Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116222612.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951
proti žalovanému Y. U., nar. XX.XX. XXX, trvale bytom V. X, XXX XX V. o zaplatenie sumy 112,29
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

15Csp/151/2016-31 zo dňa 19. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15Csp/151/2016-31 zo dňa 19. septembra 2017 v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112,29
Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania

voči žalovanému.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie uvedenej
sumy z dôvodu jej nepovoleného prečerpania na účte zriadenom žalobcom na základe zmluvy
uzatvorenej so žalovaným dňa 05.08.2015 pod č. XXXXXXXXXX označenej ako Zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, súčasťou ktorej sú aj Všeobecné obchodné podmienky, čo

žalobcapreukázalpriloženýmvýpisomzúčtu.Vzhľadomktomu,žesažalovanýdostaldonepovoleného
prečerpania účtu vo výške žalovanej istiny, ktorý debet ani na výzvu žalobcu nezaplatil, žalobca zatvoril
tento účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom účtu potom, ako ním uplatnenú
sumu vo forme debetu previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, na ktorom túto sumu ako istinu
úročil debetným úrokom dohodnutým so žalovaným vo výške 28% ročne. Záväzok žalovaného ku dňu
13.04.2016 tak zodpovedá sume 112,29 Eur, na ktorú sumu súd žalovaného zaviazal.

3. Súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia zmluvného úroku 28% ročne zo sumy 112,29 Eur
od 14.04.2016 do zaplatenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že na
Zmluvu o bežnom účte sa v prípade možnosti záporného zostatku podľa § 710 Obch. zák. vzťahujú
primerane ustanovenia o zmluve o úvere. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom
vo forme úveru podľa § 503 ods.1, veta prvá Obch. zák., pričom zmluvné úroky sú vždy splatné spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov sa pritom zhoduje s dobou
splatnosti úveru a celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku
úveru. Žalobca preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemohol oprávnene žiadať od žalovaného
ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti debetného zostatku na účte žalovaného, ale len úroky z
omeškania podľa § 369 Obch. zák., ktoré bol žalovaný povinný po splatnosti úveru platiť. Na uvedenom
nič nemení ani dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o úrokoch, pretože táto je pre obchádzanie

zákona podľa § 39 OZ absolútne neplatná, keďže má za následok to, že takéto úroky navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnostia zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3a ods.2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca v tej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a
podal proti nemu včas odvolanie. Poukázal v ňom na tú skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy uzatvorenej so žalovaným obsahujú dojednanie o úroku pre
prípad nepovoleného debetu, ktoré kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z úvodných ustanovení zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená v

súlade s ust. § 708 a nasl. Obch. zák., ktoré upravujú Zmluvu o bežnom účte, pričom s poukazom na §
710 Obch. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá
na to klient potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obch. zák. Podľa § 711 ods.1 Obch. zák.
za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich
započítanie peňažné prostriedky na účte.

5. S poukazom na § 2 písm. f) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec

dohodnutého povoleného prečerpania.

6. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je podľa bodu 3.4 VOP, 3.8 VOP a
bodu 3.12 VOP odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad
rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta nielen

Obchodný zákonník, ale aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods.1.

7. Žalobca bol preto toho právneho názoru, že sa nejedná o žiadnu špecifickú zmluvnú podmienku
alebo princíp zavedený žalobcom, pretože ním uplatnený nárok sa opiera výlučne o právnu úpravu. Na
uvedenom nič nemení ani to, že žalobca nazval tento úrok ako sankčný, keďže jednoznačne sa jedná

o zmluvný úrok upravený v ustanoveniach VOP banky, ktorému musí každý spotrebiteľ rozumieť.

8. K splatnosti nepovoleného debetu žalobca uviedol, že z dôvodu, že žalovaný nemal na svojom
účte povolené prekročenie, vo vzťahu k zápornému zostatku na jeho bežnom účte šlo od začiatku o
nepovolený debetný zostatok, ktorý bol splatný ihneď. V tejto súvislosti poukázal na bod 3.8 VOP, podľa

ktorého klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a
akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Poukázal aj na bod 3.12 VOP citovaných vyššie, z
ktorého okrem iného vyplýva, že ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu vyrovnať bez
zbytočného odkladu. Z tohto ustanovenia preto vyplýva, že dlh z nepovoleného prečerpania je splatný

ihneď potom ako vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale o porušenie podmienok zmluvy.
K vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu teda zo strany banky nedochádza a žalovaný sa dostáva do
omeškania s vrátením, resp. vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku
nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu.

9. Splácanie nepovoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného
salda bežného účtu klienta, na ktorom nepovolené prečerpanie vzniklo z kreditných obratov a nie vo
vopred určených alebo dohodnutých mesačných splátkach. V rámci daného mesiaca sa kreditný obrat
započíta vždy na istinu dlhu, keďže úroky, či už debetné alebo kreditné, sa na účet pripisujú vždy
až k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, okrem vyčíslenia úroku pri zatvorení účtu zo strany banky,

kedy sa úrok účtuje k dátumu zatvorenia účtu tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Z uvedeného
preto podľa názoru žalobcu vyplýva, že nárok na debetný zostatok a na úrok z nezaplatenej sumy
je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zák. č. 129/2010
Z.z., preto jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania. V takom prípade
by nedávala zmysel osobitná právna úprava obsiahnutá v ods.2 písm. c) zák.č. 129/2010 Z.z., ktorá

umožňuje dohodnúť výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, čo je odlišný inštitút od úroku z omeškania
upraveného zákonom.10. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol jeho žaloba
zamietnutá pre nesprávne právne posúdenie veci zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť tak, že súd
zaviaže žalovaného na zaplatenie dohodnutých úrokov v zmysle žaloby.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na zmluvný úrok, v dôsledku čoho musel odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ako aj v závislom výroku o trovách

prvostupňového konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože nebolo účelné vykonať
doplnenie dokazovania odvolacím súdom.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola podľa § 269 ods.2 a
§ 708 a nasl. Obch. zák., podľa § 43b ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) uzavretá dňa 05.08.2015
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej Zmluva) s klientskym číslom

XXXXXX, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného pod č. XXXXXXXXXX, ku
ktorému bola žalovanému vydaná aj platobná karta Maestro s výškou limitu 1.000,- Eur denne. Zároveň
bola stranami sporu podpísaná aj Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, obidve
Zmluvy na dobu neurčitú. V čl. II. bod 2 Zmluvy zmluvné strany dohodli oprávnenie kedykoľvek túto
písomne vypovedať s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty podľa ustanovení VOP

pre príslušnú službu zriadenú na základe Zmluvy, pričom majiteľ účtu má právo podať výpoveď Zmluvy
na formulári Prima banky. Podľa bodu 5 cit. čl. zánik platnosti a účinnosti Zmluvy a ani ostatných zmlúv
sa nedotýka povinnosti majiteľa účtu vysporiadať všetky svoje záväzky voči Prima banke, ktoré z týchto
zmlúv vznikli alebo s nimi súvisia.

13. Z čl. IV. bod 2 Zmluvy vyplýva, že za poskytovanie služieb je banka oprávnená zúčtovať si
na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytovaná služba týka, poplatky podľa
Sadzobníkapoplatkovvplatnomznení.MajiteľúčtuvZmluvevyhlásil,žepredjejpodpisomsaoboznámil
s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so Sadzobníkom a že mu banka poskytla všetky
informácie podľa § 37 ods.2 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných

strán sú podľa bodu 3 cit. článku upravené podrobne vo VOP, o ktorých majiteľ účtu v bode 4 cit. článku
vyhlásil, že sa s nimi oboznámil a že sú súčasťou Zmluvy.

14. Z výpisu z účtu žalovaného pod č. 4 za obdobie od 01.04. do 13.04.2016 vyplýva, že ku dňu
31.03.2016 bol zostatok na osobnom účte žalovaného mínus 106,30 Eur a po pripočítaní poplatku za

vedenie účtu k dátumu 13.04.2016, kedy žalobca previedol tento na vnútorný pohľadávkový účet banky,
činil mínusový zostatok na účte žalovaného 112,99 Eur.

15. Podľa bodu 3.4 VOP Prima banka Slovensko a. s. účinných od 01.10.2016 banka vedie bežné účty
výlučne na základe Zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom

účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených.
Pokiaľ tieto VOP pre osobitný druh bežného účtu neurčujú inak, Zmluva o bežnom účte sa uzatvára na
dobu neurčitú.

16. Podľa bodu 3.7 VOP zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou sadzbou. Úroková

sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre
depozitné produkty.

17. Podľa bodu 3.8 VOP majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na bežnom účte
zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Podľa bodu 3.11.5 môže banka
odstúpiť od Zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo
povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o
bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa

považuje podľa písm. b) - bežný účet je v nepovolenom prečerpaní, ak klient v lehote stanovenej bankou
nepovolené prečerpanie nevyrovnal a pod písm. g) - klient sa ocitne v omeškaní s plnením akéhokoľvek
záväzku voči banke.18. Podľa bodu 3.12 VOP - Nepovolené prečerpanie - pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií
prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému

prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
banke umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby - úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Ustanovenia ods. 8.8

VOP sa použijú primerane.

19. Podľa bodu 8.8 VOP označeného ako Úročenie, musí z poskytnutých peňažných prostriedkov
platiť klient úroky, ktoré sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Výška úroku
sa počíta podľa počtu skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní. Úroková sadzba sa určuje ako
variabilná ročná percentuálna úroková sadzba, ktorá je naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu zvlášť

pre klientov v segmente obyvatelia a zvlášť pre klientov v segmente komerčné subjekty. Referenčná
úroková sadzba je stanovovaná bankou v súlade s jej vnútornými pravidlami pre riadenie úrokových
sadzieb. Pravidlá banky pre riadenie úrokových sadzieb pripúšťajú zmenu výšky referenčnej úrokovej
sadzby, a to v závislosti od zmeny podmienok na finančných a devízových trhoch, zmeny kvality
makroekonomických ukazovateľov, ktoré môžu naznačovať zhoršenie / zlepšenie kreditného rizika na

úrovni portfólia obchodov oceňovaných touto sadzbou a zmeny strategického prístupu banky k podpore
produktov naviazaných na referenčnú úrokovú sadzbu, ktorá je predmetom zverejnenia.

20. Podľa bodu 8.9 VOP musí klient vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky. Splácanie
povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku

bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Prílohou žaloby je aj Sadzobník
poplatkov účinný od 01.07.2016.

21. Podľa § 708 ods.1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom ku
dňu 05.08.2015 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný

účet pre jeho majiteľa.

22. Podľa ods.2 cit. ust. na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

23. Podľa § 711 ods.1 cit. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s

tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

24. Podľa § 713 ods.2 cit. zák. peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka
na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň
nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

25. Podľa § 715 ods.1 cit. zák. zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne
vypovedať.

26. Podľa ods.3 cit. ust. zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu

prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.
27.Podľaods.4cit.ust.bankajepovinnáoznámiťbezzbytočnéhoodkladumajiteľoviúčtuvýškuzostatku
jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

28. Podľa § 497 cit. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 499 cit. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

30. Podľa § 502 ods. 1 cit. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoréposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

31. Podľa § 503 ods.1 cit. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

32. Podľa § 2 písm. f) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 05.08.2015 sa na
účely tohto zákona rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

33. Podľa § 9 ods. 10 cit. zák. veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru

za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo
osobitného zákona.

34. Podľa § 18 ods.1 cit. zák., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v

listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

35. Podľa § 52 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 05.08.2015 (ďalej
OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

36. Podľa ods.2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

37. Podľa ods.3 cit. ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ods.4 cit. ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

40. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti
výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu ohľadom zaplatenia úroku dohodnutého v Zmluve o bežnom

účte, výšku ktorého stanovil žalobca na 28% ročne zo sumy 112,29 Eur od 14.04.2016 do zaplatenia
nie je vecne správne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď odvolací
súd súhlasí s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia, že na
Zmluvu o bežnom účte sa v prípade možnosti záporného zostatku podľa § 710 Obch. zák. vzťahujúprimerane ustanovenia o zmluve o úvere, kedy sa istinou, a teda úverom stáva suma nepovoleného
prečerpania vo forme bankou poskytnutých finančných prostriedkov, nie je možné súhlasiť s tým
právnym posúdením zmluvných úrokov, k akému dospel súd prvej inštancie, keď žalobu o ich zaplatenie

zamietol s odôvodnením, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky, že doba splatnosti úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru a celková suma úrokov
musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Nie je možné súhlasiť ani s tým
jeho názorom, že žalobca nemohol oprávnene žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po
splatnosti debetného zostatku na účte žalovaného, ale len úroky z omeškania podľa § 369 Obch. zák.,

a to napriek dohode účastníkov zmluvného vzťahu o úrokoch, pretože túto posúdil pre obchádzanie
zákona podľa § 39 OZ ako absolútne neplatnú, keďže má za následok to, že takéto úroky navyšujú
cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby
splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu
iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

41. V týchto súvislostiach považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že Zmluva o bežnom účte je
vždy zmluvou obchodnou, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na
jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu
Obchodným zákonníkom. K podstatným častiam Zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre
klienta, ktorým je v prejednávanej veci spotrebiteľ bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet

zriadený, určenie meny, na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom
účte vedenom bankou na základe Zmluvy o bežnom účte nie sú vlastníctvom majiteľa účtu, ani inej
osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené, či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv.
spotrebiteľských úveroch, kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške, na ktorej sa
vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy o bežnom účte patria banke a

majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.

42. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane
banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v
pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal

poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý
si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky s jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky,
pokiaľjejdalpríkaznaúhraduvprospechtretíchosôbapokiaľmalnaúčtedostatokvlastnýchfinančných
prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal,
musela použiť svoje vlastné, a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k

nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil.

43. Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť, akú zmluvu a či vôbec s bankou uzavrú, mali by sa
im pred uzavretím Zmluvy o bežnom účte, ale aj Zmluvy o úvere, upravenej v § 409 a nasl. Obch.
zák., na ktoré žalobca poukázal, poskytnúť pre úplnú znalosť veci primerané informácie o podmienkach

a nákladoch spojených s poskytovanou službou a pri bežnom účte najmä o dôsledkoch prečerpania
finančných prostriedkov a až následne vzniknutých povinnostiach, aby spotrebiteľ mohol zvážiť, či za
ponúkaných podmienok zmluvu so žalobcom uzavrie. Požiadavka na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
strany je však dôvodná len tam, kde došlo k nezákonnému obohateniu na úkor spotrebiteľa alebo kde
boli dojednané plnenia, ktoré značne znevýhodňujú jeho postavenie.

44. Súčasťou povinností banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z
neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ
môže disponovať s čiastkami, ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania, pokiaľ nemá s bankou
dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím majiteľ

účtu získava možnosť tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu, než ich
v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, akoby si vzal úver, avšak bez potreby
uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere. K čerpaniu úveru teda dôjde konkludentným konaním klienta,
preto je aj tento spôsob čerpania úveru podrobne upravený vo VOP banky, ktoré majú pre uzatváranie
zmlúv o bežnom účte a pre vedenie bežných účtov podstatný význam.

45. VOP majú povahu obchodných podmienok podľa § 273 ods.1 Obch. zák., ktoré musia byť stranám
uzatvárajúcimZmluvuobežnomúčteznáme,prípadnemusiabyťpripojenéknávrhuZmluvy.Prepovahu
účtu ako bežného účtu nie je rozhodujúce jeho označenie, preto môže byť označený aj iným názvom,napr. sporožírový alebo osobný účet, ak má vyššie uvedenú povahu. Doba, odkedy bude bežný účet
zriadený je spravidla totožná s dňom uzatvorenia Zmluvy, ale môže byť určená v Zmluve aj inak. Pre
platné uzatvorenie Zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Dlh klienta na bežnom účte je teda záväzkom

zo Zmluvy o bežnom účte a banka má právo na zúčtovanie vykonaných platieb na ťarchu majiteľa účtu,
čomu zodpovedá povinnosť majiteľa účtu uvedený dlh splniť.

46. Z dôvodu, že žalovaný nemal na svojom účte povolené prekročenie, šlo vo vzťahu k zápornému
zostatku na jeho bežnom účte od začiatku o nepovolený debetný zostatok, ktorý bol splatný ihneď. K

vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu preto zo strany banky nedochádza a žalovaný sa dostáva do
omeškania s vrátením, resp. vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku
nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu.

47. Dohoda o spôsobe stanovenia výšky úrokovej sadzby v zmluve o bežnom účte môže záležať v
dohode, podľa ktorej môže za trvania zmluvného vzťahu stanovovať banka rôzne úrokové sadzby,

resp. vykonávať jej zmeny. V zmluve môže banka a majiteľ účtu dohodnúť spôsob stanovenia výšky
úrokovej sadzby tak, že ju určí a oznámi banka jednostranným úkonom, ktorý dohodnutým spôsobom
uverejní. V zmluve vrátane VOP je treba dohodnúť podmienky a určitý rámec pre výkon práva banky
určiť výšku úrokovej sadzby svojim oznámením, inak môže byť dojednanie o práve banky považované
za neplatné pre rozpor so zákonom, prípadne z dôvodov obchádzania zákona alebo výkonu práva banky

za odporujúci zásadám poctivého obchodného styku. Úroková sadzba dojednaná alebo stanovená
dohodnutým spôsobom má však v prejednávanej veci prednosť.

48. Z ustanovenia § 714 Obch. zák. vyplýva, že zmluvné strany si môžu úrokovú sadzbu, rovnako ako
aj splatnosť úrokov, ktoré poskytuje banka, dohodnúť. Pripísanie úrokov k istine znamená, že takto

pripísané úroky sa stávajú súčasťou zostatku peňažných prostriedkov na účte a sú znova úročené, čo
je vždy v prospech klienta. Ak však vznikne právo na úroky veriteľovi, postupuje podľa § 502 Obch.
zák., na ktoré VOP pri stanovení výšky debetného úroku odkazujú. Z § 502 Obch. zák pritom vyplýva,
že ak nie je výška úroku dohodnutá v zmluve, je banka povinná platiť úroky stanovené zákonom alebo
na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok, čo znamená, že ak

sa úroky zmluvnými stranami nedohodnú, bude ich obvyklosť posudzovaná vo vzťahu k povahe účtu
a vo vzťahu k bankám, ktoré sa v danom mieste a v danom období podieľajú na kapitálovom trhu s
obdobnými produktmi, pričom stanovujú aj výšku debetných úrokov.

49. V prejednávanej veci sa jedná o ten prípad, kedy sa majiteľ dostal prečerpaním finančných

prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, a teda debetu, v dôsledku čoho patria banke z takto
poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému, zaťažených debetom, úroky dohodnuté zmluvne vo
VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou
poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením

Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie
účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods.1, ale má právo aj
na zrušenie takéhoto účtu, kedy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným končí. Zrušenie účtu
je banka povinná vykonať po vysporiadaní pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa účtu a súčasne je
povinná majiteľovi účtu zrušenie účtu písomne oznámiť s uvedením dátumu, ku ktorému tak došlo. K

zániku samotnej Zmluvy by však malo dôjsť výpoveďou, kedy by zmluva o bežnom účte zanikla dňom
jej doručenia majiteľovi účtu.

50. Z ustanovení VOP, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že
kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch,

pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou zmluvnou
podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákona, ako aj zo
Zákona o spotrebiteľských úveroch, rovnako ako aj splatnosť takéhoto nepovoleného debetu, ktorá
nastáva v okamihu vzniku záporného zostatku na bežnom účte klienta, a teda nároku na úrok z debetu
je splatný ihneď. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok

naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z
omeškania, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie, keďže možnosť dohodnúť výšku úroku z
debetu ako zmluvného úroku vyplýva aj z ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch.51. Samotnú dohodu zmluvných strán o platení debetných úrokoch pri nepovolenom prečerpaní
finančných prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa nie je z uvedených dôvodov možné považovať

za obchádzanie zákona. Obchádzaním zákona by mohla byť len dohoda o výške úrokovej sadzby, ak
táto nebola žalovanému pri podpise Zmluvy a ani po vzniku debetu, známa. Žalobca má totiž nárok
žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky práve v dôsledku vzniku debetného zostatku na účte
žalovaného, a nie v dôsledku splatnosti, či zosplatnenia, ako sa mylne domnieval súd, keď žalobu v tejto
časti zamietal. Či je žalobcom uplatnená 28 % úroková sadzba zmluvne dohodnutého úroku primeraná,

posúdi súd prvej inštancie až po vyhodnotení obsahu záväzku žalovaného ohľadom platenia debetných
úrokov, na ktoré žalobcovi vzniká právo nielen podľa § 714 Obch. zák., ale aj podľa § 502 Obch. zák., po
doplnení VOP, účinných v čase podpisu Zmluvy o bežnom účte a po preukázaní že výška debetného
úroku bola v rozhodujúcom čase na bankovom trhu obvyklá. Nárok žalobcu na úroky z omeškania podľa
§ 369 Obch. zák. nie je pritom uplatnením zmluvných debetných úrokov žiadnym spôsobom dotknutý.

52. Keďže je dohoda zmluvných strán o spôsobe stanovenia výšky úrokovej sadzby obsiahnutá vo VOP
k Zmluve o bežnom účte naviazaná na dohodu, podľa ktorej môže banka za trvania zmluvného vzťahu
stanovovať rôzne úrokové sadzby, resp. vykonávať zmeny úrokovej sadzby tak, že ju určí a oznámi
jednostranným úkonom, ktorý dohodnutým spôsobom uverejní, môže takéto dojednanie o práve banky
vyvolávať pochybnosti o správne stanovenej úrokovej sadzbe, ktorej výšku nemá klient ako dopredu

zistiť a nie je s ňou ani oboznámený. Je tomu tak preto, že takto dohodnutý spôsob určenia úrokovej
debetnej sadzby nemusí byť vôbec realizovaný, ak sa žalovaný do debetu nikdy nedostane a ak sa tak
stane, potom platí za dohodnutú tá sadzba, ktorá je v tom čase aktuálna. Takéto dojednanie spôsobu
určenia debetnej úrokovej sadzby môže byť považované za neplatné pre rozpor so zákonom, prípadne z
dôvodov obchádzania zákona alebo výkonu práva banky za odporujúci zásadám poctivého obchodného

styku, ak by výška úroku 28% ročne z dlžnej sumy, ktorú si žalobca v konaní uplatnil podstatným
spôsobom prevyšovala výšku obvyklých úrokov požadovanú za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste
sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

53. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

zmluvne dohodnutého debetného úroku za podmienok, na akých sa na jeho platení vo VOP so
žalovaným dohodol. Spôsob určenia výšky úrokovej sadzby bol zmluvnými stranami dohodnutý v bode
3.7 VOP tak, že zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou sadzbou, pretože úroková
sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre
depozitné produkty. Aj keď si zmluvné strany dohodli spôsob stanovenia výšky debetných úrokov, je

vzhľadom k tomu, že zmluvnou stranou Zmluvy o bežnom účte je na jednej strane banka ako podnikateľ
a na druhej strane fyzická osoba občan ako spotrebiteľ vo vzťahu k majiteľovi účtu potrebné vziať
pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby do úvahy aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa, a to § 52 OZ, ako aj právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tieto použiť vždy, ak je to
v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom.

54. Odvolací súd vychádza aj z toho, že ak § 18 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade,
že bola uzavretá zmluva o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní
prekročenie, ukladá veriteľovi povinnosť informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na
pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky, o to skôr je na mieste takýto postup aj v prípade
nepovoleného prečerpania, keďže debetné úroky sú oveľa vyššie než dohodnuté úroky z úveru.

55. Súd prvej inštancie bude preto musieť zistiť, či je výška žalobcom požadovaného debetného úroku
28% ročne porovnateľná s obvyklou výškou úrokov požadovanou inými bankami v rozhodujúcom období
od klientov, ktorí svoj debetný zostatok včas nevyrovnali, inak nie je možné zistiť, či je určenie výšky
úrokovej sadzby jednostranným úkonom banky, t. j. zrejme len zverejnením na internetovej stránke
banky www.primabanka .sk obvyklou výškou úrokov, ktorú má na mysli §

502 Obch. zák. Zároveň je potrebné zistiť, či žalobca dostatočne včas a riadne oznámil žalovanému
informáciou, že sa dostal do debetu a že za takéto nepovolené prečerpanie musí platiť vysokú, 28%
sadzbu debetného úroku. Zo Zmluvy uzavretej so žalovaným vyplýva, že si zmluvné strany dohodli
komunikáciu formou SMS s uvedením čísla jeho telefónu a kódu, avšak či žalobca takúto informáciužalovanému odoslal, z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Ani z VOP Prima banka Slovensko a.
s. účinných až od 01.10.2016, ktoré žalobca priložil k žalobe, údaje o výške debetnej úrokovej sadzby
nevyplývajú.

56. Ak by podľa VOP platných v čase uzatvorenia Zmluvy o bežnom účte, ktoré nie sú súčasťou
spisového materiálu úročila banka zostatok debetného bežného účtu aktuálnou a pohyblivou úrokovou
sadzbou, mal by žalobca v konaní preukázať, že ním uplatnená úroková sadzba vychádza z referenčnej
úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre depozitné produkty, platná ku dňu 14.04.2016 a že

sa práve na platení takejto výšky úrokovej debetnej sadzby ako obvyklej so žalovaným riadne dohodol.

57. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní doplní dokazovanie o VOP platné v čase uzavretia Zmluvy
o bežnom účte a zistí, či bol žalovaný pri podpise Zmluvy, ale aj potom, ako sa dostal do debetu u
informovaný o tom, akú výšku debetného úroku pri prekročení povoleného prečerpania sumy na bežnom
účte v nadväznosti na obsah dojednaní o takomto úroku vo VOP bude musieť žalobcovi zaplatiť.

58. Záverom odvolací súd upozorňuje, že ust. § 716 a nasl. Obch. zák. sa týka Zmluvy o vkladovom
účte, preto sa na prejednávanú vec nepoužijú.

59. Odvolací súd z uvedených dôvodov, kedy nie je účelné doplniť dokazovanie v odvolacom konaní,

musel rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa §
389 ods. 1, písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391ods. 1 a 2 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie vo veci.

60. Odvolací súd musel rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP, v

nadväznosti na § 379 písm. a) CSP aj v odvolaním nenapadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou
rozhodoval o nároku na náhradu trovách prvostupňového konania z dôvodu, že tento výrok je závislý
od odvolaním napadnutého výroku a od nového rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci. Súd prvej
inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.

61. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).