Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2518010253.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr.KatarínyBatisovejaJUDr.MartinaŽovinca,vtrestnejveciodsúdenéhoP.F.preprečinzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno b) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany
zo dňa 12. decembra 2018, č. k. 16Nt/57/2018-32, na neverejnom zasadnutí dňa 23. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 12. decembra 2018, č. k. 16Nt/57/2018-32 Okresný súd Piešťany
zamietol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného P. F. na povolenie obnovy konania v
trestnej veci Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/97/2017, pretože neboli zistené podmienky obnovy

konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 16T/97/2017, v ktorej bol odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený na rozdiel od výpovedí v pôvodnom konaní, popieral spáchanie skutku, pričom sa odvolával
na novú skutočnosť, ktorú v pôvodnom konaní neuviedol a teda, že uhradil výživné v sume 950 eur a
to ešte predtým ako súd rozhodol o jeho vine. Túto skutočnosť však odsúdený súdu nepreukázal a aj
keď tvrdil, že disponuje potvrdením o platbe, uvádzal, že tento doklad by mal mať u svojho známeho, u
ktorého údajne býval a má u neho aj iné osobné veci, avšak nevedel uviesť ani meno ani adresu tejto
osoby. Skutočnosť, že by v pôvodnom konaní nepoužil na svoju obranu uhradenie výživného, naopak

sa k jeho neuhradeniu priznal, oslabuje dôveryhodnosť zmenenej výpovede odsúdeného, u ktorého sa
nejednalooprvéodsúdeniepreprečinzanedbaniapovinnejvýživyatedasimuselbyťvedomýnásledkov
svojho konania.

Súd rozhodoval o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí, na ktorom oboznámil
návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, zápisnicu o výsluchu, podania odsúdeného, podstatný

obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: ORP-1268/3-VYS-
TT-2016 a spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/97/2017, aktuálny odpis z registra trestov
na odsúdeného, vypočul odsúdeného a zistil, že nie sú splnené podmienky nakoľko vyhodnotením
zmenenej výpovede odsúdeného, v ktorej menil aj obdobie, kedy mal výživné uhradiť, i s ohľadom na
skutočnosť, že odsúdený pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ako aj vzhľadom
na existenciu dôkazov svedčiacich o vine odsúdeného, má súd za to, že nevyšli najavo nové skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi skôr vykonanými odôvodiť iné rozhodnutie o vine.Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Písomne ju odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že rozhodnutie bolo vydané predčasne, nestotožnil sa s postupom

súdu, ktorý nevykonal dôkaz - dopyt na poštu Vrbové za účelom oznámenia, či v mesiacoch jún až
september 2016 boli poukazované odsúdeným prostredníctvom pošty platby T. F. vo výške 950 eur,
ktorým dôkazom sa mala potvrdiť pravdivosť jeho tvrdenia, čím odôvodňoval svoj návrh na obnovu
konania. Odsúdený zastával názor, že v prípade, ak by poštový úrad potvrdil zasielanie uvedenej
čiastky T. F., odôvodňovala by táto skutočnosť povolenie obnovy konania, keďže by išlo o skutočnosť

v pôvodnom konaní neznámu, ktorá by v spojení so skutočnosťami skôr známymi mohla odôvodniť iné
rozhodnutie, a to či už o vine alebo o uloženom treste. Má za to, že samotná skutočnosť, že odsúdený v
pôvodnom konaní o predmetnej skutočnosti musel vedieť a túto neuviedol sama o sebe neodôvodňuje
zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného
sťažnostný súd zistil, že toto bolo urobené v súlade so zistenými skutočnosťami, na ktoré potom
súd prvého stupňa správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Okresný súd správne

postupoval pokiaľ sa riadil vyššie citovanými zákonným ustanoveniami a obnovu konania v uvedenej
trestnej veci nepovolil práve pre absenciu zákonných podmienok.

Aj podľa názoru krajského súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomného podania
odsúdeného nemožno považovať za také, ktoré by boli súdu skôr neznáme, resp. ktoré by dodatočne

vyšli najavo. Ako na to správne poukázal okresný súd, konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje
len na zistenie, či vyšli takéto skutočnosti alebo dôkazy najavo, pričom súd nemôže preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, takéto konanie nie je založené na revíznom princípe.
Okresný súd sa správne vysporiadal aj s tým, že v pôvodnom konaní bolo vo veci síce rozhodované
trestným rozkazom, ktorý však súd vydal na základe skutočností a dôkazov zistených v prípravnom

konaní, ((vtedy) obvinený ku skutku priznal pred vyšetrovateľom), proti ktorému odsúdený nepodal
odpor. Súd tak argumenty odsúdeného považoval za nevierohodné, a svoje rozhodnutie podrobne
a logicky odôvodnil. V tomto smere sťažnostný súd môže len odkázať na odôvodnenie uznesenia
okresného súdu.

K námietkam odsúdeného ohľadom nových skutočností, ktoré mali vyplynúť z potvrdenia pošty,
sťažnostný súd podotýka, že obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamiosebe,alebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Existenciu nových skutočností v konaní o povolení obnovy konania
je zároveň potrebné preukázať. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdený v

prípravnom konaní, v konaní pred súdom nevyužil na svoju obhajobu ako dôvod skutočnosť, že došlo
k zaplateniu dlžného výživného, ku ktorému malo dôjsť v krátkom období pred výsluchom odsúdeného
(vtedy obvineného) v prípravnom konaní, naopak uviedol, že na dcéru neplatil pre nedostatok finančných
prostriedkov. Odsúdený mal na predloženie uvedeného potvrdenia dostatok času, rovnako mu nebránilo
požiadať priateľa o jeho zaslanie. Odsúdený nebol prvotrestaným páchateľom, rovnakej trestnej

činnosti sa dopúšťal opakovane a o zániku trestnosti (zaplatením dlžného výživného) bol opakovane
poučený. Tvrdenie odsúdeného o zaplatení dlžného výživného, ktorú skutočnosť podľa vlastných
slov v konaní zabudol uviesť, považoval súd za účelové, aj vzhľadom na rozpory v jednotlivých
výpovediach odsúdeného ohľadne obdobia, v ktorom malo dôjsť k zaplateniu výživného, aj vzhľadomna tvrdenú pôžičku matky a jej následné úmrtie. Aj podľa názoru sťažnostného súde nebol dôvod na
vykonanie odsúdeným navrhnutého dôkazu dopytom pošty vo Vrbovom, nakoľko inštitút obnovy konania
patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu právnej istoty nastolenej

právoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len tam, kde pre jeho použitie svedčia
dostatočne silné dôvody.

K povoleniu obnovy konania tak nemôže viesť len subjektívna následná nespokojnosť odsúdeného,
s postupom orgánov činných v trestnom konaní, s postupom a rozhodnutím súdu, ku ktorej dospel s

určitým časovým odstupom od tohto rozhodnutia.

Preto okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v zmysle
§ 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.