ak súdny
exekútor nezistil existenciu exekvovateľného majetku povinného, nebol (zrejme) dostatočne dôsledný.
16. Samozrejme, že súdny exekútor je prioritne tým subjektom, ktorý zisťuje existenciu majetkových

hodnôt, z ktorých by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávka, ale je rovnako samozrejmé,
že i samotný oprávnený môže konkrétnou informáciou kedykoľvek v priebehu exekúcie výrazne
prispieť k jej úspešnému zavŕšeniu. Pokiaľ oprávnený v súdenej veci na takúto súčinnosť viac-
menej rezignoval (zrejme i z titulu veľkého množstva ním iniciovaných exekúcií), musí sa „uspokojiť“
so štandardným spôsobom činnosti súdneho exekútora; ktorý v prejednávanom prípade bol - ako

vyplýva i z exekútorského spisu - dodržaný. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že exekúcia bola
nariadená aj predajom hnuteľných vecí (avšak bola neúspešná); čo vyplýva už aj z odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Bez významu je tak opakované poukazovanie odvolateľa na eventualitu
vlastníctva exekúciou postihnuteľných hnuteľných vecí povinným.

17. Krajský súd poukazuje zároveň na to, že stav nemajetnosti povinného nie je iba okamžitý (k určitému

dátumu), resp. prechodný. Naopak, ide o stav vlastný celému priebehu niekoľkoročnej exekúcie a teda
dostatočne relevantný na vyslovenie záveru o nemajetnosti povinného ako predpokladu zastavenia
exekúcie. Je vyložene neúčelné a v celospoločenskom meradle zahlcujúce systém exekúcií nezastaviť
exekúcie, v ktorých počas niekoľkoročného trvania (v súdenej veci takmer 7 rokov) neboli vymožené
žiadne sumy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

18. Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky oprávneného boli neopodstatnené a keďže neboli
zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil.

19. Výrok o trovách exekúcie nepodlieha odvolaciemu prieskumu (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s

príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku; najmä § 200 ods. 5), na ktorom konštatovaní nič
nemení fakt, že ide o výrok závislý od výroku, ktorý bol/je preskúmavaný (v súdenej veci výrok o
zastavení exekúcie). Nadväzne musel odvolací súd odvolanie oprávneného v tejto časti odmietnuť ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné - § 386 písm. c/ CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že účastníkom nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu
konania úspešný; naproti tomu povinnému a ani súdnemu exekútorovi žiadne relevantné trovy konania
v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.