Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/295/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109208107
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2109208107.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: ERMEZ - VTZ, spol. s r. o., IČO:
34 125 311, so sídlom Trnava, A. Kubinu 12, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U., O.
XXX, zastúpeného AK: JUDr. Michal Antal, so sídlom Trnava, Hlavná 13, o zaplatenie 510,26 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C/192/2009-415

zo dňa 13. decembra 2017 - II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom (druhým v poradí) napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie I. výrokom žalobu

zamietol, II. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením, III. výrokom priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorým bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 663, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, § 659
Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, §

262 ods. 1, 2, článku 4 ods. 1, ods. 2, § 258 ods. 1, § 259 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd právne uzavrel, že nárok je nedôvodný. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel nájomnú
zmluvu na prenájom konkrétnych kusov lešenia za cenu 2Sk/deň/1m2, keď nájomná zmluva medzi
stranami sporu mala byť uzavretá ústne, pričom o prevzatí lešenia bola vyhotovená výdajka č. 01/05
zo dňa 16.7.2005, ktorú mal žalovaný podpísať, kde bol uvedený účel nájmu, konkrétne kusy lešenia a

výška nájomného. Trval na tom, že žalovaný si od neho „požičal“ nasledovné kusy lešenia: 8 ks stojka 3
m,2ksstojka2m,8kspriečka3m,4kspriečka1m,1kszábradlie3m,4kszábradlie1m,zadohodnutú
odplatu 2Sk/deň/1m2. Na druhej strane žalovaný zásadne popieral, že by si od žalobca lešenie „požičal“
a že by medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu lešenia
žalovaným žalobca preukazoval jednak listinným dokladom, a to výdajkou zo dňa 16.7.2005, na ktorej
mal žalovaný svojím podpisom potvrdiť prevzatie lešenia a ďalej výpoveďami svedkov O. M., M. T., D.

S., F. X., ako aj písomnými čestnými prehláseniami M. T. a O. M., ďalej fotografiami, na ktorých malo byť
zachytené lešenie na pozemku žalovaného a skutočnosť, že žalovaný maľoval svoj dom na bielo. Ďalej
svoje tvrdenia žalobca preukazoval fotodokumentáciou a listinami ODI OR PZ Trnava a tvrdil, že dňa
16.7.2005, v sobotu žalovanému prenechal toto lešenie, pričom brigádnik p. M. mal toto lešenie vynášať
pred bránu, odkiaľ si toto lešenie mal odnášať žalovaný. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia O. M. a
manželkakonateľaĽudovítaŠottníka,D.S..SvedokM.T.potomvpísomnomčestnomprehlásenízodňa

12.10.2009 uviedol, že sám mal požičané lešenie od pána S., neskôr si ho chcel znovu požičať, avšak
vzhľadom na to, že časť lešenia bola u žalovaného, zostávajúca časť mu bola nedostatočná, potvrdil tiežv tomto písomnom prehlásení, že videl lešenie postavené pri dome žalovaného. Svedkyňa F. X. uviedla,
že rovnako si chcela lešenie požičať, avšak nemohla, pretože ho žalovaný nevrátil. Výpovede svedkov
O. M. a D. S. tak potvrdzujú prevzatie lešenia žalovaným. Skutočnosť, že lešenie bolo u žalovaného,

potvrdil v písomnom čestnom prehlásení svedok M. T., ktorý však pri svojej výpovedi pred súdom
uviedol, že si nepamätá, či videl lešenie u žalovaného. Svedkyňa F. X. uviedla len sprostredkované
údaje. Pôvodný konateľ žalobca Ľudoví Šottník trval na tom, že žalovanému lešenie „požičal“, konateľka
Denisa Šottníková pri tom, ako si mal žalovaný odnášať lešenie, nebola, avšak vyhotovovala faktúru
za nájom lešenia. Vykonaným dokazovaním však okresný súd dospel k záveru, že v predmetnom

spore žalobca, ktorým je spoločnosť ERMEZ VTZ spol. s r. o., v prvom rade nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní, pretože spoločnosť nepreukázala, že vlastnila konkrétne kusy lešenia,
ktoré mali byť poskytnuté žalovanému a že uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným. Žalovaný totiž
spochybňoval skutočnosť, že lešenie vlastnila spoločnosť ERMEZ VTZ s.r.o. Vyššie uvedení svedkovia
v konaní uvádzali len tú skutočnosť, že žalovaný si mal lešenie prevziať od pána H. S., ani svedok M. T.
nevedel uviesť, či mal on sám predtým lešenie požičané od p. S., alebo od žalobcu. V danom prípade

teda ostala sporná základná otázka, kto bol vlastníkom predmetného lešenia, či žalobca alebo pán H. S.
ako fyzická osoba. Žalobca nepredložil žiadne doklady o vlastníctve predmetného lešenia, či o tom, že
by spoločnosť lešenie prenajímala a za akú cenu. Na predložených fotografiách je vidno, že na pozemku
žalovaného je nejaké lešenie, ale tieto fotografie nepreukazujú komu toto lešenie patrí a z akých kusov
pozostáva. Ak by teda aj bolo možné na základe svedeckých výpovedí D. S. a O. M. prisvedčiť tomu, že

žalovanýsinejakélešenieodpánaH.S.prevzal,žalobcanepreukázal,čisitotolešeniežalovanýprevzal
od pána Šottníka ako konateľa spoločnosti ERMEZ VTZ spol. s r. o., alebo od pána S. ako fyzickej osoby.

4. Ďalej bola medzi stranami sporná skutočnosť, či došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným. Hlavným listinným dokladom, ktorý mal túto skutočnosť preukazovať, bola žalobcom

predložená výdajka č. 01/05 zo dňa 16.7.2005. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie
jednak znalcom z odboru grafická diagnostika, pričom znalec dospel k záveru, že sporná listina je
originálna, nebola pozmeňovaná fotomontážou, na vyhotovenie všetkých zápisov bolo použité druhovo
zhodné pero, teda prepisovanie, odstraňovanie, ani iné pozmenenie zápisov nebolo zistené. Vo svojej
výpovedi znalec doplnil, že technickým falšovaním nebol na listinu prenesený podpis prijímateľa. Ďalej

bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, pričom znalkyňa
dospela k jednoznačnému záveru, že žalovaný nevyhotovil podpis k priezvisku Z. (podpis príjemcu)
na výdajke zo dňa 16.7.2005. Vo svojej výpovedi pred súdom potom znalkyňa doplnila, že podpis
na výdajke je falošný, nevyhotovil ho žalovaný, rovnako vylúčila, že by išlo o úmyselne, alebo pod
vplyvomalkoholu,čikombináciouobochtýchtoskutočnostízmenenývlastnýpodpisžalovaného,pretože

podľa znalkyne človek nedokáže zmeniť toľko znakov svojho podpisu, ako to bolo v tomto prípade.
Na základe záverov znalkyne je teda jednoznačné, že podpis príjemcu na výdajke č. 01/05 zo dňa
16.7.2015 nie je žalovaného. Táto výdajka, ktorá mala preukázať, že žalobca prenajal konkrétne kusy
lešeniažalovanémuzadohodnuténájomné,jetedaznaleckýmdokazovanímjednoznačnespochybnená
a ako dôkaz uvedenej skutočnosti neobstojí. Z výpovedí ostatných svedkov, predovšetkým D. S. a

O. M. pritom nevyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva. Títo len potvrdili, že
si účastníci mali medzi sebou niečo spísať. Avšak žiadny iný svedok, či dôkaz, predložený v konaní
nepreukazoval, že by medzi žalobcom a žalovanom bola uzavretá práve nájomná zmluva, teda že
by medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca odplatne prenechal
žalovanému do užívania konkrétne kusy lešenia. Navyše tvrdenia svedka O. M. boli rozporuplné, keď v

písomnom prehlásení zo dňa 29.5.2009 uviedol, že žalovaný podpísal pánovi S. prevzatie požičaného
Haky lešenia, čo mal svedok vidieť, keď si nalieval malinovku. Na pojednávaní dňa 12.10.2009 vo veci
sp. zn. 27C/153/2009 potom uviedol, že či si spísali pán S. a žalovaný nejaké papiere o prevzatí uviesť
nevie, nepamätá si na to. V tomto konaní na pojednávaní dňa 14.11.2011 tento svedok uviedol, že sa
robilo potvrdenie o tom, koľko žalobca žalovanému lešenia dal, avšak nevedel, či bolo medzi účastníkmi

niečo dohodnuté ohľadom nájmu. Výpoveď svedka M., pokiaľ ide o spísanie potvrdenia o prevzatí
lešenia žalovaným, je teda nejednoznačná a s poukazom na zistenie, že podpis žalovaného na výdajke
je falošný, teda nepreukazuje že by malo dôjsť k dohode účastníkov o uzavretí práve nájomnej zmluvy.
Rovnako písomné prehlásenia, či výpovede svedkov F. X. a M. T. nepreukazujú uzavretie nájomnej
zmluvy.

5. Okresný súd teda uzavrel, že tým, že bola znaleckým dokazovaním zásadne spochybnená výdajka
zo dňa 16.7.2005, ktorá mala byť hlavným dôkazom preukazujúcim uzavretie nájomnej zmluvy medzi
účastníkmi, zostali medzi účastníkmi sporné aj ďalšie skutočnosti, a to aké konkrétne kusy lešenia simal žalovaný od žalobca, resp. pána S. prevziať, či išlo o odplatné alebo bezodplatné prenechanie
veci a prípadne aká bola dohoda o nájomnom. Žalobca tak v sporovom konaní neuniesol dôkazné
bremeno, pokiaľ ide preukázanie uzavretia nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Nepreukázal,

že medzi účastníkmi došlo ku konsenzu o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, teda o
odplatnom prenechaní konkrétnej veci žalovanému. Medzi účastníkmi totiž mohlo ísť tiež o výpožičku,
teda o bezodplatné prenechanie lešenia žalovanému v rámci vzájomných susedských vzťahov, čomu
by nasvedčovala skutočnosť, že žalovaný si mal lešenie prevziať v sobotu na chate pána S.,
mali potom spolu popíjať na terase, keď v tom čase boli ešte vzťahy medzi stranami sporu dobré a

podľa svedkyne D. S. k ich zhoršeniu malo dôjsť až o týždeň neskôr. Pokiaľ teda žalobca požaduje
zaplatenie nájomného za konkrétne obdobie titulom nájomnej zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať,
že existovala vôľa zmluvných strán na odplatnom prenechaní lešenia žalovanému a mal preukázať aj
výšku dohodnutej odplaty. Pretože žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
uzavretie nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania, nepreukázal aké konkrétne kusy lešenia mali byť
žalovanému odovzdané, nepreukázal výšku nájomného, či už dohodnutého, alebo obvyklého, za ktoré

lešenie on sám prenajímal, alebo za ktoré bolo v tom čase lešenie obvykle prenajímané, nepreukázal
bezpečne, že nájomnú zmluvu so žalovaným uzavrela práve spoločnosť ERMEZ VTZ spol. s r. o. a
nie H. S. ako fyzická osoba a nakoniec nepreukázal ani to, že vlastnil konkrétne lešenie.
Okresný súd napokon dodal, že dôkazné bremeno tvrdenia, že lešenie bolo vo vlastníctve žalobcu
zaťažuje žalobcu a nie žalovaného v tom, aby žalovaný preukázal, na základe akého právneho titulu

mal železné konštrukcie, prípadne lešenie v držbe. Nevykonal dôkazy na stotožnenie pozemku na
fotografiách s pozemkom žalovaného prostredníctvom znalca z dôvodu, že táto skutočnosť napokon
nebola medzi stranami sporná, ako aj z dôvodu, že nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že
jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený
dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa

hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná.

6. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol okresný súd podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol v
konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená

nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania.

7. Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že
ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy
štátu neupravuje. Okresný súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podla čl. 4 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100

% (III. výrok).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca výlučne II. a III. výroku, ktorým navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a poukazom na § 365 ods.
1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nesúhlasí s trovami, keď znalkyňu

nepožadovali, to žalovaný, žalobca nemá na trovy. Zároveň žalobca uvádzal skutočnosti ohľadom
odpusteniazmeškanialehotynapodanieodvolaniaspoukazomnato,ževiackrátžiadaldoručilrozsudok
poštou, ktorý mu mal byť doručený do elektronickej schránky, ktorá ak nie je aktivovaná, nemôže byť
do nej doručené rozhodnutie.

9. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobcu sa vyjadril tak, že odvolanie ako oneskorene
podané navrhuje odmietnuť, ak bolo podané včas navrhuje ho zamietnuť.

10. Žalobca zároveň s odvolaním podal vo veci sťažnosť na postup okresného súdu, ktorú podľa jej
obsahu posúdil ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, o ktorej rozhodol

uznesením č. k.13C/192/2009-432 zo dňa 28.6.2018 tak, že návrh žalobcu na odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania voči rozsudku č. k. 13C/192/2009-415 zo dňa 13.12.2017 zamieta. Pričom
rozhodnutie nebolo napadnuté sťažnosťou, preto nadobudlo právoplatnosť.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo
podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho
odmietnuť.

12. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň
lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o
zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je
potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.

13. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi
doručený dňa 20.1.2018 (elektronická doručenka na č.l. 424). Zákonná 15-dňová lehota na podanie
odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom (21.1.2018) a posledný (v zmysle
§ 121 ods. 4 CSP) deň takejto lehoty pripadol na pondelok 5.2.2018. Práve tento deň tak bol dňom,

v ktorý mohol žalobca naposledy podať včasné odvolanie. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca
využil možnosť podať odvolanie, ktoré je datované dňom 23.2.2018 (doručené okresnému súdu dňa
27.2.2018), podané na pošte dňa 23.2.2018 (obálka na čl. 428), teda so zjavným oneskorením.

14. Vzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty,

odvolací súd preto musel v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť
a nemohol podrobiť napádaný rozsudok (v napadnutej časti o náhrade trov konania) odvolaciemu
prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

15. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 per

analogiam a § 262 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP, keďže výsledok odvolacieho konania obdobný
jeho zastaveniu zavinil žalobca oneskoreným odvolaním sa. Za danej situácie, keďže žalovaného trovy
zavinil žalobca (ktorý sa vyjadril k odvolaniu), odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

262 ods. 2 CSP).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).